Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/53/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105236058
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci žalobcu Ing. V. Š.,

podnikajúceho pod obchodným menom V. P., so sídlom P., N. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. J.
P., advokátkou so sídlom B., M. X,. proti žalovaným 1/ S. R. - M. S. S. R. so sídlom B., Ž. N. XX. a 2/
Mgr. A. L., notárke so sídlom T., E. XX. o zaplatenie 170.160,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným sa 1/ a 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa titulom nesprávneho úradného postupu domáha od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia čiastky
170.160,-Sk s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporkyňa ako štátom poverená osoba
na výkon notárskej činnosti pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu, ktorý dokument mal byť

exekučným titulom, pojala do tohto exekučného titulu len istinu bez príslušenstva, z ktorého dôvodu
žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie titulom uvedenej notárskej zápisnice bola
v časti príslušenstva zamietnutá.

Žalovaný 1/ vo veci vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie.

Žalovaná 2/ žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Dokazovaním vykonanom výsluchom účastníkov konania ako i oboznámením sa s ostatným spisovým
materiálom súd zistil, že sporná notárska zápisnica bola spísaná dňa 31.07.2002 a jej predmetom bol
uznávací prejav dlžníkov o dlhu titulom zmluvy o faktoringu

vo výške 600.000,-Sk, ktorého splatnosť bola v uvedenej zmluve o faktoringu datovaná dňom 31. marca
2003.

Zo zmluvy o faktoringu č. 3107021 uzavretej dňa 31. júla 2002 medzi žalobcom ako faktorom a klientom

bližšie popísaným v tejto zmluve súd zistil, že uvedenou zmluvou bol medzi jej účastníkmi založený
obligačno-právny vzťah, na základe ktorého vznikla žalobcovi ako faktorovi pohľadávka voči klientovi vo
výške 600.000,-Sk so splatnosťou ku dňu 31.03.2002. Pre prípad omeškania klienta s úhradou uvedenej
pohľadávky si zmluvné strany dojednali v čl. I. bod 5 uvedenej zmluvy poplatok z omeškania vo výške
0,15 % denne z dlžnej čiastky.Z notárskej zápisnice Notárskeho úradu Mgr. A. L. so sídlom v T., E. XX,. sp. zn. N 166/02 (NZ 167/02)
zo dňa 31.07.2002 súd zistil, že jej predmetom bol uznávací prejav dlžníkov o dlhu titulom zmluvy o
faktoringu č. 3107021 vo výške 600.000,-Sk so súhlasom dlžníkov s vykonateľnosťou a s exekúciou

uvedenej notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, to všetko v prospech žalobcu.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, dospel potom súd
k záveru, že pokiaľ žalovaná 2/ ako notárka vyhotovujúca uznanie dlhu v čase, kedy tento dlh ešte
nebol splatný, pojala do notárskej zápisnice len istinu bez príslušenstva a teda vymedzila predmet tejto
notárskej zápisnice len čo do istiny, učinila tak v súlade so zákonom; bolo by naopak v rozpore so
zákonom, pokiaľ by predmetom notárskej zápisnice o uznaní dlhu bol i poplatok z omeškania v čase,

kedy dlžník ešte nebol v omeškaní, t.j. keď nárok žalobcu titulom omeškania ešte neexistoval. Ako totiž
vyplýva z povahy inštitútu "uznanie dlhu", ktorý je upravený v ust. § 558 Občianskeho zákonníka, uznať
možno len dlh, ktorý v čase uznania už existuje. Budúci dlh uznať nemožno.

Z hľadiska právneho posúdenia súd žalobu zamietol v zmysle ust. § 40 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti, podľa ktorého ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za

škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Nakoľkosaodporkyňa2/nedopustilaprivyhotovovaníspornejnotárskejzápisnicežiadnehopochybenia,
nemohla spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu.

Vo vzťahu k žalovanému 1/ bolo nehospodárne a nadbytočné sa zaoberať otázkou, či v konaní
je alebo nie je pasívne legitimovaným. Pokiaľ totiž súd ustálil, že žalovaná 2/ sa nedopustila

protiprávneho konania, nezaložila svojím konaním zodpovednostný vzťah, a teda ani svoju a ani
prípadnú zodpovednosť iného subjektu.

Plne úspešným žalovaným vznikol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Nakoľko
však výslovne uviedli, že si trovy konania neuplatňujú, súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a náhradu
trov konania im nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.