Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/157/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106228875
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa Š. Ž., štátneho občana S. R., bytom T. T., S. P. D. XXX/

X,. v konaní zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom P., Š. XXX. proti odporkyni Prof. PhDr. B.
K., CSc., štátnej občianky S. R., bytom Č. R., P. - M., M. XXXX/X. o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozhodol

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo účastníkov k rodinnému domu súp. č. XXX. postavenému
na pozemku parc. č. 1008/17, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná u S. K. T. pre k.ú. T. T. na liste vlastníctva
č. 1948.

II. Predmetný rodinný dom s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa Š. Ž., rod. Ž.,
nar. XX.XX.XXXX,. bytom T. T., S. pod D. XXX/X.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni za jej spoluvlastnícky podiel 1/6 sumu 450.000,-

Sk do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 5.050,-Sk do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k vyššie
uvedenejnehnuteľnostiatotožiadalnáslednevyporiadaťtak,žepredmetnýrodinnýdombudeprikázaný
do jeho výlučného vlastníctva a on bude zaviazaný

vyplatiť odporkyňu z jej spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že spolu s odporkyňou sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom on má záujem v nej bývať, túto zrekonštruovať a

zveľadiť. Pokúsil sa dojednať sa s odporkyňou na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva ale odporkyňa
nesúhlasila s vyplatením hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu v sume 250.000,- Sk ako navrhoval.

Odporkyňa uviedla, že so zrušením a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním celej
nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa za vyplatenie hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu súhlasí
a súhlasila s ním aj pred podaním návrhu navrhovateľa na súd. Poukázala však na to, že navrhovateľ
navrhoval zjavne podhodnotenú cenu za jej spoluvlastnícky podiel a vôbec s ňou nejednal seriózne
ale predkladal len ultimatívne ponuky. Keďže v priebehu konania navrhovateľ súhlasil s určením
trhovej hodnoty nehnuteľnosti znalcom a s tým, že odporkyňu vyplatí z takto určenej hodnotynehnuteľností, pokladá odporkyňa návrh navrhovateľa za predčasný, pretože medzi účastníkmi môže
prísť k mimosúdnej dohode ohľadne predmetu konania. Navrhla preto, aby súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol, alebo alternatívne skončil konanie zmierom ak o to bude mať navrhovateľ záujem.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením výpisu z LV č. 1948 pre k.ú.
T. T., korešpondencie medzi účastníkmi, ktoré predchádzala súdnemu konaniu, listu S. K. T. zo dňa
20.10.2007 a rozhodnutím S. K. T. č. X-XX/XX St. zo dňa 14.1.2008, znaleckým dokazovaním na
stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností znalcom Ing. M. H. a zistil tento skutkový
stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 1948 pre k.ú. T. T. vyplynulo, že navrhovateľ v podiele 5/6 a odporkyňa

v podiele 1/6 sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.č. XXX. postaveného na pozemku
parc. č. 1008/17, ktorý rodinný dom sa nachádza v menovanom katastrálnom území. Všeobecná
hodnota uvedenej nehnuteľnosti bola znalcom Ing. M. H. v znaleckom posudku č. 39/2007 podaným
v tomto konaní dňa 13.07.2007 ocenená na 2.700.000,- Sk. Proti podanému znaleckému posudku
podal navrhovateľ námietky, ktoré znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní vyvrátil a svoj postup pri

podávaní znaleckého posudku dostatočne zdôvodnil. Odporkyňa poukázala na to, že vecné bremeno,
ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané ako ťarcha predmetného rodinného domu bolo vymazané,
nakoľko správa katastra toto chybne zapísala, keď darovacou zmluvou, ktorou navrhovateľ nadobudol
svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nebolo zriadené vecné bremeno, ale sa len navrhovateľ
zmluvne zaviazal umožniť darkyni doživotné bývanie a užívanie rodinného domu a teda sa jednalo o

osobný záväzok navrhovateľa. Tieto skutočnosti boli preukázané listom S. K. T. zo dňa 20.10.2007
a rozhodnutím S. K. T. č. X-XX/XX St. zo dňa 14.1.2008. Odporkyňa preto žiadala, aby sa znalec
vyjadril, či skutočnosť, že vecné bremeno na predmetnom dome bolo z katastra nehnuteľností vymazané
má vplyv na stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností a tiež, či na určenú hodnotu má vplyv rast
cien nehnuteľností v poslednom období. Znalec, pri svojom výsluchu uviedol, že napriek pri podaní

znaleckého

posudku vecné bremeno pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nijako nezohľadňoval a preto
jeho výmaz nemôže mať na ním určenú hodnotu vplyv. Rovnako tak

pokiaľ ide o nárast cien nehnuteľností podľa znalca všeobecná hodnota nehnuteľnosti ním určená je
platná i v súčasnosti.

Výsluchomúčastníkovakoajzkorešpondenciemedziúčastníkmi,ktorépredchádzalasúdnemukonaniu
bolo zistené, že pred podaním návrhu navrhovateľa na súd sa účastníci jednali o dohode o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva. Listom zo dňa 26.10.2006 navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojej
právnej zástupkyni odporkyni odkúpenie je spoluvlastníckeho podielu za cenu 250.000,- Sk. Odporkyňa
odpovedala navrhovateľovi listom zo dňa 8.11.2006, v ktorom uviedla, že so zrušením a vyporiadaním

spoluvlastníctva súhlasí ale nemôže akceptovať navrhovanú cenu 250.000,- Sk, ktorú považuje za
podhodnotenú a neopierajúcu sa o znalecký posudok na zistenie trhovej ceny nehnuteľnosti.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č. XXX. postaveného na pozemku parc. č. 1008/17 v katastrálnom
území T. T.. Olo tiež preukázané, že pred podaním návrhu na súd sa účastníci na zrušení a vyporiadaní

tohto podielového spoluvlastníctva nedohodli. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka
podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s
ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Navrhovateľ ako jeden
z podielových spoluvlastníkov využil toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka

navrhol, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. Z tohto pohľadu bol návrh navrhovateľa
dôvodný a súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k vyššie uvedenej
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o návrh odporkyne na zamietnutie návrhu ako predčasného, resp. ukončenie
sporu súdnym zmierom, tu súd uvádza, že súd nemusí zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len
zdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa(§142ods.2Občianskehozákonníka).Takétodôvodyodporkyňa
v konaní neuvádzala a súd poukazuje na to, že sama so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva

súhlasila, len návrh pokladala za predčasný. Pokiaľ ide o prípadný súdny

zmier, súd účastníkov viedol k tomu, aby vec skončili zmierom avšak navrhovateľ toto odmietol a žiadal,
aby vo veci rozhodol súd.

Pokiaľ ide o vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nebol viazaný návrhom
navrhovateľa a postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka

tak, že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie citované ustanovenie upravuje a ktoré
poradie je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky
podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z vykonaného

dokazovania nemal súd za preukázané, že by bolo možné zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať reálnym
rozdelením nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Preto súd pristúpil k preskúmaniu
druhého spôsobu vyporiadania, prikázaním spoločnej veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov.
Navrhovateľ prejavil záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva s tým, že by
odporkyni vyplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Odporkyňa s takýmto spôsobom vyporiadania

súhlasila aj keď samotný návrh pokladala za predčasný. Súd preto zrušené podielové spoluvlastníctvo
vyporiadal tak, že rodinný dom súp. č. XXX. postavený na pozemku parc. č. 1008/17 v k.ú. T. T.
prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému zároveň uložil povinnosť zaplatiť odporkyni
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 1/6. Pri určení výšky náhrady vychádzal súd zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, ktorá vyjadruje tak cenu určenú v závislosti na druhu stavby, použitých

stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržbe, veku, výmere, kultúre, bonite pozemku ako
aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. V tomto konaní ustanovený znalec
určil podaným znaleckým posudkom všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na 2.700.000,-
Sk a na takto určenej hodnote zotrval aj po námietkach a pripomienkach účastníkov. Náhrada za
spoluvlastnícky podiel odporkyne tak predstavuje 450.000,- Sk (2.700.000/6 = 450.000), ktorú sumu

uložil súd navrhovateľovi zaplatiť odporkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 143 O.s.p., podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech
vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na
podanie návrhu na začatie konania. V danej veci súd návrhu navrhovateľa vyhovel a odporkyňa bola
preto v konaní neúspešná. Napriek tomu jej súd v zmysle citovaného ustanovenie § 143 O.s.p. priznal

proti navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože svojím správaním nedala príčinu na podanie návrhu.
Aj keď sa navrhovateľ pokúsil o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou, ním navrhovaná
cena za spoluvlastnícky podiel odporkyne bola značne podhodnotená a nevychádzal z trhovej ceny
obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase. Odporkyňa už pred podaním návrhu so zrušením
a navrhovaným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva súhlasila a takýto postoj mala počas celého

konania, len žiadala, aby jej podiel bol ohodnotený trhovou cenou. Ak by navrhovateľ takto stanovilhodnotu podielu odporkyne je pravdepodobné, že medzi účastníkmi by došlo k dohode a mohlo sa tak
predísť tomuto súdnemu konaniu. Preto súd navrhovateľa zaviazal na povinnosť zaplatiť navrhovateľke
titulom náhrady trov konania sumu 5.050,- Sk, ktorá suma predstavuje zálohu 2.500,- Sk, ktorú

odporkyňa zložila na trovy

znaleckého dokazovania a ktorá záloha bola spotrebovaná na znalečné a cestovné medzinárodnou
autobusovou dopravou z miesta bydliska odporkyne do T. a späť pri pojednávaniach v dňoch 31.5.2007,
22.1.2008 a 6.3.2008 pri cene cesty 850,- Sk /cena určená podľa cestovných poriadkov na internetovom
portáli atlas.sk/, teda spolu za cestovné 2.550,- Sk. Ďalšiu cestu z miesta bydliska do T. T. pri podávaní

znaleckého posudku znalcom odporkyňa nijako nezdokladovala a jej prítomnosť pri miestnom šetrení z
podaného znaleckého posudku nevyplýva. Preto súd odporkyni za takúto cestu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,

dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

- následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

-

Pokiaľ si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa

odporkyňa domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.