Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2010

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/99/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8603898994
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu M. M. K., nar. XX.X.XXXX.
v S., bytom X R. R., T., O., C., zastúpeného JUDr. A. N., advokátom, so sídlom S. X,. XXX. XX. P.
proti žalovaným 1/ S. R. - O. Ú. v P., N. M. X,. XXX. XX. P. a 2/ JUDr. A. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom
D. M. XXX/X,. S., zastúpenej JUDr. I. Š., advokátom so sídlom S.. H. XXX/XX,. S., o určenie rozsahu
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 2/ na trovách konania sumu 1 143,83 eura na účet jej
právneho zástupcu JUDr. I. Š., vedeného vo V., a.s. P., č. ú. XXXXX-XXX/XXXX,. VS: XXX. do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 9.12.2003 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá

dňa 14.5.2003 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra v S. dňa 14.8.2003 pod číslom V 36/03, je neplatná.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní dňa 14.5.2003 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 14.8.2003 pod číslom V 36/03 Správou katastra v S.. Žalovaný 1/ ako predávajúci
predal žalovanej 2/ ako kupujúcej parc. č. KN 314 - zastavaná plocha vo výmere 208 m2 , zapísanú
na LV č. 1264 k. ú. S.. Podľa pôvodného listu vlastníctva č. 1264 k. ú. S., kde bola uvedená parcela

evidovaná, bola okrem iných spoluvlastníkov vedená pod B1 a/, b/ a c/ Y. K., rod. R., ako podielová
spoluvlastníčka v celkovom podiele 10/24. Z uvedeného LV vyplýva, že žalovaný 1/ si nechal zrejme
osvedčiť okrem iného aj podiely po Y. K., rod. R. a to na základe žiadosti Z 111/03 - osvedčenie 1/03.
V súčasnosti parcela č. KN

3C/99/2003 - 247

-2-

314 - zastavaná plocha vo výmere 208 m2 je zapísaná na LV č. 1262 -čiastočný k.ú. S.. Ďalej uviedol,

že Y. K., rod. R. bola matkou žalobcu a zahynula počas druhej svetovej vojny. Žalobca je jediný žijúci
potomok po svojej matke. Žalovaný 1/ pred osvedčením si svojho vlastníckeho práva k podielom matky
žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom, pretože existencia žalobcu ako syna - dediča po Y. K., rod.R. je v S. všeobecne známa, ako aj jeho pobyt a žalobca nebol oslovený žalovaným 1/. Podľa vedomostí
žalobcu bol žalovaný 1/ pred prevodom upozorňovaný na nezákonný postup ako aj na skutočnosť, že
žalobca ako dedič si uplatňuje svoje vlastnícke právo k podielom po jeho matke. Žalovaný 1/ toto

nerešpektoval a kúpnu zmluvu uzatvoril.

V žalobe požiadal aj o vydanie predbežného opatrenia proti žalovanej 2/. Uznesením č. k.
3C/99/2003-12 zo dňa 16.1.2004 súd nariadil predbežné opatrenie v znení, že žalovaná 2/ je povinná
zdržať sa stavebnej činnosti, výstavby stavby na parcele č. KN 314-zastavaná plocha vo výmere 208
m2 , vedenej na LV č. 1262 k.ú. S. do právoplatného skončenia tohto konania.

Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení v žalobe uviedol, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo

dňa 14.5.2003 so žalovanou 2/ postupoval v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov. Kúpna zmluva bola po podpísaní zmluvnými stranami odsúhlasená
Ministerstvom financií SR dňa 8.7.2003.

Žalovaná 2/ v odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu uviedla, že zo žaloby zjavne vyplýva,
že žalobca nemá naliehavý právny záujem na jej podaní vyžadovaný v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.

Písomným podaním zo dňa 2.11.2004 žalobca požiadal o zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil, že
do dedičstva po Y. K., rod. R., zomrelej dňa XX.X.XXXX, patrí podiel 10/24 v nehnuteľnosti parcela č.
KN 314 - zastavaná plocha vo výmere 208 m2 , zapísanej na LV č. 1264 k. ú. S.. Uviedol, že žalobca má
naliehavý právny záujem na takomto určení, aby sa tak zosúladil právny stav zo stavom skutočným, lebo
len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti.

Súd zmenu petitu žaloby pripustil uznesením na pojednávaní dňa 2.11.2004. Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní uviedol, že matka žalobcu nezahynula počas druhej svetovej vojny, ako to bolo uvedené
v žalobe, ale zomrela dňa XX.X.XXXX. v Kanade.

Súd na základe prevedeného dokazovania výsluchom účastníkov konania, pripojenými spismi
Okresného úradu v S. a listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného úradu v S. súd zistil, že žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaná 2/ ako
kupujúca uzatvorili dňa 21.1.2003 kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol pozemok - parc. č. KN 314, zastavaná plocha vo výmere 208 m2 , v podiele 11/24
nachádzajúcej sa v k.ú. S., za kúpnu cenu 40 040,- Sk. Z pripojeného spisu ďalej súd zistil, že s
odplatným prevodom nehnuteľného majetku štátu medzi S. republikou, správcom Okresným úradom

v S. a A. K. vyjadrilo súhlas Ministerstvo financií SR dňa 8.7.2003.

3C/99/2003 - 248

-3-

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že Y. K., matka žalobcu, bola do roku 2003 vedená na
LV č. 1264 ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností. Spôsob, akým žalovaný 1/ mal

nadobudnúť podiely po Y. K., nie je v súlade so zákonom, pretože bolo všeobecné známe, kde žije jej
dedič a štát nemohol na základe tzv. osvedčenia nadobudnúť po nej podiely. Nanajvýš toto osvedčenie
by bolo len právnym dôvodom na počiatok behu vydržacej lehoty pre nadobudnutie vlastníckeho práva.
Ak teda štát prevádzal parcelu č. KN 314 na žalovanú 2/, nebol v skutočnosti jej reálnym vlastníkom
a teda ani žalovaná 2/ sa nemohla stať vlastníčkou predmetnej parcely, teda kúpna zmluva je neplatná,

pretože je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že vlastnícke právo štátu
bolo zapísané do katastra nehnuteľností záznamom na základe osvedčenia zo dňa 14.2.2003 v rozpores § 34 zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého prednosta okresného úradu nemal právomoc vydať takéto
osvedčenie práva k nehnuteľnostiam. Toto zákonné oprávnenie, t.j. vydať osvedčenie, má len notár. Je
absurdné, aby si štát sám pre seba prisvojil vlastnícke právo iného len na základe tej skutočnosti, že

sa mu nepodarilo zistiť vlastníka.

Zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že štát pri nadobudnutí vlastníctva k podielu Y. K. postupoval
v zmysle § 135 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa hovorí, že opustené veci pripadajú do
vlastníctva štátu. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, majetok
štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu, spravuje okresný úrad, v územnom obvode ktorého sa

majetok štátu nachádza. Keď Okresný úrad v S. zistil, že nehnuteľnosť nemá žiadneho vlastníka, vydal
osvedčenie, že nehnuteľnosť patrí štátu. Osvedčenie bolo vydané pod číslom 1/2003 dňa 14.2.2003
prednostom bývalého Okresného úradu v S.. Pred vydaním osvedčenia okresný úrad zisťoval pobyt
osôb, ktorí sú uvedení ako spoluvlastníci parcely č. KN 314, dostatočne preveril skutočnosti týkajúce s

a existencie, resp. pobytu osôb, ktoré by bolo možné považovať za vlastníkov. Podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka opustením veci vlastník hoci len mlčky vyjadruje svoju vôľu vzdať

sa svojho vlastníckeho práva Nie je tu potrebný výslovný prejav vôle vlastníka. Zo všetkých okolností je
zrejmé, že pôvodní vlastníci resp. ich právni nástupcovia takýto konkludentný prejav vôle urobili. O svoje
vlastníctvo sa vyše 50 rokov nezaujímali, nespravovali ho, neprenajímali ho, neplatili dane. Žalobca
tieto nehnuteľnosti dokonca nemal záujem vysporiadať v dedičskom konaní. Išlo tu o dlhotrvajúci stav.
Zástupkyňa žalovaného 1/ poprela tiež skutočnosť, že v M. S. bolo všeobecne známe, kto je žalobca

a kde momentálne žije, nakoľko žalobca sa zo Slovenska vysťahoval pred mnohými rokmi, Slovensko
nenavštevuje a nežijú tu ani jeho blízki príbuzní. Žalobca nepreukázal, že upozorňoval bývalý Okresný
úradv S.,žesiuplatňujenároknapredmetnénehnuteľnostivdedičskomkonaní.Nazákladeuvedeného
navrhla, aby súd žalobu zamietol.

Právny zástupca žalovanej 2/ po zistení, že právna predchodkyňa žalobcu, Y. K., rod. R. mala na spornej

parcele postavený dom a tento aj s pozemkami mala v roku 1949 predať manželom B., predložil súdu
ako dôkaz znalecký posudok Ing. A. T., znalca v odbore geodézia a kartografia, ktorý určil, z akej bývalej
pozemkovoknižnej parcely vznikla terajšia parcela C KN 314 zapísaná v LV č. 1262 k. ú. S.. Vychádzajúc
z tohto posudku navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že z posudku nepochybne vyplýva, že
žalobca nemá vecnú aktívnu legitimáciu na podanie takejto

žaloby. Táto mu svedčí len k oranžovej časti prílohe č. 2 znaleckého posudku a v tejto časti zotrváva
na skutočnosti, že právna predchodkyňa žalobcu opustila túto časť nehnuteľnosti. V prípade, že by súd
posúdil, že nedošlo k opusteniu veci, k tejto časti by žalobcovi nesvedčila aktívna legitimácia aj z toho
dôvodu, že je vysoko pravdepodobné, že Y. K. mala vôľu predať celý dvor patriaci k jej domu, predať celý
majetok a manželia B. celý tento priestor kúpili v presvedčení, že ho kupujú do svojho vlastníctva a pre

tento prípad vydržali túto časť spornej plochy. Poukázal na to, že po predložení tohto posudku celý spor
stráca akýkoľvek hospodársky význam, nakoľko podstatou sporu je predná časť spornej plochy smerom
od hlavnej cesty vyšrafovaná v prílohe č. 2 znaleckého posudku zelenou farbou, u ktorej nesvedčí vecná
aktívna legitimácia žalobcu.

Zo znaleckého posudku Ing. A. T., znalca v odbore geodézia a kartografia, ktorý predložila ako listinný

dôkaz žalovaná 2/, súd zistil, že znalec vypracoval posudok na určenie, z akej bývalej pozemkovoknižnej
parcely vznikla terajšia parcela C KN 314, zapísaná v LV č. 1262 k. ú. S. a následne vypracoval spätnú
identifikáciu spornej parcely, podľa ktorej parcela C KN 314 vo výmere 208 m2 vznikla z mpč. 388/1,
388/2, 388/3, 389/2, 389/3 a z malej časti 2 m2 aj z mpč. 387. Parcely mpč. 388 a 389 boli podľa posudku
pôvodne evidované v protokole 403 PK, v roku 1926 na základe čd. 1017/26 rozdelené na parcely mpč.

388/1, 388/2, 388/3, 389/1, 389/2, 389/3, pričom parcely mpč. 388/1 a 389/2 boli zapísané do protokolu
831 PK, mpč. 388/2 a 389/1 do protokolu 832 PK a mpč. 388/3 a 389/3 ostali naďalej evidované ako
spoločný dvor v protokole 403 PK. Pri rekonštrukcii pôvodného rozdelenia mpč parciel do stavu C KN
znalec vychádzal z grafického nákresu a výkazu plôch z reálnej deľby mpč. 388 a 389 a z geodetického
zákresu deľby aj s geodetickými údajmi, tzv. manuálu, ktorý obsahovala listina čd. 1017/26.Z pozemnoknižnej zápisnice č. 831 obce S. súd zistil, že pri parcelách mpč. 388/1 a mpč. 389/2 dňa
25.5.1949 došlo k zmene vlastníka na základe kúpnopredajnej zmluvy z právnej predchodkyne žalobcu
Y. K., rod. R. na F. B. a jeho manželku M., rod. G..

Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou Y. R. K., rod. R. a kupujúcimi F. B. a jeho
manželkou M. súd zistil, že právna predchodkyňa žalobcu dňa 13.4.1949 predala okrem iného aj dom a
dvor parc. č. 388/1 a dom a dvor parc. č. 389/2, domy č. 170 a 172, všetko zapísané v pozemnoknižnej
vložke č. 831 za kúpnu cenu 80 000,- Kčs.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva
účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa

rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva

(povinnosti), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach)
ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu,
žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotného oprávnenia, jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného
oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení žalobu žalobcu ako
nedôvodne podanú zamietol. Súd má za to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v

takom rozsahu, ako ju podal. Je pravdou, že právna predchodkyňa žalobcu, jeho matka, bola pôvodne
zapísaná ako vlastníčka podielu 10/24 v nehnuteľnosti parcela C KN 314 - zastavaná plocha vo
výmere 208 m2 , zapísanej na LV č. 1264 k. ú. S.. Z listinného dôkazu, posudku Ing. A. T., znalca v
odbore geodézia a kartografia, mal súd však za preukázané, že terajšia parcela C KN 314 vo výmere
208 m2 vznikla z mpč. 388/1, 388/2, 388/3, 389/2, 389/3 a z malej časti 2 m2 aj z mpč. 387 a že

právna predchodkyňa žalobcu parcely mpč. 388/1 a mpč. 389/2 aj s domami predala manželom B.
na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13.4.1949. Čo sa týka ostatných parciel, vychádzajúc z
posudku, súd konštatuje, že žalobca by eventuálne mohol podať žalobu k určeniu rozsahu dedičstva
iba k parcelám mpč. 388/3 a 389/3 - spoločný dvor. Súd poukazuje na to, že podstatou sporu je parcela
mpč. 388/1 a k tejto žalobca nepreukázal súdu, že je nositeľom hmotného oprávnenia, čo znamená,

že má nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Súd nevykonal znalecké dokazovanie na
vyhotovenie znaleckého posudku s geometrickým plánom navrhované právnym zástupcom žalobcu,
doplnenie dokazovania považoval súd za nadbytočné vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav,
pričom súd musí rešpektovať zásadu hospodárnosti konania, poukazujúc pritom na skutočnosť, že
žalobca nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania a tiež poukazujúc na právo účastníkov na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd skúmal naliehavý právny záujem na podanej žalobe,
žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby a preto ani nemohol mať naliehavý právny
záujem a byť úspešný. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol neúspešný a úspešnej

žalovanej 2/ bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia z hodnoty
1 449,91 eura, čo predstavuje do 1.1.2005 podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z. za jeden úkon právnej službyodmenu 65,07 eura a príslušný paušál, za polovičný úkon podľa § 16 ods. 2 písm. c/ AT 1 odmenu
32, 54 eura a príslušný paušál, od 1.1.2005 podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby
odmenu 71,37 eura a príslušný paušál, za nemeritórny úkon podľa § 14 ods. 3 T2 odmenu 17,84 eura

a príslušný paušál a pri vykonaných úkonoch: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s
klientom 65,07 eura, odvolanie zo dňa 26.1.2004 proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia
32,54 eura, účasť na pojednávaní dňa 21.10.2004 - 65,07 eura, účasť na pojednávaní dňa 21.4.2005 -
71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 12.10.2006 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa

4.12.2006 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 6.9.2007 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa

20.11.2007 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2008 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa
14.3.2008 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 22.4.2008 - 71, 37 eura, účasť na pojednávaní
dňa 2.6.2008 (nemeritórny) - 17,84 eura, účasť na pojednávaní dňa 8.10.2008 - 71,37 eura, účasť na
pojednávaní dňa 21.5.2009 - 71,37 eura, odmena spolu bez DPH - 822,85 eura, 19% DPH -169,90
eura, odmena spolu 1 064,12 eura a režijný paušál 3 x 4,51 eura - 13,53 eura, 1 x 4,98, 2 x 5,44 -10,88
eura, 2 x 5,91 - 11,82 eura, 5 x 6,31 eura - 31,55 eura, 1 x 6,95 eura - 6,95 eura, spolu paušál - 79,71

eura, odmena advokáta spolu s režijným paušálom - 1 143,83 eura.

Povinnosť žalobcu zaplatiť prisúdené trovy právnemu zástupcovi žalovanej 2/ vyplýva z ustanovenia §
149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd

v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané

a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.