Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/36/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105219375
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky A.

T., bytom P. H. XXXX/XX,. D. N. V., práv. zast. JUDr. V. H., advokátkou so sídlom B. XXX/XX,. D. N.
V., proti odporcovi S. O. U. S. A. E., so sídlom Ľ. Š. X,. D. N. V., IČO XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr.
P. Ž., advokátom so sídlom C./XXX,. D. N. V., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o určenie
diskriminácie, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 0,- Sk.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom Okresného súdu Trenčín súdny poplatok
za návrh vo výške 3.000,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa po konečnej úprave žalobného petitu podaným návrhom domáhala určenia, že

dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien S. podľa § 63 ods. 1
písm. b/ zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce - nadbytočnosť uzatvorená dňa 31.05.2005 medzi
účastníkmi, je neplatná. Zároveň žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka bola dotknutá na svojich
právach nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku. Neplatnosť dohody o skončení
pracovného pomeru zdôvodnila tým, že túto podpísala v dobrej viere, že jej miesto sa ruší, čo sa
však neskôr ukázalo ako nepravda, nakoľko jej miesto odporca diskriminačným spôsobom obsadil
inou pracovníčkou, s ktorou mohol ukončiť pracovný pomer bez problémov v skúšobnej dobe, v čom

navrhovateľkavidísvojudiskrimináciu.Akoďalejuviedlanavrhovateľkakskončeniupracovnéhopomeru
došlo v dôsledku toho, že poukazovala na nehospodárne nakladanie s verejnými financiami.

Odporca navrhol zamietnuť návrh navrhovateľky ako nedôvodný, trval na tom, že pracovný pomer bol
platne skončený dohodou dňa 31.05.2005, ako i na tom, že odporca žiadnym spôsobom nediskriminoval
navrhovateľku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, ako i
oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1992 vyplýva, že uvedeným dňom bol medzi účastníkmi založený
pracovný pomer.Z rozhodnutia č. 1/2005 zo dňa 21.02.2005 a jeho dodatku zo dňa 03.03.2005 vyplýva, že na úseku
technicko-ekonomických činností sa zrušilo jedno funkčné miesto.

Z organizačnej schémy úseku technicko-ekonomických činností vyplýva, že ku dňa 13.05.2005 zostalo

na tomto úseku z pôvodných 8 miest len 7 funkčných miest.

Z rozhodnutia č. 2/2005 zo dňa 24.05.2005 vyplýva, že na úseku technicko-ekonomických činností sa
zrušilo ďalšie jedno miesto.

Z organizačnej schémy z úseku technicko-ekonomických činností vyplýva, že ku dňu 31.05.2005 zostalo
na tomto úseku len 6 funkčných miest.

Z dohody zo dňa 31.05.2005 medzi účastníkmi o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka

práce súd zistil, že účastníci výslovne prejavili svoju vôľu skončiť pracovný pomer dohodou ku dňu
31.05.2005. Dohoda je riadne podpísaná oboma účastníkmi.

Podľa § 60 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody

skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru
vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Návrh bol podaný pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skočiť, niet
teda pochýb, že bol podaný v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce. Pre úplnosť súd dodáva, že
určovacou žalobou nie sú žaloby na určenie právnej skutočnosti,

pri ktorých naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu - ako je to aj v tejto veci z ustanovenia

§ 77 a § 13 ods. 5 Zákonníka práce - a netreba ho osobitne preukazovať podľa § 80 písm. c/ O.s.p.

V zmysle § 60 Zákonníka práce základnou podmienkou úspechu žaloby o určenie neplatnosti dohody
o skončení pracovného pomeru je preukázanie, že dohoda neobsahuje niektorú z podstatných jej
náležitostí, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho
skončenia. Bez preukázania toho, že niektorá z týchto podstatných náležitostí chýba nemožno s

úspechom určiť, že dohoda je neplatná, čo v konečnom dôsledku spôsobí neúspech navrhovateľa v
konaní.

V prejednávanej veci navrhovateľka nespochybňovala žiadnu z vyššie uvedených podstatných
náležitostí dohody o skončení pracovného pomeru, svoj nárok dôvodila tým, že bola odporcom uvedená
do omylu, v dôsledku čoho potom podpísala túto dohodu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že omyl

v pracovnom práve má iné právne dôsledky ako omyl podľa Občianskeho zákonníka, kde spôsobuje
relatívnu neplatnosť. Podľa § 19 Zákonníka práce však účastník, ktorý konal v omyle, môže len od
zmluvy odstúpiť, nemôže sa domáhať neplatnosti právneho úkonu urobeného v dôsledku tohto omylu.
Navyše v prejednávanej veci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľka do omylu ani
uvedená nebola, nakoľko skutočne došlo v konečnom dôsledku u odporcu na základe Rozhodnutí č.

1/2005 jeho dodatku a 2/2005 k zníženiu stavu z pôvodných 8 miest na 6 funkčných miest. S tým potom
priamo súvisí i úvaha, či navrhovateľka vôbec mohla byť postupom odporcu (ako zamestnávateľa, ktorýmá výlučné právo určiť, s ktorým zamestnancom ukončí pracovný pomer v dôsledku nadbytočnosti)
diskriminovaná, ak práve s ňou odporca ukončil pracovný pomer. Vzhľadom na právo zamestnávateľa
rozhodnúť s kým v dôsledku nadbytočnosti ukončí pracovný pomer, súd bez akýchkoľvek pochybností

ustálil, že k diskriminácii navrhovateľky pri jej ukončení pracovného pomeru nedošlo, a to o to viac, že
pracovný pomer bol ukončený dohodou.

Z vyššie uvedených dôvodov, keď dohoda o skočení pracovného pomeru obsahuje všetky podstatné
náležitosti a po ustálení, že k diskriminácii navrhovateľky zo strany odporcu pri rozviazaní pracovného
pomeru nedošlo, nemohol súd inak ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní plne

úspešný priznal voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, právo na náhradu trov konania vo
výške 0,- Sk, nakoľko si ich advokát v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil.

Výrokopovinnostinavrhovateľkyzaplatiťsúdnypoplatokjeodôvodnenýtým,žesúdnypoplatokznávrhu
na začatie konania je povinný zaplatiť navrhovateľ a poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, v
danom prípade pripustením rozšírenia žaloby o určenie, že navrhovateľka bola diskriminovaná. Poplatok

vo výške 3.000,- Sk (položka 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Pretože navrhovateľka túto
povinnosť doposiaľ nesplnila, súd jej túto povinnosť uložil vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.