Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2009

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/142/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106223123
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Toegelová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Toegelovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcov 1. Ivan Mikloš, nar.
13.6.1958, Košice, Hlavná č. 61, 2. Erika Miklošová, nar. 8.11.1956, Košice, Hlavná č. 61, obaja
zastúpení JUDr. Jozefom Horákom, advokátom v Košiciach, Masarykova 2, proti žalovanej Valéria
Nôtová - ED, Hlavná č. 61, Košice, IČO: 37 519 638, zastúpená JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom
v Košiciach, Štúrova č. 20, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 17C 142/2006-99 zo dňa 29.5.2008 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď z nájmu bytu č. 4, ktorý sa nachádza
v meštianskom dome na Hlavnej ul. č. 61 v Košiciach, súp. č. 93, nehnuteľnosť zapísaná v LV č.
10566, katastrálne územie Košice - Stred, zo dňa 23.6.2006 daná žalobcom v 1. a 2. rade žalovanou,
zastúpenou JUDr. Tiborom Šafárikom na základe plnomocenstva zo dňa 8.6.2005 je n e p l a t n á.
Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že žalovaná nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil zistením, v zmysle ktorého žalobcovia sa domáhali, aby
súd určil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 23.6.2006 podpísaná právnym zástupcom žalovanej, ktorá
bola doručená žalobcom dňa 4.7.2007, týkajúca sa bytu, nachádzajúceho sa v dome na Hlavnej ul. č.
61 v Košiciach je neplatná a zároveň žiadali aj priznať im náhradu vzniklých trov konania. Poukázali
na to, že 5.3.2001 uzatvoril žalobca v 1. rade so žalovanou ako prenajímateľkou zmluvu o nájme bytu,

ktorej predmetom je užívanie bytu č. 4, nachádzajúceho sa v budove na ulici Hlavnej č. 61 v Košiciach,
ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. 10566 ako dom súp. č. 93, dvor na parc. č. 803 o
výmere 1140 m2 - zastavanej plochy, katastrálne územie Stredné mesto. Zároveň podpísali aj prílohu
č. 1 k nájomnej zmluve. Táto bola postupne doplnená dvoma dodatkami a z nájomnej zmluvy vyplynula
skutočnosť, že bola uzatvorená na dobu neurčitú s platnosťou od 1.1.2001. V zmysle tejto zmluvy im
vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Právny zástupca žalovanej JUDr. Tibor Šafárik listom zo dňa
8.6.2005 oznámil žalobcovi, že s účinnosťou od 15.6.2005 prenajímateľka zvýšila žalobcom nájomné na

sumu 10.000,- Sk mesačne, pričom jednostranné zvýšenie nájomného oprel o ustanovenie § 696 ods.
1 OZ s prihliadnutím na vyhlášku Ministerstva financií SR, ktorá však konkretizovaná nebola. Listom
zo dňa 23.6.2006, ktorý bol žalobcom doručený 4.7.2006 právny zástupca žalovanej im dal výpoveď
z nájmu predmetného bytu s tým, že nájom bude ukončený dňom 1.10.2006, s čím však nesúhlasilivzhľadom na určenú výšku nájomného v zmysle vtedy ešte neupraveného žiadnym právnym predpisom.
Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou, túto žiadala zamietnuť a priznať jej náhradu vzniklých trov
konania. Po vykonanom dokazovaní, tak ako toto je uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového

súdu, prvostupňový súd konštatoval, že predmetom konania je určenie, že výpoveď z nájmu bytu č. 4,
nachádzajúceho sa v meštianskom dome na Hlavnej ul. č. 1 v Košiciach, súp. č. 93 ako nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. 10566, katastrálne územie Košice-Stred zo dňa 23.6.2006 daná žalobcom žalovanou,
zastúpenou JUDr. Šafárikom na základe plnomocenstva zo dňa 8.6.2005 je neplatná. Vychádzajúc z
ust. § 685 ods. 1 OZ, § 703 ods. 1 OZ, § 710 OZ, § 711 ods. 1d/, 2,6 OZ prvostupňový súd zistil,

že na LV č. 10566 je žalovaná zapísaná ako vlastníčka meštianskeho domu súp. č. 93, postaveného
na parcele č. 803 o výmere 1140 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá sa nachádza v Košiciach
na Hlavnej ul. č. 61 v rozsahu podielu 1/1. Žalobca v 1. rade ako nájomca uzavrel so žalovanou ako
prenajímateľkouazároveňvlastníčkouvyššiepopísanéhomeštianskehodomunájomnúzmluvunadobu
neurčitú,predmetomktorejbolnájombytuč.4ocelkovejvýmereobytnejplochy39m2avedľajšejplochy
o výmere 59 m2. Medzi zmluvnými stranami bolo zároveň dohodnuté a vzatá na vedomie skutočnosť,

že žalobca v 1. rade ako nájomca v spoločnej domácnosti býva s manželkou Erikou Miklošovou. Medzi
zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že žalobca ako nájomca bude uhrádzať prenajímateľovi mesačne
nájomné vo výške 365,- Sk do 5-teho dňa v mesiaci na účet prenajímateľa a zároveň mesačné zálohy
na plnenia spojené s užívaním bytu v celkovej výške 480,- Sk mesačne, ktoré sú splatné spolu s
nájomným. Medzi účastníkmi zmluvy bolo zároveň dohodnuté, že spôsob výpočtu nájomného, úhrad

za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ
oprávnenýjednostrannezvýšiťnájomné,úhradyzaplneniaposkytovanésužívanímbytuazmeniťďalšie
podmienky nájomnej zmluvy ustanovujú osobitné právne predpisy. Zároveň v zmluve bolo dohodnuté,
že dňom účinnosti tejto zmluvy zanikajú všetky predchádzajúce zmluvy o nájme bytu, že nájom sa
končí písomnou dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou. Účastníci zároveň k tejto nájomnej zmluve

uzavreli dodatok č. 1 dňa 23.3.2001 a dodatok č. 2 dňa 25.4.2001. Týkali sa upravovaného odvozu
domového odpadu a zmeny názvu prenajímateľa. Preukázaná bola aj skutočnosť, že žalovaná dňa
8.6.2005 splnomocnila JUDr. Tibora Šafárika na zastupovanie vo veciach týkajúcich sa výpovede z
nájmu bytu voči žalobcom v 1. a 2. rade a tento dňa 23.6.2006 listom vypovedal žalobcom nájom bytu v
súlade s § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák., v ktorej výpovedi bol skutkovo vymedzený dôvod výpovedi tak,

že od 17.3.2006 žalobcovia ako nájomcovia neplatili zvýšené nájomné, čím uplynula zákonná lehota
troch mesiacov. Zároveň v tejto výpovedi bolo vymedzené skončenie výpovednej lehoty nasledovne
„nájom bude takto ukončený dňom 1.X.2006 - 1. októbra. 2006“. Žalobcovia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu konštatovali, že nájomná zmluva vypovedaná týmto listom bola uzavretá 5.3.2001.
Túto výpoveď považujú za neurčitý prejav, nakoľko tento nie je dostatočne zrozumiteľný a určitý, pričom

túto nezrozumiteľnosť a neurčitosť výpovede právny zástupca žalobcov videl v neurčení, ktorého bytu
sa výpoveď týka. Uzavretím nájomnej zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá výška nájomného.
Túto žalobcovia ako nájomcovia prenajímateľke - žalovanej platili. Výpoveď z nájmu bytu prevzali dňa
4.7.2006. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 5.3.2001 uzavretá
zmluva o nájme bytu č. 4, nachádzajúceho sa v meštianskom dome na ulici Hlavná č. 61 v Košiciach,

nehnuteľnosť zapísaná v LV č. 10566, katastrálne územie Košice - Stred, ktorého vlastníčkou a zároveň
prenajímateľkou bola žalovaná a nájomcami - žalobcovia v 1.a 2. rade, ktorým vnikol spoločný nájom
bytu v súlade s § 703 ods. 1 Obč. zák.. Žalovaná svojho právneho zástupcu vo veciach dania výpovede
plnomocenstvom zo dňa 8.6.2005 splnomocnila a žalobcom dala výpoveď z nájmu predmetného bytu
podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák.. Výpoveď je zo dňa 23.6.2006, je podpísaná právnym zástupcom

žalovanej, pričom v tejto výpovedi je uvedená lehota, ktorou sa nájom predmetného bytu končí, a to
konkrétne na deň 1.10.2006. Žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote, v súlade s § 711
ods. 6 Obč. zák. neplatnosť výpovede uplatnili na súde. Súd zistil, že títo v skutočnosti prevzali výpoveď
dňa 3.7.2006, ktorá skutočnosť vyplýva z originálu doručeniek, ktoré boli súdu predložené k nahliadnutiu
na pojednávaní konanom dňa 29.5.2008 a ktorá výpoveď bola žalobcom doručovaná v súlade s § 46

O.s.p.. Súd teda mal preukázané, že žalobcovia výpoveď nájmu bytu prevzali 3.7.2006, ktorá skutočnosť
nebola medzi účastníkmi sporná a dňom 1.8.2006 začala plynúť 3-mesačná výpovedná lehota v zmysle
§ 710 ods. 3 veta druhá Obč. zák., ktorá uplynula dňom 1.11.2006 ( § 122 ods. 2 Obč. zák.). Poukazujúc
na § 37 ods. 1 Obč. zák., § 39 Obč. zák. a § 710 ods. 1,3 Obč. zák. prvostupňový súd konštatoval,
že v písomnej výpovedi musí byť uvedená lehota, kedy sa má nájom skončiť, a to najmenej 3 mesiace,

uplynutím ktorých sa nájom k bytu skončí, pričom táto výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená. Výpoveď z nájmu
bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené všeobecnou
časťou Občianskeho zákonníka, a to § 37 a nasledujúcich, ktoré upravujú právne úkony ako prejavyvôle v občianskoprávnych vzťahov. Právny úkon musí byť okrem iného určitý a nesmie obsahom alebo
účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, tak ako to upravuje §
49 Obč. zák.. Len pri dodržaní aj týchto vyššie uvedených požiadaviek je právny úkon platný. Občiansky

zákonník okrem písomnej formy výpovede a jej skutkového vymedzenia požaduje podľa § 710 ods.
3 aj splnenie ďalších náležitosti, pričom v druhej vete tohto ustanovenia je obsiahnutá kategorická
požiadavka, že v písomnej výpovedi musí byť uvedená lehota, kedy sa má nájom skončiť. Z uvedeného
teda vyplýva, že prenajímateľ musí výpovednú lehotu v zmysle § 710 ods. 3 veta druhá Obč. zák. vždy
uviesť a neuvedenie výpovednej lehoty prenajímateľom vo výpovedi danej nájomcovi alebo uvedenie

kratšej lehoty ako stanovuje § 710 ods. 3 veta druhá Obč. zák. je v rozpore jednak s týmto kogentným
ustanovením, jednak je to prejav neurčitý, a preto je výpoveď podľa §§ 37, 39 Obč. zák. neplatná. V
prejednávanej veci žalovaná ako prenajímateľka výpovednú lehotu vo výpovedi z nájmu bytu uviedla
kratšiu ako stanovuje kogentné ustanovenie § 710 ods. 3 veta druhá Obč. zák. a táto skutočnosť má za
následok neplatnosť výpovede, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 127/98.

Prvostupňový súd vyhodnotiac dokazovanie podľa § 132 O.s.p., svoje skutkové zistenia oprel
predovšetkým o listinné dôkazy a do úvahy vzal aj výpovede účastníkov, najmä ich tvrdenia, ktoré
neboli sporné a na základe takto vykonaného a zhodnoteného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
žalobcov je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

Poukazujúc na ust. § 142 ods. 1, § 151 a § 149 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách tohto konania.

Po doručení rozhodnutia účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov, včas proti

rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie žalovaná. Poukázala na odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. d,e/ a f/ O.s.p. s poukazom na § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p. tvrdiac, že rozsudok má vadu
spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení, ako to má na mysli judikatúra ESĽP, ako aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Uviedla, že tieto rozhodnutia vytkli súdom porušenie práva na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky otázky právne a skutkovo relevantné vo vzťahu k predmetu

sporu, ak sa v jeho priebehu prednesú, a to prirodzene aj v prípade, že ich súd vyloží inak ako účastník.
Poukázala na to, že namietala, že sa po prezentovaní dôkazov o právnom postavení žalobcov zariadi
podľa jeho obsahu a tvrdila, že žalobcovia nie sú nositeľmi práva daného § 680 ods. 1 OZ. Podľa
terajšieho stavu dokazovania získali byt protiprávne za situácie, akú riešil rozsudok Najvyššieho súdu
SR z roku 1970. Nepredložili výmer na byt, ktorý bol v aktuálnom čase jediným legálnym titulom užívania

bytu, ale zápis o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu, v ktorom je uvedený okrem žalobkyne akýsi
Smolníkov, jeho identita súd nezaujímala, ani z hľadiska v rozsudku formálne citovaného v § 703
ods. 1 OZ. V podaní z 25.4.2008 je chybne uvedený odkaz na § 49a OZ, nejde totiž o omyl, ide
jednak o zásadu ab initio nullum, semper nullum (od začiatku neplatné, navždy neplatné) a jednak o
modifikáciu zásady o nemožnosti preniesť na iného viac práv ako má prevodca v zmysle, že nemožno si

v budúcnosti uzurpovať právo, ktoré prisvojovateľovi nikdy nepatrilo. Za tohto stavu prichádza do úvahy
iba zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý nemôže byť konvalidovaný
žiadnymi, inak nulitnými úkonmi účastníkov. Rozsudok sa touto námietkou nezaoberá. Záver o porušení
(nedodržaní) kogentného ust. § 710 ods. 3 OZ je predovšetkým chybný pre nesprávnu intepretáciu
§ 46 O.s.p., ale tiež pre zúžené chápanie jeho použitia. To sa prejavilo v nedôvodne selektívnom

preskúmaní spôsobu doručenia (prevzatia) výpovede, a to prostredníctvom pošty. Posledná veta §
710 ods. 3 OZ odkazuje na primerané použitie ustanovení osobitného predpisu. Poznámka odkazuje
na jediné ust. § 46 O.s.p.. Zákon neobsahuje legálnu definíciu pojmu „primerane“. V kontexte § 710
ods. 3 OZ ide o ustanovenia o nájme bytu - to môže znamenať jediné, že nejde o doručenie ani
podľa § 47, ani podľa § 48 O.s.p.. Niet ani vzdialeného dôvodu tvrdiť, že sa na doručenie výpovede z

nájmu nevzťahuje kompletne celé ust. § 46 O.s.p., a to vrátane doručovania iným ochotným osobám a
vrátane fikcie doručenia (prevzatia) zásielky. Opačný názor vedie k absurditám, úplne znemožňujúcim
výpoveď dať a tým k protiústavnému okliešťovaniu jedného z prejavov základného práva, ktorým je
právo na ochranu majetku. O tom, kedy sa zásielka považuje za doručenú jednoznačne hovorí posledná
veta § 46 ods. 2 O.s.p.. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená a nie, keď si

zásielku uloženú adresát prevzal. Inak by ustanovenie neobsahovalo slová „... aj keď sa o uložení
nedozvedel“. Sústredenie sa súdu na tento jediný spôsob (doručenia poštou) naviac zatienil objektívny,
obom účastníkom známy a neodškriepiteľný fakt doručenia výpovede jednak fikciou podľa § 50 O.s.p.,
jednak následným ich prevzatím právnym zástupcom žalobcov, ktorému ich moja matka odovzdalana pokyn žalobcov a ktorý ich oproti podpisu prevzal 28.6.2007. Dokazovať treba sporné veci. Táto
spornounebola.Vzhľadomktomunemohlodôjsťkurčeniukratšejakozákonompredpísanejvýpovednej
lehoty. K tejto otázke sa v odôvodnení rozsudku súd nevyjadruje, hoci je podľa jeho stanoviska pre spor

rozhodujúcou. Právne posúdenie v tejto veci neovplyvnia výpovede, ale doklady a dokumenty. Tie sú,
alebo nie sú a nebudú k dispozícii. Môže preto o veci rozhodnúť odvolací súd meritórne. Navrhla preto s
poukazom na § 220 O.s.p. rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov celého
konania.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. K náhrade trov odvolacieho konania sa nevyjadrili.

V dôsledku odvolania podaného žalovanou odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. za použitia

ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodne. Preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil z dôvodov tam uvádzaných prvostupňovým súdom a
k týmto dodáva:

Žalovaná namieta odvolacie dôvody s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/,e/ a f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu súdom prvého stupňa, ktorá spočíva v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, teda musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s § 132 O.s.p. buď preto, že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Nesprávne právne posúdenie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Žalovaná namieta aj skutočnosť, že podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené. Tieto však žiadnym spôsobom žalovanou preukázané v tomto konaní neboli a odvolací súd
konštatuje, že ani namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. nie sú dané.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná vo svojom odvolaní namieta nepreukázanie vzniku nájomného
vzťahu medzi žalobcami a žalovanou, na č.l. 7 až 9 sa nachádza kópia zmluvy o nájme bytu uzavretá
medzi Valériou Nôtovou ako prenajímateľkou a Ivanom Miklošom ako nájomcom v súlade s § 663 a

nasl., § 685 a nasl. Obč. zák. dňa 5.3.2001. Takto vzniklý nájom bytu č. 4 bol zo strany žalovanej
neplatne vypovedaný. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že žalobcovia nepreukázali vznik nájomného
vzťahu tvrdiac, že byt získali protiprávne a existuje len dohoda o odovzdaní bytu (č.l. 82) . Podstatnou
je existujúca nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi v roku 2001. Ani ďalšia námietka v odvolaní
žalovanej týkajúca sa spôsobu doručovania výpovede neobstojí, pretože ust. § 710 ods. 3 Obč. zák.

pri doručovaní výpovede odkazuje na ust. § 46 O.s.p.. Podľa dôkazov založených v spise výpoveď
žalobcomboladoručovanádňa3.7.2006.Vtomčaseplatnéust.§46O.s.p.bolovtomtoznení:„§46ods.
1 O.s.p. - adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (v mieste podnikania) na pracovisku alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ods. 2 - ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia,
doručí sa inej dospelej osobe, bývajúcej v tom istom byte, alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej

na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomností. Ak nemožno ani takto doručiť,
uloží sa písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si
písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, i keď sa adresáto uložení nedozvedel. Ods. 3 - ak sa podľa ods. 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci
protichodný záujem, je doručenie neúčinné“.

Zo spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že na č.l. 95 je konštatované doručovanie výpovede z nájmu
bytu na adresu žalobcov prostredníctvom pošty, keď sama žalovaná predložila k nahliadnutiu originály
doručeniek a súd konštatoval, že žalobcovia výpoveď z nájmu bytu prevzali dňa 3.7.2006, keď výpoveď
bola doručovaná doporučene, avšak nie do vlastných rúk. Keďže išlo o doručovanie v súlade s ust. § 46
O.s.p., výpoveď zo dňa 23.6.2006, z ktorej nie je zrejmé, kedy bola daná na poštovú prepravu, doručili

3.7.2006. Je zrejmé, že neobstojí ani táto námietka žalovanej, pretože medzi napísaním výpovede
uplynulo 9 dní, z toho boli 4 dní pracovného voľna, ako je to zrejmé z kalendára pre jún, júl 2006. Z týchto
dôvodov odvolací súd, tak ako bolo už vyššie uvedené, rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdil, keďže zo strany žalovanej bola daná neplatná výpoveď. Zo znenia výpovede na č.l. 27
je zrejmé, že už pri jej vypracovávaní došlo ku chybe, keď počítačovým spracovaním bolo uvedené, že
nájom bude takto ukončený dňom 1.7.2006, čo následne bolo perom opravené a z arabskej sedmičky

(7) bola urobená rímska desiatka (X) a dopísaný bol text 1. októbra 2006.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobcovia si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a žalovaná bola v tomto konaní neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.