Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/164/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205218528
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v

právnej veci navrhovateľa: Y. S., O. X, W., zast. Právne centrum s.r.o. so sídlom Žilinská 8, Bratislava,
proti odporkyni: B. A., bytom F. X, N., zast. JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Mydlárska
19, Žilina, o vrátenie daru a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v sume 4496,38 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu č XXXXXXXXXX/
XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.07.2005 domáhala rozhodnutia, ktorým

by súd určil vrátenie daru a určenia vlastníctva k nehnuteľnosti spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
jednej tretiny nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX nachádzajúcom sa na O., na parcele č.
XXXXX a k pozemkom parc. č. XXXXX o výmere 142 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria
a parc. č. XXXXX o výmere 154 m2, druh pozemku - záhrada, všetko zapísané na LV č. XXX vedenom
na Katastrálnom úrade v W., Správa katastra pre M. mesto X. W., pracovisko W. G..

Svoj návrh odôvodnila tým, že v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže
domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo
porušuje dobré mravy, pričom pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru.

Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa z rodinného domu odišla, resp. so svojim priateľom a dnešným

manželom sa odsťahovala, napriek tomu si však ponechala v dome osobné veci, neustále trvá na
rozdelení nehnuteľnosti a vyplatení jednej tretiny súčasnej trhovej ceny nehnuteľnosti, a takýmto
správaním znepríjemňuje navrhovateľke jej dvom synom život.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, pričom poukázala na tú skutočnosť, že je toho názoru, že k
podaniu žaloby navrhovateľky voči odporkyni primäli jej dvaja bratia, ktorí sú spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Odporkyňa poprela, že by žiadala zmluvou neupraviť vlastnícke vzťahy k predmetným
nehnuteľnostiam, len preto , aby sa s nikým nemusela deliť, pričom poukázala na darovaciu zmluvu
zo dňa 21.10.1999, kde odporkyňa ako i jej dvaja bratia Q. S. a P. S. sú spoluvlastníkmi predmetných

nehnuteľnosti, každý v podiele jednej tretiny. Podielové spoluvlastníctvo teda vzniklo na základedarovacej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľka tieto nehnuteľnosti previedla na troch súrodencov, t.j.
odporkyňu, Q. a P. S., rovnakým dielom, pričom poukázala na tú skutočnosť, že ku všetkým deťom mala
dobrý vzťah a preto považovala svoje rozhodnutie darovať svojim deťom rovnaký podiel za spravodlivé.

Odporkyňa ďalej poukázala, na tú skutočnosť, že v danom prípade, ide o ideálny podiel vyjadrený v
zlomkoch jednej tretiny a práve preto spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti neznamená, že by sa
vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo len na určitú konkrétnu časť predmetnej nehnuteľnosti.

Odporkyňa uviedla, že ani prípadná dohoda spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu užívania veci
vlastniacej jednotlivými spoluvlastníkmi, v ktorej sa spoluvlastníci dohodli, kto bude akú časť užívať,
platí len medzi spoluvlastníkmi a nemá vplyv na rozdelenie ideálnych podielov podľa zákona. Tvrdenie

navrhovateľky, že odporkyňa žiadala zmluvne upraviť vlastnícke vzťahy v rodinnom dome, nemá teda
právne opodstatnenie.

Sud vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Q. S., P. S., P. A.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi to hlavne: darovacou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou
a Q. S., B. S. a P. S. zo dňa 21.10.1999, výpisom LV č. XXX, KÚ v W., Správa katastra W.

G., kat. uz. A.., rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, Odbor životného prostredia zo dňa
20.03.2000, kolaudačným rozhodnutím č. H./XXXX/XXXXX - 3 / F. 1 zo dňa 13.01.2004, čestným
vyhlásením navrhovateľky zo dňa 11.07.2005, čestným prehlásením svedka Q. S. zo dňa 11.07.2005,
lekárskym potvrdením P.. Q. zo dňa 03.01.2005, rozhodnutím spoluvlastníkov o zákaze vstupu P. A.
do nehnuteľnosti zo dňa 09.01.2005, výzvou navrhovateľky odporkyni zo dňa 15.03.2005, odpoveďou

odporkyne zo dňa 15.04.2005 navrhovateľke, odpoveď navrhovateľky zo dňa 17.05.2005, a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 21.10.1999 navrhovateľka darovacou zmluvu o zriadení vecného bremena darovala odporkyni ako
i jej súrodencom Q. S. a P. S. nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX zapísanú v katastra nehnuteľnosti KÚ v
W., Správa katastra W. G., mestskej časti W. H., katastrálne územie A., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti

jednej tretiny nehnuteľnosti - rodinného domu - so súpisným č. XXX nachádzajúcom sa na O. ulici 4 v W.,
na parcele XXXXX a k pozemkom parc. č. XXXXX o výmere 142 m2, druh pozemku, zastavané plochy
a nádvoria a parcela č. XXXXX o výmere 154 m2, druh pozemku záhrada. Vklad darovacej zmluvy č.
V-XXXX/XX bol vykonaný dňa 17.01.2002.

Navrhovateľka listami zo dňa 15.03.2005 ako i prostredníctvom svojho advokáta, dňa 31.03.2005

vyzvala odporkyňu, na vrátenie daru. Odporkyňa listom zo dňa 15.04.2005, odmietla výzvu na vrátenie
daru, pričom poukázala na tú skutočnosť, že nevie nijakom svojom čine, ktorým by došlo k porušeniu
dobrých mravov, na ktoré sa navrhovateľka vo svojom liste odvolávala a list ako i tvrdenia navrhovateľky
považuje za neopodstatnené a nepravdivé.

Svedok Q. S. na pojednávaní uviedol, že pred obdarovaním zo strany navrhovateľky boli vzťahy v rodine

normálne, podľa jeho názoru sa však po obdarovaní vzťahy v rodine naštrbili, preto že po obdarovaní sa
navrhovateľka so svojimi deťmi, ako i s odporkyňou dohodli, že si predmetný dom horizontálne rozdelia
s tým že brat P. S. získa podkrovie, svedok Q. S. suterén a odporkyňa s matkou stred domu. Podľa
vyjadrenia svedka, súrodenci sa ústne dohodli, že dom zrekonštruujú, avšak odrazu tieto dohody prestali
platiť. Svedok ďalej uviedol, že odporkyňa požičala bratovi P. S. peniaze na rekonštrukciu domu.

Svedok P. S. uviedol, že je bratom a dvojičkou odporkyne, so sestrou, t.j. s odporkyňou vychádzal dobre,
problém nastal až v čase, keď odporkyňa spoznala svojho manžela P. A., pričom komunikácia medzi
nimi sa zhoršila. Odporkyňa začala byť arogantná. Podľa názoru svedka odporkyňa svojím konaním
spôsobila matke psychické problémy. Odporkyňa keďže sa chcela osamostatniť, poslala navrhovateľke
ako i bratom list, v ktorom žiadala o vyplatenie jej podielu z domu. K dohode však medzi súrodencami

neprišlo, pretože odporkyňa žiadala o vyplatenie nehnuteľnosti z aktuálnej trhovej ceny nehnuteľnosti sčím však spoluvlastníci nesúhlasili. Svedok ďalej uviedol, že žiadna komunikácia medi navrhovateľkou
a spoluvlastníkmi neexistuje. Podal jeho názoru sa odporkyňa správa arogantne k matke.

Svedok P. A. na pojednávaní uviedol, že je manželom odporkyne. Svedok uviedol, že keďže si rodina

nepriala, aby sa s odporkyňou zosobášil, teda si ho neželali v rodine nastal tlak na odporkyňu, aby
na návštevy do rodiny nechodil. Vzhľadom na tieto pomery sa odporkyňa rozhodla z nehnuteľnosti
odsťahovať, a požiadala svojich bratov o vysporiadanie spoluvlastníckeho podielu. V tomto čase došlo
k sobášu medzi odporkyňou a svedkom, kde na svadbe sa zúčastnila navrhovateľka a svedok -
spoluvlastník P. S..

Na svadbu boli pozvaní všetci bratia odporkyne ako aj navrhovateľka. Svedok A. uviedol, že je toho

názoru, že odkedy nadviazal vzťah s odporkyňou pre rodinu bol zrejme rušivý element v rodine. Myslí
si, že pokiaľ sa nepoznal s manželkou, zrejme vzťahy v rodine fungovali tak, že muži t.j. bratia v rodine
rozhodli a ona sa im musela prispôsobiť. Uviedol, že odporkyňa má veľmi pozitívny´ vzťah k matke,
miluje ju, bola niekoľko krát pozvaná do N. kde odporkyňa žije so svojou rodinou. Navrhovateľka bola
pozvaná na návštevu do N. pozrieť vnuka U., ktorý je synom odporkyne a prvým vnukom navrhovateľky.

Svojunávštevuvnukanavrhovateľkapodmienilatým,ženanávštevdoN.príde,ažpovyriešenísúdneho
sporu.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru

nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že
návrh navrhovateľky nie je dôvodný a nemá oporu v zákone. Navrhovateľka darovacou zmluvou zo dňa

21.10.1999 darovala odporkyni jednu tretinu nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XXX
nachádzajúcom sa na O. ulici X v W., LV č. XXX zapísanú v katastra nehnuteľnosti Katastrálneho úradu
v W., správa katastra W. G., mestskej časti W. H., katastrálne územie A., spoluvlastnícky podiel , na
parcele XXXXX a k pozemkom parc. č. XXXXX o výmere 142 m2, druh pozemku, zastavané plochy a
nádvoria a parcela č. XXXXX o výmere 154 m2, druh pozemku záhrada.

Odporkyňa dar s vďakou prijala.

Podstatou darovacej zmluvy je bezplatný prevod vlastníctva. Stranami darovacej zmluvy sú darca
a obdarovaný, jej základným plnením je odovzdanie a prevzatie predmetu daru. Darovanie nie je
jednostranný úkon, ale vždy ide o zmluvu, ktorá vyžaduje konsenzus oboch strán. Dar ako predmet
zmluvy je jej podstatnou náležitosťou. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy je bezplatnosť, to

znamená, že poskytnutím daru darca nedostane žiadnu protihodnotu, nejde preto o darovaciu zmluvu,
ak darca požaduje za poskytnutie daru nejakú protislužbu, ktorá spočíva vo výkonoch alebo činnostiach.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním sa
voči darcovi alebo členom jeho rodiny.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte

nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie
daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti možno hodnotiť ako
hrubé porušenie dobrých mravov.Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy,
hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú nie sú zákonom definované. Ich

obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem
ich rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobých mravov. Pri posudzovaní správania sa treba
vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu, alebo ide o porušenie sústavné, ktoré

svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne
správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

Po formálno- právnej stránke navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem podľa ustanovenia
§ 80 písm. c./ O.s.p., navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom zmysle, že by sa odporkyňa
k nej správala v rozpore s dobrými mravmi ako to ustanovuje § 630 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho

rodiny tak, že tým porušuje dobré mravy.

S citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa musí jednať o hrubé porušenia
dobrých mravov. Odporkyňa by musela byť stíhaná pre trestný čin alebo priestupok smerujúci voči
navrhovateľke. Zo strany navrhovateľky nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané ani
na pojednávaní, ani predloženými listinnými dôkazmi, že by odporkyňa hrubým spôsobom porušila

dobré mravy. Dôvody ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu a vo svojich prednesoch predniesla, sú
dôvodmi všeobecnými a nie konkrétnymi. Spoluvlastnícky podiel vo výške jednej tretiny, ktorý odporkyňa
nadobudla od navrhovateľky na základe darovacej zmluvy je len dôkazom toho, že navrhovateľka ako
matka troch detí spravodlivo rozdelila nehnuteľnosť a to rovnakým podielom jednej tretiny všetkým
trom deťom. Už i to svedčí o dobrých mravoch medzi navrhovateľkou a odporkyňou ako i ostatnými

spoluvlastníkmi.

Dobré vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou ako i medzi odporkyňou a bratmi boli preukázané
i tou skutočnosťou, že odporkyňa svojmu bratovi poskytla svoje finančné prostriedky na rekonštrukciu
domu.Bolopreukázané,žeodporkyňamáknavrhovateľkeakokusvojejmatkemimoriadnycitovývzťah.
Dôkazom toho bola i korešpondencia založená v súdnom spise medzi účastníčkami konania. Tento

vrúcny vzťah odporkyne k navrhovateľke sa nezmenil ani potom, čo navrhovateľka podala návrh na súd
o vrátenie daru.

Odporkyňa svoju matku miluje, dôkazom toho je i tá skutočnosť, že odporkyňa pozvala svoju matku
ako i svojich bratov na spoju svadbu, ktorej sa navrhovateľka zúčastnila. V súdnom spise sa nachádza
korešpondencia, kde odporkyňa pozýva navrhovateľku, aby ju prišla navštíviť a zároveň navštíviť jej

syna U., ako prvého vnuka navrhovateľky. Súd mal preukázané, že odporkyňa ponúkla svojej matke
stretnutie a je už len na navrhovateľke , či sa zmieri s tým, že sa odporkyňa vydala, založila si svoju
rodinu a s manželom sa odsťahovala do N., kde býva spolu so svojim synom a manželom. Toto konanie
však nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade odporkyňa svojim správaním sa neporušila dobré mravy voči

navrhovateľke, prejavovala jej úctu, slušnosť, prejavovala záujem o navrhovateľku v takom rozsahu,
nakoľko jej to dovoľovala umožňovala i samotná navrhovateľka. Subjektívny pocit navrhovateľky, že
odporkyňa o ňu neprejavuje taký záujem ako si ona sama predstavuje, nepostačuje k tomu, aby sa
úspešne mohla domáhať vrátenia daru. Spávanie sa odporkyne nie je možné v tomto konkrétnom
prípade hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má
právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba
prevzali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu.Z uvedeného dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov konania vo výške 4496,38 €, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Trovy

právneho zastúpenia pozostávajú z 13 úkonov právnej služby vypočítané z hodnoty sporu 262 873,30
Sk, a to: príprava a prevzatie zastupovania 8.3.2006 7650,- Sk a režijný paušál 164,- Sk; porada vo
veci samej 18.4.2006 7650,- Sk a režijný paušál 164,- Sk; písomné podanie na súd vo veci samej zo
dňa 28.8.2006 7650,- Sk a režijný paušál 164,- Sk; porada vo veci samej 17.9.2006 7650,- Sk a režijný
paušál 164,- Sk; porada vo veci samej 30.5.2008 7650,- Sk a režijný paušál 190,- Sk; pojednávanie dňa
3.6.2008 7650,- Sk a režijný paušál 190,- Sk + cestovné 1293,- Sk, amortizácia 2504,- Sk, strata času

3804,- Sk; porada vo veci samej 30.12.2008 7650,- Sk a režijný paušál 190,- Sk. Spolu 62377,- Sk =
2070,54€.Pojednávaniedňa13.1.2009253,93€arežijnýpaušál 6,94€+cestovné43,35€,amortizácia
83,98 €, strata času 139,02 €; pojednávanie dňa 2.6.2009 253,93 € a režijný paušál 6,94 € + cestovné
43,35 €, amortizácia 83,98 €, strata času 139,02 €; porada vo veci samej 31.8.2009 253,93 € a režijný
paušál 6,94 €; pojednávanie dňa 22.9.2009 253,93 € a režijný paušál 6,94 € + cestovné 25,74 €, strata

času 138,22 €; písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 9.11.2009 253,93 € a režijný paušál 6,94
€; pojednávanie dňa 8.12.2009 253,93 € a režijný paušál 6,94 € + cestovné 25,74 €, strata času 138,22
€. Uvedené porady s klientom právny zástupca osvedčil zápisnicami z porady s klientom. Cestovné bolo
určené za cestu na trase Žilina - Bratislava a späť - 404 km, spotreba 8,0 l/100km pri cene benzínu 40,-
Sk a 38,- Sk. Použitie osobného motorového vozidla bolo odôvodnené skorým termínom pojednávania a

vzdialenosťou Bratislava - Žilina. Cestovné zo dňa 22.9.2009 a 8.12.2009 predstavuje cenu cestovného
lístka na trase Bratislava - Žilina a spať po 25,74 €. Cestovné náklady právny zástupca preukázal kópiou
osvedčenia o evidencii predmetného osobného motorového vozidla a vlakovými cestovnými lístkami.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Bratislave dňa 08.12.2009JUDr. Gabriela SOBOLOVSKÁ

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Martina Kokošková