Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/124/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110215081

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa P. H.,
bytom O. XXX. proti odporkyni J. H., bytom O. XXX. o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná platiť navrhovateľovi výživné vo výške 40,-€ mesačne, vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred, s účinnosťou od 26.05.2010.

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 26.05.2010 do 30.06.2010 vo výške 47,74 €

je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 5,-€, vždy spolu s bežným
výživným,podstratouvýhodysplátok,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti odporkyne k nemu vo výške
100,-€ mesačne počnúc dňom 01.12.2009 s odôvodnením, že je študentom 3. ročníka O. A. v T., od
matky koncom novembra 2009 odišiel a odvtedy žije sám, pričom matka mu na výživu neprispieva
žiadnou čiastkou.

Odporkyňa žiadala žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako i oboznámením sa s obsahom spisu a
zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľ je v
školskom roku 2009/2010 žiakom 3. ročníka O. A. M. H. v T.. Je zdravý, z mimoškolských aktivít sa
venuje futbalu a pozemnému hokeju. Dňa 01.12.2009 opustil navrhovateľ spoločnú domácnosť, odišiel

od matky a žije sám, pričom matka mu na výživu neprispieva. Okrem navrhovateľa má odporkyňa ešte
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H., ktorá naďalej býva s matkou v spoločnej domácnosti. Mal. H. je
žiačkou 1. ročníka S. v T., je zdravá a mimoškolským aktivitám sa nevenuje.Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 18C/245/2008-20 zo dňa 26.02.2009 vyplýva, že manželstvo rodičov
navrhovateľa bolo právoplatne rozvedené dňa 13.03.2009, z manželstva pochádzajúce mal. deti H. a
P. - navrhovateľ boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný

prispievať na ich výživu na každého z nich po 50,-€ mesačne.

Z potvrdenia o príjme odporkyne od jej zamestnávateľa C. J. T. súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný
zárobok za posledných 12 mesiacov predstavoval čiastku 374,50 €.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Právo na výživné sa
nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa
možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné

osobitného zreteľa.

Subsumujúc zistený skutkový stav pod vyššie cit. ust. zákona je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že návrh bol podaný dôvodne. Pokiaľ sa totiž dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie,
ako je to i v danom prípade, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu stále trvá. Pri určení výšky výživného
pre navrhovateľa súd vychádzal zo zistenia, že odporkyňa rovnako ako otec navrhovateľa majú ešte

ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k mal. dcére H., ktorá je žiačkou 1. ročníka S. v T.. Ďalej súd vychádzal
z potrieb navrhovateľa, ktoré sú v prevažnej miere tvorené nákladmi na stredoškolské štúdium, keď
osobne nemá výraznejšie zvýšené náklady nad mieru obvyklú. Súd taktiež zohľadnil i majetkové pomery
odporkyne, ktorá zo svojho zamestnania dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 374,50
€, ako i to, že otec navrhovateľa už má súdom určenú výšku výživného na navrhovateľa vo výške 50,-

€ mesačne. Za daných okolností súd nadobudol presvedčenie, že výživné vo výške 40,-€ mesačne je
v súlade ako s potrebami navrhovateľa tak i s možnosťami a schopnosťami odporkyne, a teda v súlade
so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Preto, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal výživného vo väčšom
rozsahu, nezostávalo súdu iné, ako žalobný návrh v tejto časti zamietnuť. Rovnako súd musel zamietnuť
návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal určenia výživného za dobu pred podaním návrhu. Ako

totiž priamo vyplýva z § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa
začatia súdneho konania.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné určené čiastkou 40-€ mesačne,
za obdobie od 26.05.2010 do 30.06.2010 tak vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 47,74 € (40 +
6/31 x 40). Súd umožnil odporkyni úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 5,-€,

pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľa, tak i celkovej situácii
odporkyne. Možnosť splatiť nedoplatok v splátkach pod stratou výhody splátok znamená, že ak nebudú
stanovené splátky dodržané, môže navrhovateľ žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, toto
právo však môže využiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal v konaní len

čiastočný úspech. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.