Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/75/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107211868
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľky M.

R., bytom D. N. V., K. XXXX/XX-XX,. práv. zast. JUDr. D. K., advokátkou so sídlom P. B., Ž. XX/XX. proti
odporcovi Ing. R. R., bytom D. N. V., K. XXXX/XX-XX,. práv. zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom T.,
N.. S.. A. XX/XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Právo spoločného nájmu účastníkov k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX,. na X.. poschodí bytového
domu č. p. XXXX/XX,. ulica K. v D. N. V. sa z r u š u j e a u r č u j e sa, že byt bude ďalej užívať ako
výlučná nájomníčka a členka družstva navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý byt vypratať a vyprataný navrhovateľke odovzdať do 15 dní odo dňa, ku
ktorému mu bude zabezpečený náhradný byt.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala zrušenia práva spoločného
nájmu k bytu označenému vo výroku tohto rozsudku s tým, že účastníci, ktorí sa za trvania manželstva
stali spoločnými nájomcami bytu, sa rozviedli a o ďalšom užívaní bytu po rozvode sa nedohodli.
Požadovala, aby výlučným nájomcom a členom bytového družstva bola určená ona s odôvodnením,
že sa stará o obe maloleté deti z ich manželstva, ktoré jej boli rozvodovým rozsudkom zverené do jej
osobnej starostlivosti. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu byt vypratať bez povinnosti zabezpečiť
mu bytovú náhradu, nakoľko svoju bytovú otázku má odporca vyriešenú, keď býva u svojej priateľky,

s ktorou má už aj dieťa.

Odporca súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu, avšak pre prípad, že by súd za výlučnú
nájomníčku a členku družstva určil navrhovateľku žiadal, aby jeho povinnosť vypratať predmetný byt
bola viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, nakoľko nemá inú možnosť bývania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.11.1992 v rímskokatolíckom
kostole v B., z pripojeného spisu tunajšieho súdu, že toto bolo rozsudkom zo dňa 23.06.2006, č. k.
21C/224/2005-55, rozvedené a maloleté deti N. a E. pochádzajúce z ich manželstva boli na čas po
rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke.Z dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa
18.09.1995 súd zistil, že účastníci ako nadobúdatelia z uvedenej dohody nadobudli členské práva
a povinnosti členov bytového družstva, s ktorým členstvom bol spojený i nájom družstevného bytu

označeného vo výroku tohto rozsudku. Zo stanoviska O. P. B. súd ďalej zistil, že bytové družstvo
doporučuje prideliť nájom bytu a členstvo v družstve tomu z manželov, komu boli do výchovy a opatery
zverené maloleté deti.

Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada

mu nepatrí.

Právne súd vec posúdil podľa cit. ust. § 705 ods. 2 veta druhá a ods. 3 Občianskeho zákonníka a ustálil,
nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že nájom k predmetnému družstevnému bytu nadobudli
účastníci za trvania manželstva a po rozvode k dohode o ďalšom užívaní tohto bytu medzi nimi nedošlo,
že zákonné predpoklady pre zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov k spornému bytu súdnym

rozhodnutím sú v prejednávanej veci splnené. Nakoľko prednostnými kritériami pri určovaní ďalšieho
nájomcu sú zákonom určené dve kritériá, a to záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, ktoré
obe kritériá v danom prípade svedčia v prospech navrhovateľky, keď jej boli na čas po rozvode zverené
maloleté deti, nezostávalo súdu iné, ako za výlučnú nájomníčku a členku družstva určiť navrhovateľku.
Preto súd rozhodol tak, že v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel a za výlučnú nájomníčku a členku

družstva určil navrhovateľku.

So zrušením spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu súvisí podľa cit. ust. § 712a ods. 8
Občianskeho zákonníka otázka bytovej náhrady, v zmysle ktorej úpravy má rozvedený manžel v zásade
právo na náhradný byt, ibaže by rozvedený manžel disponoval neodvodeným právom bývania v inom
byte, a teda priznanie bytovej náhrady by tak bolo v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ). Pretože v prejednávanej veci nebolo zistené, že by odporca mal inú možnosť bývania,
keď bývanie u jeho súčasnej priateľky za žiadnych okolností nemožno považovať za jemu svedčiace
neodvodenéprávobývania,bolajehopovinnosťvyprataťbytviazanánazabezpečenienáhradnéhobytu.
Z týchto dôvodov súd žalobnému návrhu v tejto časti nevyhovel a odporcovi priznal právo na náhradný
byt.

Výrok o trovách konania vychádza z § 142 ods. 2 O. s. p. nakoľko navrhovateľka mala v konaní len
čiastočný úspech. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navyše uvedené rozhodnutie je v záujme oboch účastníkov i ich maloletých detí, návrh mohol podať
ktorýkoľvek z účastníkov a súd nebol návrhom viazaný.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.