Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2009

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/39/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207205477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa J. H. - S., J.,

č. 475, IČO: XXXXXXXX,. zast. JUDr. R. K., advokátom v K., J. T. X/A. proti odporcovi Ing. T. N. - V., J.
T. XX,. K., IČO: XXXXXXXX,. zast. JUDr. M. D., advokátom vo V. N. T., M.R.Š. XXX/XXX,. o zaplatenie
266.577,10 Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 228.798,80 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania, a to
zo sumy 33.733,70 Sk od 6. 1.2000 do zaplatenia,
zo sumy 67.467,40 Sk od 6. 1.2000 do zaplatenia,
zo sumy 10.619,50 Sk od 6.12.1999 do zaplatenia,

zo sumy 9.974,90 Sk od 6. 1.2000 do zaplatenia,
zo sumy 67.467,40 Sk od 6. 4.2000 do zaplatenia,
zo sumy 2.881,70 Sk od 6. 2.2000 do zaplatenia,
zo sumy 33.733,70 Sk od 6. 4.2000 do zaplatenia,
a vo výške 9 % zo sumy 2.920,50 Sk od 17.9.2004 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 17,6% z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal pôvodným návrhom po jeho upresneniach zaplatenia istiny 447.564,50 Sk s
prísl. titulom nedoplatku na nájomnom a službách poskytovaných

v súvislosti s užívaním nebytových priestorov na P. ul. v K. - B., za obdobie rokov 1998 - 2000.

V priebehu konania navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 180.987,40 Sk späť, keďže
akceptoval vznesenú námietku premlčania odporcom vo vzťahu k faktúram č. 90/98, č. 95/98, č. 104/98,
č. 3/99, č. 6/99, č. 36/99, č. 57/99 a č. 59/99.

Súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2, O.s.p. uznesením zo dňa 14.12.2005,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.3.2007. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 266.577,10 Sk s prísl.
vylúčil nárok navrhovateľa na samostatné konanie s tým, že v ňom rozhodne aj o trovách tohto konania.Odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania aj k zostávajúcej časti uplatneného nároku
u všetkých faktúr označených v návrhu na začatie konanie, opakovane vzniesol námietku nedostatku
aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, vytýkal navrhovateľovi, že až v priebehu konania účelovo

predložil súdu komisionársku zmluvu z 31.8.1999 a zmluvu o postúpení pohľadávok z 26.10.2002,
ktoré zmluvy považoval za „vyfabrikované" len pre účely tohto konania, o existencii ktorých sa odporca
dozvedel až v samotnom konaní, a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými a vyžiadanými listinnými

dôkazmi, rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu, ktorý sa ospravedlnil z neúčasti na
pojednávaní apojednávanienežiadalodročiť, atopodľa§101ods.2O.s.p.,pozistenítohtoskutkového
stavu:

Z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi J. H. - S. ako prenajímateľom a
odporcom ako nájomcom dňa 5.6.1997 podľa zák. č. 116/1990 Zb. súd zistil, že navrhovateľ prenechal

odporcovi na užívanie nebytové priestory v objekte na ul. P. v K. o výmere 300 m2, ktoré sú zapísané
na LV č. 1486 k.ú. K. - B.. Podľa čl. 3 bod 3. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že nájomné činí
mesačne 20.000.- Sk. Nájomca mal poplatok za spotrebu el. energie uhrádzať prenajímateľovi mesačne
pozadu, vždy do 5. nasledujúceho mesiaca, podľa skutočnej spotreby na základe skutočnej spotreby
a samostatného merania. Stočné nájomca mal uhrádzať prenajímateľovi na základe faktúry z VVaK z

podielu prenajatej plochy (bod 4., 5., čl. 3). Nájomné bolo splatné do 5.-teho v prvom mesiaci Q-u, a
to na účet prenajímateľa vedený SLSP, a.s.. Nájom bol uzatvorený na dobu 5 rokov, čo vyplynulo z čl.
4 a 5 zmluvy. Podľa čl. 7 bod 3. zmluvy nájomca prebral nebytové priestory v stave vyhovujúcom pre
svoju činnosť a táto zmluva nadobudla účinnosť 1.5.1997. Následne účastníci uzavreli zmluvu o nájme
nebytových priestorov 1.10.1997, kde predmetom prenájmu boli ďalšie nebytové priestory v tom istom

objekte o výmere 85 m2 a ďalej voľné plochy o výmere 300 m2, ktoré sú zapísané taktiež na LV č.
1486 k.ú. K. - B.. Nájomné si účastníci dohodli v čl. 3 bod 3. už vo výške mesačne 21.000.- Sk, pričom
platenie za elektrickú energiu a stočné bolo v čl. 3 bod 4. a 5. dohodnuté rovnako ako v predchádzajúcej
zmluve z 5.6.1997. Aj splatnosť nájomného bola dohodnutá do 5.-teho v prvom mesiaci Q-u na účet
prenajímateľa. Nájom bol uzatvorený taktiež na dobu 5 rokov od účinnosti zmluvy s tým, že nájomca

prebral nebytové priestory v stave vyhovujúcom pre svoju činnosť, ako to vyplýva z čl. 7 bod 3. zmluvy.
Zmeny a doplnky k tejto zmluve boli možné len na základe dohody zmluvných strán písomnou formou
- dodatkom (čl. 12 zmluvy).

15C/39/2007

Dňa 11.8.1999 došlo k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluvám o nájme nebytových priestorov zo dňa
5.6.1997 a 1.10.1997, podľa ktorého predmetom dodatku bola zmena názvu prenajímateľa s tým, že
prenajímateľom sa stala s r.o. H. - S., stavebno-obchodná firma so sídlom v M. nad B. a nájomcom
ostal odporca.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I súd ďalej zistil, že dňom 30.6.1999 došlo k
zápisu spoločnosti H. - S. s r.o. do obchodného registra, kde jediným konateľom a spoločníkom bol
J. H..

Odporca v konaní namietal, že vzhľadom k tomu, že dňom 11.8.1999 došlo k zmene v osobe

prenajímateľa, navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný byť účastníkom konania ohľadne nároku
zostávajúcich uplatnených faktúr, ktoré navyše považoval odporca za premlčané. Navyše odporca
namietal, že všetky faktúry označené v návrhu vôbec nemá vo svojej evidencii a navrhoval preukázanie
doručenia žalovaných faktúr navrhovateľom v konaní.

Navrhovateľ predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 26.3.1999, uzavretú podľa § 598 a nasl. OZ medzi
predávajúcim J. H. - S. a kupujúcim H. s r.o., na základe ktorej okrem iných boli aj zastavané plochy a
nebytové priestory na P. ul. č. 1 v K. - B., evidované na LV č. 1486, kupujúcemu za dohodnutú kúpnu
cenu a vklad bol povolený Okresným úradom Košice IV, katastrálnym odborom 11.8.1999.

V súlade s ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo v danom prípade k zmene vlastníctva k
prenajatej nehnuteľnosti, kedy vstúpil nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa v nájomnom
vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom. Z toho dôvodu podľa názoru súdu nebolo potrebné uzatvárať
ani dodatok č. 1 k zmluvám o nájme nebytových priestorov z 5.6.1997 a 1.10.1997, keďže k zmeneprenajímateľa zmenou vlastníctva k prenajatej nehnuteľnosti došlo zo zákona a z toho hľadiska súd
námietku odporcu ohľadne platnosti predmetného dodatku č. 1 považoval za právne bezvýznamnú.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku odporcu týkajúcu sa nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto
konaní, súd sa oboznámil s predloženou komisionárskou zmluvou o obstaraní správy nehnuteľností a
výkonu ďalších práv a povinností, uzatvorenú podľa ust. § 577 a nasledujúcich Obchodného zákonníka
medzi zmluvnými stranami H. s r.o. ako vlastníkom a J. H. - S. ako správcom zo dňa 31.8.1999, na
základe ktorej navrhovateľ ako správca sa zaviazal, že bude pre vlastníka vo vlastnom mene a na

jeho účet vykonávať správu nehnuteľností, označených v bode 2. tejto zmluvy, a vo vlastnom mene
a na jeho účet vykonávať všetky práva a povinností k nehnuteľnostiam označeným v bode 2. zmluvy,
vrátane vzťahov založených pred účinnosťou tejto zmluvy, pričom tieto práva a povinnosti vyplývali
z už spomínaných zmlúv o nájme nebytových priestorov z 5.6.1997 a 1.10.1997 v znení dodatku č.
1 zo dňa 11.8.1999, uzatvorenými medzi navrhovateľom a odporcom s tým, že vlastník sa zaviazal
zaplatiť správcovi odplatu podľa bodu 10 tejto zmluvy. Záväzok správcu sa vzťahoval na nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa na P. ul.v K., zapísanú na LV č. 1486, k.ú. B. pri K..

Z časti II. bod. 7. tejto komisionárskej zmluvy vyplynulo, že všetky platby nájomného a úhrady za služby
spojené s nájmom, zálohy na ne a poplatky z omeškania budú vyberané a vymáhané správcom. Táto
zmluvabolauzatvorenánadobuneurčitú.Vosobitnejčastivčl.III.boli bližšie špecifikované oprávnenia

správcu, ktorý okrem iného bol oprávnený
15C/39/2007
s nájomníkmi nebytových priestorov dohodnúť výšku nájomného a úhrad za poskytované služby, ďalej
bol oprávnený vyúčtovávať, vyberať a vymáhať, a to i súdne od nájomcov nájomné a úhrady za
služby spojené s užívaním spravovanej nehnuteľnosti, vrátane sankcií za oneskorené platby, taktiež

dávať nájomníkom výpoveď ako aj vymáhať aj súdne na nájomcoch, prípadne aj právnych nástupcoch
odstránenie všetkých škôd na majetku vlastníka.

Súd sa zaoberal námietkou odporcu, ktorou zdôrazňoval v priebehu konania, že predmetná
komisionárska zmluva je dokumentom účelovo vyfabrikovaným a antidatovaným pod ťarchou dôkazov

v tomto konaní, že správcovskú činnosť nehnuteľnosti môže vykonávať v zmysle platných právnych
predpisov výlučne subjekt, ktorý má na túto činnosť oprávnenie. V zmysle živnostenského zákona
nešlo o voľnú živnosť, ale koncesovanú živnosť a navrhovateľ mal mať jednoznačne vydanú koncesnú
listinu, aby prenájom nehnuteľnosti mohol mať v predmete činnosti. Poukazoval na to, že z výpisu zo
živnostenského registra, ako aj z obchodného registra navrhovateľa nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva,

že navrhovateľ v predmete svojej činnosti nemá správu nehnuteľnosti na základe kontraktu alebo
zmluvyvobdobírokov1999anasledujúcich.Odporcavnímaluvedenúkomisionárskuzmluvu,ktorábola
predložená súdu až po 5 rokoch od jej údajného uzavretia, ako zúfalý pokus navrhovateľa o prekonanie
zjavného nedostatku svojej aktívnej legitimity byť účastníkom konania s tým, že upozorňoval súd, že
vo vzťahu k nárokom uplatneným po 11.8.1999 nie je pasívne legitimovaný odporca byť účastníkom

tohto konania, nakoľko po uvedenom termíne nebol nikdy v zmluvnom vzťahu k navrhovateľovi Jozefovi
H. - S., ale jeho jediným zmluvným partnerom - prenajímateľom od 11.8.1999 bola výlučne obchodná
spoločnosť H.-S. s r.o. Odporcovi nebolo zrejmé, na základe akého právneho titulu je predmetný nárok
v skutočnosti v konaní uplatňovaný a petit návrhu rozsudku považoval za zmätočný, nekonkrétny a
nešpecifikovaný. Odporca mal za to, že súd mal rozhodnúť o odporcom vznesenej námietke premlčania

podaním z 30.9.2004 a v tejto časti mal konanie uznesením zastaviť a zostatok uplatneného nároku
ohľadne ďalších faktúr v celom rozsahu zamietnuť.

Súd dospel po oboznámení sa s obsahom komisionárskej zmluvy z 31.8.1999, že námietka odporcu
o jej dodatočnom vyhotovení nemôže obstáť iba tvrdením odporcu, ale až preukázaním, že skutočne

komisionárska zmluva ako právny úkon bola uzavretá účelovo v tomto konaní, keďže odporca opak
nepreukázal a tak jeho prejav ostal v konaní iba v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Z obsahu
komisionárskej zmluvy je totiž zrejmé, že podľa nej navrhovateľ ako správca bol oprávnený síce vo
vlastnom mene, ale na účet vlastníka vykonávať okrem iného aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
nájomného vzťahu s odporcom, a to vrátane vymáhania pohľadávok spoločnosti H. s r.o. Navrhovateľ

podnikal nesporne ako živnostník. Živnosťou je sústavná činnosť vykonávaná samostatne, vlastným
menom, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených zákonom
o živnostenskom podnikaní. Výkon správy nehnuteľnosti ale tento zákon nezahrňuje medzi živnosti, a jej
výkon si nevyžaduje vykazovanie odbornej alebo inej spôsobilosti, pričom živnostenský zákon taktiežneuvádza správu nehnuteľnosti medzi ohlasovacími ani medzi koncesovanými živnosťami. Podstatné
však bolo v danom prípade to, že navrhovateľ vykonával správu nehnuteľností síce vo vlastnom mene,
ale pre vlastníka a na jeho účet, nie teda pre seba, a to počnúc dňom 31.8.1999. Z uvedeného je

zrejmé, že len v období od 11.8.1999 do 31.8.1999 nebol oprávnený navrhovateľ vykonávať správu
pohľadávok za H.-S. s r.o., ale až od nadobudnutia účinnosti komisionárskej zmluvy.

N. základe uvedených dôvodov súd považoval námietky odporcu ohľadne komisionárskej zmluvy za
náležite nepodložené a preto na nich neprihliadal.

Z predložených listín navrhovateľom súd ďalej zistil, že navrhovateľ dal odporcovi výpoveď z nájmu
predmetných nebytových priestorov listom z 31.5.1999, na základe ktorej mal odporca uvoľniť prenajaté
priestory do 31.8.1999. Že sa tak nestalo, svedčia o tom výpovede účastníkov. Odporca pred súdom

uviedol, že nevie s určitosťou povedať, kedy uvoľnil predmetné priestory. Podľa neho to bolo niekedy
po vianociach r. 2000. Z výpovede navrhovateľa zase vyplynulo, že nájom skončil až uplynutím
dohodnutej doby, pretože od výpovede danej odporcovi po dohode s ním odstúpil a umožnil mu užívanie
predmetných priestorov aj po 31.8.1999, dôkazom čoho je korešpondencia medzi účastníkmi, z ktorej
vyplynulo, že odporca prisľúbil pozdĺžnosti voči navrhovateľovi za krátky čas vyrovnať a sám žiadal o

odstúpenie od výpovede z nájmu na pracovnom stretnutí 26.8.1999 a navrhovateľ s tým súhlasil.

Vychádzajúc z tohto skutkového stavu súd posúdil, že nájom predmetných nebytových priestorov
odporcom skončil najneskôr k 30.9.2002, t.j. uplynutím dohodnutej doby nájmu podľa zmluvy z
1.10.1997 a do tej doby mal zmluvnú povinnosť platiť nájomné mesačne vo výške 21.000.- Sk,

a to v dohodnutej dobe splatnosti do 5. dňa v prvom mesiaci Q-u, t.z. do 5.1., 5.4., 5.7., 5.10.
každého roku na účet prenajímateľa. Za spotrebu elektrickej energie mal povinnosť hradiť poplatok
prenajímateľovi mesačne pozadu, vždy do 5. nasledujúceho mesiaca, podľa skutočnej spotreby a jej
merania prenajímateľom. U stočného splatnosť dohodnutá účastníkmi v zmluve nebola, iba spôsob jeho
výpočtu, ako je zrejmé z obsahu spomínaných zmlúv o nájme nebytových priestorov. Platby za užívanie

telefónov medzi účastníkmi dohodnuté taktiež neboli.

Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávok z 26.10.2002, uzavretej medzi H.-S. s r.o. a J. H. -
S., súd po oboznámení s jej obsahom považoval argument odporcu ohľadom neexistencie aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní za irelevantný. Aj zo zmluvy o postúpení pohľadávky

nesporne vyplýva oprávnenosť na strane navrhovateľa vykonávať všetky práva spojené s prebratými
pohľadávkami titulom zmlúv o nájme z 5.6.1997 a 1.10.1997, a to za obdobie september 1999 až marec
2000, ktoré boli bližšie označené v čl. 1. tejto zmluvy. Aj keď jej účastníci dohodli v čl. III., že postúpenie
pohľadávok oznámi dlžníkovi postupník, t.j. navrhovateľ, v prípade, že sa tak nestalo, ako to namietal
odporca, nemá to za následok neplatnosť zmluvy o postúpení, pretože k jej platnosti sa nevyžaduje

súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, resp. aj proti jeho vôli, pretože zmena
v osobe veriteľa sa nedotýka jeho práv a povinnosti, ale postupca stráca postúpenú pohľadávku
s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a nie je ďalej oprávnený pohľadávku
vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Predmetom postúpenia môže byť aj premlčaná pohľadávka.
Zákonvýslovnevyžadujeoznámeniepostúpeniapohľadávkydlžníkoviaaktopôvodnýveriteľopomenie,

tak nový veriteľ privodí účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie
pohľadávky, a to najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu.
Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi vzniknú oznámením
alebo preukázaním postúpenia. Do tej doby dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi (§ 524 a nasl. OZ).

Na základe uvedených právnych dôvodov súd dospel k tomu záveru, že aktívna legitimácia navrhovateľa
v konaní bola hodnoverne preukázaná a tak sa zaoberal uplatnenou

pohľadávkou čo do rozsahu a výšky s tým, že z úradnej povinnosti prihliadol aj na vznesenú námietku
premlčania zostávajúcej časti nároku uplatneného navrhovateľom.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu o 180.987,40 Sk ostalo zaplatenie čiastky
266.577,10 Sk s prísl., ktorú tvorili nezaplatené sumy vyúčtované faktúrami č. 67/99, 78/99, 90/99,
97/99, 106/99, 108/99, ťarchopisom č. 2/99, č. 4/99, a faktúrami č. 3/00, č. 5/00 - 8/00, č. 10/00- č. 12/00. Uvedenými faktúrami navrhovateľ vyúčtoval odporcovi nájomné za mesiace september až
december 1999, a január - marec 2000 vo výške 33.733,70 Sk za každý mesiac, ťarchopismi doúčtoval
DPH k faktúram č. 53/99 a 59/99 a taktiež vyúčtoval spotrebu el. energie za november 1999, december

1999 a január 2000, stočné za obdobie 7-12/99 a užívanie telefónu v mesiacoch september, november,
december 1999 a január a február 2000.

Keďže účastníci zmluvy o nájme nebytových priestorov si dohodli výšku a splatnosť nájomného aj
poplatku za spotrebu el. energie v zmluve, a to v súlade s ust. § 7 zák. 116/90 Zb., z toho vyplýva, že

nájomné za mesiac september 1999 bolo splatné 5.10.1999, nájomné za mesiac október 1999 dňa
5.1.2000, a.t.ď. ... u všetkých faktúr titulom nájomného. Argument odporcu, že navrhovateľ mu nedoručil
predmetné faktúry, považoval súd za bezdôvodný vzhľadom na to, že lehota splatnosti nájomného
bola priamo upravená v nájomnej zmluve, a tak na ich splatnosť nemá vplyv ani dátum splatnosti v
jednotlivých faktúrach, ani dátum ich doručenia odporcovi. V prejednávanej veci nájomné podľa dohody
nebolo viazané na vystavenie faktúry, ale odporca ho mal platiť na účet prenajímateľa v sporiteľni.

Odporca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k faktúram č. 67/99 a č. 78/99, ako aj k ťarchopisom
č. 2/99 a 4/99. Navrhovateľ aj keď uznal vznesenú námietku premlčania, stalo sa tak iba vo vzťahu k
faktúre č. 67/99 a obom ťarchopisom - č. 2/99 a č. 4/99. Na žalobe však zotrval v celom rozsahu v časti
istiny, a pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten upravil v súlade s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. na 17,6 % zo

všetkých dlžných súm a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania návrh vzal fakticky späť,
keď v podaní z 2.6.2008 žiadal priznať oproti pôvodnému návrhu nie 19 % ale 17,6 % zo súm, ktoré boli
odporcovi aj fakturované za obdobie september 1999 až marec 2000.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak nebolo vykonané v dobe v tomto zákone uvedenej.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Po posúdení námietky premlčania súd dospel k tomu záveru, že skutočne premlčanými pohľadávkami

sú suma 33.733,70 Sk z fa č. 67/99 ako nájomné za september 1999, ktoré bolo splatné 5.10.1999, ako
aj ťarchopisy č. 2/99 na sumu 248,40 Sk a ťarchopis č. 4/99 na sumu 106,20 Sk, obidve so splatnosťou
26.9.1999. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde 5.11.2002, preto s prihliadnutím na lehotu splatnosti
uvedených faktúr, a deň, kedy právo mohol vykonať po prvý raz je zrejmé, že uplatnil nárok z týchto
faktúr po uplynutí zákonnej 3 - ročnej premlčacej lehoty, preto súd nárok na zaplatenie 34.088,30 Sk z

dôvodu premlčania zamietol.

Za dôvodný a preukázaný však súd považoval uplatnený nárok z faktúr za nájomné, a to z fa č. 97/99

- nájomné za november a december 1999 vo výške 67.467,40 Sk so splatnosťou 5.1.2000 a z fa č.
78/99 v sume 33.733,70 Sk ako nájomné za október 1999 so splatnosťou taktiež 5.1.2000. Odporca
taktiež nezaplatil fakturované sumy za nájomné v januári a februári 2000 v sume 67.467,40 Sk fa č.
6/2000, splatnou 5.4.2000 a nájomné za marec 2000 v sume 33.733,70 Sk a fakturované fa č. 12/2000
so splatnosťou 5.4.2000.

Platenie poplatku za spotrebu el. energie bolo tiež zmluvnou povinnosťou odporcu a mal ho platiť
mesačne pozadu, vždy do 5. nasledujúceho mesiaca. Spotrebu el. energie fakturoval navrhovateľ
odporcovi fa č. 106/99 v sume 10.619,50 Sk za november 1999, aplatnom 5.12.1999 fa č. 5/00 v sume
9.974,90 Sk za december 1999 splatnom 5.1.2000, fa č. 7/00 v sume 2.881,70 Sk za január 2000

splatnom 5.2.2000, ale ani tieto faktúry v lehote splatnosti odporca nezaplatil v súlade s dohodou podľa
uzavretých zmlúv o nájme, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie uvedených poplatkov za spotrebu
el. energie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Platenie stočného bolo účastníkmi v zmluvách o nájme dohodnuté, avšak ohľadne tejto úhrady si

účastníci nedohodli splatnosť a vzhľadom na námietku odporcu, že ani fa č. 10/2000 za stočné v období
7 - 12/99 v sume 2.920,50 Sk so splatnosťou 6.3.2000 mu doručená nebola, lebo súd ho zaviazal aj
na zapletenie stočného vo výške 2.920,50 Sk. Navrhovateľ mal právo účtovať odporcovi stočné ako
nájomcovi na základe faktúry od VVaK.Navrhovateľ uplatneňoval nárok aj titulom úhrady telefónnych služieb, a to z fa č. 108/99 sumu
1.037,50 Sk, splatnú 31.12.1999, za november 1999, č. 3/00 sumu 123.- Sk, splatnú 11.2.2000 za

december 1999, č. 8/00 sumu 182.- Sk, splatnú 6.3.2000 za január 2000, č. 90/99 sumu 2.195.-
Sk, splatnú 10.11.1999 za september 1999, a fa č. 11/00 sumu 152,50 Sk, splatnú 30.3.2000 za
február 2000. Uviedol, že odporca vecne nespochybňoval uplatnený nárok, teda právny dôvod týchto
faktúr, ale namietal premlčanie pohľadávok. Predložil súdu dôkazy o tom, že odporca používal telefónnu
stanicu s číslom XXXXXX za zdaniteľné obdobie september 1999 až február 2000. Navrhovateľ úhradu

vyúčtovaných telefónnych služieb za odporcu aj vykonal vo vzťahu k Slovenským telekomunikáciám.
Súd však s prihliadnutím na ich lehotu splatnosti nemohol navrhovateľovi priznať, pretože medzi
účastníkmi zmluvy o nájme nebytových priestorov neboli dohodnuté podmienky platenia za užívanie
telefónu, a tak aj v prípade, že tento nárok by obstál z dôvodu bezdôvodného obohatenia, pretože
navrhovateľ preukázateľne zaplatil účty za telefón telekomunikáciám, aj keď uvedenú telefónnu linku
užíval odporca, nebolo možné uplatnený nárok za telefón navrhovateľovi priznať z dôvodu premlčania

uvedených fakturovaných súm, pretože splatnosť všetkých fakturovaných súm bola v období november
1999 až marec 2000 a návrh na súd bol podaný 5.11.2002, t.j. po uplynutí 2 ročnej premlčacej lehoty
podľa § 107 ods. 1 0Z.

S poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/95 Z.z. súd priznal navrhovateľovi aj uplatnený

úrok z omeškania v zákonnej výške 17,6 % ročne zo všetkých súm uvedených vo výroku rozsudku,
a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, u nájomného 6. dňom príslušného Q-u, u poplatku za
el. energie 6. dňom nasledujúceho mesiaca a u stočného dňom nasledujúcim po prevzatí návrhu do
vlastných rúk odporcom, kedy sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel návrhu v časti istiny vo výške 228.798,80 Sk s
úrokmi tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti istiny 37.778,30 Sk, ako aj v
časti úroku z omeškania zo sumy 2.920,50 Sk za obdobie od 6.1.2000 do 16.9.2004 návrh ako právne

nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nežiadal priznať 19 % úrok ako v návrhu na začatie konania z
omeškania, ale 17,6 % úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm, súd tento prejav navrhovateľa
považoval za čiastočné späťvzatie návrhu, proti ktorému odporca nemal námietky a tak v súlade s ust.

§ 96 ods. 1,2 O.s.p. konanie týkajúce sa zaplatenia úroku z omeškania nad 17,6 % zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov konania právo. Prihliadol na to, že úspech navrhovateľa v konaní je len v
nepatrnej časti vyšší, ako jeho neúspech, ktorý možno vyvodiť z toho, že zastavenie konania v časti

o zaplatenie 180.987,40 Sk procesne zavinil navrhovateľ pre späťvzatie návrhu a ďalšia časť jeho
nároku o zaplatenie 37.778,30 Sk bola zamietnutá pre premlčanie pohľadávky, a teda nie z dôvodov
na strane odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.