Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2007

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 5C/89/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506208906
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: MUDr. D.
M., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., H. N.. X,. proti odporcom : 1) J. M., narodený XX.X.XXXX,. bytom
v B., W. XX. a 2) V. M., narodená XX.X.XXXX,. bytom v B., W. XX,. o zrušenie vyživovacej povinnosti a
o vzájomnom návrhu oboch odporcov o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14 C 117/03-149 zo dňa 7.9.2004 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. 5 Co 364/04-175, sa v časti, ktorou bola naposledy určená vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k odporcom v 1. a 2. rade vo výške po 3.000 Sk mesačne m e n í tak, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľa k odporcovi v 1. rade sa z r u š u j e s účinnosťou od 31.5.2006 a vyživovacia
povinnosť navrhovateľa k odporkyni v 2. rade sa z r u š u j e s účinnosťou od 21.9.2006.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Vzájomný návrh odporcov v 1. a 2. rade súd zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa3.5.2006bolsúdudoručenýnávrh,ktorýmnavrhovateľžiadal,abysúd zrušilvyživovaciupovinnosť,
uloženú mu rozsudkom tohto súdu. č. k. 14 C 117/03-149 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislaveč.k.5Co364/04-175.Návrhodôvodniltým,ženajneskôrk2.6.2006obajaodporcoviaukončia
vysokoškolské štúdium a preto žiada zrušiť rozsudky v časti o platení výživného k termínu 31.5.2006.

Obaja odporcovia návrh žiadali zamietnuť, keďže štúdium zatiaľ neukončili. Odporca v 1. rade uviedol,

že po ukončení štúdia na Fakulte managementu Univerzity Komenského pokračuje na tejto fakulte v
doktorandskom štúdiu a stále dennou formou študuje na Fakulte hospodárskych informácií Ekonomickej
univerzity. Odporkyňa v 2. rade v čase začatia konania ešte neukončila denné štúdium na Právnickej
fakulte UK a uviedla, že bude ďalej v štúdiu pokračovať v Štrasburgu. Obaja mali za to, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľa k nim nebude trvať len do času, kým trvá ich štúdium, ale až do doby, kým
nedôjde k takej situácii, že budú schopní sa sami živiť, t.j. kým nebudú mať také príjmy, ktoré by im na

živobytie postačovali. Vzájomným návrhom preto žiadali, aby súd uložil navrhovateľovi platiť im výživné
po 6.000 Sk mesačne a nariadil zaplatiť im ostávajúce zročné výživné jednorazovo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov,
založených v súdnom spise a s obsahom pripojeného spisu tohto súdu sp. zn. 14 C 117/03. Vykonanie
iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.

Z pripojeného spisu súd zistil, že navrhovateľ bol ako otec oboch odporcov zaviazaný rozsudkom zo

7.9.2004 platiť každému z nich od 28.4.2003 výživné po 3.000 Sk mesačne. Výživné, ktoré sa stalo
zročným od 28.4.2003 do 31.8.2004, u každého v sume 24.100 Sk, súd povolil navrhovateľovi splatiť vsplátkach po 700 Sk mesačne. V odvolacom konaní bol tento rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5 Co 364/04-175 a oba rozsudky nadobudli právoplatnosť 11.5.2005.

Navrhovateľ sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že obaja odporcovia vysokoškolské

štúdiumukončili,čímzískalischopnosťsamisaživiť.Odporcoviatrvajúnatom,ževyživovaciapovinnosť
navrhovateľa k nim trvá, lebo ešte stále študujú, zatiaľ sa nezamestnali a nie sú teda schopní sa sami
živiť.

Z potvrdenia Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave (FM UK) zo dňa 22.1.2007 súd
zistil, že odporca v 1. rade už dňa 22.5.2005 ukončil denné magisterské štúdium štátnou skúškou, v

akademickom roku 2006/2007 v štúdiu pokračuje, ale ide o externé doktorandské štúdium.

Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave (FHI EU) písomne 24.1.2007
potvrdila, že odporca v 1. rade je po predchádzajúcom uvoľnení zo štúdia a po jeho prerušení znovu od
13.9.2006 študentom 4. ročníka denného štúdia.

Z potvrdenia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PF UK) zo dňa 24.1.2007 súd
zistil, že odporkyňa v 2. rade bola riadnou študentkou denného päťročného magisterského štúdia do

20.9.2006, kedy štátnou skúškou štúdium ukončila. Odporkyňa síce tvrdila, že v štúdiu ďalej pokračuje,
ale z jej výpovede je zrejmé, že ide o určitú formu externého štúdia na Cambridgeskej univerzite, resp.
že sa prihlásila na rigoróznu skúšku a v budúcnosti plánuje pokračovať v štúdiu v zahraničí.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

K dôvodom, pre ktoré dieťa po dosiahnutí plnoletosti ešte nenadobudlo schopnosť samé sa živiť, patrí
aj skutočnosť, že sa dennou formou štúdia pripravuje na svoje budúce povolanie. Ukončením štúdia
sa príprava na budúce povolanie končí a dieťa sa stáva schopné živiť sa samé v rozsahu nadobudnutej
kvalifikácie, a to bez ohľadu na to, či povolanie, na výkon ktorého sa pripravovalo, aj skutočne vykonáva.

Vysokoškolské štúdium sa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách končí

absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je
splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu

Obaja odporcovia študovali v nimi zvolených študijných programoch druhého stupňa, odporca v 1. rade
na FM UK a zároveň aj na FHI EU, odporkyňa v 2. rade na Právnickej fakulte UK. Obaja štúdium riadne
ukončili, i keď odporca v 1. rade zatiaľ len na jednej z fakúlt, ale dopytom na obe školy súd zistil, že jeho

súčasnéštúdiumnaFHIEUniejeanipokračovanímaanisúčasťouštudijnéhoprogramuužukončeného
štúdia na FM UK. Preto, bez ohľadu na to, že odporca v 1. rade ďalej pokračuje v dennom štúdiu na
FHI EU, ukončením štúdia na FM UK nadobudol schopnosť živiť sa sám v tom odbore, na ktorý už
vysokoškolské vzdelanie II. stupňa získal a ani jeho účasť na externom doktorandskom štúdiu nemá na
túto schopnosť vplyv. Aj odporkyňa v 2. rade nadobudla ukončením štúdia na PF UK schopnosť živiť

sa sama, bez ohľadu na to, že si vzdelanie prehlbuje štúdiom na Cambridgeskej univerzite, resp. že sa
prihlásila na rigoróznu skúšku.

Ani jeden z odporcov sa doteraz nezamestnal, svoju schopnosť živiť sa sami však prejavili už tým,
že si 2.12.2006 založili obchodnú spoločnosť M. s.r.o., ktorej sú obaja spoločníkmi a konateľmi. Podľa
daňového priznania za rok 2006 síce vykázala spoločnosť stratu 46.247 Sk, ale pre posúdenie, či

nadobudli schopnosť sa sami živiť nie je rozhodujúce, či a v akej výške vlastnou prácou prostriedky
na obživu už aj skutočne získali. Dôležité je to, či sú, vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, schopní
zaobstarať si prostriedky na svoju obživu prácou, ktorá zodpovedá ich nadobudnutej vysokoškolskej
kvalifikácii. Takúto schopnosť obaja majú, preto vyživovacia povinnosť rodičov k nim podľa § 62 ods. 1
zákona o rodine už zanikla a do úvahy prichádza len dobrovoľné platenie výživného na základe dohody

s rodičmi. Dieťa, ktoré sa denným štúdiom sústavne pripravuje na budúce povolanie po tom, čo už
ukončilo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a bol mu priznaný akademický titul, sa ani podľa predpisov
o sociálnom poistení nepovažuje za nezaopatrené. Ak je teda pravdivé tvrdenie odporcov, že si pre
nedostatok príležitostí nevedia nájsť zamestnanie, mohli požiadať príslušný úrad o vyplácanie dávok v
nezamestnanosti.Súd preto návrhu vyhovel a rozsudok, ktorým bolo výživné určené naposledy, zmenil tak, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľa k odporcovi v 1. rade sa ruší k 31.5.2006 tak, ako navrhovateľ žiadal. Jeho
vyživovacia povinnosť k odporkyni v 2. rade sa však ruší až od 21.9.2006, keďže školu ukončila až

20.9.2006 a až od vtedy je možné považovať ju za schopnú živiť sa sama. V časti o určenie zániku
vyživovacej povinnosti k odporkyni v 2. rade za obdobie od 31.5.2006 do 20.9.2006 súd návrh zamietol
a rovnako aj v časti, ktorou navrhovateľ žiadal odpočítať prípadné preplatky na výživnom, ktoré vzniknú
do právoplatnosti rozsudku, od zročného výživného, nakoľko jednostranné započítanie pohľadávky proti
pohľadávke na výživné zákon nepripúšťa.

Vzájomným návrhom odporcovia žiadali výživné zvýšiť, ale napriek výzve neuviedli, od kedy zvýšené
výživné požadujú. Keďže ich vzájomný návrh bol súdu doručený až 12.6.2006, pre absenciu iného
časového údaju by súd prípadné zvýšenie mohol priznať až od doručenia vzájomného návrhu. K tomuto
dňu už vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi v 1. rade zanikla, súd preto v tejto časti vzájomný
návrh zamietol a zaoberal sa len otázkou, či od posledného určenia výživného došlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť výšku výživného pre odporkyňu v 2. rade za obdobie od

12.6.2006 do 20.9.2006.

Pri poslednom určovaní výživného obaja odporcovia štvrtý rok študovali na vysokej škole, odporca v 1.
rade súčasne na oboch fakultách, odporkyňa v 2. rade na Právnickej Fakulty UK v Bratislave, pričom v
školskom roku 2004/2005 bola vybraná na výmenný študijný pobyt v Štrasburgu. Z pripojeného spisu
sp. zn. 14 C 117/03 je zrejmé, že súd pri určovaní výšky výživného v tom čase vychádzal z daňového

priznania navrhovateľa, ktorý mal za rok 2003 príjmy 600.886 Sk, výdavky 621.445 Sk a základ dane
10.862 Sk, ďalej z daňového priznania matky odporcov, ktorá mala v roku 2003 príjmy 520.328 Sk,
výdavky 352.942 Sk a základ dane 167.386 Sk a prihliadnuté bolo ku zníženej pracovnej schopnosti
navrhovateľa zo zdravotných dôvodov.

Navrhovateľ aj v súčasnosti vykonáva povolanie zubného lekára v súkromnej ambulancii. Podľa

daňového priznania za rok 2006 dosiahol základ dane 52.022 Sk. Z výkazu ziskov a strát je zrejmé,
že za rok 2006 boli jeho tržby 461.147,50 Sk a náklady 409.121,76 Sk. Z jeho vyjadrenia súd zistil, že
náklady sú najmä na prevádzku ambulancie, na opravu a obnovu jej zariadenia a vybavenia. Keďže má
ordináciu zriadenú v časti bytu, v ktorom aj súčasne býva, v nákladoch ordinácie sú tým zahrnuté aj
jeho náklady na bývanie. Pre osobnú potrebu si podľa svojho vyjadrenia z tržieb nič neponecháva a na

živobytie si peniaze požičiava. Okrem toho je navrhovateľ jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
MDM s.r.o., podľa daňového priznania za rok 2006 však spoločnosť nedosiahla žiaden príjem.

Z lekárskych potvrdení súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa nie je dobrý, má arteriálnu hypertenziu,
cukrovku, zvýšený cholesterol, poškodený ramenný kĺb a údajne sa musí podrobiť operácii žlčníka. Musí
sa vyhýbať niektorým druhom potravín a dodržiavať zdravú životosprávu. Tento jeho zdravotný stav, ako

aj celkové obmedzovanie výdavkov v zdravotníctve, zrejme boli aj dôvodom, pre ktorý sa oproti roku
2003 tržby jeho ordinácie znížili cca o štvrtinu. Navrhovateľ inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Obaja odporcovia bývajú v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Z jej písomného vyjadrenia súd
zistil, že pravidelné náklady na bývanie, cestovné a pod. predstavujú u každého odporcu sumu cca 2.000
Sk mesačne. Aj ona vykonáva povolanie lekárky v súkromnej ambulancii, podľa daňového priznania k

dani z príjmov dosiahla za rok 2006 základ dane 179.100 Sk a vznikla jej daňová povinnosť vo výške
6.933 Sk.

Odporkyňa okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienické potreby a pod. mala do ukončenia
štúdia zvýšené náklady spojené s tým, že v júli 2006 absolvovala študijný pobyt v Štrasburgu, na ktorý
jej Inštitút pre ľudské práva poskytol štipendium. Uviedla, že si sama platila ubytovanie 250 Euro, stravu

a dopravu.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Súd pri posudzovaní vzájomného návrhu odporkyne v 2. rade prihliadol na jej odôvodnené potreby, ako
aj na schopnosti a možnosti oboch jej rodičov. Keďže však ani na strane odporkyne a ani na strane

jej rodičov nedošlo od posledného určenia výživného k takej podstatnej a závažnej zmene pomerov,ktorá by odôvodňovala zmeniť rozsudok v určenej výške výživného (aj keď od júna 2006 majú rodičia
odporkyne vyživovaciu povinnosť už len k nej), súd vzájomný návrh aj v tejto časti zamietol.

Rovnako bol vzájomný návrh zamietnutý v časti, ktorou sa odporcovia domáhali určiť jednorazovú

splatnosť zročného výživného. Aj v tomto prípade je zmena rozsudku v zmysle § 163 ods. 1 OSP možná
len vtedy, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie splátok a
takáto zmena okolností nebola v konaní preukázaná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a keďže ani jedna zo strán nemala vo
svojich návrhoch plný úspech, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992

Zb. od súdnych poplatkov oslobodené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súdodmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..