Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/2/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109200280
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa J. F.,

bytom B. Š., L. S. X proti odporcovi R. P. s. r. o., so sídlom S., N. U. XXXX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,.
zast. Mgr. Z. O., N. M. N. V., V. XX, o určenie práva na vyplácanie úrazovej renty, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáha určenia, že počnúc dňom 05.05.2008 má voči
odporcovi právo na vyplácanie úrazovej renty titulom pracovného úrazu, ku ktorému u neho došlo dňa
18.01.1989.

Odporca žiadal žalobný návrh pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnuť. Povinnosť vyplácať úrazovú rentu navrhovateľovi totiž naďalej zaťažuje len

obchodnú spoločnosť R., a. s., IČO X. XXX XXX,. v žiadnom prípade nie odporcu. Navyše na odporcu
ani nemohla uvedená povinnosť zo spoločnosti R., a. s., IČO XX. XXX. XXX. prejsť, nakoľko majetok,
ktorý získal odporca bol nadobudnutý na základe nie zmluvy o predaji podniku, alebo jeho časti, ale na
základe kúpnej zmluvy, a to ešte od iného subjektu ako R., a. s., IČO XX. XXX. XXX,. ktorú spoločnosť
zaťažuje povinnosť vyplácania úrazovej renty navrhovateľovi.

Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Bez splnenia tejto procesnej podmienky totiž súd

nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej

povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovhoprávneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/
O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel

a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, z ktorého dôvodu je potom nutné prípadnú
žalobu o určenie zamietnuť.

V prejednávanej veci navrhovateľ poukazuje na to, že odporca mu odmieta vyplácať úrazovú rentu,
možno teda bez väčších pochybností ustáliť, že k porušeniu práva v danom prípade už došlo, z čoho

potom v zmysle uvedenej interpretácie ust. § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že určovacia žaloba - ktorá
zabezpečuje preventívnu ochranu - v tomto prípade nie je namieste. Ako už bolo vyššie uvedené, v
prejednávanej veci môže a musí navrhovateľ priamo žalovať na splnenie povinnosti. Uvedený záver
nakoniec logicky vyplýva aj z toho, že cieľ, ktorý navrhovateľ sleduje svojím žalobným návrhom - donútiť
odporcu, aby mu vyplácal úrazovú rentu - nedosiahne určením, že na vyplácanie úrazovej renty má
právo, ale len výrokom, ktorý odporcu, resp. subjekt vecne pasívne legitimovaný, priamo zaviaže na

vyplácanie úrazovej renty, t. j. žalobou na plnenie. Len žaloba na plnenie môže byť totiž exekučným
titulom, t. j. podkladom pre nútený výkon práva formou exekúcie. Pokiaľ sa za daných okolností teda
navrhovateľ v konaní domáha určenia, že má voči odporcovi právo na vyplácanie úrazovej renty,
neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súd nemohol inak ako žalobný návrh z
procesných dôvodov zamietnuť.

Keďže súd zamietol návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, teda z
procesných dôvodov, bolo vylúčené, aby sa zaoberal taktiež vecou samou.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania.
Nakoľko však odporca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, rozhodol súd ako je uvedené
vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.