Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/54/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108226365
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudcomMgr.MartinouTrnavskouvprávnejvecinavrhovateľov1/J.K.,štátnej

občiankySlovenskejrepubliky,bytomT.-Z.,D.P.XX/XX,.2/J.K.,štátnehoobčanaSlovenskejrepubliky,
bytom T., M. B. XXXX/XX. , 3/ A. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., M. B. X/XXXX,. 4/ J.
K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom T., H. XXXX/XX. a 5/ M. M., štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom T. - Z., D. P. XX/XX . zastúpených v konaní JUDr. P. S., advokátom, so sídlom T., B.
XX. proti odporcom 1/ M. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., V. XXXX/XX. a 2/ D. K.,
štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T., V. XXXX/XX,. zastúpených v konaní J. O., advokátom,
so sídlom T. T., M. R. Š. XX. o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/ - 5/ s ú p o v i n n í nahradiť odporcom 1, 2 trovy konania vo výške 266,07 Eura
zaplatením k rukám advokátovi odporcov 1/, 2/, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/-5/ sa podaným návrhom domáhali určenia, že pozemok parcela č. 574/4 - záhrady
o výmere 59 m2 zapísaná u S. K. T. na liste vlastníctva č. 322 pre okres T., obec T. k.ú. Z. patrí
do dedičstva po J. K. zomrelom 08.10.2007, naposledy bytom T., D. P. XX/XX,. ktorý vlastnícke
právo k nej nadobudol vydržaním už 1.1.1992. Uviedli, že sú zákonnými dedičmi poručiteľa J. K. a to
navrhovateľka 1/ ako jeho manželka a navrhovatelia 2/-5/ ako jeho deti. V rámci predbežného zisťovania
majetku v dedičskom konaní zistili, že parcela č. 574/4 k.ú. Z., na ktorej je sčasti postavený rodinný

dom, ktorého sú v súčasnosti podielovými spoluvlastníkmi titulom dedenia a ktorý v tom čase bol
v bezpodielovom spoluvlastníctve J. K. a navrhovateľky 1/, je v katastri nehnuteľností zapísaná ako
majetková podstata odporcov 1/ a 2/, napriek užívaciemu stavu, keď túto parcelu užívajú od kolaudácie
rodinného domu a od jej oplotenia teda od roku 1973 v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi Uviedli, že
rozhodnutím č.j. Fin 43273-práv. zo 4.5.1973 finančný odbor O. pridelil J. K. a navrhovateľke 1/ do
osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu pozemok parcelu č. 334/5 k. ú. Z. vytvorenú
geometrickým plánom č 761-72/1-72 zo dňa 18.5.1972 z pozemnoknižnej parcely č. 334, ktorej pred

štátom podielovými spoluvlastníkmi podľa pozemkovoknižnej vložky č. 771 k.ú. Z. boli J. L., J. L. a M.
Š.. Uvedená parcela susedila s pozemnoknižnou parcelou č. 333, ktorej podielovými spoluvlastníkmi
podľa pozemkovoknižnej vložky č. 730 boli M. P., P. P. a M. P.. Z dôvodu nemožnosti výstavby rodinného
domu len na parcele č. 334/5 k.ú. Z. bolo nutné pre J. K. a navrhovateľku 1/ ako stavebníkov získať aj
časť pozemnoknižnej parcely č. 333 o výmere 75 m2 označenej ako parcela č. 334/7, ktorej vlastníkmi
boli M. P., P. P. a M. H. rod. P.. Uvedení spoluvlastníci s odpredajom súhlasili a na tomto základe
došlo dňa 02.11.1973 k uzavretiu kúpnej zmluvy, podľa ktorej spomenutí spoluvlastníci manželom K.

najprv odpredali z PKN parcely č. 333 novovytvorenú parcelu č. 334/8 k.ú. Z., ktorej v súčasnosti
zodpovedá parcela č. XXX/X. k.ú. Z. o výmere 16 m2. V tomto období došlo taktiež k odpredaju týmitospoluvlastníkmi manželom K. za sumu 500,- Kčs aj ďalšej časti PKN parcely č. 333 vo výmere 59 m2 v
súčasnosti zapísanej ako parcela č. 574/4, t.j. spornej parcely. Po tomto odpredaji jej vlastníci v teréne
sami vytýčili hranice medzi zostatkom ich parcele č. 333 a dokúpenými za účelom výstavby domu

pozemkami vo vlastníctve K., tak ako ich manželia K. v dobrej viere ako vlastnícky im patriace počas
života J. K. až do predbežného prejednania dedičstva užívali.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku jedného z predpokladov vydržania
vlastníckeho práva a to dobromyseľnosti manželov K. o tom, že im pozemok vlastnícky patrí, čo
odôvodňovali neexistenciou objektívnej skutočnosti ako napr. kúpnej alebo inej zmluvy, rozhodnutia a

pod, ktorá by mohla založiť ich vnútorné presvedčenie o tom, že im vec patrí , a jednak skutočnosťou, že
sa viackrát snažili usporiadať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti užívanej právnymi predchodcom
navrhovateľov 2/-5/ a navrhovateľkou 1/ a to tak, že by túto previedli na nich za cenu určenú znaleckým
posudkom. Poukazovali tiež na skutočnosť, že dane za spornú parcelu platili oni a túto povinnosť si
navrhovatelia 1/ až 5/ napriek svojmu tvrdeniu o dobromyseľnosti neplnili.

Súd vykonal dokazovanie osvedčením o dedičstve sp.zn. 16D/694/2007, výpisom z LV č. 198 k. ú. Z.,

výpisom z LV č. 322 k. ú. Z., rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, geometrickým
plánom č. 761-72/1/72, výkazom plôch ku geometrickému plánu, dohodou o zriadení práva osobného
užívania pozemku, výpisom z pozemkovej knihy vložky č. 771 a 730 k. ú. Z., potvrdením odboru
výstavby O. v T. vrátane náčrtu, kúpnou zmluvou zo dňa 01.11.1973, úradným záznamom napísaným na
M. 08.08.1973, rozhodnutím o prípustnosti stavby, rozhodnutím o povolení užívať budovu, znaleckým

posudkom Ing. Š. B. č. 08/2008, návrhom na mimosúdne vyporiadanie, odpoveďou, pripojeným
spisom tun. súdu sp. zn. 16D/694/2007, kúpnou zmluvou N 181/79, Nz 193/79 zo dňa 03.04.1979,
geometrického polohopisného plánu č. 28211-920-63 výsluchom navrhovateľov 1/- 4/, odporcov 1/,2/,
svedkov P. P., A. G., Ing. D. V. a Ing. F. J. a zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia 1-5/ sú zákonnými dedičmi J. K. zomrelého 8.10.2007, naposledy bytom T., D. P. XX/XX

a to navrhovateľka 1/ ako jeho manželka a navrhovatelia 2/-5/ ako jeho deti. Ku dňu 10.01.12008 boli
na J. K. a navrhovateľku 1/ zapísané v časti B listu vlastníctva č. 198 vedeného S. K. T. pre okres T.,
obec T. k.ú. Z. parcely registra C parc. č. 574/3, 574/5 a 574/6 a stavby - rodinný dom súp. č. 76 na
parcele č. 574/6, titulom nadobudnutia bola zmluva registrovaná štátnym notárstvom R II 138/73 a Z
4647/07- odstraňovanie dielov.

V časti B listu vlastníctva č. 322 vedeného S. K. T. pre okres T., obec T. k.ú. Z. sú ako vlastníci
pozemku parcela č. 574/4 - záhrady o výmere 59 m2 zapísaní odporcovia 1/ a 2/ titulom kúpnej zmluvy
registrovanej štátnym notárstvom pod R I 742/79

Túto parcelu však užívajú a užívali v hraniciach jej oplotenia navrhovatelia 1-5/ resp. ich právny
predchodca J. K..

Súčasťou G. P. S. G. pre okres T. číslo 761-72/1-72 zo dňa 18.5.1972 je výkaz plôch, podľa ktorého bol
tento plán vyhotovený na rozdelenie parc. č. 334/5 a 334/6. Pri jeho pravom okraji je rukou dopísané
"doplnok" a odtlačok pečiatky G. a napísané "opravil" s odtlačkom pečiatky S. G. pre O. T. avšak bez
uvedenia dátumu opravy a doplnenia. V tomto výkaze v časti Zmeny sú vyčlenené časti označené ako
a/ a b/ od parcely č. 334 v novom stave parcely č. 334/5 o výmere 716 m2 a 334/6 o výmere 662 m2 a

časť označená ako c/ od parc. č. 333 v novom stave parcela č. 334/7, kde je pôvode vyznačená výmera
79 m2 a potom táto opravená na 59 m2 a (zjavne neskôr doplnená) vyznačená časť d/ vyčlenená od
pkn. parcely č. 333 v novom stave označená ako parc. č. 334/8 o výmere 16 m2. Podľa pozemno-
knižného stavu uvedeného vo výkaze plôch boli podielovými spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely
č. 334 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 771 J. L. v1/3 J. L. v1/3 a M. Š. v1/3 a susediacej

pozemnoknižnej parcely č. 333 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 730 boli M. P. v 1/3 a 2 spol.
Pričom v novom stave sú novovytvorené parcely č. 334/5,6 vyznačené na J. L. a parcely č. 334/7, 334/8
na doterajších vlastníkov.Rozhodnutím č.j. Fin 43273-práv. zo dňa 4.5.1973 finančný odbor O. pridelil J. K. a navrhovateľke 1/-
jeho manželke podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka vtedy platného do osobného užívania na
ich žiadosť stavebný pozemok parcelu č. 334/5 k. ú. Z. vytvorenú geometrickým plánom S. G. v T. číslo

761-72/1-72 zo dňa 18.5.1972, ktorý pozemok bol vo vlastníctve čs. štátu a v správe M. v Z. za účelom
výstavby rodinného domu. Na jeho základe uzavrel M. v Z. s J. K. a jeho manželkou - navrhovateľkou 1/
dohodu,nazákalektorejimzriadilprávoosobnéhoužívaniatohtostavebnéhopozemkunaúčelvýstavby
rodinného domu. Dohodu registrovalo Š. N. v T. pod č. Reg. II 138/73.

Podľa výpisu z pozemkovej knihy č. 771 k. ú. Z. boli ako vlastníci parcely č. 334 zapísaní J. L. v1/3,

J. L. v1/3 , pri ktorom je poznačené rukou sp. zn. 9C 49/63, ktorá značka sa podľa tvrdenia odporcu 1/
týkala ustanovenia opatrovníka nesvojprávnemu J. L. , a M. Š. v1/3.

Podľa výpisu z pozemkovej knihy vložky č.730 boli ako vlastníci parcely č. 333 zapísaní M. P. v 1/3,
P. P. v 1/3 a M. H. v 1/3.

Z potvrdenia vyhotoveného vedúcim odboru výstavby O. v T. zo dňa 16.7.1973 vyplynulo, že tento orgán
potvrdil, že pozemok parc. č. 334/7 o výmere 75 m2 sa nachádza v intraviláne a vydáva sa na žiadosť

s. K. ako podklad k odčleneniu stavebného pozemku podľa schémy na druhej strane. Na potvrdení sa
nachádza aj svedkom P. P. písané, že súhlasí s odčlenením časti pozemku 334/7 podľa náčrtku na
druhej strane. Na náčrtku spomínanom v tomto potvrdení vidno zobrazený pôdorys rodinného domu
plánovaného navrhovateľkou a jej manželom a pozemku, na ktorom sa nachádza, a rodinného domu
svedka P.. Je na ňom vyobrazené, že ľavý zadný roh domu navrhovateľov sa nachádza na parcele

označenej ako 334/7, pričom je hrubou čiarou orámovaná hranica stavebného pozemku pre J. K. a jeho
manželku tak, že z parcely č.334/7 je vyčlenený trojuholník, ktorého hranica prechádza vo vzdialenosti
31 metrov po hranici pozemku parcela č. 334/5 s parc. č. 334/7 a zároveň vo vzdialenosti 1 metra od
pravého rohu domu svedka P.. Ďalej je rukou na náčrtku písané "31 metrov prítomný" a je uvedený
podpis svedka P. P. a K. J..

Podľa úradného záznamu napísaného na M. dňa 8.8.1973 za prítomnosti P. P., M. P., a M. H. je uvedené,
že sa tento týka rokovania o odpredaji časti stavebného pozemku parc. č. 334/7 o výmere 75 m2,
ktorého majiteľmi sú M. P., P. P. a M. H., pričom je ďalej uvedené, že sa jedná o dohodu odpredaja časti
stavebného pozemku parc. č. 334/7 pre J. K. a jeho manželku. Uvádza sa, že účastníci boli oboznámení
so situáciou stavebného pozemku parc. č 334/5 J. K., ktorý si chce na ňom postaviť rodinný dom, no

vzhľadom na to, že na uvedenej parcele nie je podľa vyjadrenia pracovníka O.- odboru výstavby možné
postaviť rodinný dom, bolo by potrebné nachádzajúcu sa časť stavebného pozemku v tesnej blízkosti
parc. č. 334/7 pričleniť k predmetnej parcele. Po dlhšom jednaní P. P. uviedol, že je ochotný predať
menovanému časť parcely č. 334/7 v takej výmere, ako bola táto zobrazená pracovníkom O. Ing. K.,
presne nevie v akej výmere vedľa plánu ako bolo zakreslené, aby J. K. stavbu mohol previesť. Zvyšok

parcely uviedol, že nie je ochotný odpredať. S jeho vyjadrením sa stotožnili aj jeho súrodenci M. P. a
M. H..

Dňa02.11.1973bolauzatvorenákúpnazmluvamedzipredávajúcimiP.P.,M.P.aM.H.akupujúcimiJ.K.
a navrhovateľkou 1/, ktorej predmetom bola parcela č. 334/8 vo výmere 16 m2 vytvorená geometrickým
plánom č. 761-72/1-72 z pozemnoknižnej parcele č. 333, pričom je uvedené, že kúpna cena činí 64 Kčs

a bola predávajúcim vyplatená, čo potvrdili svojimi podpismi. Kúpna zmluva bola registrovaná Š. N. v
T. dňa 16.1.1974 pod č. Reg. I 31/74.

Podľa rozhodnutia O. v T. číslo Výst.1243/74328/2 zo dňa 10.6.1974 sa J. K. a jeho manželke povolilo na
pozemkuparc.č.574/4,574/5a574/3novostavbanazákladeúzemnéhorozhodnutia zodňa25.3.1974.
Ďalej sa uvádza vzdialenosť od susedných objektov svedka P. 4,0 m a G. 8,0 m.

Rozhodnutím zo dňa 18.2.1977 bolo udelené J. K. povolenie užívať novostavbu rodinného domu na
parcele č. 574/4-3-5.Podľa geometrického polohopisného plánu č. 28211-920-63 zo dňa 7.9.1963 boli z pozemnoknižnej
parcely č. 334 zapísanej v PKV vložke č. 771 vytvorené parcely č. 334/1 pre L. J. a J. L. a M. Š. a č.
334/2 pre E. G. a jeho manželku A..

Kúpnou zmluvou vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice N 181/79, Nz 193/79 zo dňa 03.04.1979
nadobudli odporcovia 1/ a 2/ od J. L. a nesvojprávneho J. L. okrem iného aj nehnuteľnosť parc. č. 334/7
podľa pozemkovej knihy, ktorá je totožná s parcelou č. podľa EN 574/4 vo výmere 59 m2 k.ú. Z. v celosti.
Zmluva pola registrovanou Š. N. v T. pod č. Reg. I 742/79

Navrhovateľka 1/ manželka zomrelého J. K. vo svojej výpovedi uviedla, že si z dôvodu zabezpečenia
bývania ona a zomrelý manžel -právny predchodca navrhovateľov 2/ až 5/ požiadali na M. Z. o pridelenie

stavebného pozemku. Tento pozemok im aj M. pridelilo a zavolalo na zameranie pozemku v prírode. Pri
tomto zameraní ich upozornili, aby si pozemok čo možno najrýchlejšie ohradili, pretože L. ako pôvodní
vlastníci pozemku im tento nedovolia užívať. Na M. sa však dostavil P. P., ich bezprostredný sused a
tvrdil, že jeden cíp na pridelenom stavebnom pozemku patrí vlastnícky jemu a nie L.. Z tohto dôvodu sa
znovu vykonalo zameranie a došlo k jednaniu medzi jej manželom a P. za účasti M.. Potom, čo im P.

P. oznámil, že časť ohradeného pozemku prideleného štátom o výmere okolo 800 m2, patrí vlastnícky
jemu, sa s ním dojednali, že im spolu so súrodencami časť, a to vo výmere 16 m2 predá, aby mohli
začať stavať, za čo mu aj vyplatili kúpnu cenu. Navrhovateľka 1/ uviedla, že pri rokovaniach s P. nebola
prítomná, tieto záležitosti vybavoval jej zomrelý manžel, ona bola v tom čase v práci. Potvrdila, že sa
medzi nimi uskutočnilo viacero jednaní, nevedela však presne, čo sa pri nich odohralo. Potom však, ako

si postavili dom, im P. P. povedal, že im predá aj zostatok parcely teda spornú parcelu o výmere 59 m2.
Navrhovateľka 1/ nevedela presne, v akej časovej následnosti došlo k prevodu tejto spornej parcely, ale
zhruba tak o rok. Išlo o ústnu dohodu, o ktorej sa neuzavrela kúpna zmluva, P. P. však vyplatili kúpnu
cenu 500 korún aj za túto parcelu o výmere 59 m2, tak ako si ju P. aj v prírode vytýčil. Nevedela uviesť,
z akého dôvodu im P. nepredali súčasne parcelu o celej výmere 79 m2, ale len jej časť o výmere 16 m2.

Pozemok ohradili, a do dnešného dňa užívali v dobre viere, že im vlastnícky patrí. Nikto ich vlastnícke
právo nespochybňoval až do roku 2007, kedy sa dostavil odporca 1) a uviedol jej zomr. manželovi a
navrhovateľovi 4) - synovi, že sa budú meniť ploty z čoho boli prekvapení a na ich otázku im odpovedal,
že on je vlastníkom spornej parcely. O dva týždne na to J. K.- jej manžel zomrel a v rámci dedičského
konania sa zistilo, že skutočne parcela, ktorú užívali v dobrej viere ako vlastníci, je v katastri zapísaná

na odporcov 1,2.

V zhode s výpoveďou navrhovateľky 1/ vypovedali aj navrhovatelia 2,3,4-jej deti, ktorí však skutočnosti
ohľadom kúpy spornej parcely poznali len sprostredkovane od zomrelého otca vzhľadom na ich nízky
vek v tom čase.

Odporca 1/ vo svoje výpovedi uviedol, že je manželom odporkyne 2), ktorej starým otcom bol J. L..

Vzhľadom k tomu, že v 70.tych rokoch boli starí rodičia odporkyne 2) nútení predávať svoje pozemky,
ktoré boli prideľované žiadateľom za účelom stavby rodinných domov, rozhodol sa získať tieto pozemky
kúpou od starých rodičov jeho manželky. A to už od roku 1976, kedy začal aktívne zisťovať rozsah
pozemkového vlastníctva starých rodičov manželky, odporkyne 2/. Pritom zistil, že J. L. vlastnícky patrí
parcela č. 334/7 o výmere 59 m2, ktorá vznikla rozčlenením pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 334,

ktorábolavovlastníctveL..Zároveňzistil,žetútoparceluužívajúnavrhovatelia1/až5/aichzomr.právny
predchodca. Preto navštívil J. K. a vyzval ho, aby danú vec majetkovo vysporiadali, aby nekupoval
parcelu, ktorú nemôže užívať, lebo bola navrhovateľmi zastavaná. Toto sa stalo v roku 1977 alebo
1978. Vtedy mu zomr. J. K. povedal, že túto parcelu odkúpili od P., a takto si hranicu posunuli. On
ho však upozorňoval, že podľa výpisov z pozemkovej knihy je vlastníkom tejto parcely J. L.. V roku

1979 uzavrel písomnú kúpnu zmluvu, ktorou jemu a odporkyni 2/ J. L. a nesvojprávny J. L. predali
nehnuteľnosti a medzi nimi aj pozemkovoknižnú parc. č. 334/7, ktorá je totožná s parcelou č. 574/4,
o výmere 59 m2. O tom na dôkaz súdu predložil kúpnu zmluvu a geometrický plán č. 28-11-920-63,
ktorý sa vyhotovoval za účelom rozčlenenia parcely č. 334 a jej pridelenia žiadateľom o pozemky, z
ktorého vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy. Uviedol, že niekoľko

krát vyzýval J. K., právneho predchodcu navrhovateľov, na usporiadanie tejto záležitosti, a to aj zaprítomnosti navrhovateľky 1), zhruba v roku 1981 mu navrhol, aby zamerali túto parcelu v prírode jeho
známi geodeti, s čím najskôr J. K. súhlasil, no potom ich nevpustil na parcelu a odmietol s nimi akokoľvek
jednať. Potvrdil, že P. P. mu povedal, že bol nútený odpredať cíp svojho pozemku navrhovateľke 1) a

právnemu predchodcovi navrhovateľov, avšak súhlasil iba s predajom 16 m2, nie celých 75 m2.

Odporkyňa 2/ vypovedala v zhode s odporcom 1), jej manželom. Keďže v susedstve navrhovateľov
1-5/ bývala jej matka A. G., ktorá nechcela mať problémy s navrhovateľmi 1-5, žiadala ich, aby sa príliš
o tieto veci nestarali. Napriek tomu odporca 1) opakovane vyzýval navrhovateľov 1-5 a ich právneho
predchodcu na majetkovo-právne vysporiadanie danej veci, naposledy v roku 2007. Nepamätala si

presné obdobia, kedy odporca 1) vyzýval navrhovateľov na usporiadanie tohto pozemku.

Svedok P. P. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka 1), jej bývalý manžel, a tajomník M. ho zavolali
niekedy okolo roku 1973 na rokovanie z toho dôvodu, že títo chceli postaviť rodinný dom na parcele,
ktorápatrilajemu,pretožetotakvyžadovalistavebnépredpisyainaknemohlizískaťstavebnépovolenie.
Dostal splnomocnenie od svojich súrodencov, aby v ich mene na tomto rokovaní konal. Išlo o parcelu o
výmere asi 22 m2, presnú výmeru si nepamätal. Dohodli sa na tom, že navrhovateľke 1/ a jej manželovi

predá len parcelu, ktorej hranica sa vytvorila dva metre od hranice domu navrhovateľov. Nepamätal si
presne, koľko m2 žiadali pôvodne vyčleniť z jeho parcely. Následne uzavreli kúpnu zmluvu a došlo k
vyplateniu kúpnej ceny. Toto bolo okolo roku 1973. Odvtedy sa už nič vo veci nedialo. Nikto z rodiny K.
ho nevyzýval, aby predal ďalšiu výmeru z jeho pozemku a ani sa o tom s manželmi K. nerozprával.

Po nahliadnutí do potvrdenia, náčrtu, a úradného záznamu, svedok potvrdil, že tieto listiny podpísal

a ďalej dodal, že pôvodne stavebný úrad a aj navrhovateľka 1 a jej bývalý manžel požadovali predať
parcelu č. 334/7 po celej dĺžke tak ako je vyznačená na náčrtku. On s tým však nesúhlasil a súhlasil
len s tým, aby im bola vyčlenená časť pozemku vo vzdialenosti dva metre od ich domu. Na ďalšej dĺžke
31 metrov nesúhlasil s vyčlenením tejto parcely a s jej predajom pre navrhovateľku 1/ a jej manžela.
Predal im len časť vyčlenenú vo vzdialenosti dva metre od ich domu a zvyšok im nepredal nikdy, ani

po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1973. Zopakoval, že k ničomu takému medzi ním a navrhovateľkou 1)
a jej manželom neprišlo. Svedok potvrdil, že vyhotovil plot medzi pozemkom navrhovateľov 1-5 a jeho
pozemkom. Pôvodne vytýčil kolíkmi hranicu za účelom stavby oplotenia hranicu, tak ako sa dojednali,
teda dva metre od domu navrhovateľov 1-5 a za účelom stavby oplotenia manželke a dcére a aj sebe
prichystal náradie, no potom, čo sa vrátili na toto miesto, bolo ich náradie prehodené na opačnú stranu a

navrhovateľka 1) im začala vytýkať, že ide o jej parcelu a že oni túto kúpili celú po ďalej dĺžke tak ako je v
súčasnostioplotenie.Keďžepochopil,žeideotakétosprávaniezostranynavrhovateľky1)ajejbývalého
manžela už v začiatkoch ich susedstva, ustúpil a vybudoval oplotenie tak, ako sa nachádza v súčasnosti.
Mal za to, že raz sa tento spor nejakým spôsobom vyrieši. Nikdy však neinicioval súdne konanie ani
neinicioval zameranie hranice geodetmi. Urobil tak len z dôvodu predchádzania susedským hádkam.

Potvrdil, že za predaj nehnuteľnosti parc. č. 334/8 obdržal od navrhovateľky 1/ a jej manžela 500 korún.
Vtedy bola taká zvyklosť, že bol vyhotovený posudok na úradnú cenu, avšak následne sa dohodla medzi
predávajúcimi a kupujúcimi cena, pri ktorej bude predávajúci súhlasiť s predajom. On súhlasil s predajom
len za cenu 500 Kčs, aj keď úradná cena bola stanovená na 64 Kčs. Preto mu navrhovateľka 1) a jej
bývalý manžel v skutočnosti vyplatili 500 Kčs. Ďalej uviedol, že jemu, navrhovateľke 1) a jej bývalému

manželovi bolo jasné, kde v prírode sa nachádza hranica vyčleneného pozemku, pretože vykonali aj
ohliadku na mieste samom, a to aj za účasti pracovníka zo stavebného úradu a zrejme aj tajomníka M..

Svedkyňa A. G. vo svojej výpovedi uviedla, že je matkou odporkyne 2) a svokrou odporcu 1) a susedou
navrhovateľov 1/-5/ po jej pravej strane pri pohľade z domu na prístupovú komunikáciu teda z opačnej
strany ako sa nachádza sporná parcela Tento pozemok jej bol vytvorený odčlenením z pôvodnej parcely

334 patriacej jej príbuzným v roku 1963. Uviedla, že v čase, keď si navrhovateľka 1) a jej bývalý
manžel stavali RD na pozemku, ktorý bol jej rodine vyvlastnený, títo si osadzovali v prírode kolíky
takým spôsobom, že tým posúvali hranicu svojho pozemku na úkor jej pozemku. Jej matka s tým
bola nespokojná a vyzvala J. K. aby tieto veci dal na poriadok, ten to však odmietol a vyhrážal sa
jej. Svedkyňa nemala vedomosť o prevode pozemku pôvodne patriacemu P., navrhovateľke 1) a jej

bývalému manželovi, nebola účastná žiadnych rokovaní o tejto veci. Uviedla, že odporca 1) niekoľkokrát a to už v 80.tych rokoch vyzýval J. K. na usporiadanie spornej parcely a poukazoval na to, že J. K.
nepatrí jedna časť pozemku, ktorú užíva. Avšak mal problém s ním pre jeho správanie komunikovať.

Z výpovedí svedkov Ing. M. V. Ing. J. F. vyplynulo, že vzhľadom k tomu, že majú vysokoškolské vzdelanie

z odboru geodézie, požiadal ich odporca 1), ktorý je ich dlhoročným priateľom, aby mu pomohli zamerať
jednu parcelu nakoľko mal podozrenie, že jeho sused užíva jeho parcelu. Bolo to začiatkom 80.tych
rokov, v roku 1981. Za tým účelom sa dostavili na miesto samé v k. ú. Z., parc. č. si nepamätali, ani
nemali vedomosť o tom, kto býval v susedstve. Pozemok zameriavali z pozemku, na ktorom stál dom
svokrovcov odporcu. Prineseným pásmom premerali dve miery vychádzajú zo snímky z mapy

Chceli zamerať aj tretiu mieru, avšak v tom sa bez vyzvania dostavil majiteľ zameriavanej parcely, jeho

meno nepoznali, ani toho neopoznali medzi osobami, ktoré sedeli v pojednávacej miestnosti na strane
navrhovateľov,ktorýpovedal,žeichďalejnevpustí.Ing.M.V.sinepamätal,čidošloknijakémurozhovoru
medzi odporcom 1/ a majiteľom parcely, mal za to, že majiteľ tej parcely už vedel, o čo ide a preto
ich nevpustil. Svedok Ing. J. F. výslovne uviedol, že medzi odporcom 1) a užívateľom parcely prebehol
rozhovor, pri ktorom užívateľovi parcely odporca 1) uviedol, že si chce dať zamerať hranice, pretože má

za to, že užíva aj jeho pozemok. K zameraniu však nedošlo, nakoľko to užívateľ pozemku nedovolil.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem

Podľa § 134 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. oprávnený držiteľ sa stáva

vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Pre začiatok a trvanie doby sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podľa §130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Súd mal za to, že v danej veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, či tu je ich dedičské
právo k nehnuteľnosti, a teda na určení, že vec patrí do dedičstva po zomrelom J. K. vzhľadom na to,
že ako vlastník tejto nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaná osoba -odporcovia 1/ a 2/. Za
takýchto okolností majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu, a tým dosiahnutí

zmeny v zápise práv k nehnuteľnosti , ktorý je významný z dôvodu princípu formálnej a materiálnej
publicity zápisov katastra.

Po zhodnotení skutkového stavu zisteného vykonaných dôkazov a po posúdení v zmysle citovaných
zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech ich právneho

predchodcu, ktorý ho mal nadobudnúť vydržaním.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege),
pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,

b) držba musí byť oprávnená

c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby u nehnuteľností desaťročná.Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako
so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe
musia teda byť splnené nasledovné náležitosti:

1. Faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva.

2. Vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi.

3. Dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo
vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť
objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa
veci, resp. vykonávateľa práva.

Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať.
Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti,

z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp.
vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný, napr. kúpnu alebo darovaciu zmluvu). Takže subjekt,
ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany, v tomto prípade navrhovatelia musia okrem iného tvrdiť,
resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na dobromyseľnosť ich právneho predchodcu J.
K., teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu

dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.

Navrhovatelia1/-5/vtomtoprípadedobromyseľnosť-dobrúvierusvojhoprávnehopredchodcuopieralio
ústnudohodu-kúpnuzmluvu,nazákladektorejmalinadobudnúťspornúparceluregistraCparc.č.574/4
k.ú. Z. totožnú s pozemnoknižnou parcelou 334/8 k.ú. Z. ( totožnosť parcely podľa pozemnoknižného
stavu a súčasného stavu nebola medzi účastníkmi sporná, vyplynula i z kúpnej zmluvy vyhotovenej

notárom vo forme notárskej zápisnice i z geometrických plánov) od P. P.. Toto ich tvrdenie sa im
však nepodarilo preukázať, naopak bolo vyvrátené výpoveďou svedka P. P., ktorá v spojení s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľmi vytvorila jednotný a logický celok. Svedok P. P. poprel, že by
niekedy došlo k uzavretiu dohody, ktorá mala byť nadobúdacím titulom vlastníckeho práva k parcele
č. 334/8 J. K.. Skutočnosti zistené z jeho výpovede korešpondujú so skutočnosťami zistenými z listín-

písomného potvrdenia O. v T. zo dňa 16.7.1973, vrátane náčrtu, a úradného záznamu z zo dňa
8.8.1973, ktoré predložili navrhovatelia. V týchto listinách sa jednoznačne uvádza, že P. P. konajúci aj
v mene súrodencov nemienil predávať nehnuteľnosť parcelu č. 334/7 o celej výmere 75 m2, o ktorej
sa, vychádzajúc z geodetických meraní, navrhovateľka 1/, jej manžel J. K. i svedok domnievali, že je
vo vlastníctve P.. Napokon po dvoch dlhších rokovaniach za ingerencie štátu svedok P. P. a jeho

súrodenci súhlasili s predajom len časti tohto pozemku. Vo všetkých listinných dôkazoch predložených
navrhovateľmi sa uvádza, že predmetom prevodu je časť parcely č. 334/7 k.ú. Z., teda nie celá pôvodná
parcela o výmere 75 m2. Tomu zodpovedá aj stav geometrického plánu č. 761-72/1-72 vyhotoveného
dňa 18.5.1972, avšak doplneného bližšie neuvedeného dňa o rozčlenenie pôvodne jednotnej parcely
334/7 o výmere 75 m2 na parcelu č. 337/8 o výmere 16 m2, ktorá bola predmetom prevodu na základe

písomne uzavretej kúpnej zmluvy na navrhovateľku 1/ a J. K.. Parcela č. 334/7 v zostávajúcej výmere 59
m2 ostala pôvodným vlastníkom. Navrhovatelia 1-5/ neuniesli dôkazné bremeno, pretože nepredložili
žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že následne J. K. odkúpil aj parcelu č. 334/7 o výmere
59 m2 teraz parcelu č. 574/4.Vychádzali len z nepriameho dôkazu a to vystavania oplotenia v miestach
hranice s pozemkom svedka P. po celej dĺžke pôvodne jednotnej parcely 334/7 o výmere 75 m2.

To však vysvetlil svedok P. P. tým, že v záujme dobrých susedských vzťahov ustúpil pod vplyvom
hádok a vyhrážok zo strany navrhovateľky 1/ a bez právneho dôvodu vystaval oplotenie v miestach
požadovaných navrhovateľmi. Rovnako hodnoverne vysvetlil aj rozdiel v kúpnej cene v skutočnosti
vyplatenej (500,- Kčs) a v cene uvedenej v kúpnej zmluve ( 64 Kčs), ktorým argumentovali navrhovatelia
za účelom preukázania pravdivosti svojho tvrdenia. Toto vysvetlil dobou, v ktorej sa kúpna zmluva

uzatvárala, v podmienkach neexistencie trhu a existencie úradne určovaných cien. Súd neuveril tvrdeniu
navrhovateľov o uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy i z toho dôvodu, že, pokiaľ pri kúpe parcely č.334/8
k.ú. Z. o výmere 16 m2 od P. P., J. K. a navrhovateľka 1/ dodržali všetky právne náležitosti, ktoré muselibyť splnené pre nadobudnutie vlastnícke práva zmluvou v tom čase (písomná forma kúpnej zmluvy,
registrácianaštátnomnotárstve)takpriparceleč.334/7k.ú.Z.ovýmere59m2tietonáležitostinesplnili,
hocioichpotrebnostiprenadobudnutievlastníckehoprávanazákladezmluvyvychádzajúczuvedeného

jednoznačne vedeli a museli vedieť. Naviac je nelogické, že tak (uzavretie písomnej zmluvy, registrácia
na štátnom notárstve) neurobili za daných okolností, kedy svedok P. P. napriek viacerým rokovaniam
aj za účasti štátnych orgánov im tvrdošijne odmietal predať zvyšok parcely o čom existovali písomné
doklady. Za takýchto okolností bolo možné pri normálnej opatrnosti spravodlivo očakávať od J. K., že
by(ak by došlo k tvrdenej dohode o predaji parcely č. 334/7) trval na dodržaní potrebných náležitostí,

vyhotovil písomnú kúpnu zmluvu aj na parcelu č. 334/8 a nespoliehal sa na ústnu dohodu. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd neuveril tvrdeniu navrhovateľov o existencii nadobúdacieho titulu a tým dobrej
viery J. K., že mu sporná parcela patrí.

Súd chce ďalej dodať, že celkom bez významu je námietka navrhvateľov, že P. P. sa doposiaľ domnieva,
že je vlastníkom. Pretože práve o túto skutočnosť, domnienku, že P. P. bol vlastníkom spornej parcele,
opierajú samotní navrhovatelia svoj návrh. Neexistenciu dobromyseľnosti držby po nepretržitú dobu 10

rokov mal súd za preukázanú aj z výpovedí svedkov A. G., Ing. J. F. a Ing. M. V., ktorí vypovedali o
opakovaných upozorneniach odporcom 1/ smerom k navrhovateľke 1/ a jej manželovi o neexistencii
ich vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na zistené skutočnosti v zmysle citovaných
zákonných ustanovení súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia má účastník,

ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti tomu účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Odporcom 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal súd náhradu trov konania potrebnú na
uplatnenie práva. Týmito trovami sú odmena advokáta jeho hotové výdavky za štyri úkony právne služby
(prevzatie a príprava pojednávania dňa 16.4.2009, účasť na pojednávaní dňa 5.6.2009-odročené bez

prejedania veci, účasť na pojednávaní dňa 21.8.20009 a účasť na pojednávaní dňa 16.10.2009. (§ 14
ods. 1 písm. a/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby (§ 9 ods. 1 citovanej
vyhlášky).Tarifnouhodnotoupredmetnejvecijecenanehnuteľností-pozemku,ktoréhosaprávnaslužba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby ( § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky). Odprocovia 1/ a

2/ ocenili predmetnú nehnuteľnosť na 575,31 Eur bez bližšieho zdôvodnenia svojho návrhu. Táto cena
je nižšia, ako by vyplynula zo znaleckého posudku navrhovateľov. Súd však v súlade so zásadou nemo
plus iuris vychádzal z takto určenej ceny odporcami 1/ a 2/. Potom odmena za 1 úkon právnej služby
predstavuje 38,18 eur; za tri úkony 114,54 Eur. Za účasť na pojednávaní odročeného bez prejednania
veci- patrí len štvrtina odmeny 9,55 eur (§14 ods. 5 vyhlášky) Náhrada hotových výdavkov advokáta

odporcov (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) za úkony právnej služby v roku 2009 (6,95 Eur [stotina priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roka 2008] x 4) činí
spolu 27,80 Eur.Advokát odporcov si uplatnil aj náhradu za stratu času stráveného cestou do miesta
pojednávania za každú aj začatú polhodinu na trase T. T.- T. a späť dňa 5.6.2009,21,8,2009 a 16.0.2009
t.j. 6polhodínx11,95eurt.j.71,70eur.Spolutrovyprávnehozastúpeniaadvokátaodporcovpredstavujú

223,59 Eur. Keďže podľa pripojeného osvedčenia o registrácii je advokát platiteľom DPH, bola tarifná
odmena a náhrady v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky zvýšené o daň z pridanej hodnoty 19% t.j. tarifná
odmena advokáta vrátane DPH činí 266,07 Eur.

Celkovo trovy konania odporcov 1/ a 2/ predstavujú sumu 266,07 Eur. Ich náhradu sú navrhovatelia
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť advokátovi odporcov 1/ a 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát

rozhodoval namiesto samosudcu,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si navrhovatelia dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, odporcovia môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.