Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2008

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/137/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2199893908
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2008:2199893908.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci navrhovateľa: T-P. spol. s r.o.,

V. XX,. T., IČO : XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. M. M., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom H. X,. B., proti
odporkyni: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B. XXXX/X,. T., zastúpenej JUDr. R. B., advokátkou, K. X,
T., o zaplatenie 30.232,70 Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 22.979,50 Sk do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocnenej zástupkyne odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom, doručeným súdu dňa 21.6.1999, žiadal zaviazať odporkyňu zaplatiť mu

sumu 30.232,70 Sk a náhradu trov konania z titulu schodku na zverených hodnotách.

Rozsudkom č. k. 19C/137/1999-59 zo dňa 18.10.2004 tunajší súd návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 30.232,70 Sk a náhradu trov konania. Na základe odvolania odporkyne
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9Co 52/05-70 zo dňa 29.4.2005 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd prvého
stupňa nezistil dostatočne skutkový stav, pretože nevykonal odporkyňou navrhnuté dôkazy, ktorých

vykonanie sa zdalo byť spravodlivé a v súlade so zákonom, preto v ďalšom konaní uložil súdu prvého
stupňa zistiť okolnosti uzavretia dohody o vykonaní práce medzi navrhovateľom a odporkyňou a s
tým spojeného podpísania dohody o hmotnej zodpovednosti, bližšie si ozrejmiť okolnosti prevzatia a
odovzdania tovaru odporkyňou, zistiť, ako bola preukázaná hodnota tohto tovaru, keďže bezprostredne
inventarizácia vykonaná nebola, zistiť, či účtovný rozdiel, ktorý je podkladom návrhu je vyjadrením
skutočne chýbajúceho tovaru na predajnom stánku navrhovateľa, alebo či nejde o tzv. účtovný schodok,
v ktorého prípade ide len o chyby v účtovnej evidencii; prečo od poslednej inventúry do inventúry, v

ktorej schodok vznikol mal byť na stánku navýšený tovar v hodnote približne 60.000,-Sk; či na vzniku
schodku nemal svoj podiel i navrhovateľ nevytvorením dostatočných podmienok na ochranu zverených
hodnôt pracovníčkami predajne; zváži rozsah náhrady škody podľa § 182 Zákonníka práce a napokon
i aplikáciu tzv. moderačného práva zo strany súdu v súlade s ustanovením § 183 Zákonníka práce a či
by ich aplikácia neznamenala dôvod k zníženiu náhrady schodku odporkyňou.

Súd doplnil dokazovanie v predmetnej veci výsluchom účastníkov konania, svedkov RNDr. Ľ. B., M. R.,

M. D., vykonal znalecké dokazovanie v predmetnej veci znalcom v odbore písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo; oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 27.5.1998;
Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 27.5.1998; Inventúrnym dokladom zo dňa 22.9.1998;
dodacími listami a zistil nasledovný skutkový stav:Splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že odporkyňa bola zamestnaná v ich spoločnosti na
základe dohody o pracovnej činnosti ako predavačka v novinovom stánku. S navrhovateľom uzavrela

i dohodu o hmotnej zodpovednosti za prípadný schodok na zverených hodnotách a to konkrétne
priebežne dodávanej tlače a doplnkového tovaru. Dňa 17.9.1998 a 22.9.1998 bol zistený schodok na
zverenom tovare a to konkrétne cigaretách a tlačovinách, ktorý vznikol za obdobie od 13.8.1998 do
17.9.1998. V uvedených dňoch boli vykonané mimoriadne inventúry, nevie z akého dôvodu. Bežné
inventúry sa robili pravidelne. Okrem odporkyne bola zamestnaná u navrhovateľa ako predavačka i pani

R. a iba ona a odporkyňa mali kľúč od stánku, jeden kľúč bol zapečatený na pracovisku navrhovateľa.
Predajňa sa dala otvoriť len potom, ako bol zadaný kód, ktorý si určovali samy predavačky. Nikto
iný o tomto kóde nevedel. Odporkyňa sa nikdy nesťažovala na to, že by do predajne mal prístup i
niekto iný, ak by sa sťažovala, nachádzalo by sa to v dokladoch navrhovateľa. Schodok bol vyčíslený
na sumu niečo cez 60.000,- Sk a každá z predavačiek je žalovaná na zaplatenie polovice schodku.
Odporkyňa i pani R. boli prítomné pri inventúre dňa 17.9.1998, obe výsledky inventúry namietali,

preto sa dňa 22.9.1998 vykonala kontrolná inventúra, pri ktorej boli tiež prítomné. Kontrolná inventúra
potvrdila výsledok predošlej inventúry, voči ktorej už námietky nemali a túto podpísali. Dňa 22.9.1998 sa
odsúhlasovali s oboma predavačkami výsledky inventúry, inventúrny doklad podpísali bez akejkoľvek
výhrady. Ak mali nejaké výhrady, mohli to uviesť. Pri inventúre sa vždy robí porovnanie dodacích listov,
ktoré má navrhovateľ a dodacích listov, predložených predavačkou. Dodacie listy sa totiž vyhotovovali

dvojmo, jeden zostával predavačke a druhý si zobral pracovník, ktorý dodával tovar.
Počas prevádzky sa následne vždy raz mesačne robila inventúra, kde sa zisťoval stav zásob tovaru
v stánku. Nevie sa vyjadriť, akým spôsobom odporkyňa kontrolovala, či tovar v takejto hodnote sa
v stánku nachádza, keď podpisovala dohodu bolo na nej, aby si toto aj skontrolovala. Následne sa
tovar dodával tak, že bol k nemu vystavený dodací list, ktorý podpisovala pracovníčka, v tomto prípade

odporkyňa, originál sa mal vracať na centrálu a kópiu si nechávala pracovníčka. Vie, že pracovníčky
si viedli svoju evidenciu i v nejakom zošite. Kľúč od stánku mali iba predavačky a vie, že jeden kľúč
bol zapečatený a nachádzal sa u konateľky spoločnosti u RNDr. B., kľúč bol zalepený v obálke, ktorá
bola zapečatená pečiatkou a podpisom konateľky, nevie, či tam boli i podpisy predavačiek. Stánok bol
zabezpečený aj signalizačným zariadením. Tento kód ovládali iba predavačky. Pracovníčky boli poučené

akým spôsobom sa nastavuje kód, samé si ho teda mohli zmeniť. Kód si mohli meniť hocikedy, nemuseli
o tom vykonať žiadny záznam, nevie sa vyjadriť, či sa na predajni menil kód potom, ako tam pracovala
odporkyňa. Odporkyňa začala znovu u navrhovateľa pracovať v máji 1998. Predtým ako stánok prevzala
bola robená inventúra. Pracovala vtedy s pani R., striedali sa tam ony dve, každá osobitne podpísala
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Predtým ako do stánku v máji 1998 nastúpila odporkyňa, pracovala

tam pani V., u ktorej bol zistený schodok na zverených hodnotách na základe inventúry zo dňa 21.5.1998
vo výške 38.736,- Sk. To bola posledná inventúra, ktorá sa konala pred nástupom odporkyne, potom už
inventúra vykonaná nebola. Vtedy bol zistený i stav zásob v stánku tak, ako bol uvedený v dohode o
hmotnej zodpovednosti uzavretej s odporkyňou dňa 27.5.1998.
Tlačoviny a cigarety sa predávali mimo registračnej pokladne, nakoľko to zákon vtedy povoľoval, bolo

to z toho dôvodu, že tento tovar bol hlavným tovarom, ktorý sa v stánkoch predával a za účelom, aby
bola zabezpečená rýchlosť predaja, bolo možné ho predávať mimo registračnej pokladne. Predaj tohto
tovaru išiel cez pokladňu, lebo zákazníkovi sa musel dať doklad o tovare, nebol tam však registrovaný
presný kód tovaru, bolo tam len uvedené cigarety a suma alebo tlačoviny a suma. Kontrola, aký tovar
bol skutočne čo sa týka tlačovín predaný, bola zabezpečená tým spôsobom, že napr. pri týždenníkoch

predajca po uplynutí predajného obdobia, t.j. týždňa musel odovzdať navrhovateľovi nepredaný tovar,
tzv. remitenda, keď sa teda porovnal stav prevzatej tej-ktorej tlačoviny a vrátenej, rozdiel predstavoval
to, čo sa predalo a to bol povinný predajca vyúčtovať. Zoznam nepredaných tlačovín sa evidoval na
tzv. remitendnom liste, kde bol uvedený titul tlačoviny, dodané množstvo, vrátené množstvo a rozdiel.
Takýto doklad podpisoval predajca a ten kto to za navrhovateľa preberal. V predmetnej veci bol schodok

zistený na doplnkovom tovare, ktorý predstavuje telefónne karty, cigarety a podobne. V čase inventúry
sa mali v stánku nachádzať cigarety v hodnote 123.034,10 Sk, v skutočnosti sa tam nachádzalo 2285
ks krabičiek cigariet v hodnote 70.703,70 Sk, z čoho vyplynul rozdiel 52.330,40 Sk na chýbajúcich
cigaretách, ktoré boli odpredané mimo registračnú pokladňu. Zvyšná suma do vzniknutého schodku
60.445,30 Sk bola zistená na chýbajúcich časopisoch ako rozdiel v množstve dodaných časopisov, tržby

za predané časopisy a vrátenie nepredaných časopisov. V období od 13.8.1998, kedy bola urobená
posledná inventúra a kedy bolo všetko poriadku, nebol zistený žiadny schodok až do 17.9.1998, kedy
bola robená inventúra, kde bol zistený tento schodok, preto bola následne robená inventúra 22.9.1998.
Kudňu22.9.1998boldopredmetnéhostánkudodanýtovarspoluvhodnote652.131,90Sk,vrátenýtovarbol v hodnote 69.768,80 Sk a tržby boli spolu vo výške 514.510,10 Sk. Inventúrou bol zistený skutočný
stav zásob v stánku, časopisy v hodnote 52.029,80 Sk a doplnkový tovar 95.498,80 Sk.. Celkový stav
zásob v stánku predstavoval sumu 147.528,60 Sk.

Dodatkový tovar do stánku sa dodával a odovzdával tak ako i tlačoviny, bol uložený v krabiciach, bol
vystavený dodací list k tovaru, ktorý podpísal tak dodávateľ ako aj predajca, teda odporkyňa mala
možnosť skontrolovať si, čo je obsahom tej-ktorej dodávky a až po kontrole podpísať dodací list.
Inventúra sa robila na základe dodacích listov a ak išlo o tlačoviny tak na základe remitendných listov a
robil sa inventúry súpis zásob tovaru na stánku. Na základe toho bol zistený predmetný schodok. Všetky

doklady, ktoré boli predmetom inventúry dňa 22.9.1998 sa nachádzajú v spisovom materiáli. Schodok
bol zistený vo výške 60.465,30 Sk. Vzhľadom na to, že tam pracovala tak žalovaná ako i pani R., každá
mala uzavretú osobitne dohodu o hmotnej zodpovednosti, každú žiadali zaviazať polovicou z tejto sumy.
Záznamy, ktoré si viedli predávajúce boli jednostranným dokladom, tam si mohli zapísať hocičo,
smerodajným podkladom boli doklady, ktoré boli podpísané obidvomi stranami.
Originály všetkých dodacích listov, týkajúcich sa dodania veškerých tovarov dodaných do stánku od

27.5.1998 do 22.9.1998 boli už skartované, vzhľadom na výsledok inventúry, keď odporkyňa ani
pani R. nič nenamietali, nepovažovali za potrebné uchovávať originály týchto dokladov. Navrhovateľ
predložil súdu pokladničné doklady za obdobie máj až október 1998, t.j. príjmové pokladničné doklady
o odovzdaní tržieb.
Keďže doklady - dodacie listy už boli skartované, nevie sa vyjadriť či tento tovar - cigarety boli dodávané

priebežne, nárazovo, je možné že v tom období došla zásielka tovaru - cigariet zo zahraničia a vtedy sa
tento tovar rozdelil do jednotlivých stánkov, nevie sa však vyjadriť, či to bolo konkrétne v tomto období.
Z účtovnej evidencie je zrejmé, že v predmetnom stánku sa denne predali cigarety v hodnote priemerne
8.500,- Sk, tzn. že dodanie cigariet v takejto hodnote nebolo vôbec neobvyklé.
Ďalej zástupca navrhovateľa uviedol, že nemá námietky k znaleckému posudku vypracovanému v

predmetnom konaní, tieto doklady, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania boli podkladom pre
vykonanie inventúry. Zdôrazňuje, že pri inventúre nebol zistený schodok na tržbách, schodok bol zistený
nacigaretách,atotaký,žedopredmetnéhostánkubolodovzdanýurčitýpočetcigariet,ktorésapredávali
cez registračnú pokladňu, pri inventúre bolo zistené, že cigarety na stánku sa nenachádzajú a ani z
registračnej pokladne zo záznamov nevyplývalo, že by boli predané. Teda keď mali byť predané, musel o

nich existoval účtovný doklad, ktorý však nebol. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že niektoré
výdavkové doklady o odovzdaní tržby neboli podpísané odporkyňou, nevie si to vysvetliť, vysvetľuje si
to len tým spôsobom, že napriek tomu, že zamestnankyne - odporkyňa a aj pani R., ktoré v tom čase
na stánku pracovali, vedeli o tom, že nesmú podpisovať výdavkové bloky za druhú zamestnankyňu,
je evidentné, že to zrejme robili. Pani R. bola vypočutá ako svedkyňa v predmetnom konaní potvrdila,

že jeden takýto výdavkový doklad podpísala. Táto skutočnosť, že na výdavkových blokoch nie sú
podpisy odporkyne nie je podstatná z toho dôvodu, že dôležité je, že výsledkom inventúry bolo to,
že tržby sedeli, chýbal vlastne len tovar na stánku a to vo forme cigariet vo výške približne 54.000,-
Sk a zvyšok do 60.000,-Sk predstavovali časopisy, ktoré sa predávali mimo registračnú pokladňu,
inventúrou bolo zistené to isté, že nezodpovedá stav na stánku oproti počtu dodaných časopisov a

predaných časopisov teda vyúčtovaných, čo bolo zistené na základe remitendných listov. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by odporkyňa preukázala, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jej
zavinenia, v tejto súvislosti poukazuje i na závery inventúry kde odporkyňa nič nenamietala, nemala
žiadne pripomienky.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne uviedla, že návrh žiada zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko
schodok na zverených hodnotách vôbec nevznikol. Odporkyňa pracovala u navrhovateľa a to
prerušovane od roku 1995, keď vždy bolo všetko v poriadku až do augusta 1998. Odporkyňa má
viacročnú prax, dlhšiu dobu pracovala ako predavačka, problematiku prevzatia tovaru, účtovania atď.
ovláda. Navrhovateľ v súvislosti s predmetným sporom odmietol odporkyni prístup a nahliadnutie k

dokladom, ktoré boli podkladom pre inventúru a tiež jej nedal nahliadnuť do zošita, ktorý si viedla
a v ktorom sa nachádzali jej údaje o pohybe peňazí a tovaru. Do doby, keď do firmy prišla nová
účtovníčka pani D. bolo všetko v poriadku. Pani D. však mala problémy v účtovníctve, nevedela doklady
riadne zúčtovať, odporkyňa ju musela viackrát navštíviť za tým účelom, aby boli veci dané do poriadku.
Odporkyňa tiež zistila, že určité doklady boli falšované, je na nich podpísaná, pričom takéto doklady

nikdy nepodpisovala. Pokiaľ by aj bolo zistené, že schodok v skutočnosti vznikol, poukazuje na tú
skutočnosť, že v predajni pracovali dve pracovníčky, ktoré sa striedali, pričom kľúče od predajne okrem
nich mala i konateľka spoločnosti pani B.. Teda i niekto tretí mohol zneužiť situáciu, získať kľúče a
dostať sa do predajne. Odporkyňa sa písomne nesťažovala, sťažovala sa iba ústne. I s pani R. vedeli,že do predajne niekto chodí, pretože tam našli ohorky cigariet. Inventúra sa robila každý mesiac,
vždy bolo všetko v poriadku a za jeden mesiac a to august 1998 vzniklo tak vysoké manko. Nie je
pravdou, že inventúra dňa 22.9.1998 bola kontrolnou inventúrou k inventúre zo dňa 17.9.1998. Inventúra

dňa 22.9.1998 bola inventúrou za iné obdobie, nevie to však preukázať, pretože všetky doklady sa
nachádzajú u navrhovateľa. Zápisnicu z inventúry podpísala odporkyňa pod nátlakom, nakoľko v čase
podpisusajednaloužoneskoršiehodinyazostranynavrhovateľajejbolopovedané,žepokiaľzápisnicu
nepodpíše, nepustia ju domov. Predmetná vec bola i predmetom vyšetrovania pre podozrenie trestného
činu sprenevery, pričom vec bola odložená z dôvodov uvedených v uznesení.

Čo sa týka dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 27.5.1998, údaje ohľadom tovaru a ich hodnoty sa
nezakladajú na pravde, odporkyňa nastúpila pracovať do stánku 3.6.1998, až dovtedy tam pracovala
pani V., za ktorej činnosti bolo navrhovateľom vykázané manko. Odporkyni fyzicky nikdy nebol
odovzdaný tovar, ktorý je uvedený v tejto dohode, nebola vykonaná žiadna inventúra v súvislosti s jej
nástupom do práce, na základe ktorej by bol zistený skutočný stav zásob v stánku. Napokon dohoda
o hmotnej zodpovednosti nebola podpísaná 27.5.1998, ale podstatne neskôr. Táto dohoda, čo sa týka

množstva a druhu tovaru, nezodpovedá skutočnosti, bola čisto formálna, len aby obsahovala tieto údaje.
Odporkyňa si viedla svoju účtovnú evidenciu, kde zapisovala tak dodaný tovar v ten-ktorý deň ako
i predaný tovar. Museli si robiť takúto evidenciu, lebo nie všetok tovar sa predával cez registračnú
pokladňu. Podľa jej názoru dôležitým dokladom pre inventúru musel byť aj príjmový a výdavkový doklad
o prevzatí a odovzdaní tržby, keďže tržba bola odovzdávaná fyzicky zamestnancom navrhovateľa.

Zamestnanci v stánku odovzdávali dodacie listy o dodaní tovaru. Pokiaľ navrhovateľ predložil doklady
o inventúre, tieto sú jednostranné a kým nepredloží účtovné doklady, ktoré si viedla odporkyňa, nie
je možné objektívne zistiť, či vôbec vznikol schodok. Odporkyňa tvrdí, že určité doklady neboli ňou
podpísané, boli sfalšované, žiada, aby navrhovateľ predložil všetky doklady za celú dobu, od mája 1998,
aby sa k tomuto mohla vyjadriť.

Čo sa týka kľúčov od stánku, tieto kľúče mala u seba pani B., neboli zapečatené v obálke, odporkyňa
nikdy nedávala podpis na nejakú zapečatenú obálku s kľúčom.
Splnomocnená zástupkyňa odporkyne ďalej uviedla, že výdavkové pokladničné doklady si vopred
vypisovala odporkyňa, v jednom prípade dátum, tržbu a podpis na dokladoch vypísala pani R., ktorá
sa na doklad podpísala pod menom O., uvedené zistila po nazretí do predmetného spisu. Čo sa týka

tvrdenia navrhovateľa, že schodok vznikol na cigaretách, podľa ich vedomia v uvedenom období nebolo
do predmetného stánku dodané také množstvo cigariet ako to navrhovateľ uvádza, ak áno nech túto
skutočnosť preukáže dodacími listami. Nie je pravdou, že tovar sa dodával takým spôsobom ako uviedol
zástupca navrhovateľa, tovar sa objednával na základe objednávok pracovníčok v stánku, ktoré vždy
objednali tovar, ktorý chýbal podľa potreby, odporkyňa takéto množstvo cigariet nikdy neobjednala,

takéto množstvo cigariet by sa do stánku ani nezmestilo.
Splnomocnená zástupkyňa odporkyne uviedla, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť, keď zástupca
navrhovateľa dôvodí tým, že schodok bol zistený na chýbajúcom tovare a to najmä na cigaretách,
tvrdí, že bolo dodané určité množstvo cigariet, ktoré predané neboli, napriek tomu sa na stánku
nenachádzali. Z uvedeného vyplýva, že keď chýbajú cigarety, chýbajú i peniaze za ich predaj. V konaní

sa nepreukázalo, kto sfalšoval podpisy na výdavkových dokladov, ktorú tržbu mala odovzdať odporkyňa,
vzhľadom na predmet sporu nie je ani dôležité dokazovať, kto sfalšoval tieto doklady. Vzhľadom na
manipuláciustýmitodokladmijeevidentné,ženemôžusedieťvýdavkovéapríjmovédoklady,týmpádom
nemôžu byť v poriadku ani peniaze vyúčtované v tomto stánku za obdobie, v ktorom sa vykonávala
inventúra. Navrhovateľ preto v konaní ani nepreukázal hodnovernými dokladmi t. j. originálmi dodacích

listov, koľko skutočne bolo dodaného tovaru a to cigariet a napokon i tlačovín za obdobie, v ktorom
sa inventúra vykonávala. Odporkyňa uviedla, že také množstvo cigariet ako uvádza navrhovateľ ani
nemohlo sa v stánku nachádzať, keď vzhľadom na veľkosť stánku by sa tam takéto množstvo cigariet
ani nezmestilo. Vzhľadom na uvedené považuje tvrdenia navrhovateľa za nepreukázané, keď opätovne
zdôrazňuje, že nebolo preukázané množstvo dodaného tovaru a napokon nezavinenie odporkyne

zisteného schodku odôvodňuje tým, že inventúra bola vykonaná na základe sfalšovaných dokladov,
ktoré teda nemožno považovať za hodnoverné.

Odporkyňa uviedla, že vždy keď mala rannú zmenu, ráno prebrala tovar, podpísala faktúru a keď o 12.00
hodine odchádzala, odložila z pokladne 1.500,- Sk, zbytok z tržby odpočítala a zapísala do písanky ako

svoju tržbu. Túto písanku jej však odmietol dať navrhovateľ k nahliadnutiu. V pokladni ostávalo 1.500,-
Sk za každú službu. Z písanky odsúhlasovala i inventúru, mali problémy s účtovníčkou, ktorá nemala
niektoré faktúry v počítači ani nahodené a tieto tam nahadzovala až na základe jej zošita. Do zošita vždy
značila i tovar, ktorý predala, aj tržbu akú mala za deň. Do pokladne sa však nahadzovali len cigaretya dodatkový tovar, tlačoviny nie. Tlačoviny cez pokladňu nešli, predávali sa voľne, na základe pokynu
navrhovateľa. Čo sa týka cigariet a dodatkového tovaru, vždy jej sedel predaj tohto tovaru s tržbou.
Nechcela veriť, že by mohlo vzniknúť také veľké manko, vždy si myslela, že došlo k účtovnej chybe, tak

išla na podnik a snažila sa dopátrať k účtovnej chybe. Vtedy zistila, že niektorý doklad bol sfalšovaný,
lebo sa tam nenachádzal jej podpis. Povedala to pani D.. Inventúry sa robili každý mesiac a nikdy nebolo
na zásobách vyúčtovaných 220.000,- Sk ako v mesiaci august, predtým každý mesiac to nebolo viac
než 160.000,- Sk. Kontrolné inventúry boli robené na jej podnet, pretože nevie si vysvetliť takého manko.
Od roku 1995 nebol na predajni menený kód a dozvedela sa, že kľúče mala i pani B.. Kľúče neboli

menené od obdobia, keď v stánku pracovali pani V. a pani R. a kedy bolo zistené manko v máji roku
1998. Niekedy v máji 1998 jedenkrát zistila, že na zemi v predajni sa nachádzajú ohorky z cigariet, z
čoho usúdila, že tam asi niekto chodí. Nič iné nezistila. Bol síce spadnutý stojan s kartami, ale to sa
mohlo stať aj keď sa zabuchli dvere. Pretože nechcela nikoho obviňovať, viac o tom nikomu nepovedala.
Dodanie tovaru prebiehalo tak, že pracovník navrhovateľa doviezol tovar, bol zalepený a zabalený v
krabiciach. Ona si vždy tovar skontrolovala a na dodacom liste potvrdila množstvo prevzatého tovaru,

jedno vyhotovenie dodacieho listu zostalo jej a druhé zobral pracovník.
Odovzdávanie tržby prebiehalo tak, že ráno prišla pracovníčka kancelárie navrhovateľa pre tržbu, ona
už mala vypísaný pokladničný blok, pracovníčka si hotovosť prerátala, jedna kópia pokladničného bloku
zostala jej. Pracovník, ktorý bol zobrať tržbu, v jej zošite podpísal prevzatie výšky tržby. Na výdavkový
pokladničný blok sa vypisoval dátum, číslo výdavkového dokladu, číslo účtu navrhovateľa, tržba, tržba

slovom a podpis. V dokladoch pripojených v spise zistila, že sa tam nachádzajú výdavkové pokladničné
doklady, ktoré podpísala zrejme pani R. pod jej menom, urobila tak bez jej vedomia.
Pri poslednej inventúre dňa 22.9.1998 všetky tieto doklady odovzdala navrhovateľovi a odovzdala mu i
zošit, ktorý si viedla pre seba. V uvedený deň ich v priestoroch navrhovateľa držala pani D., pani Š. a
ešte jedna pani, meno ktorej nevie od 9.00 hod. ráno do 15.00 hod. s tým, že inventúrny doklad musia

podpísať. To, že bola donútená podpísať inventúrny doklad na polícii nehlásila. Inventúra dňa 22.9.1998
bola z toho dôvodu, že pri inventúre dňa 17.9.1998 bol zistený schodok vo výške 60.465,30 Sk a ona
to nechcela podpísať, tak sa to všetko kontrolovalo znova.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola spísaná neskôr, od 21.5.1998, bolo inventúrou zistené manko
p. V., keďže nikto nechcel nastúpiť za takéhoto stavu do stánku pracovať a pani B. potrebovala rýchlo

náhradu, požiadala ju telefonicky, aby nastúpila, nastúpila 3.6.1998, súhlasila s tým, že začne pracovať
bez toho, aby bola vykonaná inventúra. Neskontrolovala si stav zásob v stánku. Dohoda bola podpísaná
až 3.6.1998, kedy začala pracovať, bol na nej uvedený spätný dátum 27.5.1998. Oboznámila sa s údajmi
uvedenými v tejto dohode, s týmto súhlasila a preto ju aj podpísala. Nebol jej predložený žiadny doklad
o vykonanej inventúre, z ktorej by bol zistený taký stav, aký bol uvedený v dohode zo dňa 27.5.1998.

Čo sa týka preberania tovaru, podpísala vždy dodací list, mala možnosť tento si vždy skontrolovať. Keď
nastúpila do stánku dňa 3.6.1998 pani V. tam už nerobila, robila tam s pani R.. Keď si pri inventúre v
septembri kontrolovali doklady na základe jej záznamov, bolo zistené, že niektoré faktúry navrhovateľ
neevidoval a bolo to doplnené z ich záznamov, pri tomto si všimla, že na posledných dokladoch o
odovzdaní tržby s jej podpisom boli prepísané sumy a nejednalo sa o jej podpis na pokladničnom

doklade. Čo sa týka podpísania dokladu o vykonanej inventúre, vtedy si ich navrhovateľ zavolal, boli
tam ráno od 9.00 hod. a povedali im že nemôžu s pani R. odísť, kým nepodpíšu výsledok inventúry, v
miestnosti zamknuté neboli, mohli odísť, ale si to nedovolili.
Porovnávaním pri inventúre zo dňa 17.9.1998 a 22.9.2007 zo svojou účtovnou evidenciou, ktorú si viedla
vzošitenezistilažiadnyrozdiel,len,žezásobacigarietjeuvedenávysoká.Vosvojomzošitesizapisovala

konkrétny tovar, ktorý jej bol dodaný. Keď bol zistený schodok, išla na podnik a zisťovala či dodacie listy
a prijaté tržby, tak ako ich mal navrhovateľ vedené v počítači, teda nie originál od týchto dokladov, sedia
s jej evidenciou. Všetko sedelo okrem stavu zásob, keď v zošite nemala vedený tovar v takom množstve
ako ho vykazoval navrhovateľ.

Svedkyňa RNDr. Ľ. B., konateľka navrhovateľa uviedla, že v tom období, keď bolo zistené manko v
predmetnom stánku navrhovateľ mal 18 stánkov. Každý stánok mal na starosti iný prevádzkar, tento mal
na starosti viacero stánkov. Ona vykonávala riadiacu činnosť pre navrhovateľa. V predmetnom stánku
v období, kým tam v máji 1998 nastúpila pracovať odporkyňa pracovali 2 pracovníčky a to pani R.
a pani V., bolo tam zistené manko približne 38.000,- Sk. Keďže tam pracovali dve pracovníčky, bolo

ťažko zistiť, ktorá manko spôsobila. Následne sa priznala pani V., že zobrala peniaze. Kým s ňou bol
ukončený pracovný pomer, čerpala dovolenku. Inventúra, pri ktorej bolo zistené manko bola vykonaná
dňa 21.5.1998. Od 22.5.1998 čerpala pani V. dovolenku a následne až do nástupu pani O. pracovala
v stánku sama pani R.. Odporkyňa musela v stánku pracovať už 27.5.1998 tak, ako je to uvedené vdohode,čovyplývazozáznamuzknihypokladniceatržieb,zktorejjezrejméžedňa27.5.1998jevknihe
podpísaná pani O. ako osoba, ktorá vykonala uzávierku. Inventúra ku dňu, kedy nastúpila do stánku
už urobená nebola, nakoľko pani O. toto ani nežiadala, bolo to krátke obdobie od vykonania poslednej

inventúry dňa 21.5.1998, preto bol v dohode o hmotnej zodpovednosti uvedený stav k tomuto dátumu, čo
nenamietala. Peniaze zistené ako manko pani Volekovej boli vložené naspäť. Ak by nebol takýto stav na
stánku ako to bolo uvedené v dohode, bolo by to zistené podstatne skôr a nie až inventúrou za obdobie
august až september, keďže inventúry boli robené pravidelne v 4 až 6 týždňových intervaloch. Na tomto
stánku bola urobená inventúra v júni 1998, v auguste 1998 a následne 17.9.1998. Prevádzkarka, ktorá

zodpovedala za konkrétne stánky, mala na starosti všetky doklady potrebné k inventúre, bolo na nej si
ich obstarať. Robila sa zvlášť inventúra doplnkového tovaru a zvlášť tlačovín.
Od roku 1997 všetky uzávierky podliehali auditúre. V zmysle v tom čase platných predpisov, cez
registračnú pokladňu sa evidoval doplnkový tovar a nebolo povinnosťou tlač evidovať cez registračnú
pokladňu. Tento schodok bol zistený na doplnkovom tovare.
Doklady sa archivujú 5 rokov, doklady, ktoré boli podkladom pre predmetnú inventúru, boli skartované,

sú o tom podklady, že boli archívne zlikvidované. V počítačovom programe sú evidované, ale originály
dodacích listov už neexistujú.
Pracovníčky si určite viedli záznamy o odovzdaní tržieb a podobne, jej takýto zošit, odovzdaný nebol,
navrhovateľ takýto zošit nemá k dispozícii.
Stánok bol zabezpečený signalizačných zariadením, ktorý ovládali len pracovníčky stánku, kód od neho

nebol nikde evidovaný, boli tri kľúče, dva mali pracovníčky stánku a jeden náhradný bol u nich. Náhradný
kľúč bol zapečatený aj s jej podpisom, bol uložený v trezore. Pracovníčky stánku vedeli o tom, že
v prípade, ak chcú zmeniť kód, je potrebné to oznámiť prevádzkarke, ktorá toto vedela zabezpečiť.
Prevádzkarkou predmetného stánku v čase, kedy tam pracovala odporkyňa bola pani D. aj pani Š. A..
Prevádzkarka si zhromažďovala doklady pre inventúru a inventúru aj fakticky vykonávala. Inventúru, pri

ktorej sa zistil schodok vykonávala pani D.. Navrhovateľ evidoval celkovú sumu tržby zo stánku, nebolo
pre neho podstatné, kto podpísal pokladničný blok. Nevie o tom, že by niekto falšoval takýto doklad, či
už prepísaním sumy alebo prepísaním podpisu. Pri inventúre v septembri 1998 bolo zistené, tak ako to
bolo zistené i na polícii, kde toto hlásili, že nebola odovzdaná tržba za cigarety, ktoré na stánku chýbali
a nebolo to ani vedené cez registračnú pokladnicu. Na tomto stánku bola vždy vysoká tržba, pretože

tam nebola konkurencia, stánok bol dobre situovaný.

Svedkyňa M. D., uviedla, že v minulosti pracovala u navrhovateľa, robila prevádzkarku a inventúrničku,
odporkyňu pozná, mala na starosti stánok, v ktorom pracovala. Už si nepamätá ako bol stánok
zabezpečený, bolo tam signalizačné zariadenie, bezpečnostný zámok, kľúče mali pracovníčky, ona

kľúč nemala. Vykonávala inventúru v predmetnom stánku, podkladom boli dodacie listy, ktoré boli
vystavované dvojmo, súpiska o peniazoch, odvody, tržby, doklady o majetku stánku. Inventúra sa robila
vždy raz mesačne. Vždy sa zisťoval stav tovaru v stánku, boli pri tom prítomné vždy obidve pracovníčky,
ktoré zisťovali množstvo tovaru, ona to kontrolovala a zapisovala. Vždy takýto doklad o vykonanej
inventúre podpisovali všetky tri.

Už si nepamätá čo bolo zistené pri inventúre v septembri 1998 v predmetnom stánku, keďže inventúry
sa robili často, pokiaľ bol zistený schodok, bola robená kontrolná inventúra.
Myslí si, že odporkyňa a pani R. pri inventúre v septembri 1998 nič nenamietali, vždy podpisom potvrdili,
čo je uvedené v inventúrnom hárku a toto že súhlasí so skutočnosťou. Vie, že si viedli svoju evidenciu
o dodanom tovare, tržbách a podobne.

Tieto stavy sa vždy porovnávali s jej evidenciou. Nepamätá si, či bol odovzdaný zošit od odporkyne.
Nevie o tom, že by niekto urobil zásahy do pokladničných dokladov, konkrétne zmenou podpisu pani
O., ona nič také neurobila.

Svedkyňa M. R. uviedla, že s odporkyňou mali v minulosti pracovný vzťah, ich vzťah bol iba pracovný.

Od marca 1998 až do septembra 1998 pracovala ako predavačka. Pracovala s pani O. v jednom
predajnom stánku, obidve pracovali v pozícii predavačka, ich nariadenými boli inventúrničky. Stánok bol
zabezpečený kódom, ktorý sa nemenil, keď tam prišla pani O. pracovať, odvtedy ako tam v minulosti
pracovala, kód menený nebol. Kľúč od stánku mala ona, pani O. a pri poslednej inventúre im povedali,
že kľúč je aj u navrhovateľa. Mala podozrenie že v stánku niekto bol, nakoľko keď raz prišla do stánku bol

spadnutý stojan, na zemi boli ohorky z cigariet, povedala to pracovníkovi, ktorý im tovar priviezol, nikde
indetonehlásila,aniodnavrhovateľaničnežiadala.PoodchodepaniV.vstánkupracovalalen samaato
až dovtedy, kým nastúpila pracovať pani O.. Pracovala tam aj v období od 21.5.1998, keď nastúpila pani
O.. Pri odovzdávaní služieb si prerátali hotovosť v pokladni a vytiahli si pásku s registračnej pokladne,aby vedeli koľko tam má byť peňazí a tá čo nastupovala, si prerátala, či tento stav súhlasí. Tržba sa
odovzdávala šoférovi ráno, ktorý doviezol tovar, aj výdavkový blok, blok podpisovala pracovníčka, ktorá
robila večer tržbu za celý deň. Šofér im do písanky, ktorá bola ich evidenciou, podpisoval, že túto tržbu

prevzal. Pokladničný výdavkový blok vypisovala tá pracovníčka, ktorá končila poobednú zmenu. Stalo
sa raz, nepamätá si kedy, že musela prepísať výdavkový pokladničný doklad o tržbe, keďže nemala v
pokladni takú hotovosť, aby mohla vydať zákazníkovi, zobrala si z tržby peniaze vo výške, ktorú si už
nepamätá, aby mohla zákazníkovi vydať, potom vypísala druhý doklad a podpísala to menom pani O.
Stalo sa to iba raz, povedala to pani O., táto ju upozornila, že to mala podpísať svojim menom a nie

jej. Tovar bol dodávaný na základe ich objednávok, niekedy sa tovar dodával aj bez objednávok, bol to
väčšinou doplnkový tovar ako perá, autíčka, suveníry. Pri inventúrach dňa 17.9.1998 a 22.9.1998, boli
obe prítomné aj s pani O., po zistení stavu zásob na stánku išli na podnik, aby odsúhlasili inventúru, bol
zistený vysoký schodok. S pani O. si odsúhlasovali množstvo tovaru, tržby, podľa záznamom v ich zošite,
ktorý si viedli. Na prvej inventúre 17.9.1998 bola odsúhlasovať pani O., potom bola druhá inventúra, išli
na podnik a tam už im nedali nič, žiadali doklady na odsúhlasenie, bola tam pani B. a nevie ešte kto,

nedali im nič a ešte im zobrali tú písanku. Výsledok inventúry podpísala, lebo to musela podpísať, držali
ich tam od rána do 14.30, prehovárali ich pani B. a inventúrnička. Námietky uvádzali len ústne, stále im
tvrdili, že to musia podpísať, tak to podpísali. V konaní 11C139/1999 sa vyjadrila, že si skontrolovala
všetky doklady ktoré boli potrebné pre inventúru, myslela tým, že si skontrolovala doklady, ktoré sa robili
pri inventúre priamo na mieste v stánku, hárky ktoré obsahovali súpis tovaru, ktoré sa fyzicky nachádzali

v stánku. Toto si s odporkyňou skontrolovali a toto bolo v poriadku.

Z dohody o pracovnej činnosti, uzavretej dňa 27.5.1998 medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom
a odporkyňou ako pracovníkom vyplýva, že odporkyňa nastúpila u navrhovateľa od 27.5.1998 ako
predavačka, dojednaný rozsah týždenného pracovného času bol maximálne 21,15 hodín, dohoda bola

uzavretá na dobu určitú do 31.12.1998. Odmena bola dojednaná vo výške 3.500,- Sk + 1% z tržby.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade preukázateľného manka, alebo predaja vlastného tovaru je toto
dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru.

Z dohody o hmotnej zodpovednosti, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 27.5.1998

vyplýva, že odporkyňa prevzala v súvislosti s prevzatím funkcie predavačka na základe inventarizácie
tlačoviny v hodnote 55.667,40 Sk a doplnkový tovar v hodnote 126.509,30 Sk. Taktiež prevzala
zodpovednosť za priebežné dodávky tlače a doplnkového tovaru.

Z inventúrneho dokladu zo dňa 22.9.1998 vyplýva, že v uvedený deň bola vykonaná inventúra, kde bol

zistený rozdiel mínus 60.465,30 Sk. Inventúrny doklad podpísala M. D., Ľ. O. a M. R. s tým, že výsledky
inventúry berú na vedomie.

Zo znaleckého posudku č. 18/2008 zo dňa 12.5.2008, znalkyne Mgr. A. N. vyplýva, že úlohou znalkyne
bolo zistiť, či podpisy na výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 29.06.1998 na 21 280,30 Sk; zo

dňa 22.06.1998 na 26.177,20 Sk; zo dňa 22.06.1998 na 15.773,20 Sk; zo dňa 10.06.1998 na 20.050,70
Sk; zo dňa 29.05.1998 na 18.666,10 Sk; zo dňa 24.08.1998 na 15.262,10 Sk,; zo dňa 13.07.1998
na 22.148,10 Sk + 445 = 22.593,10 Sk; zo dňa 07.09.1998 na 19.367,80 Sk; zo dňa 03.09.1998 na
11.054,20 Sk sú podpismi odporkyne. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že podpisy obsiahnuté
na výdavkových dokladoch zo dňa 29.6.1998 (vystavený na sumu 21.280,30 Sk ), zo dňa 22.6.1998

(vystavený na sumu 26.177,20 Sk), zo dňa 22.6.1998 (vystavený na sumu 15.773,20 Sk), zo dňa
10.6.1998 (vystavený na sumu 20.050,70 Sk), zo dňa 29.5.1998 (vystavený na sumu 18.666,10 Sk), zo
dňa 24.8.1998 (vystavený na sumu 15.262,10 Sk), zo dňa 7.9.1998 (vystavený na sumu 19.367,80 Sk)
a zo dňa 3.9.1998 (vystavený na sumu 11.054,20 Sk), nevyhotovila odporkyňa Ľ. O..

Podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce, v znení platnom ku dňu uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti,
t.j. k 27.5.1998, ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť
za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať,
zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že
ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej

zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa pracovala u navrhovateľa na
základe dohody o pracovnej činnosti v období od 27.5.1998, pracovný pomer bol uzavretý na dobuurčitú do 31.12.1998. Odporkyňa mala s navrhovateľom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, na
základe ktorej mala zverené zásoby a tovar v novinovom stánku, v ktorom pracovala.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 30.232,70 z titulu zisteného schodku

na zverených hodnotách, keď tvrdil, že schodok vznikol za obdobie od 13.8.1998 do 17.9.1998 a
pozostával z chýbajúcich tlačovín a doplnkového tovaru, keď výsledkom inventúry zo dňa 22.9.1998
bolo to, že tržby sedeli, chýbal len tovar na stánku a to vo forme cigariet vo výške približne 54.000,-
Sk a zvyšok do 60.000,-Sk predstavovali časopisy, ktoré sa predávali mimo registračnú pokladňu, čo
bolo zistené na základe remitendných listov. Na preukázanie svojho tvrdenia o vzniknutom schodku

navrhovateľ predložil originály výdavkových pokladničných dokladov a údaje o dodanom a prevzatom
tovare evidované v počítači.
Odporkyňa namietala existenciu schodku, keď tvrdila, že navrhovateľ nepreukázal, že schodok vznikol,
nepredložil originály dokladov - dodacích listov s jej podpisom, svedčiaci o dodanom a prevzatom tovare.
Tvrdila, že v uvedenom období nebolo dodané také množstvo cigariet do stánku ako tvrdí navrhovateľ,
napokon v konaní bolo preukázané, že výdavkové pokladničné bloky, ktoré boli podkladom pre inventúru

boli falšované.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol v predmetnom konaní dôkazné bremeno, keď
nepreukázal existenciu vzniknutého schodku na zverených hodnotách.
V zmysle Zákonníka práce schodkom je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt,

ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav
nižší ako účtovný. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať. Osobitosťou
tohto druhu zodpovednosti je, že sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca, ktorú zamestnávateľ
nemusí dokazovať. Zamestnávateľ však okrem platne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti musí
preukázať existenciu schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a

nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.
V danej veci podľa názoru súdu bola platne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, navrhovateľ však
nepreukázal existenciu schodku, keď odporkyňa spochybnila hodnovernosť predložených dokladov -
záznamov o dodaní tovaru evidovaných navrhovateľom v počítači a navrhovateľom uvádzané množstvo
dodaného tovaru. V konaní mal súd preukázané, že tovar sa preberal a nepredaný tovar sa odovzdával

proti podpisu odovzdávajúceho a preberajúceho. Originály týchto dokladov navrhovateľ nepredložil,
nakoľko sa nezachovali, boli skartované. Podľa názoru súdu, len na základe týchto dokladov by bolo
možné bezpečne zistiť aký tovar a v akom množstve bol v období za ktoré mal schodok vzniknúť
do stánku dodaný a aký tovar bol vrátený ako nepredaný, teda zistiť či skutočne vznikol schodok na
zverených hodnotách.

V konaní bolo ďalej zistené, že podkladom pre inventúru, ktorou bol zistený schodok boli ďalej i
výdavkové pokladničné doklady, ktorých originály sa zachovali a vzhľadom na námietky odporkyne o
pravosti jej podpisu boli podrobené znaleckému skúmaniu znalcom grafológom, ktorým bolo zistené,
že nie všetky doklady o odvedení tržieb boli podpísané odporkyňou. Takými pokladničnými dokladmi
bola odvedená tržba dňa 24.8.1998 vo výške 15.262,10 Sk, dňa 7.9.1998 vo výške 19.367,80 Sk a dňa

3.9.1998 vo výške 11.054,20 Sk, teda celkovo vo výške 45.681,10 Sk.

Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol, keď mal za to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho
nároku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni náhradu trov konania vo
výške 22.979,50 Sk, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.510,-
Sk a z trov právneho zastúpenia vo výške 21.469,50 Sk (4 úkony - prevzatie veci, písomné vyjadrenie k
veci zo dňa 6.3.2000, zastupovanie na pojednávaní dňa 4.5.2001 a dňa 16.8.2001 podľa § 13 Vyhlášky
č. 240/1990 Zb. á 610,-Sk + 4x režijný paušál á 100,-Sk + 1 úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa

18.4.2004 podľa § 13 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. á 1.557,-Sk + režijný paušál á 136,-Sk + 19% DPH t.j.
296,-Sk + 1 úkon - odvolanie zo dňa 3.1.2005 podľa § 10 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 1.850,-Sk + režijný
paušál á 150,-Sk + 19% DPH, t.j. 351,50 Sk + 5 úkonov - zastupovanie na pojednávaní dňa 30.4.2007,
23.5.2007, 12.11.2007, nazretie do spisu dňa 1.6.2007, vyjadrenie zo dňa 4.6.2007 podľa § 10 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. á 1.850,-Sk + 5 x režijný paušál á 178,-Sk + 19% DPH, t.j. 1.757,50 Sk + 1 úkon -

zastupovanie na pojednávaní dňa 20.10.2008 podľa § 10 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 1.850,-Sk + 1 x
režijný paušál á 190,-Sk + 19% DPH, t.j. 351,50 Sk).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.