Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. február 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/168/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107227776
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky K.

K., bytom S., L. XX. proti odporcovi Ing. L. K., bytom T., S. XX,. o zvýšenie výživného a o vzájomnom
návrhu na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.10.2001, č. k. 21Ncp/198/2001-38 ( Sen
511/01 ) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.09.2002, č. k.
19Co/563/2001-78, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke
vo výške 5.000,- Sk mesačne s a m e n í tak, že toto výživné s a z v y š u j e na
čiastku 10.000,- Sk, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca

vopred, s účinnosťou od 24.09.2007.

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 24.09.2007 do 29.02.2007 vo výške 26.167,- Sk
je odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po čiastkach 3.000,- Sk, vždy spolu s bežným
výživným,podstratouvýhodysplátok,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku.

Vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného s a z a m i e t a.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.10.2001, č. k. 21Ncp/198/2001-38 ( Sen
511/01)vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčínezodňa05.09.2002,č.k.19Co/563/01-78 bola
naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 5.000,- Sk mesačne.

Podaným návrhom navrhovateľka požiadala o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku
10.000,- Sk mesačne počnúc dňom 24.09.2007. K zdôvodneniu návrhu uviedla, že jej nároky sa

podstatne zvýšili už v roku 2003, kedy namiesto pôvodnej P. F. U. B. začala študovať P. F. U. v K., s
ktorým štúdiom má neporovnateľne vyššie náklady.

Odporca sa bránil vzájomným návrhom a požadoval zníženie výživného na čiastku 2.000,- Sk s
odôvodnením,žeužvdobeostatnejúpravybolanavrhovateľkaštudentkouvysokejškolyaprávenajeho
strane došlo k zmene pomerov, keď už nie je spoluvlastníkom ani riaditeľom a ani konateľom obchodnej
spoločnosti E., s. r. o., z ktorej mal v minulosti najvyššie príjmy.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. P/71/2002 mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť
odporcu k navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 15.10.2001 na sumu 5.000,- Sk

mesačne. Vtedy, v čase rozhodovania súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka začala navštevovať
1. ročník P. F. U. B.. Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil i výšku príjmov oboch rodičov, a to otcov
čistý priemerný mesačný príjem vo výške 37.900,- Sk a matkin vo výške 20.500,- Sk ako i tú skutočnosť,
že obaja rodičia v čase rozhodnutia mali okrem k navrhovateľke K. K. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť
vtedy ešte k mal. A. ( navrhovateľkinmu bratovi ), ktorý bol zverený do výchovy otcovi,

a na ktorého bola zaviazaná prispievať výživným matka vo výške 2.500,- Sk mesačne. Otec navyše
v čase rozhodovania už mal ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L., nar. XX.XX.XXXX
pochádzajúcemu z jeho súčasného vzťahu s družkou, k čomu bolo taktiež prihliadnuté. Z pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/183/2006 je ďalej zrejmé, že syn rodičov A. K. sa domáha voči matke
zvýšenia takto určeného výživného z 2.500,- Sk na 7.500,- Sk v dôsledku jeho nástupu na vysokú školu.

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku 2007/2008, študentkou

5. ročníka denného vysokoškolského štúdia P. F. U. v K..

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že jej základné potreby vysokoškoláka zahŕňajú mesačne výdavky
úhrnom vo výške 11.000,- Sk, keď mesačne je potrebné zaplatiť za ubytovanie na internáte 1.000,- Sk,
stravu 4.000,- Sk, hygienu a drogériu 1.000,- Sk, oblečenie 500,- Sk, telefón 2.000,- Sk, jednosmerný
rýchlik IC 290,- Sk. Okrem toho je

potrebné zakupovať skriptá a komentované zákony, čo pri každej z uvedenej literatúry predstavuje
čiastku 1.000,- Sk. Vzhľadom na nedostatok financií sa musela obmedziť resp. úplne vzdať hry v
badminton, snowboardigu ako i štúdia jazykov.

Z výpovede odporcu vyplýva, že v súčasnosti už nemá taký príjem ako v minulosti a v súčasnosti
žije v podstate len z úspor. Svojej družke zakúpil hodinky v hodnote 70.000,- Sk avšak hodinky

cenovo porovnateľné ( v hodnote 60.000,- Sk ) zakúpil i navrhovateľke, ktorej ich dá pri príležitosti
promócií. Je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré zakúpil z finančného obnosu získaného z predaja
nadštandardného rodinného domu v T. za sumu 8.500.000,- Sk, z ktorej čiastky on ako i matka
navrhovateľkyobdržalikaždýpo?.Každoročnechodievaspolusrodinounalyžovačkyaletnédovolenky,
či už je to C., T. alebo K.. Navrhovateľka je vždy pozvaná, je len na nej, či ide s nimi alebo nie.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že rodičia navrhovateľky majú dve vyživovacie povinnosti
voči ich deťom z manželstva, a to k navrhovateľke K. K. a jej bratovi A. K., a odporca navyše ešte ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mal. L., pochádzajúcemu zo súčasného vzťahu odporcu a jeho družky. Mal. L.
je žiakom X. ročníka Z.,. je zdravý s bežnými aktivitami, nemá teda zvýšené výdavky nad mieru obvyklú
u detí v jeho veku. Družka odporcu je riadne zamestnaná s vlastným príjmom.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že odporca je jediným spoluvlastníkom a konateľom obchodnej
spoločnostiE.T.,s.r.o.zktorejpodľavlastnéhovyjadreniadosahuječistýmesačnýpríjemokolo11.200,-
Sk.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/183/2006 vyplýva, že príjem rodičov navrhovateľky
od poslednej úpravy v roku 2002 zaznamenal zmeny tom smere, že príjem odporcu zo zamestnania

poklesol za rok 2006 o 1.241,- Sk a za rok 2007 o 1.186,- Sk. Naopak príjem matky za rok 2006 vzrástol
o 23.575,- Sk a za rok 2007 o 31.854,- Sk.

Z výpisu z listu vlastníctva súd zistil, že odporca je vlastníkom viacerých nehnuteľností zapísaných na
LV č. 5950 a 6603 v k. ú. T., na LV č. 3795 k. ú. K., na LV č. 1055 v k. ú. S.. Družka odporcu je vlastníčka
bytu zapísaného na LV č. 4424, k. ú. T. T..Podľa § 163 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa
zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a ustálil, že žalobný návrh je
dôvodný, nakoľko v konaní po vykonanom dokazovaní bolo bezpečne preukázané, že ako na strane
navrhovateľky tak i na strane oboch jej rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k zásadnej zmene
pomerov, keď nakoniec výživné už nebolo upravované viac ako 5 rokov. Pokiaľ sa jedná o situáciu
navrhovateľky k výraznému zvýšeniu jej nákladov došlo v súvislosti s jej nástupom na štúdium na P. F.

U. v K., ktoré štúdium je neporovnateľne finančne nákladnejšie ako štúdium na fakulte pedagogickej,
pričom tieto náklady sú násobené i tou skutočnosťou, že navrhovateľka je v súčasnosti v poslednom
štátnicovom ročníku. Súd taktiež prihliadol ku skutočnosti, že navrhovateľka sa v dôsledku doposiaľ
stanoveného výživného 5.000,- Sk, ktorým postupom času nebolo možné pokrývať všetky jej potreby
musela obmedzovať resp. vzdať sa závodnej hry v badminton, snowboardingu ako aj iných aktivít, ktoré

sú primerané jej veku a prispievajú k celkovému rozvoju osobnosti človeka. Nemožno ďalej nechať bez
povšimnutia, že náklady navrhovateľky na uspokojovanie základných životných potrieb ( strava,
oblečenie, obuv a pod. ) sú navyše zvýšené i v dôsledku ekonomického vývoja na S., keď sa celkovo
zvýšili životné náklady. Pokiaľ sa jedná o pomery rodičov, u matky, ako vyplýva z potvrdenia o príjme
a pripojeného súdneho spisu, došlo k zvýšeniu jej mesačného príjmu, a to oproti poslednej úpravy v

roku 2002 až po súčasnosť o 31.854,- Sk. Matka má podľa zhodného vyjadrenia účastníkov a vyplýva
to nakoniec i z pripojeného súdneho spisu okrem navrhovateľky ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, k jej
bratovi A., ktorý je v súčasnosti už študentom vysokej školy, a ktorý od matky v prebiehajúcom konaní
požaduje zvýšenie výživného z 2.500,- Sk na 7.500,- Sk mesačne.

Pokiaľ sa jedná o situáciu odporcu, podľa daňových priznaní, potvrdenia o príjme a pripojeného súdneho

spisu sa jeho príjem oproti poslednej úprave v roku 2002 až po súčasnosť znížil o 1.186,- Sk, pričom
podľa vlastného vyjadrenia má odporca v súčasnosti príjem zo živnosti okolo 11.200,- Sk mesačne. Súd
pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného však vyšiel najmä a predovšetkým zo zistenia
potvrdeného zhodnou výpoveďou účastníkov o celkovej vysoko nadštandardnej životnej úrovni odporcu,
keď každoročne odporca trávi lyžovačku a dovolenku v zahraničí, a to v C., K., T. a pod., svojej družke

zakupuje honosné dary, napr. náramkové hodinky v hodnote70.000,- Sk, pričom obdobné podľa vlastných slov chce podarovať dcére pri príležitosti jej promócií.
Odporca po predaji nadštandardného rodinného domu v T. disponoval čiastkou 4.250.000,- Sk
za čo zakúpil viacero nehnuteľností. Súd prihliadol k tomu, že odporca má ešte ďalšiu vyživovaciu

povinnosť k jeho synovi A., ktorý mu bol zverený do výchovy a ktorý je v súčasnej dobe študentom
vysokej školy. Ohľadne jeho výživného v súčasnosti prebieha konanie, ktorým sa domáha od matky
zvýšenia výživného na 7.500,- Sk mesačne. Ďalej súd zohľadnil, že odporca má okrem detí z manželstva
ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L. pochádzajúcemu z mimomanželského vzťahu. Mal. L. je
žiakom X.. ročníka Z. a nemá zvýšené výdavky nad mieru obvyklú. Súd ďalej dokazovanie nedoplňoval,

keď dospel k presvedčeniu, že z hľadiska majetkových pomerov odporcu nie je rozhodné, či takto zistenú
životnú úroveň si odporca zabezpečuje pravidelným príjmom alebo čerpaním z úspor, pretože objektívne
jeho životná úroveň je vysoko nadštandardná, na ktorej úrovni má právo podieľať sa i navrhovateľka
ako jeho dcéra. Preto nie je vôbec podstatné, či podľa daňového priznania odporca vykazuje zisk alebo
stratu.

Vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov ako na strane navrhovateľky, tak i na strane oboch

rodičov, keď nakoniec výživné už nebolo upravované viac ako 5 rokov, vychádzajúc zo zásady, že deti
majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov súd dôvodil, že zvýšenie výživného zo sumy
5.000,- Sk mesačne na čiastku 10.000,- Sk mesačne sa javí ako primerané, zodpovedajúce životnej
úrovni odporcu a potrebám navrhovateľky, a teda v súlade so zákonnými kritériami vyššie uvedenými.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 5.000,- Sk

mesačne, činí za dobu 5 mesiacov a 7 dní nedoplatok na výživnom čiastku 26.167,- Sk ( 5 x 5.000 +
7/30 x 5.000 ). Súd umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach
3.000,- Sk, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľky, tak i
celkovej situácii odporcu.

Nakoľko bolo návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovené, nezostávalo súdu iné ako protinávrh

odporcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Nakoľko si však plne úspešná
navrhovateľka trovy konania nevyčíslila, súd jej ich náhradu nepriznal ( § 151 ods. 2 O. s. p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.