Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2006

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/13/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5103898378
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2006:5103898378.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: v rade 1./ B..

A. G., nar. X.X.XXXX, bytom Q., R. ul. č. XX a v rade X./ K. G., nar. X.X.XXXX, bytom Q., R. ul. č. XX,
proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Chlumeckého 2, o návrhu navrhovateľa na náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi 170.666,- Sk spolu s 13% úrokom z omeškania
ročne odo dňa 11.12.2002 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhal náhrady škody od SR - zastúpenej Úradom geodézie,
kartografie a katastra SR a to z titulu nesprávneho úradného postupu. Žiadali uhradiť istinu vo výške
282.333,- Sk spolu s 13% úrokom z omeškania odo dňa 11.12.2002 až do zaplatenia, nemajetkovú
ujmu v sume 141.167,- Sk. Svoj návrh .v podstate odôvodnili tým, že odporca svojím konaním v
konaní o zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností urobil prieťahy. Tým spôsobom, že v zákonnej
stanovenej lehote zmluvu o výstavbe, respektíve vstavbe s vyznačením rozhodnutia o vklade nedoručil

navrhovateľom. Následne došlo k tomu, že navrhovateľom bolo bránené vo výkone práv, pretože stav,
ktorý zapríčinil odporca sa stal prekážkou aj pre kolaudačné konanie a bolo priamo súvislé s jeho
marením. Prakticky odporca so zápisom vlastníctva meškal od 3.8.2000 do 9.12.2002, po ktorú dobu
nemohli nakladať s vlastníctvom a tým im bola spôsobená škoda vo výške 282.333,- Sk.

Odporca žiadal návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru vlastnícke právo k
bytu originárnym spôsobom môže vzniknúť len za určitých podmienok. Nie je podstatné ako je zmluva

o vzniku vlastníckeho práva nazvaná, avšak vychádza sa z obsahu zmluvy o výstavbe a táto by mala
obsahovať aspoň tie náležitosti, ktoré sú uvedené v § 22 ods. 1 zákona NR SR č. 182/93. Zmluva však
tieto náležitosti neobsahovala. Preto v danom prípade vlastnícke právo k bytu mohlo byť zapísané len
ako nová stavba. Navyše poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnej veci nie je daná príčinná súvislosť
medzi postupom Správy katastra v Žiline a škodou tak, ako to vyžaduje zákon č. 58/1969 Zb.

Je potrebné uviesť, že v tejto veci už raz súd konal a rozhodol rozsudkom 14C/13/2003-100 a to

dňa 3.5.2004. Vtedy návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovel. Na základe podaného odvolania
odporcom konal vo veci Krajský súd v Žiline, ktorý rozhodnutie Okresného súdu v Žiline zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytkol najmä to, že sa dôsledne nezaoberal existenciou
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Okresný súd sa navyše nezaoberal existenciourozhodnutia Životného prostredia Okresného úradu v Žiline ohľadne kolaudácie stavby, pričom táto
existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom na to, aby mohlo byť vo veci objektívne rozhodnuté.
Prikázal súdu zabezpečiť listinné dôkazy, predovšetkým spisy Okresného úradu v Žiline, zaoberať sa

bližšie existenciou príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu v jeho nesprávnom právnom postupe a
tým, že navrhovatelia nemohli byt prenajať inej osobe.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedka G.. K.
N., oboznámil sa predovšetkým s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 6Co 5/05 zo dňa 6.4.2005, s

geometrickým plánom, so zápisom o odovzdaní a prevzatí budovy, so zmluvou o výstavbe č. 6/2000
zo dňa 27.6.2000, so stavebným povolením, s výpisom z listu vlastníctva, s kolaudačným rozhodnutím
Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia č. 2001/02446/OÚ-od.ŽP-DP , so žiadosťou o
zápis bytu do listu vlastníctva, s notárskou zápisnicou N 110/2000 , s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil
nasledovné:

Navrhovatelia dňa 4.7.2000 doručili, v tom čase, Okresnému úradu v Žiline, katastrálny odbor návrh
na vklad vlastníctva na základe zmluvy o výstavbe č. X/XXXX . a to vlastníckeho práva k bytu na
poschodí obytného dobu č. sup. XXXX na ulici A. v Žiline a k vlastníckemu podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Ďalej záložného práva k bytu, vecného bremena k bytu a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX/X. Predmetom zmluvy X/XXXX zo dňa 27.6.2000

- zmluvy o výstavbe podkrovného bytu bolo obstaranie stavby, stavebné úpravy povalových priestorov v
podkroví obytného domu č. XX, vytvorenie dvojgeneračného bytu v Žiline, ulica A. č. XXXX/XX, parc. č.
XXXX/X, ktorú sa touto zmluvou zaviazal obstarávateľ Bytterm a.s. Žilina, Saleziánska ul. č. 4 obstarať
pre navrhovateľov predmetný byt. Ešte pred uzatvorením tejto zmluvy vydal vtedajší Okresný úrad Žilina,
odbor životného prostredia dňa 14.3.2000 stavebné povolenie pod č. 99/05400/06/OÚ-od.ŽP-DP, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2000. Týmto rozhodol o povolení stavby. Jednalo sa o stavebné
úpravy v povalových priestoroch v podkroví nad prvým poschodím vo vchode č. XX citovaného domu.
Obsahom zmluvy bol aj prevod vlastníckych práv k bytovému priestoru pôvodného podkrovného, k
spoločným častiam domu, k spoločným zariadeniam domu a k pozemku v spoluvlastníckom podiele ako
to vyplýva z obsahu tejto zmluvy.

Bolo zistené, že v danom prípade sa jednalo o vstavbu bytu v podkroví jestvujúceho domu a vlastníctvo
k bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobudlo na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo
nadstavbe domu a to bez akýchkoľvek ďalších podmienok. O vklade predmetnej zmluvy rozhodol
odporca bez výhrad a jej vklad bol povolený dňa 28.7.2000, ktorým dňom toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Zmluva s vyznačením povolenia jej vkladu bola navrhovateľom odovzdaná až dňa

29.1.2001.

Navrhovatelia na pojednávaniach dokazovali, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv sa zapisujú do
katastra vkladom čo znamená, že ku dňu rozhodnutia o povolení vkladu predmetu zmluvy bol odporca
povinný vlastníctvo tejto zmluvy aj zapísať do katastra vkladom a takto mal učiniť najneskôr do 30 dní

odo dňa podania návrhu na vklad to je najneskôr do 3.8.2000. Ďalej dokazovali, že nečinnosťou odporcu
im bola spôsobená škoda, ktorú vyčíslili na sumu 282.333,- Sk. Ta isto im bola spôsobená i nemajetková
ujma v sume 141.167,- Sk. Odporca, ako preukázali a ako dokazovali, vlastníctvo zapísal prakticky
až 9.12.2002. Na pojednávaní najmä po oboznámení sa rozhodnutím Krajského súdu v Žiline upravili
svoj návrh a žiadavali náhradu škody od vydania kolaudačného rozhodnutia v sume 170.666,- Sk a

nemajetkovú ujmu v sume 111.667,- Sk.

Naopak samotný odporca dokazoval, že postupovali ohľadne vkladu nehnuteľnosti štandardným
spôsobom. Podľa ich názoru nedošlo k žiadnej škode na strane navrhovateľov. I keby pripustili možnosť,
že došlo k prieťahom v konaní vo veci ako takej, tak nie je možné zistiť aké nájomné by sa vyberalo za

priestor od 3.8.2000, ktorý ešte nebol vôbec postavený. Vlastníctvo vzniklo až na základe kolaudačného
rozhodnutia čo bolo v roku 2002 a až potom by sa dal priestor prenajímať a mať z toho úžitok. Ďalej
dokazoval, že nemal byť v tomto prípade urobený ani vklad o stavbe a nadstavbe, pretože návrh nemal
potrebné náležitosti.

Z výpovede svedkyne K. V., predtým N., mal súd preukázané, že táto v rozhodujúcom čase bola
pracovníčkou Správy katastra v Žiline. Na pojednávaní vypovedala, že si veľmi dobre pamätá na daný
prípad. Bola to vlastne jej prvá vec, ktorú odvkladovala. Pri odvkladovaní však došlo k technickej chybe
a to k tomu, že sa nesprávne uviedol v odkladovacej zmluve podiel k tejto nehnuteľnosti. Zistila, žezapísaný podiel ako bolo v odvkladovacej zmluve nie je technicky možné zapísať. Predvolala obidve
strany a vysvetlila im čo sa stalo. V tom čase sa navrhovateľ vyslovil v tom slova zmysle, že on už raz
podpísal jednu zmluvu a nemieni nič opravovať a nechce, aby bol o niečo ukrátený. Nedal si vysvetliť,

že sa nejedná o ukrátenie jeho práv ohľadne nehnuteľnosti. Až za účasti druhej zmluvnej strany, teda
Byttermu a.s. Žilina sa im podarilo napraviť chybu, čo však určitý čas trvalo.

Zo zmluvy o výstavbe č. X/XXXX, ktorá bola odvkladovaná 28.7.2000 mal súd preukázané, že stavebník
Bytterm a.s. Žilina a budúci vlastník - navrhovatelia uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve. Predmetom

zmluvy boli stavebné práce v rozsahu holo byt. To znamená, že obstarávateľ sa zaviazal vytvoriť na
základe tejto zmluvy dvojgeneračný byt v priestoroch podkrovia obytného domu č. XX. Táto zmluva o
výstavbe bola zavkladovaná, respektíve jej vklad bol povolený 28.7.2000. Podpísaná bola 27.6.2000.
Z priloženého stavebného povolenia bývalého Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia č.
99/05400/OÚ-Od.ŽP-Db mal súd preukázané, že žiadateľovi Byttermu a.s. vyplýva, že bolo povolené
vykonať stavebné úpravy povalových priestorov v podkroví domu.

Z pripojenej nájomnej zmluvy, ktorú podpísali navrhovatelia s nájomcom G. U. 12.12.2002 vyplýva, že
predmetom nájmu je dvojgeneračný byt v podkroví nad prvým poschodím bytového domu na ulici A..
Zmluvné strany sa dohli na cene nájmu vo výške 10.000,- Sk mesačne.
Zo žiadosti o zápise bytu do listu vlastníctva katastra nehnuteľností mal súd zistené, že navrhovatelia
ešte dňa 18.9.2002 požiadali správu katastra, katastrálny odbor o zápis bytu do listu vlastníctva. Z tejto

žiadosti vyplýva, že Okresnému úradu v Žiline, katastrálny odbor predložili potrebné listiny na zápis do
listu vlastníctva.
Z kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia č. 2001/02446/
OÚ-OdŽP-Db zo dňa 23.8.2002 vyplýva, že navrhovatelia dňa 7.8.2001 podali návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia na stavbu, stavebné úpravy povalových priestorov v podkroví na prvom

poschodí vo vchode č. XX domu na ulici A. A. v Žiline. Z tohto vyplýva, že stavebné povolenie na stavbu
bolo vydané dňa 14.3.2000 a vyššie uvedeným dátumom odbor životného prostredia povolil užívanie
tejto bytovej jednotky.
ZprípisuOkresnéhoúraduŽilina,odborživotnéhoprostredia2001/02446/OÚ-OdŽP-Dbzodňa8.4.2000
vyplýva, že na základe žiadosti bolo odpisované navrhovateľovi v tom slova zmysle, že v prípade,

keď chce požiadať o kolaudáciu vo svojom mene je potrebné predložil list vlastníctva na jeho meno a
preberací protokol medzi ním a dodávateľom.

Podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle § 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní, v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní.
Podľa § 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 3 citovaného zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa možno nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Súd pri posudzovaní konkrétneho prípadu vychádzal z ustanovení citovaného zákona, pretože
rozhodujúce skutočnosti sa mali odohrať ešte v čase účinnosti starého zákona. Tieto rozhodujúce

skutočnosti boli od roku 2000 do roku 2002, pričom nový zákon o náhrade škody 514/2003 nadobudol
účinnosť 1.7.2004. Nepochybne bolo zistené z vykonaného dokazovania, že až dňa 9.12.2002 odporca
vyhotovil, urobil zápis do listu vlastníctva. Teda zavkladoval požiadavky navrhovateľa. Ako ďalej súd
zistil odporca meškal so zápisom vlastníctva prakticky viac ako 28 mesiacov.
Z vyjadrení Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia vyplýva, že kolaudácia nemohla

prebehnúť v primárnej lehote len z toho dôvodu, že navrhovateľ nedokázal predložiť na stavbu list
vlastníctva. Takže na jednej strane nemohlo byť vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože navrhovateľ
nemal list vlastníctva a na druhej strane zas samotný odporca nepriamo odvodzuje zápis na list
vlastníctva aj kolaudačným rozhodnutím. Tým, že odporca bol zápisom vlastníctva vo výraznom
omeškaní vznikla navrhovateľom škoda.

Túto škodu možno subsumovať pod ustanovenie § 18 ods. 1 zákona 58/69 Zb. Berúc na vedomie
ustanovenie, že štát zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobia jeho orgány štátnej správy , teda v tomto
prípade kataster nehnuteľností, ktorý meškal so zápisom vkladu do katastra prakticky viac ako 28
mesiacov.Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne zistené, že navrhovatelia vyčerpali všetky možné
opravné prostriedky ohľadne nápravy krívd, ktoré sa im stali neskorým zápisom do vkladu katastra
nehnuteľností. Až následne sa obrátili na tunajší súd s návrhom o náhradu škody z titulu zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Samotné meškanie odporcu so zápisom do
katastra nehnuteľností je možné považovať ako nesprávny úradný postup v tomto smere.
Aj svedkyňa naznačila vo svojej výpovedi, že kvôli technickým problémom, ktoré vznikli na strane
odporcu došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Nepochybne aj odporca pripustil, že v tomto prípade
došlokurčitýmprieťahom.Navrhovateliaupravilisvojpetitažiadaliuhradiťspôsobenúškoduoddátumu,

kedy podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, čo sa však opätovne zdržalo, pretože nemohli
predložiť k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia list vlastníctva, ktorý im zasa nechcel vydať
samotný odporca. Preto oprávnene žiadali náhradu škody od 8.7.2001, kedy podali návrh na kolaudáciu
stavby do 9.12.2002, kedy im konečne bolo zapísané vlastníctvo na list vlastníctva. To je za 17 mesiacov
a dva dni. Príčinu súvislosť vzniku škody a konaním odporcu vidí súd v tom, že nebyť prieťahov v konaní
mohli navrhovatelia byt prenajímať omnoho skôr.

O výške spôsobenej škody rozhodol súd keď mal preukázané, že navrhovatelia prenajali dvojgeneračný
byt nájomcovi G. U. a to za sumu 10.000,- Sk mesačne. Od tohto potom odvodzovali aj výšku škody,
ktorá im bola spôsobená za 17 mesiacov a dva dni vo výške 170.166,- Sk. Je potrebné podotknúť aj tú
skutočnosť, že navrhovatelia si uplatnili nárok na náhradu škody proti štátu prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti SR a to listom zo dňa 8.11.2002 s tým aby im bola náhrada za vzniknutú škodu zaplatená

do 10.12.2002. Potom si uplatňovali aj úrok z omeškania a to dňom po dni nasledujúcom kedy mala byť
zaplatená náhrada škody MS SR teda od 11.12.2002 a úrok žiadali vo výške 13%. Aj v tejto časti im súd
vyhovel a priznal im aj úrok z omeškania.
Nemohol sa však stotožniť z návrhom na vyplatenie nemajetkovej ujmy. Zákon č. 58/1969 Zb. takýto
pojem nepozná. Navrhovatelia nepreukázali o aký zákon, ustanovenie svoj návrh opierajú. Preto v tejto

časti ich návrh zamietol.

Navrhovatelia boli v tomto spore úspešný preto im podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. prináležala
aj náhrada trov konania. Túto si však neuplatnili a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalokonanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).