Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2009

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/87/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206108
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Veselová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky V.

K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom L. M., S. XXXX/X,. zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom v L. M.,
Š. XXXX/XX,. proti odporcovi J., s. r. o, so sídlom v L. M., G. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného
JUDr. P. J., advokátom so sídlom v L. M., J. XX,. v konaní o náhradu škody 14 170,-Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 4 723,-Sk s 8,5 %-mi úrokmi z omeškania ročne od
21. 08. 2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka uplatnila voči odporcovi náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku úrazu, ktorý utrpela
v jeho predajni F., V.-M. J., s. r. o. dňa 14. 06. 2008. Uviedla, že po vstupe do predajne v dôsledku

neočakávaného výškového rozdielu úrovne podláh spadla na chrbát, záhlavie a zadok a udrela si aj
malíček pravej ruky. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 24. 07. 2008, utrpela pohmoždenie vlasatej časti hlavy, zlomeninu bázy posledného článku 5.
prsta pravej ruky s posunom. Bolestné bolo obodované spolu 35 bodmi, čo pri hodnote bodu 402,92
Sk predstavuje 14 110,-Sk. Navrhovateľka si súčasne uplatnila aj škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti
s vyhľadaním lekárskej starostlivosti a to vo forme nákladov na poskytnutie ambulantnej zdravotnej
starostlivosti na pohotovosti v nemocnici vo výške 60,-Sk.

Zodpovednosť odporcu navrhovateľka právne kvalifikovala podľa § 420a ods. 1, ods. 2 písm. a/

Občianskeho zákonníka ako objektívnu zodpovednosť za škodu z prevádzkovej činnosti. Poukázala
na to, že ku poškodeniu na zdraví došlo v priestoroch predajne, ktorá je cieľavedome a organizovane
určená na realizáciu a výkon podnikateľskej činnosti obsiahnutej v jeho predmete činnosti. V čase,
keď navrhovateľka utrpela úraz v predajni neexistovalo zabezpečenie proti pádu vo forme zábradlia,
prípadne farebného označenia v súvislosti s neočakávaným rozdielom úrovne podláh. Je pravdou,
že na vstupných dverách do predajne bolo oznámenie o existencii schodíka, ale v čase úrazu, v
dôsledku teplého počasia, boli dvere do predajne otvorené smerom do vnútra, čo znemožnilo, prípadne

minimalizovalo viditeľnosť uvedeného upozornenia. Navrhovateľka uviedla, že postupom zo strany
odporcu došlo aj k porušeniu preventívneho ustanovenia § 415 Obč. zákonníka v zmysle ktorého je
každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví. Poukázala na to, že nárok si
uplatnila voči odporcovi písomne listom zo dňa 04. 08. 2008, na ktorý reagoval odporca listom zo dňa14. 08. 2008 v ktorom uviedol, že sa k výzve na mimosúdnu dohodu vyjadrí v lehote do 20. 08. 2008.
Nakoľko v tejto lehote nedošlo k plneniu, navrhovateľka žiadala priznať od nasledujúceho dňa, t. j. od
21. 08. 2008 úroky z omeškania.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal tento zamietnuť. Uplatnenú škodu neuznal z toho dôvodu, že
dodržal všetky bezpečnostné predpisy, pričom prevádzka pri jej otvorení bola kontrolovaná zo strany
orgánov verejnej správy, ktoré nekonštatovali pochybenia, resp. nedostatky v súvislosti so schodíkom pri
vstupe do predajne. Tvrdil, že si splnil všetky požiadavky kladené právnymi predpismi, keď na dverách
do predajne bolo viditeľne vyvesené oznámenie o schode a tento bol v predajni farebne odlíšený. Po

tom, ako navrhovateľka utrpela úraz, majiteľ objektu (nie odporca) nainštaloval v predajni zábradlie, aby
sa nemohli stať do budúcna obdobné úrazy. Odporca namietal svoju pasívnu legitimáciu z toho dôvodu,
že v priestoroch, kde sa stal úraz, je iba v prenájme a úrad regionálneho zdravotníctva nezistil žiadne
pochybenie.

Vykonanýmdokazovanímbolozistené,žeodporcamánazákladezmluvyonájmenebytovýchpriestorov
č. 68/07, uzavretej dňa 24. 09. 2007 so spoločnosťou K.-T., s. r. o. so sídlom v L. M., G. XXXX,.

prenajaté nebytové priestory na parcelách č. 804/1, 3, 4, 5, 6, 7, zapísané na LV č. 6426 k. ú. L. M..
Nebytové priestory odporca užíva v súlade so zmluvou o nájme na prevádzkovanie predajne F.-L..
Vstup do predajne je cez presklené dvere, ktoré sa otvárajú dovnútra, pričom vstup do predajne je na
úrovni obecného chodníka, ale po vstupe do predajne sa nachádza schod. Tento je farebne rozlíšený
oproti ostatnej časti predajne nalepeným čiernym kobercom, ktorý je na konci schodíka olemovaný žltým

neprerušovaným pásom. Na dverách predajne sa nachádza (a nesporne bol umiestnený aj v čase úrazu
navrhovateľky) oznam „Pozor schod v predajni“.

Vypočutím navrhovateľky a svedkov J. K. a Z. C. bolo zistené, že navrhovateľka dňa 14. 06. 2008 asi o
11,30 hod. vošla do predajne odporcu za účelom nákupu farby. Po vstupe do predajne spadla v dôsledku
čohoutrpelazranenie-bolestnéboloohodnotené35bodmi.Navrhovateľka,vzhľadomnasvojzdravotný

stav, je považovaná podľa § 51 zákona č. 195/98 Z. z. za občana s ťažkým zdravotným postihnutím -
pri chôdzi používa tzv. francúzsku barlu.

Vzhľadom na charakter prevádzky odporcu a okolnosti, za ktorých navrhovateľka utrpela úraz mal
súd preukázané, že v danom prípade sa nejedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou v zmysle § 420a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Obč. zákonníka. Pre vznik objektívnej zodpovednosti

za škodu podľa tohto ustanovenia nestačí, ak ku škode došlo v samotnej prevádzke ale zákon
vyžaduje, aby ku škode došlo prevádzkovou činnosťou. Odporca má v priestoroch, kde došlo k
úrazu navrhovateľky, zriadenú predajňu F.-L., pričom navrhovateľka škodu neutrpela v súvislosti s
prevádzkovou činnosťou odporcu (teda v súvislosti s predajom tovaru), ale úraz utrpela v dôsledku toho,
že nezaregistrovala schodík, ktorý sa nachádza priamo v predajni a spadla. Nie je teda daný jeden zo

základných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420a Obč. zákonníka a to príčinná súvislosť
medzi prevádzkovou činnosťou odporcu a vzniknutou škodou.

Vzhľadom k tomu, že sa nejedná o objektívnu zodpovednosť odporcu za škodu v zmysle § 420a Obč.
zákonníka súd skúmal, či odporca neporušil všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia
§ 415 Obč. zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v čase, keď navrhovateľka utrpela úraz, bol na
dverách predajne uvedený oznam o tom, že sa v predajni nachádza schod, ale listina obsahujúce
tento oznam bola umiestnená spolu s ďalšími oznámeniami, ktoré boli umiestnené takisto na dverách
do predajne. Navrhovateľka, podľa vlastného tvrdenia, priestory predajne nepoznala, keď išla do
tejto predajne nakupovať prvýkrát. Tvrdenie navrhovateľky bolo potvrdené aj výpoveďou svedka

J. K.. Naopak, nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že dvere do predajne boli otvorené -
tvrdenie navrhovateľky bolo vyvrátené výpoveďami svedkov M. S. a Z. C.. Podľa zhodného tvrdenia
navrhovateľky aj vypočutých svedkov v čase, keď navrhovateľka do predajne vstupovala, neboli vpredajni iní zákazníci a predavač - Z. C., sa zdržiaval v zadnej časti predajne, odkiaľ nemal výhľad na
vchod. Je preto nepravdepodobné, že za takýchto okolností by nechal otvorené dvere predajne.

Schod do predajne bol odlíšený od ostatnej úrovne predajne nalepeným kobercom tmavej farby, keď

podlahovú plochu ostatnej časti predajne tvorila keramická dlažba béžovej farby.

Podľa § 16 ods. 7 vyhlášky č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie
bezpečnosti práce a technických zariadení, všetky komunikácie musia byť od ostatných s rovnakou
úrovňou farebne odlíšené ohraničujúcimi pásmi alebo inou farbou povrchu.

V predmetnej veci schod bol odlíšený od ostatných častí povrchu predajne tmavým kobercom, ktorý
však nebol olemovaný prerušovaným čierno-žltým pásom, ale na koberci bol farbou vyznačený

neprerušovaný žltý pás. Vypočutím svedkov bolo zistené, že predajňa, vzhľadom na svoje stavebno-
technické riešenie, musela byť celodenne osvetlená elektrickým svetlom a to bez ohľadu na ročné
obdobie. Vzhľadom k tomu, že schodík po vstupe do predajne je pomerne široký a naviac bol olemovaný
žltou neprerušovanou farbou, ktorá splýva s farbou ostatnej podlahovej plochy predajne nie je vylúčené,
aby zákazník po vstupe z denného svetla do predajne osvetlenej elektrickým svetlom, prehliadol

uvedenýschodík.Takútosituáciunemožnovylúčiťnajmävprípade,žesajednáoosobuzdravotneťažko
postihnutú, ktorá pri chôdzi používa francúzsku barlu. Nedostatočné zabezpečenie vstupu do predajne
uznal aj majiteľ objektu v ktorom je zriadená predajňa a krátko po úraze, ktorý utrpela navrhovateľka,
vybudoval zábradlie, ktoré zabráni tomu, aby zákazník prehliadol schod v predajni.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd preukázané, že odporca, ktorý je prevádzkovateľom predajne,

si nedostatočne splnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Obč.
zákonníka. V dôsledku toho navrhovateľka po vstupe do predajne nezaregistrovala schodík a v dôsledku
toho spadla. Za škodu vzniknutú navrhovateľke preto zodpovedá odporca, ktorý je prevádzkovateľom
priestorov v ktorých sa úraz stal.

Podľa § 441 Obč. zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

V predmetnej veci bol zistené, že navrhovateľka nevenovala dostatočnú pozornosť pri vstupe do
predajne a pri bežnej opatrnosti mohla zaznamenať oznam na dverách predajne, že po vstupe do
predajne sa nachádza schod. Navrhovateľka je osobou ťažko zdravotne postihnutou a o to viac mala
pri chôdzi venovať pozornosť terénu, po ktorom sa pohybuje. Zo strany navrhovateľky sa teda jednalo

o nepozornosť a práve z toho dôvodu súd rozhodol v zmysle § 441 Obč. zákonníka, že navrhovateľka
bude znášať 2/3-iny vzniknutej škody a odporca 1/3-inu škody. Súd zohľadnil, že odporca nepochybne
mal snahu upozorniť zákazníkov na nerovnosť terénu po vstupe do objektu, aj keď najmä ohraničenie
schodíka nebolo vykonané v súlade s ustanovením § 16 ods. 7 zákona č. 59/82 Zb. Ohraničenie, ktoré
realizoval odporca, mohlo totiž vzbudzovať v zákazníkoch optickú predstavu o tom, že koberec pri

dverách je rohožkou na očistenie obuvi a nie, že sa jedná o schod.

Navrhovateľka preukázala lekárskym posudkom, že úraz, ktorý utrpela pádom v predajni odporcu, bol
obodovaný 35 bodmi.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z.

(1) O náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za

bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorými sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a §8).

(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou
2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR zakalendárny rok predchádzajúci roku v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1/ za jeden bod a
výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

Nárok navrhovateľky vznikol ohodnotením bolestného - lekársky posudok bol vystavený MUDr. J. K. dňa

24. 07. 2008, a potom sa vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za
rok 2007, ktorý bol 20 146,-Sk. Jeden bod predstavuje preto 402,92 Sk, a potom náhrada bolestného
za priznaných 35 bodov je 14 110,-Sk. Navrhovateľka preukázala, že v súvislosti s úrazom zaplatila
N. s P. v L.. M. poplatok za zdravotnú starostlivosť 60,-Sk, takže škoda, ktorú navrhovateľka utrpela v
súvislosti s úrazom dňa 14. 06. 2008, je 14 170,-Sk. Nakoľko súd rozhodol, že navrhovateľka znáša

škodu v pomere 2/3-ín, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu škody v rozsahu 1/3-iny, čo je
4 723,-Sk (po prepočte vykonanom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v
Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov je to 156,77 €).

Navrhovateľka vyzvala odporcu na náhradu škody listom zo dňa 04. 08. 2008. Na túto výzvu reagoval
odporca prostredníctvom advokáta JUDr. P. J., stanoviskom zo dňa 14. 08. 2008 v ktorom oznámil, že
sa vo veci vyjadrí do 20. 08. 2008. Navrhovateľka akceptovala túto lehotu a nakoľko do 20. 08. 2008

odporca navrhovateľke neplnil, nasledujúcim dňom, t. j. 21. 08. 2008 sa odporca dostal do omeškania.
Súdpretopodľa§517ods.2Obč.zákonníkavspojenísustanovením§3NariadenávládySRč.87/1995
Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2008, priznal navrhovateľke úroky z omeškania vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, čo predstavuje 8,5 % ročne (ku dňu 21. 08. 2008 bola úroková sadzba 4,25 %).

V časti, pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať náhradu škody vo väčšom rozsahu, súd návrh v zmysle
uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na výsledok konania, keď ani jeden z účastníkov nemal plný úspech, súd podľa § 142 ods. 2
O. s. p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).