Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/134/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105230927
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci

navrhovateľov 1/ Ing. F. P., bytom S. XXXX/XX,. T., 2/ M. P., bytom S. XXXX/XX,. T., práv. zast. JUDr. D.
B., advokátkou, so sídlom P. XX,. T., proti odporcovi B., a.s., so sídlom H. XX,. T., IČO XX. XXX. XXX,.
práv. zast. JUDr. M. Č., advokátom, so sídlom N. X,. T., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a
o nahradenie vyhlásenia vôle

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovatelia s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi trovy konania vo výške
8.052,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali určenia, že odstúpenie odporcu

zo dňa 08.08.2005 od zmlúv o obstaraní výstavby bytu v bytovom dome do osobného vlastníctva a
o poskytovaní služieb TNK 1-431 a TNK 1-432 uzatvorených medzi navrhovateľmi a odporcom dňa
16.01.2003 je neplatné. Ďalším žalobným petitom sa domáhali nahradenia vyhlásenia vôle odporcu, že
ako predávajúci prevádza právo k bytovým priestorom č. TNK 1-431 a č. TNK 1-432 nachádzajúcimi sa
na X.. poschodí, v X.. sekcii novostavby bytového domu, zatiaľ bez súpisného čísla, postaveného na ulici
M. K. v T., stojacej na parcele č. 207/4 v k.ú. O., vedenej na LV č. 1212 vrátane podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku pod bytovým domom na navrhovateľov za
cenu ustálenú pred vyhlásením rozhodnutia dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. K zdôvodneniu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení právny zástupca navrhovateľov uviedol, že
nakoľko k porušeniu práva už došlo a v prejednávanej veci sa nemožno domáhať priamo na plnenie
a v konečnom dôsledku chcú navrhovatelia dosiahnuť, aby sa stali vlastníkmi sporných bytových
priestorov, nezostáva im nič iné ako domáhať sa určenia, že uvedené odstúpenie od zmlúv je neplatné.
K zdôvodneniu žalobného petitu o nahradenie vyhlásenia vôle uviedli, že zmluvy o obstaraní výstavy
bytu, a to menovite ich článok 2 bod 1 písm. a) posledná odrážka, bod 4 siedma odrážka a článok 6
bod 1 písm. a), nesú prvky i zmluvy o zmluve budúcej a je teda namieste sa domáhať súdnej ochrany

i touto formou.

Právny zástupca odporcu navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Ohľadne určenia
neplatnosti odstúpenia dôvodil, že na takomto určení navrhovatelia nemajú žiaden naliehavý právny
záujem. Ak by totiž súd vyhovel žalobnému návrhu v časti určenia, že odstúpenie je neplatné, takéto
rozhodnutie by bolo nevykonateľné, pretože nemôže dôjsť opätovne k originárnemu nadobudnutiu
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Ohľadne nahradenia vyhlásenia vôle právny zástupca
odporcu navrhol zamietnuť návrh z dôvodu, že z ničoho nevyplývala povinnosť odporcu previesť nanavrhovateľov vlastníctvo k sporným bytovým priestorom. Vlastníctvo k nim sa totiž malo, a aj sa
nadobudlo,vzmyslezmluvyovýstavbeoriginárnymspôsobom,vžiadnomprípadenemožnotútozmluvu
považovať za zmluvu o budúcej zmluve.

Keďže v prejednávanej veci (ohľadne prvých dvoch žalobných petitov) ide o určovaciu žalobu v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr zaoberal otázkou, či navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem. Bez
splnenia tejto procesnej podmienky totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou

sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej

povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/
O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel

a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Výnimkou je prípad, keď sa porušenie práva
týka nehnuteľnosti. Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny stav
vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti. I v takomto prípade je však
potrebné domáhať sa určenia vlastníctva, v žiadnom prípade nie určenia neplatnosti zmluvy, na základe

ktorej malo dôjsť (hoci neplatne) k prevodu vlastníctva a už vôbec nie určenia neplatnosti odstúpenia
od zmluvy. Na takomto určení totiž nie je daný naliehavý právny záujem, pretože stav právnej neistoty
alebo ohrozenia práva môže byť vyriešený len určením vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.
Platnosť zmluvy, príp. posúdenie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy potom predstavuje
len predbežnú otázku pre záver, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

V prejednávanej veci navrhovatelia poukazujú na to, že odstúpením od zmlúv o obstaraní výstavby bytu
boli dotknutí na svojich právach a oprávnených záujmoch. Možno teda bez väčších pochybností ustáliť,
že k porušeniu práva v danom prípade už došlo, z čoho potom v zmysle uvedenej interpretácie ust.
§ 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že určovacia žaloba - ktorá zabezpečuje preventívnu ochranu - v tomto
prípade nie je namieste. Keďže však porušenie práva sa týka nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmlúv

o obstaraní výstavby bytu, od ktorých odporca odstúpil, sú v uvedenom prípade splnené predpoklady
výnimky, kedy ochrany sa možno domáhať prostredníctvom určovacej žaloby a nie priamo žaloby na
plnenie. Určovacia žaloba v takomto prípade je však obmedzená len na určenie vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti, v žiadnom prípade nemôže byť naliehavý právny záujem v takomto prípade na určenie
neplatnosti odstúpenia od právneho úkonu - zmlúv o obstaraní výstavby bytu - na základe ktorých

malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva k sporným bytovým priestorom. Uvedený záver nakoniec logicky
vyplýva aj z toho, že cieľ, ktorý navrhovatelia sledujú svojím žalobným návrhom - byť zapísaný v liste
vlastníctva ako vlastníci sporných bytových priestorov - nedosiahnu určením, že odstúpenie od zmlúv
o obstaraní výstavby bytu je neplatné, ale len výrokom, že vlastníkmi sporných bytových priestorov,
ktoré boli predmetom zmlúv o obstaraní výstavby bytu, sú navrhovatelia. Pokiaľ sa za daných okolností

teda navrhovatelia v konaní domáhali určenia, že odstúpenie od zmlúv o obstaraní výstavby bytu je
neplatné, neosvedčilinaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníasúdnemoholinakakožalobný
návrh z procesných dôvodov v tejto časti zamietnuť. Pre úplnosť súd dodáva, že k otázke originárnemu
nadobúdaniu vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam už súdna prax dávno zaujala stanovisko v tom
smere,žezhľadiskaposúdenia,ktojevlastníkomnehnuteľnostiniejerozhodujúce,nakohobolovydané

stavebné a kolaudačné rozhodnutie. V spojení s § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých
na rozdiel od hnuteľnej veci je pri zhotovení stavby na zákazku objednávateľ jej vlastníkom od počiatku
výstavby (a to i keď je zhotovovaná z materiálu zhotoviteľa), mal preto žalobný petit priamo znieť na
určenie vlastníckeho práva.Keďže súd zamietol návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, teda z
procesných dôvodov, bolo vylúčené, aby sa zaoberal taktiež vecou samou.

Ohľadne petitu o nahradenie vyhlásenia vôle súd v tejto časti vec právne posúdil podľa § 50a ods. 1,

2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej
doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo
nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká,
pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

V zmysle citovaného ustanovenia zákona podstata zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy spočíva v tom,
že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým záväzne
dojednajú (písomná forma musí byť zachovaná vždy, t.j. i vtedy, keď inak budúca zmluva sama písomnú
formu nevyžaduje), že spolu do dojednanej doby uzavrú budúcu (hlavnú alebo realizačnú) zmluvu, na
ktorej podstatných náležitostiach sa však musia dohodnúť. Táto viazanosť trvá zásadne i v prípade

smrti jednej zo strán. Nedostatok písomnej formy, práve tak ako nedostatok určenia doby, dokedy má
byť budúca (hlavná alebo realizačná) zmluva uzavretá, má za následok neplatnosť zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy (ak je dojednaná doba, do kedy má byť budúca zmluva uzavretá, avšak nie je určený
jej počiatok, je týmto počiatkom vznik zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy). Ak nebude do dohodnutej
doby budúca (realizačná) zmluva uzavretá (z textu zákona vyplýva, že je irelevantné prečo nebola

uzavretá - napr. z dôvodu zavinenia niektorého účastníka, či z iného dôvodu) a povinný subjekt návrh na
uzavretie budúcej zmluvy neprijme vôbec alebo budúcu zmluvu podľa vopred dojednaných podmienok
odmieta uzavrieť, môže sa oprávnený subjekt do jedného roka od doby, kedy mala byť budúca zmluva
uzavretá(nietedaoddôjdenianávrhunauzavretiebudúcejzmluvydruhémusubjektu),domáhaťžalobou
na súde podľa § 80 písm. b/ O.s.p., aby bolo zmluvné vyhlásenie druhého subjektu, ktorý odmieta

budúcu zmluvu uzavrieť, nahradené súdnym rozhodnutím (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Týmto spôsobom je
oprávnenej zmluvnej strane poskytnutá ochrana. Žalobný petit musí buď zahrnovať obsah budúcej
zmluvy alebo je potrebné učiniť neoddeliteľnou súčasťou návrhu pripojený návrh budúcej zmluvy.
Právoplatné rozhodnutie súdu nahradzuje zmluvné vyhlásenie druhej strany, takže medzi subjektmi
vznikne budúca zmluva, a to dňom právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľov, že
by zo zmluvy o obstaraní výstavby bytu vyplývala povinnosť strán v budúcnosti uzavrieť realizačnú
zmluvu, na základe ktorej by na navrhovateľov bolo prevedené vlastnícke právo k sporným bytovým
priestorom, a teda, že by zmluva o obstaraní výstavby bytu mala znaky zmluvy o budúcej zmluve.
Žiadne jej ustanovenie totiž neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o budúcej zmluve, a to menovite

určenie doby, do kedy má byť realizačná (budúca alebo hlavná) zmluva uzavretá. Naopak súd sa
stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu odporcu, že zmluva o obstaraní výstavby bytu smerovala
k originárnemu nadobudnutiu vlastníctva sporných bytových priestorov. Vychádzajúc zo záveru, že
v prejednávanej veci nejde o zmluvu o budúcej zmluve, a keďže ani z iných okolností nevyplýva
povinnosť odporcu previesť na navrhovateľov vlastnícke právo k sporným bytovým priestorom, súd

musel konštatovať, že navrhovatelia sa vo vzťahu k petitu o nahradenie vyhlásenia vôle v prejednávanej
veci domáhali niečoho, na čo nemajú nárok. Preto bol žalobný návrh i v tejto časti zamietnutý.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania
v celkovej výške 8.052,- Sk, ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastupovania, vyjadrenie na žalobu a účasť na pojednávaní) po 2.520,- Sk a 3x

164,- Sk režijný paušál. Pokiaľ sa odporca domáhal priznania náhrady trov konania vo väčšej výške,
súd mu ich nemohol priznať, nakoľko základnú sadzbu tarifnej odmeny je potrebné odvodiť z § 11 ods.
1 vyhl. Č. 655/04 Z.z. v spojení s § 13 ods. 4 cit. vyhl. Uvedený záver je odôvodnený tou skutočnosťou,
že hodnotu veci alebo práva v danom prípade nemožno vyjadriť v peniazoch. O prípad, kedy by bolo
možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, by v danom spore išlo vtedy, ak by sa navrhovateľ

domáhal buď určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti alebo jej vypratania. K uvedenej otázke užsúdna prax zaujala stanovisko. Keďže však v danom prípade sa navrhovateľ nedomáhal ani určenia
vlastníctva, ani vypratania - pre ktorý dôvod navrhovateľ neuniesol povinnosť preukázať naliehavý
právny záujem a jeho návrh bol z procesného hľadiska zamietnutý - nemožno vychádzať z hodnoty

spornej nehnuteľnosti. Preto súd o trovách konania rozhodol ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.