Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/135/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107203451
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa M.

G., bytom J., P. H. XXX/XX. zast. JUDr. J. T., advokátom so sídlom N., P. S. X proti odporcovi E. Z.,
bytom S. XX. o zaplatenie 90.000,- Sk s prísl. a o zmluvnú pokutu, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia čiastky 90.000,- Sk spolu s 9 %
úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 01.09.2006 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že odporca
mal od dcéry navrhovateľa prenajaté nehnuteľnosti, a to menovite starší rodinný dom a hospodársku
budovu,ktorésúvedenénaLVč.623,k.ú.R..Nájomnébolopovzájomnejdohodedojednanéúhrnomvo

výške18.000,-Skmesačne.Zamesiaceseptemberaždecember2005afebruár2006,t.j.zauvedených
5 mesiacov odporca na nájomnom neuhradil nič, jeho nedoplatok na nájomnom za toto obdobie teda
predstavuje žalovanú čiastku 90.000,- Sk. Uvedený dlh odporca uznal dňa 20.03.2006 a zaviazal sa ho
navrhovateľovi splatiť do 31.08.2006 pod sankciou dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 100,- Sk za
každý deň omeškania. Takto však doposiaľ neučinil, preto navrhovateľovi vzniklo právo i na zmluvnú
pokutu.

Odporca vo svojom prednese spochybnil nárok navrhovateľa v tom smere, že pokiaľ navrhovateľ nie je
vlastníkom sporných nehnuteľností, nie je ani dôvod, aby za užívanie týchto nehnuteľností platil nájomné

jemu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. 623, k. ú. R. vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností je H. M., rod. G., pričom
z výpovede navrhovateľa súd ďalej zistil, že navrhovateľ tieto nehnuteľnosti nikdy nevlastnil, len bol
dcérou splnomocnený na akékoľvek úkony týkajúce sa týchto sporných nehnuteľností.

Z listiny zo dňa 20.03.2006 označenej ako „Uznanie práva dlžníka“ vyplýva, že odporca bez uvedenia
dôvodudlhu,t.j.beztoho,abyoznačil,včomdlhskutkovospočíva (čizpôžičky,aleboznedoplatkuna
nájomnom ) uznal, že navrhovateľovi dlhuje čiastku 90.000,- Sk a túto sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi
do 31.08.2006 pod sankciou dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 100,- Sk za každý deň omeškania.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Právne vec súd posúdil podľa cit. ust. § 489 Občianskeho zákonníka a ustálil ( nakoľko
sa súd nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že na základe plnej moci udelenej mu vlastníkom
nehnuteľností - jeho dcérou, môže nielen v mene vlastníka nehnuteľností, t. j. v mene svojej dcéry,
ale i vo svojom vlastnom mene týmito nehnuteľnosťami nakladať ), že žalobný návrh trpí nedostatkom

aktívnej vecnej legitimácie, čo znamená, že v konaní navrhovateľ nepreukázal, že by medzi ním a
odporcom vznikol na základe popísaného skutkového stavu občianskoprávny záväzkový vzťah, a teda,
že žalobný návrh nie je dôvodný. Pokiaľ totiž navrhovateľ nebol vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam
v pozícii oprávneného detentora alebo posesora, čo v konaní nielenže nebolo preukázané, ale ani
navrhovateľom tvrdené, nemôže sa navrhovateľ domáhať od osoby užívajúcej tieto nehnuteľnosti

žiadnej odplaty. Tento nárok totiž prináleží inému subjektu. Preto súdu nezostávalo iné, ako žalobný
návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť.

Na výsledok konania nemohla mať vplyv ani listina označená ako „Uznanie práva dlžníka“, nakoľko táto
nespĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, a to menovite neobsahuje
uvedenie dôvodu dlhu, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom

( § 39 Občianskeho zákonníka ) vrátane dojednania o zmluvnej pokute, ktoré dojednanie má akcesorickú
povahu a ktoré bez existencie dlhu nemôže samostatne existovať. Z uvedených dôvodov bol žalobný
návrh ako celok zamietnutý.

Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však odporca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, rozhodol súd ako je

uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.