Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. október 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/44/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207323

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa M. F., štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom T., O. XXX/XXX,. v konaní zastúpeného JUDr. P. S., bytom T., O.
XXX/XXX. proti odporcovi S. spol. s r.o., so sídlom Č., ul. X.. M. XXX,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie

mzdy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť mu
zaplatiť 2.240,- eur. Uviedol, že s odporcom mal uzatvorenú písomnú pracovnú zmluvu na dobu určitú od
1.5.2009 do 31.12.2009. Dňa 28.5.2009 odporca navrhovateľovi po spolupracovníkovi ústne odkázal,
že viacej nemá chodiť do práce. Od 31.5.2009 tak navrhovateľ u odporcu nepracoval, pričom odporca
mu nedal písomnú výpoveď s uvedením dôvodov a nevystavil mu ani zápočtový list. Navrhovateľ preto
žiada od odporcu mzdu za obdobie od júna do decembra 2009 a to vo výške minimálnej mzdy, ktorá
bola 320,- eur mesačne, čo za uvedené obdobie spolu činí 2.240,- eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho bol s navrhovateľom okamžite skončený pracovný pomer
pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny ku dňu 28.5.2009. Tento úkon urobil odporca písomne ale

navrhovateľ odmietol úkon prevziať.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov P. a Ľ. L., oboznámením obsahu
pracovnej zmluvy navrhovateľa, okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, zápočtového
listu navrhovateľa, listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 16.2.2010 a odpovede odporcu naň zo dňa
19.2.2009 a zistil tento skutkový stav:

Podľa pracovnej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili dňa 25.2.2009 navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný
od 1.3.2009 na dobu určitú do 31.12.2009 na vykonávanie práce - stavebný robotník.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či a akým spôsobom tento pracovný pomer skončil pred uplynutím doby,
na ktorú bol dojednaný.Výpoveďou odporcu a svedka P. L. bolo preukázané, že navrhovateľ v mesiaci máj 2009 viackrát
neprišiel do práce s tým, že musí ísť na zubné ošetrenie, pričom následne žiadny doklad o ošetrení
odporcovi nepredložil. Uvedené skutočnosti v zásade vo výpovedi potvrdil i navrhovateľ, ktorý uviedol,

že počas dvoch dní v máji 2009 bol na zubnom ošetrení, o čom odporcu informoval cestou kolegov P. a
Ľ. L. ale žiadne potvrdenie o ošetrení odporcovi nepredkladal. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca mu
po P. L. odkázal, aby viac do práce nechodil. Po tom ho už do práce P. L. neprišiel ráno zobrať, hoci ho
predtým každé ráno vozieval. Tieto tvrdenia navrhovateľa neboli v konaní preukázané. Odporca uviedol,
že po tom, čo navrhovateľ znova neprišiel do práce písomne s ním okamžite skončil pracovný pomer.

Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru odporca súdu predložil. Z jeho obsahu vyplynulo,
že toto dal odporca navrhovateľovi dňa 28.5.2009 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre
hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keď navrhovateľ nebol dňa 25.5.2009 bez ospravedlnenia v
práci, dňa 26.5.2009 bol ústne napomenutý a dňa 28.5.2009 bol pod vplyvom alkoholu. Odporca vo
výpovedi uviedol, že toto písomné skončenie pracovného pomeru bol v deň, kedy bolo dané, odniesť
navrhovateľovi spolu s P. a Ľ. L., svojimi zamestnancami ale navrhovateľ ho odmietol prevziať. O

tomto svedčí záznam na písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru podpísaný menovanými
zamestnancami odporcu ako svedkami. Uvedenú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil ako svedok
aj P. L. a vyplýva i zo zápočtového listu, ktorý odporca vystavil navrhovateľovi dňa 4.1.2010 ako aj z
listu odporcu navrhovateľovi zo dňa 19.2.2010, ktorým reagoval na list navrhovateľa zo dňa 16.2.2010,
ktorým ho navrhovateľ žiadal o vyplatenie mzdy za 7 mesiacov.

Odporca vypovedal, že po uvedených udalostiach sa navrhovateľ nijako nedomáhal prideľovania práce.
Navrhovateľ toto v podstate potvrdil, keď vypovedal, že práce sa domáhal len telefonicky ale konateľ
odporcu, pán V., mu telefón nedvíhal. Keď sa mu napokon dovolal, už nepožadoval prideľovanie práce
ale požadoval, nech mu pošlú aspoň výpoveď a zápočtový list, aby sa mohol zamestnať.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa nižšie uvedených ustanovení Zákonníka práce

dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

V zmysle § 47 ods. 1 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu
podľa pracovnej zmluvy a za vykonanú prácu mu platiť mzdu. V prípade, že z nejakého dôvodu na svojej
strane zamestnávateľ túto povinnosť neplní, neprideľuje zamestnancovi prácu, ide o prekážku na strane
zamestnávateľa a ten je podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku.

V danom prípade však o takto prípad nejde. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že odporca
ako zamestnávateľ skončil s navrhovateľom ako zamestnancom

okamžite pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre hrubé porušenie pracovnej
disciplíny. Navrhovateľ mal podľa § 77 Zákonníka práce právo uplatniť na súde neplatnosť takéhoto

skončenia pracovného pomeru v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť,
teda odo dňa 28.5.2009. Navrhovateľ toto svoje práve preukázane nevyužil a jeho nárok domáhať
sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru zanikol. Súd preto musí vychádzať z toho, že pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu platne zanikol dňa 28.5.2009. Od uvedeného dňa už nemal odporca
povinnosť ako zamestnávateľ prideľovať navrhovateľovi prácu a platiť mu za jej vykonanie mzdu a

preto ak navrhovateľovi prácu neprideľoval nemožno toto hodnotiť ako prekážky na jeho strane ako
zamestnávateľa, pri ktorých by navrhovateľovi patrila náhrada mzdy.

Na tomto mieste je potrebné ďalej poznamenať, že aj v prípade, že by nedošlo medzi účastníkmi
dňa 28.5.2009 ku skončeniu pracovného pomeru, aj tak by bol návrh navrhovateľa nedôvodný.
Navrhovateľ ako zamestnanec má totiž podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce povinnosť podľa pokynov

zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si túto povinnosť po 28.5.2009 už neplnil. Do práce
prestal chodiť len preto, že mu mal odporca cestou svedka P. L. odkázať, aby už do práce nechodil
a následne ho menovaný svedok prestal do práce voziť. P. L. pritom nie je štatutárnym zástupcom
odporcu, čo navrhovateľ nepochybne vedel a preto jeho konanie nemohol dôvodne považovať zakonanie odporcu. Rovnako skutočnosť, že navrhovateľa prestal voziť do práce svedok P. L. nemohla
zo žiadneho dôvodu viesť navrhovateľa k presvedčeniu, že odporca mu prestal prideľovať prácu. Ak k
uvedenému ďalej prirátame preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ sa nijako nezaujímal u odporcu o

prideľovanie práce, vedie to nutne k záveru, že aj keby pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval aj
po 28.5.2009, tak navrhovateľ si ako zamestnanec po uvedenom dni neplnil svoju zákonnú povinnosť,
keď nevykonával svoju prácu v určenom pracovnom čase. Navrhovateľovi potom nemôže patriť za
uvedené obdobie po 28.5.2009 náhrada mzdy.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého rozhoduje súd o

náhrade trov konania na návrh. Hoci bol odporca v konaní úspešný mal by tak právo na náhradu trov
konania, túto si neuplatnil a preto súd o náhrade trov konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).