Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/138/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106220910
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky L.

H., bytom T., S. XXX/XX proti odporcovi V. H., naposledy bytom D. N. V., C. XX/XXX,. zast. opatrovníkom
V. H. bytom D. N. V., C. I XX/XXX,. o určenie výživného manželke takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanýmnávrhomsanavrhovateľkadomáhalaurčeniavýživnéhonamanželkusúčinnosťouodpodania
návrhu, a to vo výške 2.000,- Sk mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že odporca si neplní
svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako svojej manželke.

Na termín pojednávania hoci riadne predvolaná sa navrhovateľka bez ospravedlnenia neustanovila, o
odročenie pojednávania nepožiadala, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 vec prejednal v jej neprítomnosti.

Opatrovník odporcu, ktorý musel byť odporcovi v zmysle § 29 ods. 2 O. s. p. pre nemožnosť zistiť pobyt

odporcu ustanovený, sa na termín pojednávania neustanovil, hoci bol naň riadne predvolaný, svoju
neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zožalobnéhonávrhusúdzistil,žeodporcajenezamestnaný,navrhovateľkajenamaterskej dovolenkea
jej jediným príjmom sú rodičovský príspevok a prídavky na deti. Iný príjem účastníci nemajú, ani majetok
väčšej hodnoty, naopak odporca narobil dlhy, ktoré musí splácať navrhovateľka. Manželstvo účastníkov
doposiaľ trvá, i keď od mája 2006 účastníci nie sú v žiadnom kontakte, odporca sa nekontaktoval ani

s deťmi.

Z rozhodnutia Ú. P., S. V. A. R. T. zo dňa 18.09.2006, č. 2414/06-27130-02 vyplýva, že navrhovateľke
bola preddavkovo priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi v sume 880,- Sk mesačne počnúc
01.09.2006.Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Právne sú vec posúdil podľa vyššie cit. ustanovení zákona, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
základným predpokladom určenia výživného medzi manželmi je, že manželstvo ešte trvá. Pri skúmaní
dôvodnosti návrhu je potrebné vždy skúmať, či je v schopnostiach a možnostiach povinného manžela
plniť si vyživovaciu povinnosť. Ak by sa totiž stanovením a plnením výživného dostal povinný manžel

pod hranicu životného minima, je to dôvod pre nestanovenie výživného.

Posúdiaczistenýskutkovýstavpodľavyššiecit.ust.zákonasúdustálil,ženávrhniejedôvodný.Akototiž
vyplynulo z vykonaného dokazovania, v prejednávanej veci ide práve o prípad, kedy by sa stanovením
a platením výživného dostal odporca ako povinný manžel, ktorý je nezamestnaný pod hranicu životného
minima. Nakoľko v prejednávanej veci nevyšlo najavo a navrhovateľka sa nakoniec ani nedovolávala

toho, že by sa odporca bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, nemohol súd prihliadnuť na jeho
prípadné schopnosti a možnosti. Za daného stavu teda nie je možné navrhovateľke proti odporcovi
priznať výživné a súd nemohol inak ako žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Plne úspešný odporca má v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnej
navrhovateľke. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd ako je uvedené

vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.