Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/134/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107204998
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky Ing. L. Ď.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., J. H. XXXX/X,. v konaní zastúpenej JUDr. M. B.,
advokátom, so sídlom T., N.. S.. A. XX/XX. proti odporkyni Ing. B. J., štátnej občianke Slovenskej
republiky, bytom T., P. XX,. v konaní zastúpenej JUDr. J. K., advokátom, so sídlom T., L. X o zaplatenie
12.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni plnú náhradu trov konania v sume 7.881,- Sk, k
rukám JUDr. J. K., advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na súde dňa 26.0.2007 domáhala od odporkyne zaplatenia

istiny 12.000,- Sk spolu s 9 % úrokom z omeškania od 19.02.2007 do zaplatenia. Uviedla, že spolu s
odporkyňou sú spoluvlastníčky nehnuteľností v k.ú. K. zapísaných na LV č. 636 ako garáž súp.č. 1538
postavená na pozemku parc.č. 514 a pozemok parc.č. 514. Napriek tomu, že podiel oboch účastníčok
je rovnaký, teda 1, odporkyňa spolu s rodinnými príslušníkmi užíva garáž a pozemok spôsobom, ktorý
navrhovateľku z užívania vylučuje. V garáži parkuje auto, skladuje tam náradie, krmivo pre zvieratá a iné
veci. Garáž zamyká zámkom, od ktorého nedala navrhovateľke kľúč. Týmto spôsobom odporkyňa užíva
spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čím sa bezdôvodne obohacuje na
úkor navrhovateľky, ktorá toto bezdôvodné obohatenie žiada vydať. Výška nájomného za takúto garáž

sa v danom mieste pohybuje v sume 1.000,- Sk mesačne, čo pri podiele navrhovateľky 1 predstavuje
sumu 500,- SK, ktorú navrhovateľky žiada vydať za obdobie dvoch rokov spätne od podania návrhu,
teda 24 mesiacov x 500,- Sk je 12.000,- Sk.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Podľa nej tvrdenia odporkyne nie sú pravdivé. V
období dva roky pred podaním návrhu v garáži neparkovala žiadne auto ani neskladovala krmivo. Na
úkor navrhovateľky sa nijako neobohacuje a táto ani nemá skutočný záujem garáž užívať.

Súd vykonal dokazovania výsluchom účastníčok, svedkov, oboznámením výpisu z LV č. 636 pre kú.
K., spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/244/2003, vyjadrenia M. R. s.r.o., fotodokumentácie predmetnej

garáže, uznesenia o dedičstve tunajšieho súdu č.k. 21D 2061/01-56 zo dňa 5. júna 2003, výziev
navrhovateľky K. M., listu právneho zástupcu navrhovateľky odporkyni zo dňa 15.2.2007 a odpovede
právneho zástupcu odporkyne naň a zistil tento skutkový stav:Podľa výpisu z LV č. 636 pre k.ú. K. sú účastníčky podielové spoluvlastníčky nehnuteľností - pozemkov
parc.č. 513, 514, 515, rodinného domu súp.č. 483 postaveného na pozemku parc.č. 513 a garáže
súp.č. 1538 postavenej na pozemku parc.č. 514, a to každá v podiely 1. Navrhovateľka sa stala

spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností titulom dedenia po poručiteľke M. S., svojej starej matke, rovnako
ako aj druhá dedička, dcéra poručiteľky, K. M.. Toto bolo preukázané z uznesením o dedičstve tunajšieho
súdu č.k. 21D 2061/01-56 zo dňa 5. júna 2003. Navrhovateľka vyzvala K. M. tromi listami doručenými
podľa pripojených doručeniek v mesiacoch jún a september 2002 na zjednanie nápravy, keď jej
parkovaním vozidla Škoda Favorit ŠPZ T. XX. XX. znemožňuje užívanie predmetnej garáže. Menovaná

K. M. darovala svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach svojej dcére, odporkyne,
čo vyplynulo z výpovede odporkyne i výpisu z LV č. 636.

V súčasnosti sa na Okresnom súde Trenčín vedie pod sp. zn. 14C/244/2003 konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníčok k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Toto
konanie zatiaľ nie je skončené. Aj v tomto konaní navrhovateľka poukazovala na to, že do predmetnej
garáženemáprístup(vyjadrenieknávrhunazačatiekonaniazodňa31.03.2004,výpoveďnavrhovateľky

Ing. Ď. na pojednávaní dňa 21.09.2005, stanovisko zo dňa 07.10.2005).

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že do smrti starej matky nebol s užívaním garáže nikdy
problém. Po jej smrti sa začala garáž zamykať a ona musela vylomiť zámok na garáži, aby znalec v
rámci dedičského konania mohol túto ohodnotiť. Na garáž potom dala vlastný visiaci zámok a kľúč od
neho dala odporkyni k dispozícii. Niekto však zámky vymenil. Kľúče od neho má podľa navrhovateľky

odporkyňa a jej otec, svedok Ľ. M.. Tento aj garáž užíva, keď tam skladuje krmivo pre zvieratá, ktoré
chová za garážou a má v garáži aj rôzne náradie. Odporkyňa v garáži parkuje svoje auto a v garáži
bolo podľa nej zaparkované aj auto Ing. S.. Navrhovateľka súdu predložila aj fotografiu garáže, na
ktorej v garáži parkuje auto Škoda Favorit ŠPZ T. XX. XX.. Z akého obdobia táto fotografia pochádza
sa navrhovateľka nevedela vyjadriť. Odporkyňa tvrdenia navrhovateľky odmietla. Podľa nej v garáži

neparkuje svoje auto už minimálne dva roky pred podaním návrhu navrhovateľky na súd. Predložená
fotografia tomu nasvedčuje, keď ŠPZ T. XX XX bola na aute vymenená do 31.12.2004. Ani auto Ing. S.
tam neparkovalo, toto bolo len pár dní pred garážou. Garáž užíva jej otec, svedok Ľ. M., ktorý v nej má
krmivo pre zvieratá. Ide však len o malé množstvo krmiva na jeden až dva dni. Náradie, ktoré je v garáži
patrilo ešte jej starej matke. Garáž sa vôbec nezamyká, je zaistená len odomknutým visiacim zámkom.

Zo zhodných výpovedí účastníčok vyplynulo, že na spôsobe užívania garáže sa nikdy nedohodli.

Svedok Ľ. M. priznal, že v predmetnej garáži mával uskladnené krmivo pre zvieratá. Má tam aj nejaké
náradie na obrábanie záhrady. Asi jeden deň tam mal uskladnené vrecia so žihľavou, ktorú v záhrade
pokosil a potom si ju zobral usušiť domov. Tiež asi jeden deň mal v garáži motorovú kosačku. Veci, ktoré
sú inak v garáži patrili ešte starej matke účastníčok a podľa svedka tam ani jedna z účastníčok žiadne

veci nemá. Garáž sa podľa svedka nezamyká, je zabezpečená len nezamknutým visiacim zámkom,
ktorý tam dala navrhovateľka po tom, čo odrezala jeho zámok. Navrhovateľka na to uviedla, že zámok,
ktorý je v súčasnosti na garáži je iný ako ten, ktorý tam ona dala.

Svedok Ing. P. podľa vlastnej výpovede podával znalecký posudok na ohodnotenie predmetných
nehnuteľností v dedičskom konaní. Obhliadol aj samotnú garáž, bol v nej vnútri a pritom ho sprevádzal

svedok Ľ. M., ktorý mu podával o stavbe základné informácie. Svedok si však nepamätal, či brána
garáže bolo zamknutá ani aké veci sa v garáži nachádzali.

Z výpovede svedka Ing. H. vyplynulo, že okolo predmetnej garáže chodieva prakticky denne do práce.
Vídava, že garáž je zamknutá. Niekedy videl otca odporkyne, svedka Ľ. M. ako si garáž odomyká,
pripraví si v garáži krmivo pre zvieratá a po skončení kŕmenia garáž zamyká na visiaci zámok. Tiež

videl v garáži parkovať autá, raz jedno kávovej farby, inokedy farby červenej. Nič bližšie k týmto autám
svedok uviesť nevedel.Svedok Ing. H. uviedol, že na predmetných nehnuteľnostiach bol dvakrát, v lete a na jeseň roku 2006.
Navrhovateľka ho požiadala o konzultáciu k znaleckému posudku, ktorým boli ohodnotené predmetné
nehnuteľnosti v súdnom konaní. Chcel ohliadnuť aj garáž ale dnu sa nedostal, nakoľko táto bola

zamknutá visiacim zámkom.

Listomzodňa15.02.2007vyzvalprávnyzástupcanavrhovateľkyvmenesvojejmandantkyodporkyňuna
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej garáže za obdobie ostatných 24 mesiacov
v celkovej sume 12.000,- Sk. Právny zástupca odporkyne v odpovedi zo dňa 19.02.2007 uviedol,
že odporkyňa v celom rozsahu nárok navrhovateľky neuznáva a vyzval navrhovateľku na plnenie si

povinností spoluvlastníka starať sa o predmet spoluvlastníctva.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka i odporkyňa sú spoluvlastníčkami
nehnuteľností v k.ú. K., medzi nimi i garáže súp.č. 1538 ako aj pozemku parc.č. 514, na ktorom je

garáž postavená a to v rovnakom spoluvlastníckom podiele 1/2. V zmysle citovaných ustanovení § 123
a § 137 Občianskeho zákonníka majú obe účastníčky právo užívať spoločné nehnuteľnosti v miere,
ktorá zodpovedá im spoluvlastníckym podielom. V prípade, že ktorákoľvek z nich užíva spoločnú vec
nad mieru zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu, bezdôvodne sa tým obohacuje na úkor druhej
spoluvlastníčky. V tomto prípade potom dotknutá spoluvlastníčka môže žiadať vydanie bezdôvodného

obohatenia.

Podľa navrhovateľky hore uvedené nehnuteľnosti odporkyňa užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu a jej samotnej zamedzuje do garáže prístup. Uvedené tvrdenia navrhovateľky však v konaní
neboli preukázané a rovnako tak ani iný spôsob konania odporkyne, ktorý by svedčil tomu, že sa na úkor
navrhovateľky užívaním spoločných nehnuteľností bezdôvodne obohacuje. V konaní nebolo nijakým

spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľky, že by jej odporkyňa bránila v užívaní garáže, napríklad
jej zamykaním, že by tam mala vnesené svoje veci, či parkovala tam auto. O týchto skutočnostiach nebol
predložený žiadny dôkaz, keď odporkyňa sama tvrdenia navrhovateľky poprela. Naopak z výpovedí
svedkov Ľ. M. a Ing. H. vyplynulo, že predmetnú garáž užíva svedok Ľ. M., ktorý v nej máva uskladnené
krmivo pre zvieratá a aj svoje hnuteľné veci. Toto v konečnom dôsledku potvrdili aj navrhovateľka a

odporkyňa. Z dokazovania tiež vyplynulo, že menovaný svedok užíva garáž bez dohody spoluvlastníčok
alebo rozhodnutia v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka a teda bez právneho dôvodu, čo by svedčilo
bezdôvodnému obohacovaniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Uvedené konanie svedka Ľ. M.
však nemožno pričítať na ťarchu jeho dcéry, odporkyne a to ani v prípade, že by ona s takýmto užívaní
garáže súhlasila. Sama odporkyňa podľa výsledkov vykonaného dokazovania spoločné nehnuteľnostinad mieru zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu fakticky neužíva a preto jej žiadne bezdôvodné
obohatenie na úkor navrhovateľky nevzniká.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, bola v predmetnom
konaní úspešná odporkyňa, ktorá si aj uplatnila náhradu trov konania. Preto súd navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 7.881,- Sk, ktorá suma predstavuje 720,-
Sk súdneho poplatku zaplateného odporkyňou za podaný odpor a 7.161,- Sk trov právneho zastúpenia

odporkyne v tomto konaní. Suma trov právneho zastúpenia je tvorená tarifnou odmenou 850,- Sk za
každý z nasledovných úkonov advokáta : prevzatie a príprava zastúpenia, písomne podaný odpor proti
platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 20.9.2007, účasť na pojednávaní dňa 25.10.2007, účasť
na pojednávaní dňa 10.1.2008 a účasť na pojednávaní dňa 12.2.2008 a ďalej z režijného paušálu 178,-
Sk za každý z úkonov advokáta vykonaný v roku 2007 a režijného paušálu 190,- Sk za každý z úkonov

advokáta vykonaný v roku 2008. Výška tarifnej odmeny bola vypočítaná v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorý stanovuje,
že z tarifnej hodnoty nad 5.000,- Sk do 20.000,- Sk je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnejslužby500,-Sk+50,-Skzakaždýchajzačatých1.000,-Skprevyšujúcichsumu 5.000,-
Sk. V danej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie istiny 12.000,- Sk je tak základná sadzba

tarifnej odmeny 500,- Sk + 7 x 50,- Sk, teda 500,- Sk + 350,- Sk = 850,- Sk. Z tarifnej odmeny a z
režijného paušálu patrí advokátovi aj 19 % DPH zo sumy 5.000,-Sk spolu teda 969,-Sk. Výška režijného
paušálu bola určená v súlade s § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky podľa výpočtového základu platného pre
roky 2007 a 2008.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si navrhovateľka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa odporca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.