Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/87/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209203726
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1209203726.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

navrhovateľa Tatra Real Development, a.s., Dunajská 25, Bratislava, IČO 36 283 461, zastúpeného
advokátom JUDr. Pavlom Malichom, AK Dunajská 25, Bratislava, proti odporcovi P13, s.r.o.,
Pestovateľská 13, Bratislava, IČO 35 883 707, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Klimko, AK
Grősslingova 51, Bratislava, o zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v kúpnej zmluve v sume 331
939,19 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi 165 969,59 €, s úrokom z omeškania 8,5%
ročne od 03. 09. 2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšísúddňa17.03.2009sadomáhalnavrhovateľvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 331 939,19 € príslušenstvom titulom neuhradenej zmluvnej
pokuty, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi v kúpnej zmluve zo dňa 28. 05. 2008, predmetom ktorej
bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXXX/XX, nachádzajúcemu sa v k. ú.

Trnávka od spoločnosti Tatra REAL na odporcu a odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č.
XXXXX/XX nachádzajúcom sa v katastrálnom území Trnávka zo žalobcu na žalovaného. Ďalej uviedol,
že odporca bol povinný najneskôr 25. 06. 2008 zaplatiť do notárskej úschovy kúpnu cenu v celkovej
sume 86 156 000,- Sk, túto povinnosť si nesplnil riadne a včas, v dôsledku čoho s poukazom na bod 8.1.1
kúpnej zmluvy si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 10 000 000,- Sk, v prepočte na menu
euro 331 939,19 €. Na úhradu zmluvnej pokuty navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 04. 08. 2008, s
lehotou splatnosti 15 dní od prevzatia výzvy odporcom. Odporca výzvu prevzal 14.08.2008, požadovanú

zmluvnú pokutu v lehote splatnosti do 02.09.2008 neuhradil. Navrhovateľ si uplatnil z uvedeného dôvodu
aj úroky z omeškania 14,5% ročne od 03. 09. 2008 do zaplatenia náhradu trov konania.

Súdvovecipodčíslomkonania32Ro/515/2009-133dňa20.04.2009vydalplatobnýrozkaz,vočiktorému
včas podal odpor odporca. V odpore uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 28.05.2008
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku pare. č. XXXXX/XX o výmere
XXXX V. druh pozemku záhrady, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra

pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie Trnávka ak pozemku pare. č. XXXXX/XX, druh
pozemku: záhrady, o výmere XXX V., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou
katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie Trnávka.Účastníci konania sa dohodli, že druhá časť kúpnej ceny za predmetné pozemky vo výške 35.700.000,-
Sk mala byť uhradená odporcom do notárskej úschovy, najneskôr do 25.06.2008. Navrhovateľ potvrdil
uloženie požadovanej sumy 35.700.000,-Sk do notárskej úschovy v notárskej zápisnici o vydaní listín

spísanej na Notárskom úrade Q.. Ľ. Q. dňa 09.07.2008 a súhlasil s vydaním 7 vyhotovení kúpnej zmluvy
odporcovi za účelom podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v súlade
s ustanovením bodu 4.5.1 kúpnej zmluvy. Po splnení podmienok na vydanie sumy 35.700.000,-Sk z
notárskej úschovy podľa bodu 4.5.1. kúpnej zmluvy bola celá táto suma predstavujúca druhú časť
kúpnej ceny za predmetné pozemky navrhovateľovi riadne a včas vyplatená z notárskej úschovy na

jeho bankový účet.
Je toho názoru, že napriek skutočnosti, že suma vo výške 5.461.400,- Sk, predstavujúca podiel na
dohodnutej výške druhej časti kúpnej ceny, bola do notárskej úschovy vložená po dohodnutej lehote,
avšak k vyplateniu kúpnej ceny a jej prechodu do dispozície navrhovateľa došlo riadne a včas a z
uvedeného dôvodu nárok na uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle žalobného návrhu navrhovateľa
nevznikol, nakoľko túto skutočnosť žalobca nikdy v priebehu plnenia kúpnej zmluvy nenamietal. Žiadal

súd návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený a v rozpore s dobrými mravmi celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kúpnou zmluvou zo dňa 28.05.2008, zápisnicou o
prijatí peňazí do notárskej úschovy č. N 501/2008, U 89/2008; N 503/2008, U 91/2008; N 500/2008,
U 88/2008; potvrdeniami zmluvou o prevode projektovej dokumentácie a práv s ňou spojených zo dňa

28.05.2008, fotokópiou geometrického plánu, dohodou o spolupráci, výpisom z obchodného registra
navrhovateľa, výpisom z obchodného registra odporcu, výsluchom svedka J.. T. F., V. K., V.. W. Š.,
rámcovou zmluvou o spolupráci, zmluvou o pôžičke, dohodou o urovnaní, výpisom z účtu navrhovateľa,
ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:

Z Kúpnej zmluvy súd zistil, že dňa 28.05.2008 uzavreli TATRA REAL, a. s. Bratislava ako predávajúci
1 a Tatra Real Development, a.s. Bratislava ako predávajúci 2 a P13, s.r.o. Bratislava ako kupujúci
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom s parcelným
číslom XXXXX/XX, druh pozemku záhrady, o výmere XXXX V., k zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
v celosti z predávajúceho 1 na kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu 32 725 000,- Sk a odplatný prevod

vlastníckeho práva k pozemku s parcelným číslom XXXXX/XX, druh pozemku záhrady, o výmere XXX
V., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v celosti z predávajúceho 2 na kupujúceho v dohodnutej kúpnej
cene 8 925 000,- Sk. Prvú časť kúpnej ceny za pozemok 1 predstavujúcu 4 675 000,- Sk bol kupujúci
povinný uhradiť predávajúcemu 1 najneskôr v deň podpisu tejto zmluvy. Druhú časť kúpnej ceny za
pozemok 1 predstavujúcu 28.050.000,- Sk bol kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu 1 najneskôr do

dňa 25.06.2008 uložením do notárskej úschovy. Prvú časť kúpnej ceny za pozemok 2 predstavujúcu
1 275 000,- Sk bol kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu 2 najneskôr v deň podpisu tejto zmluvy.
Druhú časť kúpnej ceny za pozemok 2 predstavujúcu 7.650.000,- Sk bol kupujúci povinný uhradiť
predávajúcemu 2 prostredníctvom notárskej úschovy najneskôr dňa 25.06.2008.
Podľa článku VIII, bod 8.1, podbod 8.1.1. si zmluvné strany dohodli, že ak si kupujúci nesplní riadne a

včas svoju povinnosť uvedenú v bode 4.5 kúpnej zmluvy a jeho podbodoch voči predávajúcemu 1 , je
predávajúci 1 oprávnený od zmluvy odstúpiť a kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu 1 zmluvnú
pokutu vo výške 10 000 000,- Sk.
Podľa článku VIII, bod 8.3, podbod 8.3.1 si zmluvné strany dohodli, že ak si kupujúci nesplní riadne a
včas svoju povinnosť uvedenú v bode 4.6 kúpnej zmluvy a jeho podbodoch voči predávajúcemu 2, je

predávajúci 2 oprávnený od zmluvy odstúpiť a kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu 2 zmluvnú
pokutu 4 000 000,- Sk.
Podľa bodu 8.1.3 a 8.3.3. kúpnej zmluvy celá kúpna cena predávajúcemu 1 a predávajúcemu
2 mala byť vyplatená do 21.07.2007.

Z notárskej zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy N 502/2008, U 90/2008 súd zistil, že zložiteľ
obchodná spoločnosť P13, s.r.o. Bratislava požiadal o prijatie peňažnej čiastky 7 650 000,- Sk do
notárskej úschovy.

Z notárskej zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy N 503/2008, U 91/2008 súd zistil, že zložiteľ
obchodná spoločnosť P13, s.r.o. Bratislava požiadal o prijatie peňažnej čiastky 35 700 000,- Sk do
notárskej úschovy.Z notárskej zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy N 500/2008, U 88/2008 súd zistil, že zložiteľ
obchodná spoločnosť P13, s.r.o. Bratislava požiadal o prijatie peňažnej čiastky 14 756 000,- Sk do

notárskej úschovy.

Z potvrdenia notárky Q.. R. Q. zo dňa 09.07.2008 súd zistil, že podľa zápisnice o prijatí peňazí do
notárskej úschovy N. XXX/XXXX prijala od odporcu do notárskej úschovy dňa 25.06.2008 peňažnú
čiastku 16 997 900,- Sk a dňa 03.07.2008 peňažnú čiastku 5 590 700,- Sk, ktoré boli zložené v prospech

TATRA REAL, a .s. Bratislava.

Z potvrdenia notárky Q.. R. Q. zo dňa 09.07.2008 súd zistil, že podľa zápisnice o prijatí peňazí do
notárskej úschovy N 502/2008 prijala od odporcu do notárskej úschovy dňa 25.06.2008 peňažnú čiastku
7 650 000,- Sk, ktoré boli zložené v prospech spoločnosti Tatra Real Development, a.s. Bratislava.

Z potvrdenia notárky Q.. R. Q. zo dňa 09.07.2008 súd zistil, že podľa zápisnice o prijatí peňazí do
notárskej úschovy N. XXX/XXXX prijala od odporcu do notárskej úschovy dňa 25.06.2008 peňažnú
čiastku 35 700 000,- Sk, ktoré boli zložené v prospech spoločnosti TATRA REAL a .s. Bratislava.

Z potvrdenia notárky Q.. R. Q. zo dňa 09.07.2008 súd zistil, že podľa zápisnice o prijatí peňazí do
notárskej úschovy N XXX/XXXX prijala od odporcu do notárskej úschovy dňa 25.06.2008 peňažnú
čiastku 14 756 900,- Sk, ktoré boli zložené v prospech obchodnej spoločnosti TATRA REAL,
a .s. Bratislava.

Z výpovede svedka J.. T. F. súd zistil, že v spoločnosti Tatra Reál začal pracovať na základe pracovnej
zmluvy od septembra 2007, kedy som sa dostal do orgánov spoločnosti presne nevie, nepamätal
si, kedy odišiel jeho predchodca. V čase keď sa pripravovali podklady pre uzavretie kúpnej zmluvy
už v spoločnosti pracoval a bol som podpredsedom predstavenstva. Uviedol, že jednoznačne došlo
k omeškaniu zloženia druhej časti kúpnej ceny na účet do notárskej úschovy, čím následne došlo

k oneskorenej úhrade kúpnej ceny od notára na účet spoločnosti Tatra Real a. s.. Na úhrady celej
kúpnej ceny bol dohodnutý termín najneskôr do 21.07.2008, v skutočnosti boli prijaté peniaze na účet
spoločnosti až 16. 07. 2008. o oneskorenosti úhrady kúpnej ceny zo strany odporcu boli informovaní.
Očakávali plnenie zo strany odporcu v časti zaplatenia kúpnej ceny skôr, termín 21.07.2008 bol hraničný
termín,komplikácienastalipričiastočnýchúhradáchzloženýchdonotárskejúschovy,ktorésaoneskorili.

Mal na mysli druhú časť kúpnej ceny, ktorá mala byť zložená do notárskej úschovy najneskôr 25.06.2008
avšak v skutočnosti boli do notárskej úschovy zložené 03.07.2008 a 04.07.2008. Zo strany odporcu boli
informovaní, že v súvislosti s administratívno-organizačnými dôvodmi a kurzovými zmenami
sa dostali do situácie, že platby budú oneskorené, informoval ho o tom pán Z.. Na predĺžení lehoty
zaplatenia druhej časti kúpnej ceny nedohodli.

Z výpovede svedka V. K. súd zistil, že má vedomosť o kúpnej zmluve, ktorá mala byť uzavretá medzi
spoločnosťou Tatra Real a.s. a PI3 s.r.o.. Pri jednaniach bola spoločnosť P13 zastúpená AK Klimko a
partners a v tom čase pracoval v tejto kancelárii. Podieľal sa na príprave tejto zmluvy. Obe spoločnosti
už dlhú dobu spoločne jednali, buď o vzájomnej spolupráci alebo o možnosti odkúpenia pozemku v

kat. území Trnávka, napokon sa spoločnosť P13 s.r.o. s navrhovateľom dohodla, že odporca pozemok
odkúpi. Zmyslom dohodnutých možností o zmluvných pokutách prípadne odstúpenia od zmluvy bolo to,
že tieto mali nastúpiť až v prípade, keď sa obchod nezrealizuje, z jednej alebo z druhej strany. V tomto
prípade nebola dodržaná lehota len v časti zaplatenia druhej časti kúpnej ceny, lebo nebola zložená
riadne a včas, ostatné lehoty boli dodržané. Bola dohodnutá skoro jednomesačná lehota od zloženia

druhej časti kúpnej ceny 25.06.2008 do vyplatenia celej kúpnej ceny navrhovateľovi do 21.07.2008. Tiež
uviedol,žespoločnosťP13s.r.o.plánovalapoužiťnaúhradukúpnejcenybankovýúverINVESTKREDIT
BANK v Rakúsku, práve podkladom pre poskytnutie úveru mala byť táto kúpna zmluva, pričom proces
schvaľovania úveru potreboval určitý čas. Odporca informoval navrhovateľa o skutočnosti, že hrozí
oneskorenie s úhradou druhej časti kúpnej ceny. Bol pritom, keď spoločnosť P13 obdržala informáciu,

bolo to v piatok pred 23.06.2008, stretli sa spolu s klientom a so zástupcami Tatra Real na notárskom
úradeF..V.aF..Q.stým,ženavrhovateľbolinformovanýkonateľomspoločnostiArnonomEpschteinom,
že nastala komplikácia financovania, ktorá spočívala v tom, že suma v euro, vplyvom kurzových zmien
nebude postačovať na zaplatenie celej druhej časti kúpnej ceny a druhým dôvodom bolo to, že pracovníkINVEST KREDIT BANK zadal neskoro údaje týkajúce sa kurzu, resp. konverzie slovenskej koruny. Na
tomto stretnutí sa zástupcovia spoločnosti Tatra Reál pýtali, či sa dokončí táto transakcia. Pán Z. ich
ubezpečil, že za každých okolností budú peniaze zložené, avšak s niekoľkodňovým oneskorením. Tiež

uviedol, že pán F., ktorý bol na tomto stretnutí povedal, že z niekoľkých dní sa nestrieľa. Potom ako ich
spoločnosť P 13s.r.o. ubezpečila, že zvyšok kúpnej ceny bude vyplatený, boli podpísané záložné zmluvy
na základe ktorých obchod pokračoval ďalej a keďže vlastníkom pozemku bol Tatra Real a. s., zmluvy
podpisovala táto spoločnosť. Zmyslom zmluvnej pokuty malo byť to, že buď sa obchod uzavrie alebo
sa neuskutoční, pri odstúpení od zmluvy si uplatnia zmluvné pokuty na krytie škôd pre neuskutočnenie

transakcie.

Z výpovede svedka V.. W. Š. súd zistil, že pracoval ako advokátsky koncipient v Advokátskej kancelárii
JUDr. Malicha a tento poskytoval právne služby spoločnosti Tatra Real Development, takže šlo o jeho
bývalého zamestnávateľa. Príprava podkladov pre uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a
odporcom trvala asi 4 mesiace, prebehlo veľa rokovaní, niekoľkokrát sa zmluva prerábala. Aby sa vyhlo

pochybnostiam zmluva obsahuje článok 8.8 v ktorom sa udáva, že každé z práv účastníkov odstúpiť
od zmluvy a právo na zmluvnú pokutuje samostatným právom. Išlo o dohodu zmluvných strán, výška
zohľadňovala povahu obchodu a výšku hodnôt o ktoré v zmluve išlo. Výška zmluvnej pokuty 10 000 000
Sk bola odobrená spoločnosťou P13 s.r.o.. Pamätá si však, že sa raz stretli u notára, vtedy ich p. Z.
informoval, že možno budú meškať niekoľko dní zo zložením druhej časti kúpnej ceny, t. j. jeden až dva

dni., vtedy ho informoval zástupca spoločnosti P13 s.r.o., že na pozemkoch je nejaké právna vada, začo
by navrhovateľovi tiež hrozila zmluvná pokuta a preto len v slovnej rovine navrhli p. Z. uzavretie dodatku,
podľa ktorého sa posunie splatnosť pre nich o dva dni a oni by upustili od uplatnenia zmluvnej pokuty,
toto však odmietli. Spresnil, že pokuta mala hroziť spoločnosti Tatra Real a nie navrhovateľovi. Limit v
jednotlivých porušeniach bol v zmluvách dojednaný, avšak horná hranica bola kumulatívne dohodnutá

sumou 10 alebo 15 miliónov Sk za všetky porušenia zmluvy.

Z rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 16.09.2005 súd zistil, spoločnosť TATRA REAL, a.s. Bratislava
a Gratex International, a.s. Bratislava sa dohodli na uzavretí rámcovej zmluvy o spolupráci, podľa ktorej
zmluvné strany mali spoločný zámer, ktorým bolo zakúpenie pozemku v Bratislave m. č. Ružinov

spoločnosťou TATRA REÁL, a.s., tento pozemok zastavať objektom o rozsahu 8.000 m2 prenajímateľnej
plochy, prenajatie nebytových priestorov rozsahu najmenej 2.500 m2 spoločnosti Gratex International,
a.s. tomto objekte za cenu nie vyššiu ako 330,-Sk/m2 za účelom presťahovania jej sídla, a na tento
účel poskytnutie pôžičky spoločnosťou Gratex International, a.s. spoločnosti TATRA REAL, a.s. až do
výšky uvedenej v tejto zmluve a za ďalších podmienok uvedených v tejto zmluve.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.09.2005 súd zistil, že spoločnosť Gratex International, a.s. Bratislava
ako veriteľ a TATRA REAL, a.s. Bratislava ako dlžník sa dohodli na uzavretí zmluvy o pôžičke, podľa
ktorej veriteľ prenechá dlžníkovi sumu 22.731.000,- Sk a dlžník sa zaviazal celú sumu pôžičky splatiť
(vrátiť) jednorazovo a to najneskôr do konca roku 2010.

Z dohody o urovnaní zo dňa 27.05.2008 súd zistil, že spoločnosť Gratex International, a.s. Bratislava
a TATRA REAL, a.s. Bratislava ako veriteľ a dlžník po odstúpení od rámcovej zmluva sa dohodli na
zaplatení istiny pôžičky v sume 22 731 000,- Sk do 13.07.2008. K odstúpeniu od rámcovej zmluvy
došlo z titulu porušenia povinnosti vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy o spolupráci, jedným z nich

bolo nesplnenie si povinnosti zaobstarať právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby riadne
a včas do konca roku 2007,zaobstarať územné rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie a
začatie výstavby objektu a zaobstarania kolaudačného rozhodnutia.

Z výpisu z účtu spoločnosti TATRA REAL, a.s. zo dňa 18.07.2008 súd zistil, že spoločnosť uhradila

spoločnosti Gratex Internatioval a.s. Bratislava sumu 50 000 000,- Sk titulom vrátenia istiny pôžičky 22
731 000,- Sk, úrokov a zmluvnej pokuty 8 000 000,- Sk.

Z výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 04.08.2008 súd zistil, že spoločnosť TATRA REAL a. s.
Bratislava vyzvala odporcu podľa bodu 8.1, podbod 8.1.1. na zaplatenie zmluvnej pokuty 10 000 000,-

Sk do 15 dní od obdržania výzvy. Odporca výzvu prevzal 14.08.2008.Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2009 súd zistil, že TATRA REAL, a. s. Bratislava
postúpil spoločnosti Tatra Real Development, a. s. Bratislava pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 331 939,19 €. Oznámenie odporca prevzal dňa 02.03.2009.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
kúpnu cenu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuta, alebo určený spôsob je určenia.

Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 a 545 Občianskeho
zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi
škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek
právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Zákon

teda nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením peňažného záväzku.
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je
uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená (§ 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani
spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Medzi

účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10 000 000,- Sk v prípade oneskorenej
úhrady druhej časti kúpnej ceny. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej
dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná
v neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto
je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými

mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho
obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi
určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku
spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického
hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého

konania a pod. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť. Vystihujú podstatné historické tendencie, sú
prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto
všeobecne stanovených pravidiel je potrebné použiť ďalších vodidiel, z ktorých možno usúdiť, čo je vo
vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní

platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej
pokuty(funkciupreventívnu,uhradzovaciuasankčnú).Vsúvislostisvýškouzmluvnejpokutyjepotrebné,
aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením
určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorejvýškavýrazneprevyšujevýškuskutočnevzniknutejškody,jeneprimeranáaprerozporsdobrýmimravmi
neplatná.
Toto ustanovenie súdu umožňuje, aby súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil s prihliadnutím

k hodnote a významu zaisťovanej povinnosti, a to až do výšky vzniknutej škody. V prvej fáze súd
rieši otázku, či bola dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Pre toto posúdenie zákon žiadne
kritéria nestanovuje; záver o tom, či je dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta, je teda
vecou voľnej úvahy súdu. Posúdenie otázky (ne)primeranosti zmluvnej pokuty závisí na okolnostiach
konkrétneho prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré k dohode posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli

a na okolnostiach, ktoré ju sprevádzali. Nie je rovnako vylúčené, aby súd pri posudzovaní tejto otázky
prihliadol k významu a hodnote zaisťovanej povinnosti, zákon mu to však neukladá. V druhej fáze jeho
rozhodovania, kedy posúdi, či použije svoje moderačné práva alebo nie, t. j. či neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu zníži. Zákon ani v tejto druhej fáze nevymedzuje žiadne kritéria pre rozhodnutie súdu, či
svoje moderačné právo použije, a je rovnako vecou jeho úvahy, či pri tomto posúdení prihliadne prípadné
i k významu a hodnote zaisťovanej povinnosti. Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty súd vezme

do úvahy aj to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Pôjde teda o také prípady,
keď výška škody bude nižšia ako dojednaná zmluvná pokuta.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v kúpnej zmluve a ktorou si účastníci tejto

zmluvy zabezpečili riadnu a včasnú úhradu druhých splátok kúpnej ceny z kúpnych zmlúv do notárskych
úschov. Zmluvná pokuta bola dojednaná ako paušalizovaná náhrada škody. Dojednanie o zmluvnej
pokute bolo platné a jeho platnosť nebola v priebehu konania spochybnená. V konaní bolo taktiež
jednoznačne preukázané, že k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvou pokutou odporcom došlo.
Preto má súd jednoznačne za to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovaný navrhovateľom

v tomto konaní je dôvodný. Súd využil svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu primerane znížil s
prihliadnutím na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu v dôsledku nedodržania dohodnutej
lehoty na uhradenie druhej časti kúpnej ceny vznikla škoda. Súd dospel k záveru, že primeranou
náhradou za porušenie povinnosti odporcu bude 1/2 dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 5 000 000,- Sk
v prepočte 165 969,59 €. Súd je pri znížení zmluvnej pokuty limitovaný výškou škody, ktorá vznikla do

doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Pri
zmierňovacom práve súdu ide nepochybne o zásah súdu do zmluvnej voľnosti, lebo súd môže na návrh
svojim rozhodnutím zmeniť zmluvné dojednanie strán (výšku zmluvnej pokuty). Je potrebné uviesť, že
toto právo má charakter výnimočného zásahu do právneho vzťahu založeného stranami, ktoré nemôže
negovať princíp zmluvnej voľnosti a preto je na mieste len tam, kde by zmluvná pokuta zreteľným a

výrazným spôsobom prevyšovala hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a z toho vyplývajúcu
výšku skutočne vzniknutej škody. S poukazom na uvedené súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný
zamietol.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O výške úroku z omeškania
súd rozhodol podľa § 3 NV SR č. 87/95 Z. z., pričom výška diskontnej sadzby v čase vzniku omeškania
bola v septembri 2008 vo výške 4,25%. Z dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi dlžnú sumu ku
dňu 02.09.2008, ktorý bol uvedený vo výzve na úhradu zmluvnej pokuty - 15. deň od doručenia výzvy, v

nasledujúci deň t. j. 03.09.2008 sa dostal s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania (§ 517 ods.
1, 2 O. z.). súd úrok z omeškania priznal od 03.09.2008 zo súdom priznanej výšky zmluvnej pokuty
vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby t. j. 8,5%. Vo zvyšku súd navrhovateľom požadovaný úrok z
omeškania zamietol, tento si ho uplatnil podľa ustanovení obchodného zákonníka, čo v tomto konaní
nebolomožnéaplikovať,nakoľkovzťahmedziúčastníkmikonaniavyplývalzustanoveníokúpnejzmluve

podľa ustanovení občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania sú rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Úspech navrhovateľa z celkovo priznanej sumy pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty a priznaných úrokov
z omeškania predstavuje 50%, úspech odporcu z časti konania, v ktorej bol žalobný návrh zamietnutý
50%, čistý úspech navrhovateľa 0%. Vzhľadom na to, súd rozhodol o náhrade trov tak, že náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach,

s náležitosťami odvolania v súlade s ustanovením § 205 OSP. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.