Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2007

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/115/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1505220712
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V rozhodol samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci

navrhovateľky: maloletá M. S., nar. XX.X.XXXX,. zastúpenej matkou Ing. Z. S., bytom B., H. XX,.
zastúpenej MUDr. J. M., bytom B., Z. XX,. proti odporkyni: E. I., nar. XX.X.XXXX,. bytom B., L. XX,.
zastúpenej JUDr. D. P., advokátkou, AK - E. XX,. B., o náhradu škody 93.535,-Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 93.535,-Sk s 6% úrokom z omeškania zo sumy 80.000,-
Sk od 23.10.2005 až do 2.5.2007 a so 6% úrokom z omeškania z sumy 93.535,-Sk od 2.5.2007 až do
zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 9810,-Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti príslušenstva súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu 5357,-Sk titulom náhrady trov štátu, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 23.9.2005 domáhala náhrady škody od odporkyne. Svoj návrh
odôvodnila tým, že v byte odporkyne nachádzajúceho sa v B. na H. ulici č. XX,. č. bytu 83 na 8. poschodí
došlo dňa 7.9.2005 k prasknutiu vodovodného potrubia a následkom tejto poruchy došlo k zatečeniu a
tým poškodeniu bytu a zariadenia bytu navrhovateľky, ktorý sa nachádza pod bytom odporkyne v tom
istom bytovom dome. Škodu, ktorá navrhovateľke vznikla si vyčíslila na sumu 80.000,-Sk podľa odhadu
poisťovne.Uviedla,ženásledkomporuchydošlokpoškodeniumaľovkyvkuchyni,obývacejizbe,detskej
izbe, pracovni, spálni, kúpeľni; stierky v rozsahu 20m2; plávajúcej veľkoplošnej podlahy v obývacej izbe

v rozsahu 28 m2, v detskej izbe v rozsahu 2 m2, v pracovni v rozsahu 3 m2, v kuchyni v rozsahu 3
m2. Ďalej došlo k poškodeniu podnoží na dvoch kusoch reproskrinkách, rádiomagnetofón, počítač, laku
na dvoch stoličkách, osvetlenia nad barovým pultom, ovčej kožušinovej podložky. Nakoľko odporkyňa
nemala uzavretú poistnú zmluvu na svoj byt, zapríčinila zatečenie jej bytu a teda za vzniknutú škodu
nesie zodpovednosť odporkyňa ako vlastníčka bytu č. 83.

Navrhovateľka si uplatnila škodu u poisťovne A. - S. P. a.s. a táto jej z titulu poistnej udalosti uhradila
škodu vo výške 18.261,- Sk. Poistné plnenie na súčastiach vnútorných priestorov bolo obmedzené
čiastkou 4000,-Sk. A hnuteľné veci boli uhradené v zálohovej čiastke 14.261,-Sk.

V priebehu konania navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu petitu tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
jej 93.535,-Sk so 6% úrokom z omeškania od podania žaloby t.j. od 23.9.2005 až do zaplatenia a
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a preddavky na znalecké dokazovanie. Zmenu petitužiadala po podaní znaleckého posudku, po vyčíslení škody znalcom. Znalec odhadol škodu 97.535,72
Sk, pričom poisťovňa plnila vo výške 4000,-Sk.

Súd v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu petitu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že je pravdou,
že dňa 7.9.2005 došlo k havárii na potrubí, avšak podľa jej názoru išlo o haváriu, za ktorú nenesie
nikto zodpovednosť. V jej byte došlo k odtrhnutiu prívodu studenej vody v stene v kuchyni. Asi tri
štvrte roka predtým vymieňala kuchynskú linku, avšak nemyslí si, že vtedy mohlo dôjsť k poškodeniu
potrubia. V čase havárie bol v byte odporkyne jej syn, ktorý zabezpečil opravu a navrhovateľke ponúkol
vymaľovanie bytu a odsatie vody špeciálnym vysávačom. Navrhovateľka o túto službu neprejavila

záujem. Uviedla, že poškodený byt navrhovateľky bola ohliadnuť aj s odborníkom a zistila, že podlaha
je zatečená, ale odborník, ktorého mala so sebou jej nevedel povedať či sa dajú parkety opraviť, alebo
vymeniť. Ďalej uviedla, že nevidí príčinnú súvislosť medzi prasknutím trubky v jej byte a zatečením bytu
navrhovateľky. Podľa nej sa jedná o poistnú udalosť a nie o náhradu škody. Informovala sa u odborníkov
ohľadne zatečených parkiet a zistila, že v prípade zatečenia sa majú parkety zdvihnúť aby nedošlo k ich

zavlhnutiu, myslí si, že navrhovateľka mala parkety zdemontovať aby nedošlo k takej veľkej škode. Ďalej
poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka prerábala celý byt, vyhadzovala priečky, prerábala vodu a
teda mohla porušiť statiku domu. Žiadala , aby súd postupoval v konaní v prihliadnutím na ustanovenia
§ 441 OZ, nakoľko podľa jej názoru bola škoda spôsobená aj zavinením navrhovateľky a nepočínala si
tak, aby sa škoda nezväčšovala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
spise, znaleckým dokazovaním a zistil:

Maloletá navrhovateľka je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v B. na H. ulici č. XX,. č. bytu 73 na 7.
poschodí zapísaného na LV č. 2531 v katastrálnom území P.. Odporkyňa bola v čase vzniku škody t.j.
7.9.2005 vlastníčkou bytu v B. na H. ulici č. XX,. č. bytu XX. na 8. poschodí zapísaného na LV č. 2531

v katastrálnom území P.. V priebehu konania byt predala, čo však na konanie nemá žiaden vplyv. Tieto
skutočnosti súd zistil z listov vlastníctva. V konaní bola maloletá zastúpená zákonnou zástupkyňou -
matkou.

Z prednesu účastníkov bolo nesporné, že dňa 7.9.2005 došlo v byte odporkyne k havárii na vodovodnom
potrubí, k jeho prasknutiu a následkom tejto poruchy došlo k zatečeniu bytu navrhovateľky. Podľa

vyjadrenianavrhovateľkyakoajzápisuzohliadkypoisťovneA.bolopreukázané,ževbytenavrhovateľky
došlo k poškodeniu maľovky v kuchyni, obývacej izbe, detskej izbe, pracovni, spálni, kúpeľni; stierky
v rozsahu 20m2; plávajúcej veľkoplošnej podlahy v obývacej izbe v rozsahu 28 m2, v detskej izbe v
rozsahu 2 m2, v pracovni v rozsahu 3 m2, v kuchyni v rozsahu 3 m2. Ďalej došlo k poškodeniu podnoží
na dvoch kusoch reproskrinkách, rádiomagnetofón, počítač, laku na dvoch stoličkách, osvetlenia nad

barovým pultom, ovčej kožušinovej podložky. Nutné bolo vykonať čistenie, sušenie, premiestňovanie
nábytku, pranie prádla a zatečených koberčekov. Škody v byte boli čiastočne zdokumentované aj
siedmimi kusmi farebných fotografií zo dňa 7.9.2005 ( č.l. 13-19 spisu). Keďže odporkyňa nemala
poistený byt ani zodpovednosť za škodu, navrhovateľka si uplatnila škodu od poisťovne A. z vlastnej
poistnej zmluvy. Navrhovateľke bola poisťovňou likvidovaná škoda vo výške 18261,-Sk, pričom z

tejto sumy, sumu 4000,-Sk predstavovalo poistné plnenie na súčastiach vnútorných priestorov bytu.
Táto suma bola limitovaná čiastkou v zmysle poistnej zmluvy do výšky 4000,-Sk Skutočnú škodu si
navrhovateľkavyčíslilaodhadomnasumu80.000,-Sk,nakoľkodokladyodparketovejpodlahyaohľadne
vykonaných stavebných resp. maliarskych prác nemala k dispozícii. Škodu vyčísľovala tak, že parkety
si vyčíslila na sumu 85,000,-Sk, maľovky a stierky na 15.000,-Sk, čo je spolu 100000,-Sk, pričom po

zohľadnení amortizácie 0,84 bola škoda 84.000,-Sk a po odpočítaní plnenia poisťovňou Allianz vo
výške 4000,-Sk, škoda predstavovala sumu 80.000,-Sk. K tejto výške škody dospela po konzultácii s
odborníkmi, nakoľko doklady od zakúpenia plávajúcej podlahy, stierkovania a maľovania už nemala k
dispozícii.Odporkyňa založila čestné prehlásenie H. I. - jej syna, overené u notára zo dňa 3.8.2006, z dôvodu,
že tento sa nachádza v Írsku a nemôže byť v konaní vypočutý ako svedok. Tento v čestnom prehlásení
uviedol, že dňa 7.9.2005 došlo v ich byte k havárii na studenej vode, pričom nebola pustená práčka,

ani iný spotrebič, ktorý by potreboval vodu a na vodovode nebola žiadna závada. Keď sa vracal do bytu
navečer zistil, že v byte bola voda aj v izbách mali mokré koberce, zisťoval príčinu a zistil, že na hadici
na prívode studenej vody medzi batériou a potrubím v kuchyni bol odtrhnutý závit.

Nakoľko odporkyňa namietala výšku škody, ktorá navrhovateľke vznikla a navrhovateľka si výšku
škody vyčíslila odhadom súd nariadil znalecké dokazovanie na otázku výšky škody ako aj zásahu

navrhovateľky do statiky budovy, nakoľko aj toto odporkyňa namietala.

Navrhovateľka v priebehu konania listinnými dôkazmi preukázala, že rekonštrukciu, ktorú v byte
realizovala dodatočne úradne zlegalizovala.

Znalec Ing. J. N., z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, podal súdu posudok
ohľadne výšky škody, ktorá vznikla v byte u navrhovateľky pri poruche na vodovodnom potrubí dňa
7.9.2005 v byte odporkyne. V posudku uviedol, že na základe vykonanej ohliadky a jeho odborných

skúseností a znalostí podlaha v byte je v takom technickom stave, že po akejkoľvek oprave nebude
spĺňať požiadavky na zabudované stavebné výrobky v zmysle stavebného zákona a nebude vykazovať
požadované technické parametre, kladené na funkciu plávajúcej drevenej podlahy( najmä rovinnosť
v ploche, kročajovú nepriezvučnosť, mechanickú odolnosť, estetiku, požiadavky na údržbu). Zároveň
skonštatoval, že súčasný technický stav plávajúcej podlahy - nasiaknutie, kohézia vrstiev, deformácia

jednotlivých vrstiev v skladbe podlahy ukončila predčasne životnosť podlahy a vyplýva z toho nutnosť
vymeniť celú plochu podlahy. Nakoľko nie je známy čas pôsobenia vody, množstvo zatečenej vody,
spôsob a rozsah odsávania vody, nemôže sa jednoznačne vyjadriť k tomu, že po odsatí vody by mohla
byť podlaha funkčná. Takisto sa nedá jednoznačne odpovedať, či by odsatím zatečenej vody došlo aj
k odsatiu vody pod vrstvou podlahy v miestach dilatácii a odsatiu vlhkosti nahromadenej v kročajovej

izolácii pod podlahou. Jednoznačne konštatoval, že drevená podlaha nie je určená do mokrého ani
vlhkého prostredia, aj údržba tejto podlahy sa robí iba vlhkou, dobre vyžmýkanou handrou, teda bez
dlhodobého pôsobenia vody. Drevená podlaha má povrchovú úpravu zrealizovanú obvykle lakovaním,
piatimi vrstvami špeciálnych akrylátových lakov, ktoré sú priebežne vytvrdzované UV žiarením, alebo
olejovaním. Táto povrchová úprava má však funkciu ochrany dreva, proti mechanickému poškodenie,

farebnej stálosti a krátkodobému pôsobeniu vody. Drevené podlahy ako povrchové vrstvy podláh sú
najnáročnejšie na spôsob údržby. Znalec odpovedal aj na otázku súdu, ktorú zdôrazňovala odporkyňa v
konaní ohľadne demontáže mokrých dielov podlahy. Uviedol, že demontáž mokrých dielov nezaručuje
zamedzenie prieniku vody, alebo vlhkosti do podlahy a demontáž môže vykonávať iba osoba na takúto
činnosť zaškolená, inak by bolo zvýšené riziko mechanického poškodenia podlahy. Proces vysychania

dreva bez deformácií je dlhodobý a náročný. Oprava hornej vrstvy plávajúcej podlahy z ušľachtilého
dreva bola možná v septembri 2005 avšak ani táto úprava nevylučuje progresívny rozvoj poškodenia
v budúcnosti ( zvlnenie, odutie, vzájomné oddelenie súvrstvia podlahy, vytvorenie nežiadúcich škár)
vplyvom vysychania vody, vlhkosti pod drevenou podlahou a v jej súvrství. Reálny rozsah poškodenia
je možné identifikovať až po čase keď sa prejavili dôsledky vplyvu vody. Znalec odhadol výšku škody,

ktorá navrhovateľke vznikla na drevenej plávajúcej podlahe ako aj na stenách po zatečení bytu na sumu
97.535,72 Sk.

Nakoľko odporkyňa v konaní tvrdila, že navrhovateľka pri rekonštrukcii bytu porušila statiku, vo veci
bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo - statika stavieb Ing. M. I.,
ktorý v podanom znaleckom posudku uviedol, že v byte neboli diagnostikované žiadne také prejavy

porúch na stavebných prvkoch, ktoré by signalizovali vznik porúch nosného systému stavby v dôsledku
zrealizovaných stavebných zásahov. Stavebné úpravy, ktoré navrhovateľka v byte robila nemajú
negatívny vplyv na celkovú statickú spôsobilosť objektu ani globálnu ani lokálnu. Takisto nemajú žiaden
vplyv na byt č. 83 na 8. poschodí, čo je byt odporkyne. Znalec uviedol, že s ohľadom na skutočnosti
zistené pri ohliadke, môže konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s absolútnou istotou , že

prasknutie prívodnej ohybnej tlakovej hadice vody ku kuchynskému drezu v byte č. 83 na 8. poschodí
nemá žiaden relevantný súvis so stavebnými úpravami zrealizovanými v byte navrhovateľky. V byteodporkyne nastala porucha na takom prvku, ktorý nie je pevne spojený s priľahlými stavebnými prvkami
stavby, resp. uchytenie bezprostredne súvisiacich prvkov je zrealizované cez dilatačné uchytenie od
stavebných prvkov ( stien).

K podaným znaleckým posudkom účastníci nepredniesli žiadne pripomienky.

Nakoľko odporkyňa v konaní vzniesla námietky, že navrhovateľka rekonštruovala byt bez stavebného
povolenia, navrhovateľka predložila technickú správa a statické posúdenie realizovanej rekonštrukcie
bytu od S.-u B. ešte z r. 1995, 1996. Tieto doklady sú súčasťou znaleckého posudku Ing. I..

Navrhovateľka v priebehu konania predložila súdu rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom
povolení na stavebné úpravy, ktoré v byte realizovala zo dňa 4.4.2006.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, ktorý preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

( ušlý zisk).

Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd mal za preukázané, že škoda, ktorá navrhovateľke vznikla
má priamu súvislosť s prasknutím vodovodného potrubia u odporkyne. Túto skutočnosť odporkyňa
ani nenamietala. I keď samotná odporkyňa nezavinila prasknutie potrubia, bola povinná počínať

si tak, aby nedošlo ku škode a pre tento prípad si mohla uzavrieť aj poistenie. Súd má za to, že
odporkyňa si nepočínala tak, aby predchádzala vzniku škody. Zavinenie nemusí byť úmyselné, môže
byť aj nedbanlivostné. Pri nedbanlivosti rozoznávame vedomú a nevedomú nedbanlivosť. Pod pojmom
nedbanlivosťsúdrozumieajto,žeodporkyňazrejmeznedbanlivostinekontrolovalavodovodnépotrubie,
ktoré nemá životnosť nekonečnú a u ktorého môže dôjsť k únave materiálu a následnému prasknutiu

potrubia. Práve pre takéto prípady je vhodné dojednať si poistenie bytu. Z produkovaných dôkazov
navrhovateľky ako aj zo zistených skutočností, najmä znaleckých posudkov súd mal za preukázané, že
odporkyňa zodpovedá za vzniknutú škodu ako vlastníčka bytu, v ktorom došlo ku prasknutiu potrubia,
preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, pričom vykonal všetky dôkazy , ktoré boli účastníkmi
navrhované. Účastníci boli v konaní poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní

zastúpená advokátom a v zmysle § 5 ods. 2 O.s.p. poučená byť nemusela. Škoda, ktorá bola hradená
poisťovňou z poistenia bytu navrhovateľky bola uhradená iba čiastočne, vzhľadom k tomu, že stavebné
súčastibytumalapoistenénanízkusumu,pretozvyšokskutočnejškodyjejmusíuhradiťškodcavdanom
prípade odporkyňa, pretože sa uhrádza skutočná škoda. Námietky odporkyne ohľadne demontáže
parkiet po vytopení ako aj ostatné vznesené v konaní súd považoval za účelové. Nie je mysliteľné ani

technicky možné v zatečenom byte rozoberať a vysúšať drevenú podlahu.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak je dlžník v omeškaní so zaplatením, peňažného dlhu, je popri plnení povinný
zaplatiťveriteľoviajúrokyzomeškania,akpodľatohtozákonaniejepovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje vykonávací predpis.

Navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania od podania návrhu, t.j. 23.9.2005 až do zaplatenia vo výške

6%. V konaní nepreukázala, že by odporkyňu vyzvala pred podaním návrhu na plnenie. Preto odporkyňa
sa o nároku navrhovateľky dozvedela až doručením návrhu dňa 22.10.2005 a teda súd určil začiatokomeškania deň po doručení návrhu odporkyni. Nakoľko v priebehu konania došlo po podaní znaleckého
posudku k úprave žalobného petitu omeškanie z zvýšenej časti petitu súd priznal navrhovateľke
pripustenia zmeny petitu t.j. 2.5.2007, kedy sa o rozšírení petitu dozvedela aj odporkyňa. Výška úroku z

omeškania je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. a predstavuje dvojnásobok základnej sadzby
NBS k prvému dňu omeškania a vo zvyšnej časti príslušenstva súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu
trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 4810,-Sk, náhradu trov za
preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 5000,-Sk.

Zároveň súd rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť náhradu trov konania štátu podľa § 148 ods. 1

O.s.p. z dôvodu, že trovy znaleckého dokazovania boli kryté zo štátnych finančných prostriedkov vo
výške 5357,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku, ktorý bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú to ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci