Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2008

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 5C/21/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507224856
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Z. T., trvale
bytom B., R. XX,. toho času P., L. XX/XX,. zastúpený advokátom JUDr. Ing. V. Č., B., V. X/B,. proti
odporcom: 1) D. Ú. B. V, Š. XX,. B., 2) S. P., U.. XX. A., B., 3) A. Z. P., a.s., U.. M. Č. X,. B., 4) V. Z. P.,
a.s., M. XX,. B., 5) O. S., a.s., P. X/A, B., 6) O. R., 7) S. - N., a.s., B. X,. B., 8) S. S., a.s., T. XX,. B., 9)
O. Ú. B., S. X,. B., 10) S. O. Z. A. P. P. k H. D., R. X,. B., 11) T. Ž., s.r.o., R. X,. Ž., 12) A. - S. P., a.s., D.

R. X,. B., 13) PhDr. S. O. - A., S. N. P. č. XXX,. 14) S. C. E., s.r.o., M. R. Š. XX,. Z., zastúpený

advokátom JUDr. I. K., K. XX,. B. B., 15) G. M., a.s., B. X, B., 16) J. M., S. XX,. B., 17) K. B. - P., B. XX,.
N. B., 18) P. M., P. P. XX, P., 19) P. M., R. XX,. B., 20) S. E., a.s., U. R. X,. Ž., 21) O., a.s., Z. XXX,. N.,
22) T. S., s.r.o., H. X,. B., 23) T - M. S., a.s., V. 10X/A,. B., 24) K., s.r.o., Ž. X,. V., 25) Ľ. B., Č. XX,. B. a

26) K. R. P. Z. T., K. XX,. T.,

o určenie nemožnosti plnenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, súdu doručeným 13.8.2007, ktorý bol spresnený podaním z 12.5.2008, navrhovateľ žiadal,
aby súd uznesením určil, že nie je schopný uhradiť záväzky, ktoré má proti odporcom v 1. až 26. rade,
a tiež aby určil, že sa plnenie stalo v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka nemožným, a preto jeho
povinnosť dňom právoplatnosti uznesenia zaniká. Návrh odôvodnil tým, že v roku 2002 sa stal obeťou

podvodu, konatelia firmy N. B. od neho podvodne vylákali 2.500.000 Sk, skutok je v štádiu vyšetrovania,
pričom v dôsledku tohto trestného činu sa dostal do platobnej neschopnosti a nie je schopný odporcom
uhradiť záväzky, ktoré voči nim má. Napriek tomu sa pokúsil pokračovať v podnikaní, znovu sa však
stal obeťou podvodu, tento krát zo strany A. P., ktorý ho uviedol do omylu a pripravil ho o byt, ktorého
bol spoluvlastníkom. Z bytu sa musel v auguste 2002 vysťahovať, zariadenie bytu dal do úschovy
manželom I., ktorí ho spreneverili. Aj tieto dva skutky sú predmetom vyšetrovania. Po životnej traume,

keď v priebehu jedného roka prišiel o celý majetok, stratil možnosť podnikať, musel vrátiť živnostenské
oprávnenie, navyše musel podstúpiť psychiatrické liečenie, ktoré stále trvá, ostal úplne bez príjmu,
nedokázal si nájsť zamestnanie a pre nesplatené záväzky voči poisťovniam a veľké dlhy, pre ktoré sa stal
nedôveryhodnou osobou, nemôže podnikanie znovu rozbehnúť. V súčasnosti sú jediným jeho príjmom
lendávkyvhmotnejnúdzi.Svojezáväzkyniejeschopnýplniťanizasťaženýchpodmienokaniejenádej,
že by sa v budúcnosti jeho pomery zlepšili ani pri vynaložení maximálneho úsilia. Záväzky, ktoré má voči

odporcom v 1. až 26. rade, vznikli počas jeho podnikateľskej činnosti do augusta 2002, pravdepodobne
má aj iné záväzky, ktoré však nevie identifikovať, keďže má k dispozícii len čiastočnú dokumentáciu a v
rokoch 2002 až 2005, kedy nemal kde bývať, mu nemohli byť zásielky zo súdu doručované.Odporca v 1. rade poukázal na to, že voči navrhovateľovi má daňovú pohľadávku, pričom vzťah medzi
správcom dane a daňovým dlžníkom sa neriadi občianskym právom, preto daňový dlh nemôže podľa
§ 575 OZ zaniknúť.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť.

Odporca v 3. rade uviedol, že má voči navrhovateľovi pohľadávku z verejného zdravotného poistenia,
ktoré sa riadi osobitnými predpismi a je vzťahom verejnoprávnym, na ktorý sa ustanovenia Občianskeho
zákonníka, upravujúce záväzkové vzťahy súkromnoprávnej povahy, nevzťahujú. Plnenie sa podľa neho
nestalo nemožným, keďže ide len o momentálne dlžníkove subjektívne ťažkosti, ktoré nevylučujú

možnosť plnenia v budúcnosti.

Odporca vo 4. rade na vymáhaní pohľadávok zotrval a návrh žiadal zamietnuť z rovnakých dôvodov,
ako odporca v 3. rade.

Odporca v 5. rade uviedol, že si pohľadávku od navrhovateľa vymáhal v roku 2005, exekučné konanie
bolo zastavené pre nemajetnosť a pohľadávku v roku 2008 odpísali. Návrh žiadal zamietnuť.

Odporca v 6. rade pohľadávku posúdil ako nedobytnú a tiež žiadal návrh zamietnuť.

Aj odporca v 7. rade žiadal návrh zamietnuť.

Odporca v 8. rade považoval návrh za nedôvodný, keďže skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol, nemajú
za následok zánik záväzku v dôsledku nemožnosti plnenia, ale sú jedným zo základných dôvodov pre
postup navrhovateľa podľa § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Odporca v 9. rade navrhol konanie proti nemu zastaviť. Uviedol, že od vymáhania pohľadávky trvalo

upustil, v nútenom výkone rozhodnutia nepokračoval tým, že nevyužil možnosť podľa § 372m ods. 1
OSP.

Odporca v 10. rade súdu oznámil, že návrh na vydanie platobného rozkazu nepodal a pohľadávku voči
navrhovateľovi si z dôvodu premlčania neuplatňuje.

Odporca v 12. rade poukázal na to, že záväzok môže zaniknúť len vtedy, ak sa plnenie stalo nemožným

objektívne, t.j. ak je nemožné všeobecne pre každého dlžníka, navrhovateľom uvádzané dôvody sú len
subjektívne, preto jeho povinnosť záväzky splniť nemohla zaniknúť. Ak sa navrhovateľ dostal do úpadku,
je povinný v zmysle § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Odporca v 14. rade uviedol, že záväzkový vzťah medzi ním a navrhovateľom je obchodno-právny,
preto pri posudzovaní dodatočnej nemožnosti plnenia treba prihliadnuť aj na špeciálne ustanovenie

§ 352 ods. 1 Obchodného zákonníka. K zániku záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia
nedochádza len preto, že dlžník nie je schopný pre svoje hospodárske problémy splniť záväzok, ale je ho
schopný splniť len za sťažených podmienok. Podľa návrhu nastala platobná neschopnosť navrhovateľa
v máji 2002, svoje záväzky si však neplnil už predtým, keďže už v septembri 2000 sa musel proti
navrhovateľovi domáhať plnenia súdnou cestou, takže na túto jeho pohľadávku sa tvrdenia uvedené v

návrhu nevzťahujú. Spochybnil tiež naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto určení, keďže
ohľadnejehopohľadávkytuniejestavprávnejneistoty,povinnosťnavrhovateľaplniťužbolaprávoplatne
vyriešená platobným rozkazom z 9.1.2001. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Odporca v 15. rade eviduje proti navrhovateľovi pohľadávku, o ktorej tiež bolo právoplatne súdom
rozhodnuté. Uviedol, že pre dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza, nemohlo k zániku pohľadávky dôjsť,

plnenie je nemožné len pre dlžníka, nie je objektívne nemožné, preto ak by súd návrhu vyhovel, išlo by
o vážny zásah do záväzkových práv a narušila by sa zásada právnej istoty v záväzkových vzťahoch.

Odporca v 18. rade uviedol, že navrhovateľ svoj dlh voči nemu riadne uznal a stále sľubuje, že ho uhradí.
Nevie síce posúdiť, či si finančný úpadok navrhovateľ spôsobil sám, alebo zavinením inej osoby, ale bez
ohľadu na výsledok sporu sa jeho situácia nezmení, keď navrhovateľ tvrdí, že peniaze nemá.

Odporca v 20. rade návrh žiadal zamietnuť. Domnieval sa, že nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže
pohľadávka zanikla v dôsledku zastavenia exekučného konania pre nemajetnosť navrhovateľa.Odporca v 21. rade uviedol, že je toho času v štádiu likvidácie, po ukončení konkurzného konania bola
dokumentácia uložená v štátnom archíve a informácie k pohľadávke preto nemá k dispozícii.

Odporca v 25. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nemožnosť plnenia je u

navrhovateľalensubjektívna,pohľadávka,ktorúonvočinavrhovateľovimá,vzniklaužvroku1998,takže
navrhovateľ mal možnosť splniť ju dávno predtým, než sa stal obeťou podvodu. Snahu navrhovateľa
vyhnúť sa plneniu považoval len za špekulatívnu, rovnako aj jeho tvrdenie, že sa nedokázal zamestnať,
keďže navrhovateľ si je vedomý, že akonáhle by mal oficiálny príjem, ten by bol exekučne postihnuteľný.
Odvolávaním sa na nemožnosť plnenia sa preto navrhovateľ nemôže zbaviť svojich povinností a ukrátiť

tým svojich veriteľov.

Odporca v 26. rade uviedol, že mu navrhovateľ neuhradil blokovú pokutu a keďže prekluzívna lehota,
v ktorej mohol jej zaplatenie vymáhať, už uplynula, čím právo zaniklo, rozhodnutie o pokute sa stalo
neúčinným dňom 12.7.2007.

Odporcovia v 11., 13., 16., 17., 19., 22., 23. a 24. rade sa k návrhu nevyjadrili a ani sa na pojednávanie
nedostavili, ale keďže podmienky uvedené v § 101 ods. 1 OSP boli splnené, súd vec prejednal v ich

neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov,
založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté.

Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že jeho povinnosť splniť záväzky voči odporcom sa stala nemožná,
čím v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka povinnosť plniť zanikla.

Podľa § 575 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), ak sa plnenie stalo nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s
väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Ako už väčšina odporcov vo svojich vyjadreniach uviedla, povinnosť dlžníka plniť môže zaniknúť len
vtedy, ak sa plnenie stane nemožným objektívne, t.j. ak plnenie nie je možné vôbec uskutočniť. Takúto

ochranu zákon síce priznáva aj v prípade, ak sa plnenie záväzku stane nemožným len z dôvodov
na strane dlžníka, ide však len o také výnimočné prípady subjektívnej nemožnosti plnenia, v ktorých
splnenie určitého individuálne určeného druhu záväzku môže poskytnúť jedine konkrétny dlžník (s
ohľadom na jeho kvalifikáciu, odbornosť, zručnosť, či iné jeho vlastnosti a schopnosti, nevyhnutné
pre poskytnutie určitého špecifického plnenia), t.j. pri nezastupiteľnosti predmetu plnenia, resp. osoby

dlžníka.

V prípade navrhovateľa sa však jedná o subjektívnu nemožnosť plnenia, vyvolanú jeho platobnou
neschopnosťou a z nej vyplývajúceho zhoršeného zdravotného stavu. Nejde teda o všeobecnú a trvalú
nemožnosť plnenia, plnenie sa v súčasnosti stalo nemožným iba pre navrhovateľa samotného a len z
tohto dôvodu jeho záväzky zaniknúť nemohli.

Dôvody uvádzané navrhovateľom by bolo možné podradiť pod tzv. hospodársku nemožnosť plnenia,
pri ktorej je plnenie síce objektívne možné, ale je pre dlžníka také ťažké a nevýhodné, že by ho nebolo
možné od neho spravodlivo požadovať. V tomto prípade však nejde o nemožnosť plnenia v zmysle §
575 ods. 1 a 2 OZ, preto by k hospodárskej nemožnosti plnenia mohol ako k dôvodu zániku záväzku
súd prihliadnuť len vtedy, ak by išlo o výnimočný, mimoriadny prípad, v ktorom by požadovanie plnenia

od dlžníka nielenže malo ťaživý dopad na jeho ekonomickú situáciu, ale ak by aj súčasne zo strany
veriteľov išlo o šikanózny výkon ich práv, nie za účelom vymoženia hospodárskeho prospechu ale s
cieľom hospodársky dlžníka zničiť. O takýto prípad sa však nejedná.

Súdokremprávdlžníkamusíprihliadnuťajkprávamveriteľov,najmäktomu,abyvýkonprávapovinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov bez právneho dôvodu nezasahoval do práv a oprávnených

záujmov iných a nebol v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), resp. aby v obchodno-právnych
vzťahoch nebol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka).
Súd preto nemôže v prípade, keď nie sú splnené podmienky, za ktorých podľa § 575 Občianskeho
zákonníka záväzok pre nemožnosť plnenia zaniká, svojim rozhodnutím jednostranne zasiahnuť do
záväzkových vzťahov a určiť, že záväzky navrhovateľa zanikli a bezdôvodne tým ukrátiť odporcov naich právach, a to ani v prípade, ak navrhovateľ pre nepriaznivú situáciu, do ktorej sa zrejme nedostal
vlastnou vinou, nie je v súčasnosti schopný dlhy splatiť.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že k zániku záväzkov pre nemožnosť plnenia môže v zmysle § 575

OZ dôjsť len v prípade, ak záväzky vznikli z občiansko-právnych, resp. obchodno-právnych vzťahov,
a nie zo vzťahov upravených normami verejného práva, ako už poukázali vo svojich vyjadreniach
odporcovia v 1. až vo 4. rade. Občiansky zákonník sa ako všeobecný predpis môže aplikovať len na
občianskoprávne vzťahy, pre ktoré je typické rovnaké postavenie účastníkov bez ohľadu na to, či ide
o právnické alebo fyzické osoby, prípadne o štát (§ 1 ods. 2 a § 2 ods. 2). Vzťahy správcu dane a

daňového dlžníka, či vzťahy vyplývajúce zo zdravotného alebo sociálneho poistenia medzi poisťovňou
a poistencom, resp. vzťahy medzi priestupkovým orgánom a občanom, ktorý spáchal priestupok, sú
upravené normami verejného práva, pri ktorých účastníci nemajú rovnaké postavenie, nie je možné
považovať za občianskoprávne a nie je preto ani možné záväzky z nich vyplývajúce posudzovať podľa
§ 575 OZ.

Navrhovateľ žiadal určiť, že nie je schopný uhradiť záväzky, ktoré proti odporcom má. V konaní síce

bolo preukázané, že v súčasnosti nemá, okrem dávok v hmotnej núdzi, žiaden príjem a že teda
skutočne zrejme nie je momentálne schopný svoje záväzky splniť, ale k tomu, aby súd mohol jeho
určovaciemu návrhu vyhovieť, by navrhovateľ musel preukázať naliehavý právny záujem na takomto
určení (§ 80 písm. c/ OSP). Tým, že záväzky navrhovateľa pre nemožnosť plnenia nezanikli, nepodarilo
sa navrhovateľovi naliehavý právny záujem na určení preukázať. Súd z týchto dôvodov návrh zamietol.

Navrhovateľ by sa určenia, že nie je schopný plniť svoje záväzky, mohol domáhať len podľa zákona č.
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Túto možnosť navrhovateľ nevyužil s tvrdením, že nemá
prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vyhlásenie konkurzu.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 OSP. Súd náhradu trov žiadnemu
z účastníkov nepriznal, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súčasné pomery

navrhovateľa, pre ktoré by uloženie povinnosti k náhrade trov bolo pre neho neprimerane tvrdé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v 27

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..