Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/92/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105225775
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslav Manďákom, v právnej veci navrhovateľky Ing. A.

C., bytom D. N. V., C. XX/XX. práv. zast. Mgr. J. J., advokátom so sídlom v I., M. N. XX/X. proti odporcovi
M. T. T., zast. Š. B., P. M., so sídlom T. T., G.. M. XXX/X. práv. zast. JUDr. J. S., PhD., advokátom so
sídlom v K., J. T. X o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorú dal odporca navrhovateľke dňa
30.06.2005 v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce je n e p l a t n é.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 12.277,-- Sk, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorú dal odporca navrhovateľke dňa
30.06.2005 v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce s odôvodnením, že v prejednávanej
veci nedošlo u navrhovateľky k nezlučiteľnosti funkcie hlavného kontrolóra s funkciou poslanca, nakoľko
tieto funkcie navrhovateľka nevykonávala v tej istej obci. Navyše pri daní výpovede nebola splnená
ani hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede, keď odporca neponúkol navrhovateľke pred tým, než
jej dal výpoveď voľné pracovné miesto a takto učinil až v priebehu plynutia výpovednej doby dňa
06.07.2005.

-2-

Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu bránil tvrdením, že výpoveď bola daná

oprávnene, keď u navrhovateľky došlo k nezlučiteľnosti funkcie hlavného kontrolóra s funkciou poslanca
obecného zastupiteľstva a za splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok v súlade so Zákonníkom
práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, svedkov Ing. M.
S. a Ing. A. H. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Medzi stranami nebolo sporné a z pracovnej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 29.05.2003 vyplýva,
že počnúc dňom 01.06.2003 začala navrhovateľka u odporcu vykonávať funkciu hlavného kontrolóra.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.05.2009. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, a vyplýva

to i z osvedčenia zo dňa 18.12.2002, že navrhovateľka bola dňa 6.-7. decembra 2002 zvolená zaposlankyňu M. Z. v D. N. V.. Nakoniec medzi stranami nebolo sporné, že listinou zo dňa 29.06.2005
za prítomnosti svedkov Ing. M. S. a Ing. A. H. bola navrhovateľke dňa 30.06.2005 daná výpoveď
s odôvodnením, že u nej došlo k zániku funkcie hlavného kontrolóra, keď začala vykonávať funkciu

poslanca O. Z.. Výpoveď navrhovateľka odmietla prevziať.

Z listiny zo dňa 29.06.2005 označenej ako žiadosť o prerokovanie výpovede vopred adresovanej
primátorom O. O. S. pri M. Ú. T. T. a z následného vyjadrenia tohto odborového orgánu z toho istého
dňa mal súd preukázané, že výpoveď zo strany odporcu bola vopred prerokovaná so zástupcami
zamestnancov.

Z dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok navrhovateľky zo dňa 30.06.2005, ktorú

navrhovateľka dňa 06.07.2005 odmietla prevziať vyplýva, že odporca ponúkol navrhovateľke voľné
miesto referenta v mestskej knižnici.

Z úradného záznamu zo dňa 30.06.2005 ako i z výpovede odporcu a výpovedí svedkýň Ing. A. H. a
Ing. M. S. vyplýva, že uvedeného dňa v kancelárii prednostu mestského úradu za prítomnosti odporcu a
zmienených svedkýň bolo navrhovateľke oznámené, že u nej došlo k zániku funkcie hlavného kontrolóra

v dôsledku jej súčasného vykonávania funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, následne jej bolo
ponúknuté miesto referenta v M. K. v T. T. a daná výpoveď. Dohodu o zmene dojednaných pracovných
podmienok a taktiež výpoveď navrhovateľka odmietla prevziať a podpísať.

Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že dňa 30.06.3005 v kancelárii prednostky jej bola doručovaná len
výpoveď, ktorú odmietla prevziať a podpísať. Dohoda o zmene dojednaných pracovných podmienok

jej nebola uvedeného dňa predložená, nebolo jej ponúknuté ani voľné miesto. Po prvýkrát jej zo strany
odporcu bolo ponúknuté voľné pracovné miesto až dňa 06.07.2005. Túto ponuku vo forme dohody o
zmene dojednaných pracovných podmienok odmietla prevziať a podpísať.

-3-

27C/92/2005-147-

Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce, alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

Pred samým posúdením platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa súd najskôr
zaoberal otázkou, či žaloba bola v zmysle cit. ust. § 77 Zákonníka práce podaná včas. Pri riešení tejtootázky súd vychádzal z toho, že pokiaľ sa mal pracovný pomer skončiť dňom 31.08.2005, potom žaloba
podaná na súde 26.09.2005 bola podaná včas.

Ďalej súd pristúpil k skúmaniu platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru a posúdiac

zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ust. zákona súd bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že
žalobný návrh je dôvodný. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú
povinnosť zamestnávateľa. Splnenie tejto povinnosti je podmienkou platnosti výpovede. Jej zmysel
spočíva v ochrane pracovného pomeru tým, že umožňuje jeho skončenie na základe výpovede zo strany
zamestnávateľa len za splnenia stanovených podmienok. V súdnej praxi nikdy nebolo pochýb o tom, že

medzi ponukou iného vhodného miesta v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce a daním výpovede
z pracovného pomeru musí byť určitá časová postupnosť, teda že zamestnávateľ musí ponuku inej
vhodnej práce zamestnancovi učiniť pred tým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru. V tejto otázke
je judikatúra súdov, a to nielen súdov v SR ale i súdov v ČR jednotná ( napr. rozsudok NS ČR sp. zn.
Rc 21Cdo 2738/2000 a iné ). Ako ďalej vyplýva z konštantnej judikatúry, splnenie ponukovej povinnosti
zamestnávateľa až po odovzdaní listiny s výpoveďou či v okamžiku odovzdania nemožno hodnotiť ako

konanie splňujúce ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, pretože toto musí byť uskutočnené pred podaním
výpovede. Pokiaľ teda zamestnávateľ súčasne doručil zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru a
zároveň mu bolo ponúknuté iné miesto, t. j. ak výpoveď a ponuka voľného miesta boli učinené naraz,
prípadne krátko po sebe, nesplnil tým zamestnávateľ svoju ponukovú povinnosť. Opačný výklad by totiž
nezodpovedal ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Nakoľko v prejednávanej veci sa jedná práve o prípad, kedy medzi splnením si ponukovej povinnosti a
daním výpovede zo strany odporcu ako zamestnávateľa nebola dodržaná určitá kvalifikovaná časová
postupnosť, keď ponuka voľného miesta a doručenie výpovede boli učinené krátko po sebe ( v tom
najpriaznivejšom prípade pre zamestnávateľa ), resp. ponuka vhodnej práce bola učinená až počas
plynutia výpovednej doby, nezostávalo

súdu iné ako žalobnému návrhu vyhovieť. Pri daní výpovede totiž nebola splnená jedna zo zákonných
hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa - jeho ponuková povinnosť.
Preto súd, a to i bez odstránenia rozporov ohľadne okamihu ponúknutia vhodnej práce navrhovateľke
ako i bez skúmania ostatných tvrdení a právnych názorov strán, ktoré i tak ( vzhľadom na už spomínanú
interpretačnú jednotu súdov ) nemohli za danej situácie ovplyvniť výsledok sporu, žalobnému návrhu v

celom rozsahu vyhovel.

Plne úspešnej navrhovateľke súd priznal v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby po 1.260,- Sk, 6 x 164,- Sk režijný
paušál, strata času za 8 polhodín po 273,- Sk a cestovné 1.549,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.