Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/167/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107221899
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky M. S., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom V. X proti odporcovi A. SK, s.r.o., so sídlom B., N. R. X,. IČO XX.
XXX. XXX,. v konaní zastúpenému Mgr. R. U., advokátom, so sídlom T., D. B. X o zaplatenie 30.000,-
Sk takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 30.000,- Sk a náhradu trov konania v sume 1.800,-
Sk, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie
konania v sume 1.800,-Sk, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia 30.000,- Sk, ktoré mu vyplatila

ako províziu za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti. Uviedla, že odporca ju pri sprostredkúvaní kúpy
nehnuteľnosti nijako neupovedomil o tom, že v dôsledku existencie vedenia vysokého napätia, ktoré
prechádza nad pozemkom existujú pre stavbu na tomto pozemku určité obmedzenia. O týchto sa
dozvedela až potom, čo sama oslovila Z. E., a.s.. Preto odstúpila od sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú
uzatvorila s odporcom a žiada od neho vrátenie finančnej provízie 30.000,- Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho nehnuteľnosti, ktorých kúpu sprostredkoval navrhovateľke
boli ním inzerované spolu s kópiou katastrálnej mapy, kde bolo vedenie vysokého napätia zakreslené.
Okrem toho cena nehnuteľností bola dojednaná s ohľadom na existenciu vedenia vysokého napätia

a navrhovateľka sama nehnuteľnosti pred podpisom sprostredkovateľskej zmluvy obhliadla a vedenie
musela vidieť. Poukázal aj na to,

že odstúpenie navrhovateľky od sprostredkovateľskej zmluvy je neplatné, pretože možnosť odstúpenia
nebola v zmluve dojednaná a nestanovuje ju ani zákon. Keďže odporca si splnil svoju povinnosť
vyplývajúcu zo sprostredkovateľskej zmluvy, keď obstaral navrhovateľke príležitosť uzatvoriť na ňou
zvolené nehnuteľnosti kúpnu zmluvu, finančná provízia, ktorá bola dojednaná v zmluve mu patrí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov M. G., Ing. K. V., oboznámením
internetovej inzercie odporcu na predmetné nehnuteľnosti spolu s fotodokumentáciou, kópií z

katastrálnej mapy, dohody o sprostredkovaní nákupu nehnuteľností zo dňa 27.02.2007, dokladu o
hotovostnomvklade30.000,-SknaúčetodporcuvT.a.s.zodňa28.2.2007,listuZ.E.,a.s.navrhovateľke
zo dňa 12.03.2007, listu odporcu navrhovateľke zo dňa 14.03.2007, listu - odstúpenia od dohodynavrhovateľky zo dňa 16.03.2007 a odpoveďou odporcu naň zo dňa 22.03.2007, listu navrhovateľky
odporcovi zo dňa 10.04.2007 a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, a bolo to aj preukázané výpoveďou navrhovateľky, vyššie menovaných

svedkov i listinnými dôkazmi - inzerciou odporcu na internete, dohodou o sprostredkovaní nákupu
nehnuteľností a dokladom o hotovostnom vklade na účet odporcu, že navrhovateľka zareagovala
na inzerciu odporcu na internete, ktorý inzeroval predaj dvoch pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú.
I.. Kontaktovala svedka Ing. V., ktorý pracoval ako realitný maklér odporcu a ktorý mal na starosti
túto ponuku. Na základe dojednania navrhovateľka spolu so svojím priateľom, svedkom G., obhliadla

predmetné nehnuteľnosti za prítomnosti ich majiteľa, jeho zaťa i Ing. V.. Po obhliadke nehnuteľností
uzatvorili účastníci dňa 27.02.2007 dohodu o sprostredkovaní nákupu nehnuteľností. V tejto dohode
sa odporca zaviazal obstarať pre navrhovateľku príležitosť kúpy predmetných pozemkov za odmenu
30.000,- Sk. Uvedenú províziu navrhovateľka zaplatila na účet odporcu po podpise dohody.

Z výpovede navrhovateľky i svedka G. vyplynulo, že obaja si pri obhliadke predmetných nehnuteľností
všimli elektrické vedenie vedúce na stĺpoch cez jeden z pozemkov. Toto pokladali za obyčajné elektrické

vedenie,keďžepriamopodnímstálstarýdomurčenýnazbúranie.Naelektrickévedeniesapriobhliadke
nepýtali ani majiteľa pozemku, jeho zaťa a ani svedka Ing. V.. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. V..
Ten tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pod elektrickým vedením bol postavený dom otázka, či
sa dá na pozemku pod vedením stavať sa neriešila a prípadné obmedzenia pre výstavbu sa nezisťovali
zo strany odporcu ani na energetických závodoch.

Ajkeďodporcauviedol,žesúčasťoujehoinzerciepredmetnýchpozemkovbolaokremfotodokumentácie
aj kópia z katastrálnej mapy, na ktorej je zakreslené vedenie vysokého napätia idúce ponad pozemok,
ktorú kópiu súdu predložil, navrhovateľka toto poprela a rovnako tak to poprel aj svedok Ing. V..
Podľa výpovede menovaného svedka on sám dával predmetný inzerát na internete a to spolu s
fotodokumentáciou pozemkov, ktorú sám urobil. Kópiu katastrálnej mapy k inzerátu neumiestnil. Túto

poslal navrhovateľke až na jej vyžiadanie, keď ho kontaktovala avšak jednalo sa o kópiu z katastrálnej
mapy bez zakresleného vedenia vysokého napätia. Uvedené tvrdila aj navrhovateľka, ktorá túto kópiu
z mapy súdu predložila.

Z výpovede navrhovateľky a svedka G. ďalej vyplynulo, že po podpise dohody o sprostredkovaní s
odporcom sa zaujímali o možnosť zapojenia elektrickej energie a vtedy im Z. E. a.s. listom oznámila, že

na elektrické vedenie, ktoré sa na nehnuteľnostiach nachádza je vysokonapäťové a pri stavbe musia byť
dodržané určité obmedzenia. Podľa samotného listu menovanej spoločnosti zo dňa 12.03.2007 musia
byť pri osadení stavby na pozemku dodržané ochranné pásma v zmysle zákona o energetike spolu
s pripomienkami: rešpektovať existujúce vonkajšie vedenie vysokého napätia do vzdialenosti 10m s
výnimkou 6m od krajného vodiča; úpravou vedenia použitím vodičov s pas izoláciou do vzdialenosti

4m od krajného vodiča; preložkou vedenia v prípade nedodržania vzdialenosti ochranného pásma.
Navrhovateľka i svedok G. zhodne vypovedali, že po zistení uvedených informácií mali záujem aby
predajca spolufinancoval preložku vedenia vysokého napätia, prípadne aby sa znížila kúpna cena. Na
uvedenom sa nedohodli a navrhovateľka preto odstúpila od kúpy predmetných pozemkov a samotnú
kúpnu zmluvu na ne nepodpísala. Od odporcu žiadala vrátenie provízie a odporca jej listom zo dňa

14.03.2007 oznámil, že ak preukáže, že na predmetnom pozemku vôbec nemôže stavať zváži z toho
vyplývajúce následné kroky. Listom zo dňa 16.03.2007 adresovaným odporcovi potom navrhovateľka
odstúpila od dohody o sprostredkovaní a žiadala o vrátenie provízie 30.000,- Sk, čo odporca listom zo
dňa 22.03.2007 odmietol urobiť.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje

obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.

Podľa § 777 Občianskeho zákonníka záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom
všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť
rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu
konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

V zmysle § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle hore citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že účastníci uzatvorili v súlade s § 774 Občianskeho zákonníka
sprostredkovateľskú zmluvu, v ktorej sa odporca ako sprostredkovateľ zaviazal obstarať pre
navrhovateľku ako záujemcu príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na ňou vybraté

nehnuteľnosti. V súlade s § 775 Občianskeho zákonníka si účastníci dojednali za splnenie uvedenej
povinnosti pre odporcu odmenu vo výške 30.000,- Sk, ktorú aj navrhovateľka odporcovi preukázateľne

zaplatila. Tu je treba uviesť, že odporcovi vzniklo na vyplatenie tejto odmeny právo, keďže si svoju
povinnosť zo sprostredkovateľskej zmluvy splnil. Rovnako však treba uviesť, že konanie odporcu pri
plnení jeho povinnosti zo sprostredkovateľskej zmluvy nebolo plne v súlade so zákonom. Ako stanovuje
§ 777 Občianskeho zákonníka mal odporca ako sprostredkovateľ povinnosť informovať navrhovateľku
o všetkých dôležitých okolnostiach súvisiacich so sprostredkovaním, najmä o okolnostiach, ktoré mohli

ovplyvniť záujem navrhovateľky kúpiť predmetné nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že na
nehnuteľnostiach /nad jedným z dvoch pozemkov/ je vedené elektrické vedenie vysokého napätia, ktoré
vyžaduje od stavebníka dodržať pri umiestnení stavby určité povinnosti. Tieto skutočnosti však odporca
preukázateľne navrhovateľke pri sprostredkúvaní kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti neoznámil
a navrhovateľka sa ich dozvedela až z listu Z. E. a.s., ktorú sama oslovila. Uvedené skutočnosti, v

spojení s tým, že predávajúci nemieni spolufinancovať prekládku vedenia ani znížiť kúpnu cenu, pritom
mali vplyv na rozhodnutie navrhovateľky nerealizovať kúpu týchto nehnuteľností, teda neuzatvoriť kúpnu
zmluvu, ktorej možnosť uzatvorenie odporca sprostredkoval.

Súd je preto toho názoru, že odporca porušil zákonnú povinnosť stanovenú v § 777 Občianskeho
zákonníka, keď navrhovateľku neinformoval o obmedzeniach, ktoré pre umiestnenie stavby na pozemku

predstavuje tam sa nachádzajúce vedenie vysokého napätia, pričom táto skutočnosť ovplyvnila
rozhodnutie navrhovateľky uzatvoriť odporcom sprostredkovanú kúpnu zmluvu. Porušenie uvedenej
právnejpovinnostiodporcomviedloktomu,ženavrhovateľka,hocizaplatilazaobstaraniemožnostikúpiť
predmetné nehnuteľnosti províziu 30.000,- Sk, nakoniec stratila o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Podľa
súdutaknavrhovateľkevzniklaskutočnáškodazodpovedajúcaňouzaplatenejprovízii30.000,-Sk,ktorá

škoda je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcom a odporca tak podľa § 420
Občianskeho zákonníka navrhovateľke za túto škodu zodpovedá.

Na základe uvedených záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 30.000,- Sk ako
náhradu škody, ktorú škodu jej spôsobil porušením svojej právnej povinnosti pri sprostredkúvaní kúpy
nehnuteľností.Záverom možno ešte pre úplnosť dodať, že odstúpenie navrhovateľky od dohody o sprostredkovaní
je skutočne neplatným právnym úkonom ako na to správne poukázal odporca. Odstúpenie od zmluvy
si účastníci totiž v tejto dohode nedojednali a takúto možnosť nestanovuje ani právny predpis, pričom

odstúpiť od zmluvy možno podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

V predmetnej právnej veci bola navrhovateľka plne úspešná a preto má podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania, ktorú si aj uplatnila. Takto súd odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľke aj náhradu trov konania v sume 1.800,- Sk, ktorá suma predstavuje súdny poplatok z

návrhu na začatie konania, ktorý musí navrhovateľka podľa rozhodnutia súdu zaplatiť.

Keďže navrhovateľka nezaplatila pri podaní návrhu na začatie konania súdny poplatok a súd jej túto
povinnosť neuložil ani v priebehu konania, pri rozhodnutí vo veci samej súd navrhovateľku zaviazal k
povinnosti zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 1.800,- Sk, ktorý
súdny poplatok je vypočítaný podľa položky + písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou
zákona č. 71/1992 Zb. (6 % z ceny predmetu konania, t.j. 6 % zo sumy 30.000,- Sk, teda 1.800,- Sk)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa oprávnený domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.