Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/145/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106222403

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci
navrhovateľky M. L., bytom T. T., S. T. XXX. proti odporcovi J. L., bytom N. D., P. O. H. X/XX. o zvýšenie
výživného

r o z h o d o l :

Rozsudok tunajšieho súdu, č. k. P 262/91-124 zo dňa 21.05.1999, ktorým bola stanovená vyživovacia

povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 800,- Sk mesačne s a m e n í tak, že toto výživné sa z
v y š u j e na čiastku 2.200,- Sk mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa
každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 06.07.2004.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 06.07.2004 do 31.12.2006 vo výške 42.000,- Sk je
odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po čiastkach 1.000,- Sk, vždy spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.05.1999, č. k. P 262/91-124, bola stanovená vyživovacia
povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 800,- Sk mesačne, pričom na čas do nadobudnutia
plnoletosti navrhovateľky, t. j. do 05.07.2004 bol tento rozsudok zmenený

-2-

rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.09.2004, č. k. 21P 168/03-53 tak, že s účinnosťou od 01.09.2002

bolo toto výživné zvýšené na čiastku 2.000,- Sk mesačne.

Podaným návrhom navrhovateľka požiadala o zvýšenie stanoveného výživného na čas od nadobudnutia
plnoletosti, t. j. počnúc 06.07.2004, a to na čiastku 4.500,- Sk mesačne s odôvodnením, že sa
stále pripravuje na svoje budúce povolanie a v súčasnosti je už študentkou X.. ročníka na T. U..

Odporca navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že výživné vo výške 800,-
Sk ako platí v súčasnosti je primerané.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, ako i
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 27.09.2004, č. k. 21P 168/03-53 ( potvrdeného rozsudkom

odvolacieho súdu, č. k. 17CoP 124/04-67 ) mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu k
navrhovateľke, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 21.05.1999, č. k. P 262/91-124 vo
výške 800,- Sk bola citovaným rozsudkom zvýšená na dobu od 01.09.2002 do nadobudnutia plnoletosti
navrhovateľky, t. j. do 05.07.2004 na sumu 2.000,- Sk. Vtedy, v čase rozhodovania súd vychádzal zo
zistenia, že od poslednej úpravy ubehlo 5 rokov, že navrhovateľka zo základnej školy prešla už na

stredný typ školy, bola už vekovo staršia a fyzicky vyspelejšia, jej potreby sa prakticky rovnali potrebám
dospelého človeka. Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil zmenu pomerov u oboch rodičov, a to
menovite u matky zvýšenie príjmu z pôvodných 7.119,- Sk mesačne netto na 8.317,- Sk mesačne netto
a u otca zvýšenie príjmu z pôvodných 5.632,- Sk mesačne netto na 14.993,- Sk mesačne netto. Súd
v čase rozhodovania zobral do úvahy i tú skutočnosť, že otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
svojej dcére z terajšieho manželstva mal. L..

Z výpovede navrhovateľky, ako i z maturitného vysvedčenia a potvrdenia školy súd zistil, že
navrhovateľka po úspešnom absolvovaní O. A. nastúpila na T. U., kde je v súčasnosti študentkou 2.
ročníkadennéhoštúdia.Má výdavkysozakupovanímliteratúrypotrebnejnaštúdium,býva astravujesa
doma. Je zdravá, čiastočne má zvýšené náklady v súvislosti s nosením okuliarov. Mimoškolské aktivity
nemá. Všetky potrebné výdavky jej hradí matka, ktorej príjem podľa potvrdenia jej zamestnávateľa je

vo výške 8.976,- Sk mesačne netto.

Z vyjadrenia odporcu mal súd preukázané, že okrem navrhovateľky má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k svojej dcére z terajšieho manželstva, mal. L., ktorá je vo veku 12 rokov. Odporca je
živnostníkom v obore zámočníctvo, nevlastní majetok väčšej hodnoty, ani nehnuteľnosť, ani motorové
vozidlo. Zo živnosti má stabilný príjem, v porovnaní s rokom 2005 je na tom s príjmom rovnako.

Zo správy daňového úradu vyplýva, že odporca za rok 2004 v rámci svojej živnosti dosiahol príjem
843.667,- Sk pri výdavkoch 662.439,- Sk a za rok 2005 príjem 918.300,- Sk pri výdavkoch 794.154,- Sk.

-3-

27C/145/2006-20-

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k

výraznej zmene pomerov, a to najmä na strane navrhovateľky.

Pokiaľ sa jedná o situáciu navrhovateľky, jej náklady na uspokojenie základných životných potrieb sa
zvýšilinielenvsúvislostisekonomickýmvývojomnaSlovensku,keďsazvýšiliživotnénáklady,alenajmä
v dôsledku toho, že od pôvodnej úpravy výživného sumou 800,- Sk mesačne uplynulo 6 rokov, počas
ktorých navrhovateľka prešla z štúdia zo základného typu školy na typ vysokoškolský.

Pokiaľ sa jedná o pomery rodičov, u matky ako aj otca od doby pôvodného súdneho rozhodovania došlo
k určitému zvýšeniu ich príjmu, i keď nie k výraznejšiemu, pričom otec má i naďalej okrem navrhovateľky
i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére z terajšieho manželstva.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obajarodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov ako na strane navrhovateľky, tak i na strane oboch
rodičov, keď nakoniec od pôvodnej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov, súd dôvodil, že zvýšenie
výživného zo sumy 800,- Sk mesačne na čiastku 2.200,- Sk mesačne sa javí ako primerané, v súlade
so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáhala zvýšenia vo väčšom
rozsahu, súd v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 1.400,- Sk
mesačne, činí za dobu 30 mesiacov nedoplatok na výživnom čiastku 42.000,- Sk (30 x 1.400). Súd
umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po

-4-

čiastkach 1.000,- Sk, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľky,

tak i celkovej situácii odporcu.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko si navrhovateľka trovy konania
neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

-5-

27C/145/2006-21-

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.