Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. máj 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/61/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106208691
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne Ľ. S., bytom

N. M. N. V., T. X,. právne zastúpenej Mgr. D. K., advokátom v N. M. N. V., H. XX. proti žalovanej P.. D. H.
- L. T., T. XXXX/XX,. N. M. N. V., IČO XXXXXXXX. o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
okamžitým skončením pracovného pomeru a na náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni dňa 14.02.2006
je neplatné.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 39.100,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 8.056,- Sk, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám Mgr. D. K..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasadomáhala,abysúdurčil,žeokamžitézrušeniepracovnéhopomerudanéjejžalovanoudňa

14.02.2006 je neplatné, a že dňa 14.02.2006 skončil jej pracovný pomer dohodou. Zároveň žiadala od
žalovanej zaplatiť náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za dobu dvoch mesiacov.
Uviedla, že pracovala od roku 2001 u žalovanej na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy. Vo
februári 2006 jej žalovaná oznámila, že jej pracovný pomer končí okamžitým zrušením z toho dôvodu, že
mala žalovanú hrubým spôsobom pred jej klientmi osočovať a urážať, a že porušila pracovné povinnosti
tým, že telefonovala z mobilného telefónu počas pracovnej doby. Žalobkyňa tieto dôvody okamžitého
zrušenia pracovného pomeru nepovažovala za pravdivé, okrem toho poukazovala na to, že okamžité

zrušenie pracovného pomeru vykazuje aj formálne nedostatky, a síce nie je v okamžitom zrušení
pracovného pomeru presne vymedzené kedy malo k uvádzaným skutkom dôjsť. Žalobkyňa bola toho
názoru, že k takémuto kroku žalovaná pristúpila po zhoršení ich vzájomných vzťahov s cieľom znevážiť
ju pred ďalšími zamestnávateľmi, prípadne úradmi.

Žalovaná žiadala žalobu zmietnuť v celom rozsahu. Mala za to, že pri skončení pracovného pomeru
postupovala striktne v zmysle zákona a trvala na tom, že žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia
pracovnej disciplíny, pre ktoré bolo možné pracovný pomer okamžite zrušiť, spôsobom ako bolo v tomto
zrušení uvedené. Mala za to, že žalobkyňa sa správala dlhodobo spôsobom jej v okamžitom zrušení

vyčítaným, pravidelne počas obsluhovania klientov telefonovala zo súkromných dôvodov, situácia došlaaž k tomu, že správanie žalobkyne priamo ohrozovalo prevádzku lekárne. Na nevhodné správanie bola
v minulosti ústne upozorňovaná viac krát.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, výsluchom svedkyne D. Š., oboznámením výpovede z

pracovného pomeru zo dňa 27.01.2006, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.02.2006,
záznamu o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 13.02.2006, upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 13.02.2006, mzdových listov žalobkyne za rok 2005 a zistil tento skutkový stav veci:

Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná v lekárni T. N. M. N. V., ktoré prevádzkovala
žalovaná. Dňa 30.01.2006 doručila žalobkyňa žalovanej písomnú výpoveď z pracovného pomeru, bez
uvedenia dôvodu s tým, že pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby dňom 31.03.2006.

Dňa 14.02.2006 žalovaná datovala písomné okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou,
v ktorom ako dôvody skončenia pracovného pomeru boli uvedené dva dôvody. Prvým dôvodom
bolo, že dňa 07.02.2006 žalobkyňa hrubým spôsobom, bezdôvodne, pred viacerými klientmi lekárne
osočovala a urážala nevyberanými slovami žalovanú. Druhým dôvodom bolo, že si žalobkyňa neplnila
pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej náplne tým, že telefonovala z mobilného telefónu namiesto

vybavovania klientov, ktorých nechala čakať, čo u nich vyvolalo odpor k poskytovaným službám lekárne
T.. Tieto dôvody považovala žalovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny, mala za to, že ďalšie
trvanie pracovného pomeru by ekonomicky poškodilo lekáreň, preto boli podľa jej názoru splnené
podmienky k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
(zákona č. 311/2001 Z.z.). Dňa 13.02.2006 je datovaný písomný záznam o porušení pracovnej disciplíny

spôsobomakobolouvedenévokamžitomzrušenípracovnéhopomeru,podľaúdajovnatomtozázname,
tento 14.02.2006 žalobkyňa odmietla prevziať, rovnako ako odmietla osobne prevziať písomné okamžité
zrušenie pracovného pomeru, ktoré jej následne bolo doručované poštou. Dňom 13.02.2006 je datovaný
ďalší písomný záznam, upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, adresovaný žalobkyni, v ktorom
sa poukazuje na incident zo dňa 07.02.2006, na to, že žalobkyňa počas obsluhy klientov vybavuje

súkromné telefonáty, a na to, že žalobkyňa vynáša interné a dôverné informácie z lekárne, ohovára
žalovanú, čím ohrozuje dobré meno lekárne. Táto písomnosť zároveň mala byť upozornením na to,
že pri ďalšom opakovanom porušovaní pracovnej disciplíny bude pristúpené k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru.

Žalobkyňa uviedla, že jej pracovný pomer so žalovanou trval od apríla 2001. Z vlastnej iniciatívy

dala výpoveď z pracovného pomeru, pretože dostala u ďalšieho zamestnávateľa finančne výhodnejšiu
ponuku, čo pre ňu malo zásadný význam, u terajšieho zamestnávateľa pracuje od 01.03.2006. V
priebehu trvania pracovného pomeru so žalovanou nikdy formálne nebola obvinená z disciplinárneho
previnenia. Pokiaľ ide o súkromné telefonovanie, bolo v bežnom rozsahu, tak ako každý zdvihne telefón,
keď zazvoní. Pred klientmi nikdy nemala konflikty so žalovanou, tvrdila, že je absolútny výmysel, že

07.02.2006 žalovanú pred klientmi osočovala. Žalobkyňa mala za to, že konanie žalovanej bolo účelové,
súvisiacestým,žeprijalalepšiuponukuažalovanúdostaladosituácie,keďjejchýbalpotrebnýpersonál.

Žalovaná uviedla, že problémy so žalobkyňou trvali počas posledných troch rokov. Súviseli s tým, že
žalobkyňa ju nebola schopná akceptovať ako zamestnávateľku, okrem toho mala vážnejšie osobné
problémy, ktoré si zvykla riešiť aj počas pracovnej doby. Tento stav tolerovala, ústne upozorňovala

žalobkyňu na nedostatky, právne jej konanie neriešila, pretože bola v situácii, keď nemala personál
a pri radikálnom riešení by zostala v lekárni sama a uškodila by sama sebe. Táto situácia súvisí s
tým, že v lekárenstve je nedostatok farmaceutických laborantov a dochádza často k tomu, že lekárne
si medzi sebou preťahujú zamestnancov. Žalovaná ďalej uviedla, že výpoveď žalobkyne z februára
2006 akceptovala, len jej nedala za január 2006 prémie. V súvislosti s tým dňa 07.02.2006 došlo ku

konfliktu, pri ktorom sa k nej žalobkyňa správala veľmi hrubo a vulgárne, nie pred klientmi lekárne, ale
pred sanitárkou Š., ak bolo v písomnom okamžitom zrušení pracovného pomeru uvedené iné, bolo to
myslené tak, že v minulosti sa viac krát stalo, že sa k nej žalobkyňa hrubo správala aj pred klientmi
lekárne. Situáciu potom riešila úradným okamžitým zrušením pracovného pomeru, pri ktorom ďalším
dôvodom bola aj tá skutočnosť, že žalobkyňa v minulosti opakovane, v priebehu celých uplynulých

piatich rokov porušovala svoje pracovné povinnosti telefonovaním pred klientmi. O týchto porušeniach
si presné záznamy nerobila, preto nevedela uviesť kedy konkrétne k nim došlo.Svedkyňa Š., zamestnankyňa žalovanej, uviedla, vo februári 2006 v čase výplaty došlo medzi
účastníčkami ku konfliktu, pri ktorom priamo ona nebola. Išlo o hlučnú výmenu názorov, ktorú bolo počuť
aj do priestorov lekárne. Problémom zrejme bola nejaká výplata peňazí, pri konflikte si svoje povedali

obidve účastníčky. Pretože jednotlivým slovám nerozumela dosť presne, nemohla potvrdiť, či žalobkyňa
bola hrubá a vulgárna. Svedkyňa ďalej uviedla, že pri žiadnom obdobnom konflikte medzi účastníčkami
v minulosti nebola prítomná, nebola tiež nikdy svedkom žiadneho konfliktu žalobkyne so zákazníkom,
mala za to, že žalobkyňa sa k zákazníkom správala primerane, ak jej zazvonil telefón, prijala hovor ako
každý druhý, ale nebolo to na úkor čakajúcich klientov.

Podľa § 68 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,

ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo porušil závažne pracovnú
disciplínu. Zamestnávateľ môže z týchto dôvodov okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného
mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa § 70 uvedeného zákona musí okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnávateľ urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak
je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 74 uvedeného zákona okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné.

V tomto prípade mala žalovaná za to, že žalobkyňa svojim konaním závažne porušila pracovnú

disciplínu, a to jednak tým, že sa k žalovanej hrubo správala pri konflikte dňa 07.02.2006 v prítomnosti
klientov lekárne a jednak tým, že počas obsluhovania klientov vybavovala súkromné telefonáty.
Konanie zamestnanca, ktoré by bolo možné považovať za dôvod pre okamžité zrušenie pracovného
pomeru obvykle súvisí so zavineným porušením základných právny povinností zamestnanca, ktoré
zákonníkaprácebližšieformulujev§81.Podľatohtoustanoveniasúzákladnýmipovinnosťaminapríklad

pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, využívať určený pracovný čas na prácu,
hospodáriťriadnesozverenýmiprostriedkami,chrániťmajetokzamestnávateľa,zachovávaťmlčanlivosť
o skutočnostiach, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí
zamestnávateľ preukázať. Je samozrejme možné, že závažným porušením pracovnej disciplíny môže
byť aj iné konanie zamestnanca. Dôvody okamžitého zrušenia pracovného pomeru uvádzané žalovanou

podľa názoru súdu, nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to ani v prípade
správania žalobkyne pri konflikte so žalovanou, či jej občasným telefonovaním počas pracovnej doby.

Žalovaná mala povinnosť závažné porušenie pracovnej disciplíny preukázať a v jeho písomnom
vyhotovení presne skutkovo vymedziť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby
nebolo možné zameniť ich s inými dôvodmi. Pokiaľ ide o konflikt medzi účastníčkami, tento nie je

vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru pravdivo, nakoľko k nemu nedošlo pred klientmi
lekárne, čo potvrdila svedkyňa a nakoniec uznala aj žalovaná. Žalovaná nakoniec preukázala iba to,
že ku konfliktu došlo, ale nie to, že sa pri konflikte žalobkyňa správala hrubo a urážlivo. Ak mala
na mysli žalovaná konflikty z minulosti, tieto nie sú relevantné, pretože dôsledky z nich bolo treba
uplatniť v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o telefonovanie počas pracovnej doby, nepreukázala žalovaná,

že by žalobkyňa telefonovala v takom rozsahu a takým spôsobom, že by to bolo na úkor klientov
lekárne a okrem toho v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru nie je presne určené
kedy a akým spôsobom mala žalobkyňa telefonovať počas vybavovania klientov. Všeobecná formulácia
z uvedenej písomnosti je neurčitá. Už tieto nedostatky sú dostatočným podkladom k tomu, aby súd
mohol konštatovať, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 14.02.2006 bolo neplatným

právnym úkonom. Navyše žalovaná celkom opomenula, že ďalšou hmotno-právnou podmienkou
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je jeho prerokovanie so zástupcami zamestnancov.
K takémuto úkonu žalovaná nevyvinula žiadnu aktivitu.

Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne, a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával platí, ak sa so zamestnávateľomnedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne
skončený okamžite, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že jej pracovný pomer so žalovanou skončil dohodou dňa

14.02.2006. Ide o nárok, o ktorom nie je potrebné, aby rozhodoval súd, nakoľko spôsob skončenia
pracovného pomeru vyplýva priamo zo zákona. Súd preto tento nárok žalobkyne zamietol. Pre úplnosť
treba dodať, že pri konštatovaní neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia skončil pracovný pomer žalobkyne dohodou dňa 14.02.2006, nakoľko
žalobkyňa netrvala na tom, aby ju žalovaná ďalej zamestnávala. Pokiaľ ide o konkrétny dátum, ide o

deň kedy bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý žalobkyňa nespochybňuje.

Podľa § 79 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b/ zamestnanec
má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

Pretože súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatným právnym úkonom, a boli
splnené ďalšie podmienky z vyššie citovaných ustanovení, súd priznal žalobkyni náhradu vo výške v

sume 39.100,- Sk, teda v rozsahu, ako si tento nárok žalobkyňa uplatnila v žalobe. Priemerný zárobok
určený spôsobom podľa § 134 Zákonníka práce podľa názoru súdu bol v prípade žalobkyne 19.717,- Sk,
celkom žalobkyni teda mohla patriť suma 39.434,- Sk. Zo mzdového listu žalobkyne za rok 2005 bolo
zistené, že v mesiacoch október až december 2005 odpracovala žalobkyňa 512 hodín, jej hrubý zárobok
predstavoval sumu 54.567,- Sk, priemerný hodinový zárobok bol teda 106,58 Sk. Pri priemernom počte

185 pracovných hodín za mesiac, pri 8,5 hodinovom pracovnom dni potom predstavoval priemerný
mesačný zárobok žalobkyne sumu 19.717,- Sk.

Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania za 4 úkony právnej pomoci celkom v sume 8.056,- Sk (pri
hodnote jedného úkonu 2.014,- Sk, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na dvoch
pojednávaniach). Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania výhradne v rozsahu ako si ich žalobkyňa

vyčíslila, a to za použitia § 142 ods. 3 O.s.p., keďže bola neúspešná len v pomerne nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.