Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. august 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/1/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109200036

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Ľ. Ď., štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom T., V. XXXX/XX. proti odporkyni A. Ď., štátnej občianke Slovenskej
republiky, bytom T., V. XXXX/XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a iné takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa právo účastníkov spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX,. nachádzajúcom sa na

X.. poschodí bytového domu č. p. 23 na ulici V. v T., ktorý byt pozostáva z troch izieb, kuchyne a
príslušenstva.

II. Za ďalšiu členku S. B. D. T., so sídlom L. XXX/XX,. IČO XX. XXX. XXX. a ďalšiu nájomníčku
predmetného družstevného bytu sa určuje odporkyňa A. Ď..

III. Navrhovateľovi bytová náhrada nepatrí.

IV. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

V. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie polovice trhovej hodnoty členského podielu v bytovom
družstve, ktoré je spojené s nájmom predmetného družstevného bytu sa vylučuje na samostatné
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu č.
XX. nachádzajúceho sa na X.. poschodí bytového domu č. 23 na ulici V. v T. a zároveň žiadal, aby
odporkyňa, ktorá má byť podľa jeho návrhu určená za ďalšiu členku družstva a nájomníčku predmetného
bytu, bola zaviazaná vyplatiť mu polovicu trhovej ceny členského podielu v bytovom družstve . Uviedol,

že s odporkyňou ako manželia nadobudli do spoločného nájmu predmetný byt a po rozvode manželstva
sa on z bytu odsťahoval k rodičom, avšak spoločný nájom bytu zostal nevyporiadaný.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Podľa nej u navrhovateľ na predmetný byt nemá žiadny nárok. Ich
manželstvo je rozvedené už skoro 14 rokov a navrhovateľ po rozvode odišiel bývať k svojim rodičom.
Ona v byte zostala bývať spolu s ich deťmi a platila aj úhrady za užívanie bytu, na ktoré navrhovateľ
po rozvode prispel len pár krát po 500,- Sk. Odporkyňa má za to, že ona sama je nájomníčkou bytu
i členkou družstva.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkýň V. a S. Ď., dcér účastníkov, oboznámil
predložené listinné dôkazy, ktoré sú nižšie uvedené a zistil tento skutkový stav:

Znájomnejzmluvy,ktorúuzatvorilidňa20.11.1992účastnícikonaniasoS.B.D.T.vyplynul,žeodporkyni

ako členke menovaného družstva bol ponechaný do užívania družstevný byt v T. na ulici V. č.d. 2339,
č.p. 23, č.b. XX. na V.. poschodí pozostávajúci troch izieb, kuchyne a príslušenstva. V zmysle § 703 ods.
2 Občianskeho zákonníka vznikol uzatvorením nájomnej zmluvy odporkyni i jej vtedajšiemu manželovi,
navrhovateľovi spoločný nájom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v menovanom družstve.

Zo zhodných výpovedí oboch účastníkov vyplynulo, že ich manželstvo bolo rozvedené niekedy v
roku 1996. Po rozvode manželstva sa na ďalšom spoločnom nájme predmetného bytu nedohodli.

Navrhovateľ v byte zostal bývať ešte asi pol roka po rozvode manželstva. Z bytu sa odsťahoval k svojím
rodičom po tom, čo medzi ním a navrhovateľkou dochádzalo k hádkam. Podľa dohody zo dňa 28.8.1996
sa účastníci po rozvode manželstva dohodli na užívaní predmetného bytu tak, že navrhovateľ bude
užívať detskú izbu a odporkyňa spálňu a ostané priestory budú užívať obaja. Zároveň sa účastníci
dojednali, že po vyriešení bytovej otázky si rozdelia spoločne nadobudnutý majetok spôsobom, ktorý

je v dohode uvedený. Z výpovede navrhovateľa ako aj zápisu zo dňa 25.8.1996, ktorý podpísali obaja
účastníci vyplynulo, že navrhovateľ si pri odchode z predmetného bytu zobral len niekoľko hnuteľných
vecí a v byte si nechal osobné veci a šatstvo do doby, kedy sa účastníkom nevyrieši bytová otázka.
Následne s odporkyňou komunikoval, že by sa do bytu vrátil, čo ale odporkyňa odmietla a preto si z
bytu zobral šatstvo i dva paplóny a jednu podušku. Odporkyňa uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi

potvrdila.

Vypočuté svedkyne V. a S. Ď., dcéry účastníkov, zhodne vypovedali, že navrhovateľ, po tom, čo sa
odsťahoval, chodieval do predmetného bytu po poštu alebo si zobrať nejaké veci. Prvá z menovaných
svedkýň uviedla, že navrhovateľ v byte aj občas prespával. Z výpovedí menovaných svedkýň vyplýva,
že obe v predmetnom byte bývajú spolu s odporkyňou.

Zvýpovedenavrhovateľaakoajzpredloženýchústrižkovpoštovýchpoukážokvyplynulo,ženavrhovateľ
platil aj po odsťahovaní sa z predmetného bytu nájomné a úhrady za služby spojené s jeho užívaním a
to minimálne v časti. Takto uhradil v roku 1997 tri platby, v roku 1998 deväť platieb, v roku 1999 jedenásť
platieb, v roku 2000 päť platieb, v roku 2001 desať platieb a v roku 2002 desať platieb. Podľa správa S.
B. D. T. za obdobie od 1.11.2003 do 31.12.2008 uhradil navrhovateľ na týchto platbách osemnásťkrát

po 500,- Sk, ostatné platby uhradila odporkyňa. Od 1.1.2009 potom tieto platby platí výlučne odporkyňa.

S. B. D. T. vo svojej správe zo dňa 12.7.2010 navrhol, aby v prípade zrušenia spoločného nájmu bytu
bol za ďalšieho nájomcu bytu určený ten z účastníkov, ktorý byt riadne užíva a s ktorým budú bývať deti.

Navrhovateľ uviedol, že od odporkyne nepožaduje bytovú náhradu, pretože má bývanie zabezpečené.

Podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na

spoločnom nájme družstevného bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne o zrušení tohto práva ako
aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci sú bývalí manželia, ktorí sa za trvania manželstva
stali spoločnými nájomcami družstevného bytu a spoločnými členmi bytového družstva. Keďže sa po
rozvode manželstva nedohodli na tom, kto bude naďalej ako člen družstva a nájomca byt ďalej užívať,

mohol sa ktorýkoľvek z nich v zmysle citovaného § 705 Občianskeho zákonníka obrátiť na súd, aby
tento o zrušení práva spoločného nájmu rozhodol. Toto právo využila navrhovateľ a súd preto v súlade s
jeho návrhom podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušil právo spoločného nájmu družstevného
bytu účastníkov.

Súd pri rozhodovaní o zrušení spoločného nájmu bytu účastníkov vzal do úvahy aj skutočnosť, že od

rozvodu manželstva účastníkov už uplynulo viac ako 10 rokov ako aj skutočnosť, že navrhovateľ sa
z predmetného bytu po rozvode odsťahoval. Čo sa týka doby, ktorá uplynula od rozvodu manželstva
účastníkov, Občiansky zákonníka nijako časovo neobmedzuje spoločného nájomcu v jeho práve
požadovať zrušenie spoločného nájmu a určenie ďalšieho nájomcu. Uplynutím času takéto právo
nezaniká a rovnako nezaniká ani samotný spoločný nájom bytu, resp. ani sa nijakým spôsobom
netransformuje na výlučný nájom bytu pre niektorého zo spoločných nájomcov. Pokiaľ ide o skutočnosť,

že navrhovateľ sa po rozvode manželstva odsťahoval z predmetného bytu, tu súd uvádza, že v zmysle
§ 708 v spojení s § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ jeden zo spoločných nájomcov
opustí trvale spoločnú domácnosť, stáva sa výlučným nájomcom druhý zo spoločných nájomcov.
Uvedené ustanovenia však v zmysle konštantnej judikatúry nemožno aplikovať na prípady, kedy sú
manželia, prípadne rozvedený manželia ako spoločný nájomcovia zároveň aj obaja členmi bytového

družstva. V prípade družstevných bytov by bolo možné uvedené ustanovenia aplikovať len v prípade,
že ten z manželov, prípadne bývalých manželov, ktorý opustil spoločnú domácnosť, by nebol tiež
členom družstva. K takejto situácii prichádza vtedy, ak právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu vznikne niektorému z manželov, prípadne bývalých manželov ešte pred uzatvorením manželstva
a uzavretím manželstva potom vzniká len spoločný nájom družstevného bytu a nie aj spoločné

členstvo v bytovom družstve. V predmetnej právnej veci však o takýto prípad nejde. V konaní bolo z
predloženej nájomnej zmluvy a z výpovedí účastníkov preukázané, že nájomná zmluva na predmetný
byt bola uzavretá počas trvania manželstva účastníkov a účastníci sa stali nielen spoločnými nájomcami
predmetného družstevného bytu ale obaja aj členmi bytového družstva. Odchod navrhovateľa /a tu súd
neskúma, či sa jednalo o opustenie spoločnej domácnosti v zmysle § 708 Občianskeho zákonníka/ z

predmetného bytu po rozvode manželstva potom nemohol mať za následok zánik spoločného nájmu
predmetného družstevného bytu účastníkmi.

Keďže súd rozhodol o zrušení práva účastníkov spoločného nájmu družstevného bytu bolo potrebné
určiť, ktorý z účastníkov bude ďalej členom bytového družstva a výlučným nájomcom predmetného bytu.
Pri rozhodovaní o tejto otázke súd v súlade s ustanovením § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka zistil

stanovisko prenajímateľa, ktorý odporučil určiť za ďalšieho nájomcu bytu toho, ktorý byt riadne užíva a
bývajú s ním deti účastníkov. Takouto osobou je odporkyňa. Určenia odporkyne za ďalšiu nájomníčku a
členku družstva zodpovedá aj návrhu navrhovateľa a súhlasila s ním aj samotná odporkyňa. Na základe
uvedené za ďalšieho nájomcu a člena S. B. D. T. určil súd odporkyňu.

Navrhovateľ by mal v zmysle ustanovení § 712a Občianskeho zákonníka právo na bytovú náhradu.

Keďže si však toto právo výslovne neuplatňoval s poukazom na to, že má zabezpečené bývanie, súd
rozhodol, že navrhovateľovi bytová náhrada nepatrí.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov
konania rozhoduje na návrh. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, keď súd jeho návrhu vyhovel a preto
by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania. Keďže si však túto neuplatnil, súd mu

náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa o zaplatenie polovice trhovej hodnoty členského podielu v bytovom
družstve, tento návrh bol podaný predčasne, pretože predpokladom uplatnenia si práva na takéto
vyrovnanie je skutočnosť, že spoločný nájom bytu bol právoplatne zrušený a bol určený ďalší člen
družstva a nájomca bytu. Nemožno teda naraz, jedným rozhodnutím, rozhodnúť aj o zrušení spoločnéhonájmu bytu a aj o vyporiadaní členského podielu v bytovom družstve. Preto súd podľa § 112 ods. 2 O.s.p.
vylúčil v tejto časti návrh navrhovateľa na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ

18C/1/2009-54

domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).