Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2009

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/120/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106219912
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Ing. Štefana Barňáka, narodeného 25. marca 1953,
bývajúceho v Humennom, Laborecká 1902/73, zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom,
so sídlom v Humennom, Mierová 4, proti žalovanému CHEMZA, a.s., Strážske, Priemyselná 720,
Strážske, (t.č. Panenská 24, Bratislava), IČO: 36 210 625, o zaplatenie 134.397,19 € (4.048.850,- Sk) s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 9. septembra

2008 č.k. 17C 120/2006-253 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie neprerušil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako toho času už bývalý zamestnanec žalovaného
vytvoril v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu tzv. zamestnanecký vynález a žalovaný ako

zamestnávateľ si voči žalobcovi ako pôvodcovi uplatnil v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 435/2001
Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(patentový zákon), ďalej len „patentový zákon“, právo na riešenie obsiahnuté v PV 01/03. Podľa §
11 ods. 5 patentového zákona má pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa § 11
ods. 3 patentového zákona, vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že pôvodca, t.j. v tomto prípade žalobca má právo na primeranú odmenu za

riešenie, na ktoré uplatnil právo zamestnávateľ. Vznik práva na primeranú odmenu za podnikový vynález
sa neviaže na podanie patentovej prihlášky, ani na nahlásenie patentu, či využitie vynálezu, ale na
okamih uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľa. Súd sa nestotožnil s návrhom žalovaného na
prerušenie konania, lebo má za to, že v tomto konaní žalobcovi ako pôvodcovi vzniklo právo na
primeranú odmenu za riešenie, na ktoré uplatnil právo zamestnávateľ, t.j. žalovaný. Vznik tohto práva
na primeranú odmenu za podnikový vynález sa viaže len na okamih uplatnenia práva na riešenie

zamestnávateľa, ku ktorému úkonu zo strany žalovaného skutočne aj došlo.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenieakonanieprerušiťdoprávoplatnéhorozhodnutiaÚradupriemyselnéhovlastníctvaSlovenskej
republiky (ďalej ÚPV SR) vo veci vedenej na ÚPV SR pod č. PP 1631-2003. Po citácii § 1 patentového
zákona a § 11 ods. 5 uvedeného zákona vyslovil názor, že odmenu zamestnanca môže súd určiť len s

prihliadnutím na technický a hospodársky význam vynálezu. Technický a hospodársky význam vynálezu
je daný aj patentovateľnosťou vynálezu. Pokiaľ by však prihláška zamestnaneckého vynálezu nebola
patentovateľná, nemal by pre zamestnávateľa technický a hospodársky význam, či už z dôvodu, že
patentové nároky v uplatnenom rozsahu v uvedenej oblasti má iná osoba, alebo by nešlo o vynález z
hľadiska novosti alebo iných dôvodov stanovených zákonom. ÚPV SR by v takomto prípade rozhodol o
zamietnutí prihlášky. Z uvedeného vyvodil záver, že súd nemôže rozhodnúť v tomto konaní o odmene

zamestnanca za využívanie vynálezu, pokiaľ nebude rozhodnuté v konaní na ÚPV SR pod sp. zn.
1631-2003, ktorým bude preukázaný vznik nároku zamestnanca na odmenu za využívanie vynálezu.Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa. Z ustanovení
patentového zákona vyplýva, že pôvodca vynálezu - žalobca, ktorý bol v zamestnaneckom pomere u

žalovaného v čase vytvorenia vynálezu a voči ktorému si uplatnil zamestnávateľ právo na riešenie, má
právo na primeranú odmenu. Na vznik nároku na odmenu žalobcu voči žalovanému (zamestnávateľovi)
musia byť v zmysle patentovaného zákona splnené dve podmienky, a to : vytvorenie vynálezu a prechod
práva na riešenie na žalovaného - zamestnávateľa. Podľa názoru žalobcu nie je sporný základ nároku,
čo v podstate nepopiera ani žalovaný, a čo dá sa usudzovať aj z písomného vyjadrenia žalovaného z

21. januára 2008, kde navrhuje „... na základe uvedených skutočností a dôkazov navrhuje žalovaný, aby
súd priznal žalobcovi nárok na odmenu za využívanie vynálezu“.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 O.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Aj keď odvolateľ neoznačil odvolací dôvod, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Právne posúdenie veci, ktoré súd prvého stupňa viedlo k neprerušeniu konania je vecne správne, a

preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a
odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť uplatnenie
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu SR z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Zobsahuspisuvyplýva,žežalovanýsadomáhalprerušeniakonaniavpredmetnejvecidoprávoplatného

rozhodnutia ÚPV SR pod č. PP 1631-2003 dôvodiac, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Poukázal na to, že v tomto konaní nie je možné rozhodnúť o skutočnosti,
ktorá nie je zatiaľ preukázaná, že v danom prípade ide o vynález. Dodal, že táto otázka nepatrí do
rozhodovacej právomoci súdov Slovenskej republiky, ale je vyhradená inému orgánu. Vyslovil názor,
že súd nemôže rozhodnúť o vyplatení odmeny za využívanie vynálezu, pokiaľ nie je preukázané, že o
vynález skutočne ide.

Námietku zhodného obsahu (opätovne) žalovaný uplatnil aj v odvolaní proti uvedenému uzneseniu.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa presvedčivo vysporiadal s uvedenou námietkou
žalovaného v dôvodoch napadnutého uznesenia, a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v podstate

stotožňuje.

Námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd považuje za nepatričné.

Súdna judikatúra a právna veda sú vo vzácnej zhodne v tom, že pôvodca (zamestnanec) má právo na

odmenu za vynález, na ktorý uplatnil právo zamestnávateľ (viď napr. publikácia „Právo priemyselného
vlastníctva“ autora Prof.JUDr. Petra Vojčíka, CSc., ktorú vydala IURA EDITION str. 109 a nasl.).

Vznik (tohto) práva na primeranú odmenu za podnikový vynález nie je viazaný ani na podanie
prihlášky vynálezu ani na udelenie patentu, či využitie vynálezu, ale na okamih uplatnenia práva na

patent zamestnávateľom. Právo pôvodcu riešenia na primeranú odmenu od jeho zamestnávateľa je
ohodnotením, či lepšie povedané ocenením jeho duševnej tvorivej činnosti.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že skončenie pracovného pomeru pôvodcu so
zamestnávateľom nemôže ovplyvniť jeho práva a povinnosti ako pôvodcu podnikového vynálezu. To

znamená,žeakzamestnávateľvurčenejlehoteuplatnilprávonapatent,totojehoprávotrvánaďalej.Tak
isto ale trvá aj jeho povinnosť vyplatiť za toto uplatnenie práva na patent odmenu svojmu zamestnancovi
- pôvodcovi (teda aj bývalému zamestnancovi).

Treba ešte pre úplnosť poznamenať, že patentový zákon vymedzuje základné kritéria na určenie výšky

odmeny pôvodcovi.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enuciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.