Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2009

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/53/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205226679
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Toegelová
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci S. K. P., T. C. XX,. B., zast.
A., S. P., a.s., D. R. č. 4, B., proti odporcovi R. B., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom v K., P. XX,. t.č. v
ÚVTOS I., o zaplatenie 70.147.- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

15C/53/2005-115

Návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa S. P., a.s. B. sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 70.147.-
Sk s prísl. s tým, odôvodnením, že odporca riadil motorové vozidlo ŠPZ KEL 76-89 dňa 30.4.2000 na
ceste v Ždani tak neopatrne, že pri dopravnej nehode došlo k zraneniu K. H., ktorej ako poškodenej zo
zákonnej zodpovednosti - poistenia nahradil škodu titulom nákladov liečebnej starostlivosti v celkovej
výške 70.147.- Sk. Keďže škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla odporcom po požití
alkoholických nápojov, vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu súm, ktoré vyplatil poškodenej, a to

podľa §11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/91 Zb. Na úhradu žalovanej sumy bol odporca vyzvaný listom z
10.10.2002, ale pohľadávku nezaplatil.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz 19.2.2003 pod č.k. 59Ro/1155/03 - 10, ktorým zaviazal
odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s prísl.. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote
odporca odpor s tým odôvodnením, že nie je ochotný vyplatiť navrhovateľovi vymáhanú sumu z dôvodu,

že on dňa 30.4.2008 v obci Ždaňa nezapríčinil dopravnú nehodu, takže nemohol spôsobiť ani žiadnu
škodu. On bol iba účastníkom nehody a sám bol poškodený, v čase nehody sedel na prednom sedadle
spolujazdcaavozidloriadilaináosoba.Otom,žeonbolvinníkomtejtonehodyrozhodolibavyšetrovateľ,
a nie súd, pričom vychádzal len zo znaleckého posudku pre tento účel vyhotoveného, ale vôbec nebral
v úvahu, že svedecké výpovede ostatných účastníkov nehody jednoznačne potvrdili, že on

15C/53/2005
neriadil v uvedený deň motorové vozidlo Škoda - Felícia. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s platobným
rozkazom.

K podanému odporu reagoval navrhovateľ podaním z 8.6.2005, v ktorom považoval tvrdenia odporcu za
ničím nepodložené. Poukázal na to, že navrhovateľ vychádzal zo správy Okresného úradu vyšetrovania

PZ Košice - okolie, zn. ČVS: OÚV-460/10-2001, kde je jednoznačne uvedené, že odporca viedol
uvedené motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a aj vlastník motorového vozidla - poistený O. N. voznámení o poistnej udalosti k zákonnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uviedol, že v čase nehody vozidlo viedol R. B.. Navrhovateľ bol toho názoru, že
listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že odporca zavinil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu,

čím nárok uplatnený v konaní je nárokom oprávneným.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, predloženými a vyžiadanými
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície
Košice - okolie zn. ČVS: OÚV-460/10 - 2001 súd zistil, že uznesením uvedeného policajného orgánu
z 18.1.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.2.2002 bolo trestné stíhanie obvineného odporcu,
stíhaného za trestný čin ublíženia na zdraví a trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky,
zastavené, lebo trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý ho
pre iný trestný čin podľa očakávania postihne. Za uvedené trestné činy proti odporcovi bolo vznesené

obvinenie vyšetrovateľom PZ OÚV Košice - okolie 20.11.2001, ktorých sa dopustil tým, že dňa
30.4.2008 o 18.00 hod. v obci Ždaňa, okres Košice - okolie na štátnej ceste III. pod vplyvom alkoholu v
množstve najmenej 1,77 promile riadil ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda - Felícia EVČ: KEL
76-89 smerom od obce Nižná Myšľa na obec Ždaňa, pričom ako vodič porušil svoje povinnosti, keď
v dôsledku neprimeranej rýchlosti nezvládol riadenie vozidla a vyšiel na pravú krajnicu v smere jazdy,

následne do priekopy, kde narazil do betónového mostíka a stĺpa, pričom jeho spolujazdci P. K., K. H.,
M. V. a P. K. utrpeli rôzne zranenia.

Z uvedeného trestného spisu vyplýva, že uznesením zo 4.5.2000 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný
čin ublíženia na zdraví, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že 30.4.2000 došlo v obci Ždaňa k

dopravnej nehode motorového vozidla zn. Škoda - Felicia ev. č. KEL 76-89, ktoré viedol vodič P. K.,
ktorý utrpel pri dopravnej nehode ťažké zranenia, a taktiež zranenia utrpeli spolujazdci R. B., K. H. a
spolujazdci M. V. a P. K.. Následne uznesením z 24.10.2000 policajný orgán prerušil trestné stíhanie
preto, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z
odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že bolo začaté trestné stíhanie voči P. K., ktorý bol označený ako

vodič, a ktorého sa nepodarilo vypočuť a bolo po ňom vyhlásené pátranie, lebo bez jeho vysvetlenia
k dopravnej nehode nie je možné rozhodnúť o vznesení obvinenia, ktoré trvá naďalej. Uznesením zo
16.2.2001 policajný orgán rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní, keďže za vodiča označený P. K.
bol zadržaný z podozrenia inej trestnej činnosti a teda je možný jeho výsluch.

Ďalším uznesením policajného orgánu z 8.8.2001 bolo znovu prerušené trestné stíhanie vo veci, lebo sa
nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z odôvodnenia
tohto uznesenia vyplýva, že počas vyšetrovania boli vypočutí
15C/53/2005
svedkovia, do konania bol pribratý znalec z odboru súdneho lekárstva a z odboru cestnej dopravy, avšak

nepodarilo sa zistiť, kto z osôb vo vozidle vozidlo riadil.

Z odôvodnenia uznesenia zo dňa 20.11.2001 vyplynulo, že účastníci dopravnej nehody sa podrobili
lekárskemu vyšetreniu ku skúške na alkohol v krvi, kde u každého z nich bola zistená prítomnosť
alkoholu v krvi, taktiež bolo vykonané kriminalisticko-expertízne skúmanie stôp zaistených v motorovom

vozidle pri ohliadke miesta činu a vozidla. Na základe vypracovaného znaleckého posudku znalkyňou
z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie súdneho lekárstva MUDr. M. D. bolo zistené, že trestného
činu ublíženia na zdraví sa dopustil R. B., kedy v čase nehody sedel najpravdepodobnejšie na ľavom
prednom sedadle, teda na sedadle vodiča, na čo poukazuje najmä mechanizmus vzniku zranení, ako aj
výpoveď svedka S., rovnako aj závery kriminalistického skúmania biologického materiálu, zaisteného

na koži, poťahu sedadla vodiča ako aj aerbegu vodiča a tie potvrdzujú, že išlo o krvné stopy kladné
s DNA porovnávacej vzorky krvi odporcu.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že odporca bol k uvedenému skutku vypočúvaný
8.1.2002, kedy žiadal o odklad výsluchu z dôvodu, že sa chcel poradiť s advokátom. Následne 10.1.2002

priznal, že sa 30.4.2000 nachádzal vo vozidle zn. Škoda - Felicia modrej farby, ŠPZ si nepamätal, s
ktorým havarovali v obci Ždaňa. Nespomínal si, kto vozidlo riadil, pretože spal na sedadle vedľa vodiča.
Vozidlo podľa neho riadil K., V., aj K., požívali alkoholické nápoje v rôznych obciach, po ktorých
jazdili. Uviedol taktiež, že on vozidlo neriadil z dôvodu, že nie je držiteľom vodičského preukazu a nevieriadiť motorové vozidlo. Tomu predchádzala výpoveď odporcu ako svedka pred policajným orgánom z
3.5.2000, kedy uviedol, že vo vozidle sedel vedľa vodiča K., ktorý vozidlo riadil.

K. S., požiarnik, ktorý bol veliteľom zásahu pri predmetnej dopravnej nehode, pri výsluchu 15.1.2002
uviedol, že keď prišli k havarovanému vozidlu, sedel už v ňom iba vodič. Nepamätal si, kto ho z auta
vyprosťoval ale spomínal si, že bol zranený na nohe a mal poranené oko aj nos. V znaleckom posudku
MUDr. D., znalkyne z odboru zdravotníctva sa však uvádza na str. 4 bod 3, že vysvetlenie podal K. S.
24.9.2001, v ktorom uviedol, že vo vozidle sa nachádzali ešte 2 osoby, a to muži na predných sedadlách,

keď prišiel k predmetnej dopravnej nehode, pričom vodič mal viditeľne poranené oko, na spolujazdca
si nepamätal.

Ako svedkovia boli v trestnom konaní vypočutí ďalší účastníci dopravnej nehody, a to K. H., P. K. a
P. K.. S. H. pri výsluchu 2.5.2000 uviedla, že vozidlo viedol K. a vedľa neho sedel B.. Dňa 23.9.2000
uviedla, že nevie uviesť, kto šoféroval v čase dopravnej nehody vozidlo a taktiež to uviedla aj 4.6.2001

pri výsluchu. 15.1.2002 pri výsluchu vysvetľovala rozpory v jej predchádzajúcich výpovediach s tým, že
trvá na svojej výpovedi zo 4.6.2001 a s istotou tvrdila, že vodičom v čase dopravnej nehody nebol R. B..
P. K. pri výsluchu 16.1.2002 uviedol, že si nepamätá, kto mohol viesť v čase dopravnej nehody vozidlo a
nepamätal si ani kde on sedel vo vozidle. Vyjadril počudovanie, že z trestného činu ublíženia na zdraví
je obvinený R. B., nakoľko mal vedomosť, že on šoférovať nevie, nikdy ho nevidel šoférovať a nemal o

šoférovanie záujem. Tomuto výsluchu predchádzala jeho výpoveď 16.2.2001, v ktorej uviedol, že on
riadil vozidlo v okrese Košice - okolie, kde nastúpili ostatní spolujazdci, to on nevedel a kto riadil
vozidlo v čase nehody si už nepamätal. Aj P.
15C/53/2005
K. pri výsluchu 3.5.2000 uviedol, že on nevie povedať, kto bol vodič. Pri ďalšom výsluchu 17.1.2002

uviedol, že je si celkom istý tým, že vodičom v čase dopravnej nehody nebol R. B., lebo on sedel a spal
na mieste spolujazdca vpredu vedľa vodiča. Nevedel povedať, kto bol vodičom, ale myslel si, že to bol
buď P. K. alebo M. V., ktorí sa aj hádali, kto bude riadiť vozidlo.

Súd aj v predmetnom konaní vypočul odporcu pred dožiadaným súdom a pri výsluchu zotrval na svojom

stanovisku, že on vozidlo nešoféroval, vodiči sa striedali, on bol opitý a spal. Z počutia má vedomosť, že
vozidlo viedol V.. Navrhol vypočuť v konaní H., K., K. a B. Š., ktorý nebol účastníkom dopravnej nehody,
ale bol s nimi pred nasadnutím do vozidla, tak sa môže vyjadriť, že odporca nebol v stave riadiť vozidlo,
nevedel to, nemal vodičský preukaz a nevie preto riadiť a ani nikdy neriadil vozidlo. Pamätal si, že do
vozidla nasadal ako spolujazdec na miesto vedľa vodiča.

Svedkyňa K. H. pred súdom uviedla, že s istotou vie, že odporca neriadil v čase nehody motorové
vozidlo a pamätala si, že v nemocnici podpisovala doklad, že šoféroval K.. Predmetné vozidlo patrilo
rodine K.. Opísala priebeh udalostí, ktoré predchádzali dopravnej nehode, kedy všetci pojíjali v rôznych
pohostinstvách pri oslavách narodením svedkyne. Aj K. požíval alkohol a sadol si za volant. Vtedy nad

tým nerozmýšľali. Po čase sa jej obnovili niektoré udalosti a keď vypovedala pred policajtmi v čase
pobytu v nemocnici, keď sa prebrala z bezvedomia, nepamätala si už čo vypovedala. Žiadne odškodné
jej vyplatené nebolo za poškodenie zdravia pri tejto dopravnej nehode. Svedkyňa si nepamätala obsah
písomného oznámenia k poistnej udalosti zo 4.7.2002, ale potvrdila, že ho písala sama. Podľa nej vodič
K. dostal mikrospánok, pretože bol značne pod vplyvom alkoholu a všetci mali vedomosť o tom, že aj

vodič pil a s tým, vedomím sadali do vozidla.

Vo veci bol vypočutý ako svedok B. Š., ktorý je synovcom odporca. Uviedol, že pred predmetnou
dopravnou nehodou tým istým motorovým vozidlom zn. Škoda - Felícia cestoval spolu s odporcom ,V.
a K., ktorý vozidlo riadil a nechcel svedkovi nechať vozidlo riadiť, aj keď svedok nepil, lebo vozidlo mal

požičané od svokra. Sadol si na sedadlo vedľa vodiča K., neskôr vystúpil na ihrisku v Čani na futbalový
zápas a potom sa dozvedel, že toto vozidlo malo nehodu a kamaráti, ktorí mu volali uviedli, že B. sedel
na jeho mieste, že ho vyťahovali z vozidla - z miesta spolujazdca vodiča, pričom si kamaráti mysleli,
že vo vozidle je svedok, pretože sa podobajú s odporcom a mali aj rovnaké bundy. Svedok tvrdil, že z
počutia vedel od V., K. aj od B., že vozidlo šoféroval K. a nie B.. On bol v nemocnici sám aj za K. a

ten mu povedal, že on riadil vozidlo a nikomu cudziemu by ani vozidlo nedal riadiť. Taktiež potvrdil, že
odporca vôbec nevedel šoférovať a preto pochybuje, aby K. poskytol odporcovi riadiť svokrove vozidlo.Svedok P. K. s určitosťou potvrdil, že odporca neriadil motorové vozidlo v čase nehody, lebo nemal
vodičský preukaz, ani vzťah k autám, nikdy ho nevidel riadiť vozidlo. K nehode uviedol, že nevie, kto
riadil vozidlo, ale buď V. alebo P., ktorého priezvisko nevedel a nevedel taktiež, komu patrilo vozidlo.

Odporca sedel vedľa vodiča vpredu, vedel to z toho, že najprv on si tam sadol a potom ho žiadal odporca,
aby ho pustil dopredu, tak si svedok sadol dozadu k V. a k dievčaťu, ktorého meno nepoznal. Doposiaľ
nemá vedomosť, ako k nehode došlo. Odporca podľa neho nikdy nešoféroval, lebo nevedel ani rýchlosť
na vozidle dať.
15C/53/2005

Súd v konaní vypočul O. N. ako svedka, ktorý potvrdil, že bol majiteľom motorového vozidla zn. Felícia
ŠPZ KEL 76-89 a požičal ho bývalému zaťovi P. K., ktorý je už rozvedený s jeho dcérou. O nehode
sa dozvedel od dcéry, ale pre svoj zlý zdravotný stav sa nezaujímal podrobnejšie o nehodu, len mal
vedomosť, že vozidlo bolo rozbité a spôsobili mu škodu. On nevie kto riadil vozidlo v čase nehody, ale
asi jeho bývalý zať, lebo jemu dal vozidlo aj kľúče. On vozidlo nedal B. a iní mu potom rozprávali, že
údajne šoféroval B., lebo to nikto nevedel v tej dobe a neskôr sa dozvedel, že nešoféroval jeho zať.

Svedok havarijné poistenie vozidla nemal, ale platil zákonné poistenie motorového vozidla. Až v r. 2002
svedok podal oznámenie k poistnej udalosti v ktorom uviedol, že v čase nehody viedol vozidlo odporca,
lebo mu to povedala dcéra, aj zať P. K. po vrátení sa z nemocnice.

Pred dožiadaným súdom bol vypočutý ako svedok P. K., z ktorého výpovede je zrejmé, že v čase nehody

vozidlo odporca, ani on, ale V.. Policajtom uviedol v r. 2001, že riadil on, aby neboli problémy, že požičal
auto, ktoré mal požičané od svokra a nemohli sa stretávať všetci, ale bol už v r. 2001 vo väzbe. S
určitosťou potvrdil, že nešoféroval odporca.

Súd v konaní nevypočul svedkov JUDr. S. M. a por. F. z dôvodu, že nie je možné ich vypočúvať bez

zbavenia mlčanlivosti v danej veci, ku ktorej by ani viac neuviedli a hovorí za nich vyšetrovací spis.

Navrhovateľ netrval na výsluchu svedkov, príslušníkov polície, ktorí dopravnú nehodu vyšetrovali,
pretože podľa jeho názoru z doterajšieho priebehu konania bolo preukázané, že v čase dopravnej
nehody riadil motorové vozidlo odporca. Dospel k tomuto názoru po zhodnotení výpovede svedkyne H.,

ktorá síce pred súdom vypovedala, že vozidlo riadil K., ale pri hlásení poistnej udalosti navrhovateľovi,
u ktorého bola poistená, uviedla ako vodiča odporcu. Výpoveď svedkyne H. pred súdom nepovažoval
za hodnovernú vzhľadom na možnosť dohovoru s ostatnými účastníkmi dopravnej nehody. Aj výpoveď
svedka N., svokra K., ktorý mu požičal svoje vozidlo, považoval za hodnovernú vzhľadom na súčasný
vzťah svedka ku K. a pomer k veci. Navrhovateľ poukázal na reláciu OÚ vyšetrovania PZ Košice - okolie,

z ktorej je zrejmé, že motorové vozidlo riadil odporca a preto neobstojí tvrdenie svedkov Š. a K., že
odporca nemohol riadiť vozidlo z dôvodu, že nevlastní vodičské oprávnenie. Ich výpoveď považoval
za zaujatú. Zdôrazňoval výpoveď svedka K. S., požiarnika, ktorá je súčasťou trestného spisu, ktorý si
s určitosťou pamätal, že zo sedadla vodiča vyprostil osobu s výrazne zakrvácanou tvárou, ktorá mala
poranené oko, a keďže v dôsledku dopravnej nehody prišiel o oko len odporca, na základe všetkých

uvedených dôkazov navrhovateľ má za to, že vodičom, ktorý spôsobil dopravnú nehodu 30.4.2000 bol
odporca.

Odporca po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj pripojeného vyšetrovacieho spisu prostredníctvom
dožiadanéhosúdužiadalsúd,abyprešetril,odkiaľzistilivyšetrovatelia,ževzorkavlasovnastranevodiča

patrila jemu. Vysvetlil to tým, že v deň nehody, keď všetci popíjali a zastavovali sa v rôznych obciach, on
sedel na sedadle vodiča, tiež popíjal a tak sa tam mohli dostať jeho vlasy. Pri nehode bol silný náraz, celé
vozidlo bolo od krvi a krv na sedadle vodiča patriaca odporcovi sa tam mohla dostať aj v čase, keď ho
vyťahovali z vozidla stranou vodiča von. Poukazoval na jednoznačnú výpoveď P. K., že odporca vozidlo
nešoféroval a z toho dôvodu nemohol ani povedať svedkovi N. alebo svojej manželke, že šoféroval

odporca.

15C/53/2005
Odporca súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, pretože pojednávania na súde sa nechce
osobne zúčastniť. V konaní nedošlo k jeho priznaniu, aby on bol vodičom pri dopravnej nehode.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb. v znení platnom ku dňu nehody (30.4.2000)
poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkoumotorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického
nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile.

Podľa ustálenej súdnej praxe prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý požičal inému vozidlo, ostáva
prevádzkovateľom a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Vodič
motorového vozidla nie je prevádzkovateľom a za škodu podľa § 427 a nasl. OZ zodpovedá len vtedy,
keď sú u neho splnené podmienky ustanovené v § 430 ods. 1,2 OZ (namiesto prevádzateľa zodpovedá
ten,ktopoužijedopravnýprostriedokbezvedomiaaleboprotivôliprevádzateľa),prevádzateľzodpovedá

spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

V prejednávanej veci prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda na zdraví viacerých občanov bol O. N., avšak podľa názoru súdu boli v danom prípade naplnené
podmienky podľa ust. § 430 ods. 1,2 OZ, kedy namiesto prevádzateľa má zodpovedať vodič, pretože ak
bymalnímbyťodporca,tenbypoužívaldopravnýprostriedokbezvedomiaprevádzateľaapretonemôže

prevádzateľ zodpovedať spoločne s ním, a len voči vodičovi má navrhovateľ právo na náhradu toho, čo
za neho plnila. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ide
o prípad osobitnej zodpovednosti, na ktorý sa všeobecné ust. § 420 OZ nevzťahuje.

Základnými predpokladmi zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

V tomto konaní mal dôkazné bremeno navrhovateľ, ktorý v záujme úspechu v tomto konaní bol povinný
preukázať existenciu týchto základných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia jeho výsledkov dospel k tomu záveru, že
navrhovateľ toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, pretože nepreukázal existenciu porušenia právnej
povinnosti zavineným konaním odporcu, ani príčinnú súvislosť medzi porušením tejto právnej povinnosti
a škodou. Žiadnym dôkazom v tomto konaní nebolo preukázané jednoznačne a nespochybniteľne,
aby vodičom pri dopravnej nehode 30.4. 2000, ktorý jazdil neopatrne a spôsobil dopravnú nehodu, pri

ktorej došlo k zraneniu viacerých osôb, bol odporca. Súd nepovažoval za hodnoverne preukázané, aby
svojim konaním odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú navrhovateľ uhradil z titulu ujmy na zdraví
poškodenej K. H., v sume 14.874.- Sk poisťovni S.-I. titulom jej ambulantnej liečby a hospitalizácie vo
výške 55.273.- Sk, po zohľadnení spoluviny poškodenej H. vo výške 50 %, nakoľko ako poškodená
vedela o tom, že vodič bol taktiež pod vplyvom alkoholu a tak mieru účasti na vzniku škody určil

navrhovateľ 50 %.

Skutočnosť, že odporca spáchal trestnú činnosť, môže mať súd za preukázanú bez ďalšieho
dokazovania len právoplatným rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Ak
takéto právoplatné rozhodnutie súdu nie je, súd musí ďalším dokazovaním

15C/53/2005
zisťovať splnenie predpokladov zavineného protiprávneho úkonu a dôkaznú povinnosť má navrhovateľ.

Aj keď dôkazy, ktoré navrhol navrhovateľ v konaní vykonať boli súdom realizované, tieto boli
rozporuplné, pokiaľ ide o zásadnú otázku, kto riadil motorové vozidlo v čase dopravnej nehody

30.4.2000. Aj výsledky v trestnom konaní nasvedčujú tomu, že len znalkyňa z odboru zdravotníctva
vyslovila názor, že najpravdepodobnejšie na sedadle vodiča sedel odporca, čo súd však nepovažoval
za jednoznačné uznanie viny odporcu. Aj svedok S. - požiarnik vypovedal rozdielne pred políciou
ohľadne tej skutočnosti, koľko osôb bolo na mieste nehody v čase, keď on vyprosťoval ľudí z vozidla. Z
výsluchu ďalších svedkov je možné vyvodiť , že nie odporca riadil vozidlo v čase tejto nehody. Keďže

všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti nepreukázali jednoznačne zodpovednosť odporcu za
spôsobenú škodu, súd dospel k tomu záveru, že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti
odporcu, ktoré musia byť jednoznačne a bezpečne preukázané a nemožno ich len predpokladať. Z
uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na to, že úspešným v tomto konaní bol odporca, v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by
mal právo na náhradu trov konania. Keďže mu žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd o
náhrade trov rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.