Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. október 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/901/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899991
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a sudcov

JUDr. Sone Minxovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne Kataríny Burikovej, bytom
Kežmarská 7, Košice, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advkátom, so sídlom advokátskej
kancelárie Floriánska 16, Košice, proti žalovaným 1. MVDr. Antonovi Ševčíkovi, bytom ul. Vihorlatská
10, Košice, 2. MVDr. Zuzane Ševčíkovej, bytom ul. Vihorlatská 10 Košice, obom zastúpeným JUDr.
Dušanom Hudákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Štúrová 20, Košice, v konaní o
určenie neplatnosti právneho úkonu o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I.,
č.k. 14 C 901/2002 - 146 zo dňa 19.2.2009 rozhodol

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške
626,46 Euro a to spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu
na účet právneho zástupcu žalobkyne č. účtu 0082154176/0900, VS 34904 vedený v Slovenskej
sporiteľni a.s., Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 15.11.2000

medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými v 1. a 2.rade ako kupujúcimi o prevode nehnuteľností
vedených na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správa katastra Košice I, na LV Č. 11834, kat. územie
Košice Sever, bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu, súp. č. III/962, postaveného
na parcele č. 6141 na Vihorlatskej ulici 10 v Košiciach a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo výške 2500/10000, je neplatná.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa 15.11.2000 kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalobkyňa ako predávajúca previedla vlastnícke právo k bytu na ul. Vihorlatskej č. 10
v Košiciach a príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
na žalovaných v 1. a 2.rade ako kupujúcich. Kúpna cena bola v kúpnej zmluve uvedená vo výške
19 423,53 Euro ( t.j. 585.153,28 Sk pri konverznom kurze 30,1260 Sk/ 1 Euro). Žalobkyňa sa v
konaní domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy s odôvodnením, že kúpna cena vo výške 19 423,53 Euro
nezodpovedala dohodnutej výške kúpnej ceny , pretože ústne dohodnutá kúpna cena za predmet

prevodu predstavovala sumu 49 790,88 EUR ( 1.500.000,- Sk ) a táto suma aj bola sprostredkovateľovi
pánovi Daduľákovi zaplatená. Keďže žalobkyňa žiadala vysloviť neplatnosť právneho úkonu, súd v
zmysle ust. § 80 písm. c O.s.p. predbežne posudzoval, či žalobkyňa má na takomto určení naliehavý
právny záujem. Žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania tvrdili, že sporná zmluva je platná, považujúsa za vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, t.j. bytu ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu. Žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní ako vlastníci na liste
vlastníctva, preto súd mal za to, že právne postavenie žalobkyne je neisté, rozhodnutím súdu sa môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne a jej neistoty v právnom vzťahu a teda má naliehavý
právny záujem na rozhodnutí v zmysle jej žalobného návrhu.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že kúpna cena za predmet prevodu bola v

kúpnej zmluve stanovená sumou 19. 423,53 Euro , t.j. 585.153,28 Sk ako výška ceny predmetnej
nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, pričom táto kúpna cena nebola kúpnou cenou dohodnutou
medzi účastníkmi ale bola uvedená v zmluve z dôvodu, aby výška dane z prevodu nehnuteľnosti, ktorú
bola žalobkyňa povinná zaplatiť v zmysle daňových predpisov bola nižšia ako keby bola vypočítaná
zo skutočnej kúpnej ceny, ktorá predstavovala sumu 49 790,88 Euro, t.j. 1.500.000,- Sk. Aj keď sa
žalovaní v 1. a 2.rade bránili, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 19.423,53 Euro, t.j. 585.153,28

Sk a že ďalšie platby Ladislavovi Daduľákovi nad rozsah takto dohodnutej kúpnej ceny nesúviseli s
kúpnouzmluvouuzavretousožalobkyňou,bolonepochybnepreukázané,žekúpnacenabolastanovená
sumou 49 790,88 EUR t.j. 1.500.000,- Sk. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvných dojednaní medzi
účastníkmi a to jednak dohody uzavretej dňa 24.10.2000 ako aj z následnej dohody, na základe ktorých
pôvodne pred uzavretím kúpnej zmluvy sa účastníci dohodli, že žalovaní zaplatia žalobkyni cenu bytu

a zabezpečia v jej prospech a do jej vlastníctva prevod 2- príp. 3-izbového bytu. Na základe takto
zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 39 a § 40 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výroku preskúmavaného rozhodnutia pretože dojednaním kúpnej ceny vo výške
hodnoty bytu s príslušenstvom stanovenej v znaleckom posudku je v rozpore so skutočnou vôľou

účastníkov právneho úkonu , došlo k obchádzaniu zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.
.

Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 150 Občianskeho súdneho poriadku,
pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania

úspešnému účastníkovi konania považoval tú skutočnosť, že žalobkyňa, ktorá sa domáhala
neplatnosti kúpnej zmluvy sama zapríčinila neplatnosť tejto zmluvy, keďže určenie kúpnej ceny vo
výške ceny určenej znaleckým posudkom bolo takto stanovené v jej prospech , tak aby jej daňová
povinnosť bola nižšia a súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania
žalovaným v 1. a 2. rade.

Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní, ktorí považujú rozhodnutie prvostupňového
súdu za nesprávne, z dôvodu že došlo k porušeniu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia ustanovenia §

205 ods. 2 pís. d/ O.s.p.. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Vyslovili názor, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti
predmetnej zmluvy, keďže tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, prevzala od žalovaných
finančné prostriedky vo výške 585.153,28 predstavujúce kúpnu cenu za byt s príslušenstvom ako aj
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj ďalšie

finančné prostriedky (1.500.000.- Sk) na základe ich vzájomných dohôd ohľadne zabezpečenia iného
bytu. Skutočnosť, že prevzala všetky tieto finančné prostriedky je nesporná a tieto skutočnosti boli
preukázané aj v rámci vykonávaného dokazovania v konaní pod sp. zn. 1 T 107/2003, Okresného súdu
Košice I., ktorého obsah súd oboznámil v priebehu vykonávania dokazovania v tejto veci. Žalovaní
vytýkali žalobkyni, že jej správanie sa je neštandartné a jej úmyslom je získať od nich ďalšie finančné

prostriedky. Rozhodnutím prvostupňového súdu sa dostali pod psychický tlak, ktorý môže mať za
následok to, že prídu nielen o byt a vyplatené finančné prostriedky, ale aj o nemalé investície, ktoré boli
vložené do zhodnotenia bytu kúpeného od žalobkyne.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že podľa konštantnej judikatúry súdov jedine určovacím výrokom
súdu sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a jej neistoty v právnom vzťahu k nehnuteľnosti
a teda ako aktívne legitimovaná účastníčka konania má naliehavý právny záujem na takomto určení.Podľa jej názoru v priebehu konania bol zistený nedostatok podstatnej náležitosti týkajúcej sa kúpnej
ceny prevádzanej nehnuteľnosti, čo okrem listinných dôkazov vyplýva aj z účastníckych výpovedí
žalovaných. V konaní bola preukázaná zrejmá neplatnosť kúpnej zmluvy pre nedodržanie jej formy

s ohľadom na podstatné náležitosti týkajúce sa kúpnej ceny.

Krajský súd na základe podaného odvolania žalovaných vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok

súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a rozsudok verejne vyhlásil podľa ust.
§ 156 ods. 1 O.s.p. dňa 21.10.2010, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 12.10.2010.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu

poukazuje aj odvolací súd ( § 219 ods. 2 O.s.p. ) a s ktorými sa odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje. S poukazom na výsledky doteraz vykonaného dokazovania je však potrebné zdôrazniť
nasledovné:

Neobstojí odvolacia námietka žalovaných, že žalobkyňa v konaní nepreukázala svoj naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí kúpnopredajnej zmluvy
o prevode vlastníckych práv, pretože v zmysle ust. § 80 pís. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na určení
je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu , alebo, kde by bez tohto
určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V prípade tohto sporu ide o ochranu vlastníckeho

práva žalobkyne, ktoré bez takéhoto rozhodnutia súdu by bolo nepochybne ohrozené.

Žalovaní spochybňovali správnosť záverov súdu prvého stupňa aj tvrdením, že právny úkon,
teda kúpna zmluva bola vykonaná formou, ktorú vyžaduje zákon a táto zmluva svojim obsahom

alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Bola uzavretá
písomne a všetky prejavy vôle účastníkov týkajúce sa prevádzanej nehnuteľností boli na tejto listine.
Iné dojednania ,medzi účastníkmi konania sa netýkali prevodu nehnuteľnosti a preto neboli zachytené
v kúpnej zmluve. Skutočnosť, že z ich strany došlo k finančnému plneniu v prospech žalobkyne
(prostredníctvom sprostredkovateľa Ladislava Daduľáka) vo výške 1.500.000.- Sk, t.j. 49.790,87

Euro, bolo len vecou náhody, keďže takúto požiadavku žalobkyňa pred uzavretím kúpnej zmluvy
nikdy nemala a išlo iba o dôsledok jej odstúpenia od dohody, na základe ktorej jej mali zabezpečiť
iný byt prípadne „prepustiť“ ich byt.

Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konkrétnom prípade úkon účastníkov konania, ktorý má
písomnú formu, t.j. kúpnopredajná zmluva o prevode vlastníckych práv k bytu ako aj prevodu podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu zo dňa 15.11.2000, ktorá
zmluva bola predložená na zápis do príslušného katastra nehnuteľností nezodpovedá skutočnej
vôli účastníkov konania v jej podstatnej náležitosti týkajúcej sa kúpnej ceny za predmet prevodu,

pretože medzi účastníkmi kúpnopredajnej zmluvy, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania
bola dohodnutá iná kúpna cena, než bola uvedená v tejto zmluve, pričom stanovenie kúpnej ceny
je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy (okrem dohody o predmete kúpy). Chýba tu preto zhoda
vôle účastníkov konania s jej prejavom, výrazom čoho je podstatný rozpor medzi vôľou účastníkov
konania ( t.j. skutočne dohodnutou kúpnou cenou ) a jej prejavom ( t.j. výškou kúpnej ceny uvedenej

v kúpnej zmluve).

Z pohľadu hodnotenia dôkazov odvolacím súdom je potrebné zdôrazniť, že úkon, ktorý má písomnú
formu a bol predložený na zápis do katastra nehnuteľností je úkonom zastierajúcim a nezodpovedá

vôli účastníkov konania a preto je aj neplatný pre nedostatok vôle účastníkov úkonu. Druhý úkon,
t.j. skutočná dohoda účastníkov zmluvy o výške kúpnej ceny je úkonom zastretým, zodpovedá ich
skutočnej vôli, ale nezodpovedá zákonom vyžadovanej forme takéhoto úkonu, pretože ide o prevod
vlastníckych práv k nehnuteľnosti, kde nedostatok písomnej formy úkonu zákon spája s následkom jehoneplatnosti. Takýto právny úkon je preto absolútne neplatný v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Tento záver považoval odvolací súd ešte zdôrazniť, aby bolo nepochybne zjavné, prečo bolo potrebné
hodnotiť kúpnu zmluvu ako neplatnú.

Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.).

Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania ( § O.s.p.) a ich náhradu priznal
zástupcovi žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná. Náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z
náhrady za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie vo veci zo dňa 26.5.2009 v hodnote 519,49 Euro v
súlade s ust. § 10 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 1.6.2009 ( pri hodnote predmetu
sporu 49.790,87 Euro, t.j. 1.500.000.- Sk, ktorú sumu podľa tvrdenia žalovaných vyplatili žalobkyni )

a náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 15 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - režijný paušál vo
výške 6,95 Euro, spolu 526,44 Euro, čo po priznaní 19 % DPH vo výške 100,02 Euro predstavuje sumu
626,46 Euro, ktorú sumu súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho
zástupcu žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.