Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/18/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106228773
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu M. M., bytom V. č. XX,.

proti žalovanému O. A., trvale bytom T. T., U.. XX.. N. č. XXX/XX,. prechodne bytom M., O. XXXX/XX,.
zastúpenému JUDr. S. K., advokátom so sídlom v M., P. X,. o návrhu na zaplatenie 829,85 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 829,85 Eur s 9,5% úrokom od 06.11.2005 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania vo výške 118,55 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27. novembra 2006 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
829,85 Eur (25.000,-Sk) spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 6. novembra 2006 do zaplatenia.
V návrhu uviedol, že v priebehu roku 2005 boli medzi ním a žalovaným uzatvorené zmluvy o pôžičke
ústnou formou, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému dňa 23. januára 2005 sumu 165,97

Eur (5.000,-Sk) a dňa 28. januára 2005 sumu 663,88 Eur (20.000,-Sk). Žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenia sumy 829,85 Eur výzvou zo dňa 18. októbra 2006 s tým, aby žalovaný túto sumu zaplatil
na účet žalobcu, najneskôr do 6. novembra 2006. Žalobca zaslal žalovanému dňa 7. novembra 2006
predžalobnú výzvu, pokus o zmier. Keďže žalovaný v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil, dostal
sa so svojim záväzkom do omeškania. Diskontná sadzba (od 27. septembra 2006 základná úroková
sadzba) v mesiaci september bola stanovená vo výške 4,75 % p.a., preto v súlade s nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z.z. § 3 výška úrokov z omeškania predstavovala 9,5 % p.a.., k žalobe priložil fotokópie

potvrdení o vkladoch v hotovosti, výzvy na splnenie záväzku, podacích lístkov, predžalobnú výzvu -
pokus o zmier.

Okresný súd Trenčín vydal dňa 26. júla 2007 platobný rozkaz č.k. 54Ro/1577/2006-15, proti ktorému
podal včas odpor právny zástupca žalovaného. V odpore uviedol, že popiera opodstatnenosť nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 829,85 Eur s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky, nakoľko žalovaný
si od žalobcu žiadne peniaze nikdy nepožičal, naopak práve žalobca si priebežne požičiaval peniaze
a sumy poukázané na účet žalovaného boli jednotlivé splátky, ktoré si žalobca od žalovaného požičal.
Uviedol, že dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predloží na pojednávaní. Žiadal, aby súd žalobu v

celom rozsahu zamietol a žiadal aby bol súdom oslobodený od platenia súdneho poplatku z dôvodu
hmotnej núdze.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil spis tunajšieho súdu sp.zn. 17C/18/2009,
návrh žalobcu, kópie potvrdení o vkladoch v hotovosti zo dňa 23. januára 2005 a zo dňa 28. januára
2005, výzvu na splnenie záväzku zo dňa 18. októbra 2006, predžalobnú výzvu zo dňa 7. novembra 2006,
podacie lístky, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 3. septembra 2007, vyjadrenie k odporu zo dňa13. novembra 2007, potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch doručené súdu dňa
5. decembra 2007, odvolanie proti uzneseniu zo dňa 28. mája 2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predložených kópií potvrdení o vklade v hotovosti mal súd za preukázané, že dňa 23. januára 2005

vložil žalobca na účet žalovaného sumu 165,97 Eur (5.000,-Sk) a dňa 28. januára 2005 sumu 663,88
Eur (20.000,-Sk).

Z predloženej výzvy na splnenie záväzku mal súd za zistené, že žalobca dňa 18. októbra 2006 vyzval
žalovaného na splnenie záväzku s tým, aby mu žalovaný uhradil sumu 829,85 Eur do 6. novembra 2006.
Výzvu zaslal žalovanému na adresu trvalého aj prechodného pobytu. Predžalobnou výzvou, pokusom o
zmier zo dňa 7. novembra 2006, žalobca opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 829,85 Eur.

Predžalobnú výzvu, pokus o zmier zaslal žalobca žalovanému na adresu jeho trvalého i prechodného
pobytu.

V odpore proti platobnému rozkazu sa žalovaný zaviazal, že dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
predloží na pojednávaní.

Na pojednávaní dňa 2. júna 2009 žalobca uviedol, že žalovanému sumu 829,85 Eur požičal kolegiálne

pre jeho osobnú potrebu, pričom so žalovaným boli ústne dohodnutí, že žalovaný mu uvedenú sumu
vráti do týždňa od ústneho vyzvania. Uviedol, že po nezhodách v spoločnom podnikaní žalovaného
vyzval písomne na splnenie dlhu. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval. Poukázal na skutočnosť, že
žalovaná suma nebola jedinou, ktorú žalovanému požičal, celkovo žalovanému požičal sumu 9.485,16
Eur (285.750,-Sk), manželke žalovaného S. A. požičal sumu 18.754,56 Eur (565.000,-Sk) a súčasnej

priateľke žalovaného M. K. požičal sumu 11.617,87 Eur (350.000,-Sk). Uviedol, že proti žalovanému
podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie ďalších 1.991,64 Eur (60.000,-Sk). Podľa žalobcu tvrdenia
žalovaného v odpore sú účelové a svedkovia navrhnutí žalovaným sú dlžníkmi žalobcu.

Napojednávanídňa2júna2009právnyzástupcažalovanéhouviedol,žepredmetnésumy,ktoréžalobca
poukázal žalovanému, boli pôžičky, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi na základe ústnych zmlúv o

pôžičke. Výzvy na zaplatenie žalobcu považoval žalovaný za provokáciu, keďže mali nezhody vo firme.
Peniaze zaslané žalobcom na účet žalovaného boli splatením pôžičky. Žalovaný poskytol žalobcovi
pôžičku pred rokom 2005, kedy ešte nebol v hmotnej núdzi. Právny zástupca žalovaného uviedol, že
je potrebné vypočuť žalovaného. V liste zo dňa 24. apríla 2009 navrhol právny zástupca žalovaného
vypočuť aj manželku žalovaného S. A..

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného, t.j. k 6.
novembru 1996 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca vložil na účet žalovaného dňa
23. januára 2005 sumu 165,97 Eur a dňa 28. januára 2005 sumu 663,88 Eur. Taktiež nebolo sporným,
že žalobca žalovaného písomne vyzval na splnenie dlhu, keď právny zástupca žalovaného uviedol, že
výzvy na zaplatenie zo strany žalobcu považoval žalovaný za provokáciu.

Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi poskytol sumu 829,85 Eur na základe ústnej zmluvy o pôžičke
uzatvorenej ešte pred rokom 2005, súd považuje za účelové a nepravdivé, nakoľko v podanom odpore

proti platobnému rozkazu zo dňa 3. septembra 2007 uviedol, že sa nachádza v hmotnej núdzi, v
potvrdení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch uviedol, že je nezamestnaný, nemá príjmy
zinýchzdrojovanevlastníosobnýmajetokväčšejhodnoty.Nakoľkodostavuhmotnejnúdzesažalovaný
dostal skôr, ako požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, má súd za to, že bol to práve on, kto si od
žalobcu požičal sumu 829,85 Eur. Šetrením súd zistil, že žalobca je predsedom predstavenstva akciovej

spoločnosti a spoločníkom v štyroch spoločnostiach s ručením obmedzeným, pričom výška splatených
vkladov do spoločností je spolu v sume 48.463,12 Eur. Súd preto tvrdenie žalovaného, že si žalobca
od žalovaného, ako od osoby dostávajúcej sa do stavu hmotnej núdze, prípadne už osoby v hmotnej
núdzi, požičal sumu 829,85 Eur považuje za nepravdivé. Súd dospel k záveru, že žalovaný neposkytol
žalobcovi pôžičku v sume 829,85 Eur a sumy vložené na účet žalovaného neboli splátkami za ňu, ale

naopak, súd zistil, že sumy vložené žalobcom na účet žalovaného boli pôžičkou pre žalovaného, ktorú
mal žalovaný žalobcovi na výzvu do týždňa vrátiť.

Výzvou zo dňa 18. októbra 2006 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 829,85 Eur do 6.
novembra 2006. Nakoľko v stanovenej lehote žalovaný uvedenú sumu nezaplatil, počnúc dňom 6.
novembra 2006 sa dostal do omeškania. Od dňa, kedy bol dlžník v omeškaní, vznikol žalobcovi nárok

na úrok z omeškania, ktorého výška nebola zmluvou o pôžičke dojednaná. Súd preto žalobcovi priznal
úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 829,85 Eur podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Žalovaný v odpore uviedol, že súdu predloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak okrem
vypočutia žalovaného a jeho manželky žiadne dôkazy súdu na pojednávaní nenavrhol. Súd zistil,
že navrhovaná svedkyňa je manželkou žalovaného a žalobca proti nej vedie súdne konanie na

Okresnom súde Michalovce pre zaplatenie pôžičky. Z uvedeného dôvodu vznikajú dôvodné pochybnosti
o vierohodnosti jej výpovede, preto dôkaz - výsluch S. A. - súd nevykonal.

Súd taktiež nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch žalovaného, nakoľko mal žalovaný dostatok času
sa písomne vyjadriť a predložiť jemu známe dôkazy svedčiace v jeho prospech. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že žalovaný by sa mohol dostaviť k súdu na výsluch v septembri 2009. Právny

zástupca však neuviedol, že je v styku so žalovaným, nevedel uviesť ani kde sa žalovaný nachádza a na
akú adresu mu je možné doručiť zásielku. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa žalovaný v mesiaci
september 2009 na pojednávanie dostavil a že by sa dozvedel termín pojednávania. Nakoľko však
na pojednávaní nepredložil právny zástupca žalovaného žiaden dôkaz, svedčiaci v prospech tvrdení
žalovaného, súd pokladá jeho vyjadrenie v odpore zo dňa 3. septembra 2007 za dostačujúce pre

vyjadreniepostojažalovanéhokveci.Zuvedenýchdôvodovsúdnavrhovanýdôkaz-výsluchžalovaného
- nevykonal.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotárazavykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V súlade s ustanovením § 137 Os.p. podľa § 142 ods. 1 O.s.p žalobcovi patrí náhrada trov konania

spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku v sume 49,79 Eur.

Žalobcovi patrí i náhrada cestovných výdavkov, a to za cestu V. - T. a späť v dňoch 14. apríla 2009, 28.
apríla 2009 a 2. júna 2009 z dôvodu účasti na pojednávaní, t.j. 3 x 73 km, pri spotrebe 6,9 l/100km a
pri cene nafty 1,073 Eur/liter. Náhrada za pohonné hmoty potom predstavuje sumu 16,20 Eur. Paušálna
náhrada za kilometre podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 181/2008 Z.z.
predstavuje 39,42 Eur (0,18 x 219).

Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobcu súd zistil, že hodinový zárobok žalobcu je 11,64
Eur, avšak z vyúčtovania trov konania žalobcom je zrejmé, že zamestnávateľ sa dopustil chyby v písaní,
nakoľko suma 11,64 Eur je denným zárobkom žalobcu. Podľa cestových poriadkov trvá cesta z miesta
bydliska žalobcu do miesta sídla súdu 1 hodiny. Súd preto žalobcovi priznal náhradu mzdy za deň 14.
apríla 2009 za čas tri hodiny, za deň 28. apríla 2009 za čas 3 hodiny a za deň 2. júna 2009 za čas 3

hodiny, spolu 9 hodín po 1,46 Eur, t.j. 13,14 Eur.

Žalobca si vo vyúčtovaní trov konania uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade ušlého
zárobku za dni účasti na pojednávaní, každý v trvaní 8 hodín. Nakoľko cesta z miesta bydliska povinného
do miesta sídla súdu trvá podľa cestovných poriadkov jednu hodinu, súd po pripočítaní času, ktoré strávil
žalobca svojou účasťou na pojednávaní priznal žalobcovi náhradu ušlého zárobku za tri hodiny za každý

deň účasti na pojednávaní.

Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí náhrada trov konania vo výške 118,55 Eur.

Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného predpisu.