Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/86/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106220380
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa J.

K., bytom B. B., K. XX zast. JUDr. A. S., advokátkou so sídlom B. B., R. XX. proti odporcom 1/ I. Ď.,
bytom N. D., S. XX/XX. a 2/ J. Ď., bytom N., Z. S. XXXX/XX. o zaplatenie 253.000,- Sk s prísl. a o
zmluvnú pokutu, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi čiastku 126.500,- Sk spolu so 7 % úrokom z
omeškania z tejto čiastky ročne od 04.05.2006 do zaplatenia, to všetko do 30.04.2008.

Odporca 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 126.500,- Sk spolu so 7 % úrokom z
omeškania z tejto čiastky ročne od 04.05.2006 do zaplatenia, to všetko do 30.04.2008.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcov spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky

253.000,- Sk spolu so 7 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 04.05.2006 do zaplatenia ako i
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 400,- Sk za každý deň omeškania od 26.07.2006 do zaplatenia.
Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.04.2006 požičal odporcom čiastku
253.000,- Sk, ktorú sa odporcovia zaviazali navrhovateľovi vrátiť najneskôr do 03.05.2006, doposiaľ tak
však neučinili. Pre tento prípad porušenia zmluvy o pôžičke si strany v zmluve dojednali zmluvnú pokutu
vo výške 400,- Sk za každý deň omeškania, preto navrhovateľovi popri práve na istinu s príslušenstvom
vzniklo i právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Neúčasť na pojednávaní navrhovateľ ospravedlnil, žiadal,

aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, preto súd za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporkyňa 1/ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti,
preto za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne 1/.

Odporca 2/ vo svojom prednese uviedol, že si je vedomý záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke.
Čo sa však týka zmluvnej pokuty, túto považuje za neprimerane vysokú.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z listiny označenej ako zmluva o pôžičke datovanej dňom 03.04.2006 súd zistil, že navrhovateľ odovzdal
odporcom uvedeného dňa čiastku 253.000,- Sk s tým, že mu ju odporcovia vrátia najneskôr do

03.05.2006. Pre prípad omeškania s vrátením pôžičky si účastníci dojednali zmluvnú pokutu vo výške
400,- Sk za každý deň omeškania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V časti nároku na vrátenie pôžičky sú vec posúdil podľa cit. ust. § 657 Občianskeho zákonníka a ustálil,
že žalobný návrh je dôvodný. Odporcovia ako dlžníci zo zmluvy o pôžičke boli a naďalej sú povinní
navrhovateľovi ako veriteľovi vrátiť čiastku 253.000,- Sk, túto platobnú povinnosť si však odporcovia

doposiaľ dobrovoľne nesplnili. Súdu teda nezostávalo iné, ako odporcov na vrátenie peňazí zaviazať
týmto súdnym rozhodnutím. Preto súd v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel. Úhradu dlhu, na rozdiel
od žalobného petitu ( ktorým súd nie je viazaný, čo do rozdelenia výšky peňažného plnenia
medzi jednotlivými odporcami, resp. návrhom na založenie pasívnej solidarity - ako vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 79/2003 publikovaného ZSP 6/2003, str. 162 ), súd uložil každému z

odporcov rovným dielom, čo je odôvodnené tým, že ide o deliteľné plnenie a v zmluve o pôžičke nebola
vyjadrená solidarita predmetného záväzku. Preto platí, keďže zmluva o pôžičke neobsahuje dojednanie
otom,žepovinnosťdlžníkovjespoločnáanerozdielna,žeideopovinnosťmedzinimidelenú.Ichpodiely
na dlhu sú rovnaké, a to bez ohľadu na to, či sú manželia a či ich bezpodielové vlastníctvo trvá.

Odporcovia navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatili a sú od 04.05.2006 v omeškaní so

splnením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na

zaplatenie istiny vzniklo i právo na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
stanovenejN.aplatnejkprvémudňuomeškania(§3nar.Vl.SRč.87/1995Z.z.).Súdujezrozhodovacej
činnosti známe, že od 01.03.2006 do 30.05.2006 činila diskontná sadzba 3,5 %, navrhovateľ má preto
právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.

Nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu súd posúdil podľa cit. ust. § 544 Občianskeho zákonníka a
vyslovil, že v tejto časti žalobný návrh nemá opodstatnenie, nakoľko zmluvná pokuta, a to konkrétne
jej výška bola medzi účastníkmi dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri vyslovení uvedeného
záveru vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute
z hľadiska dobrých mravov je nutné prihliadnuť na funkcie zmluvnej pokuty, a to funkciu preventívnu,

uhradzovaciu a sankčnú. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je treba, aby pokuta pokrývala všetky
škody, ktoré je možné rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať,
musí mať dostatočnú, v žiadnom prípade však nie premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška
výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná, a pre rozpor s dobrými mravmi
neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je potrebné navyše prihliadať

takisto i k výške úrokov z omeškania, ktoré taktiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru a zohľadniac konkrétne okolnosti prejednávanej
veci, t. j. že pri istine 253.000,- Sk nie je ani hypoteticky možné, aby veriteľovi mesačne v dôsledku
omeškania so splatením pôžičky vznikala škoda cca 12.000,- Sk, a to navyše pri zohľadnení úrokov
z omeškania, ktoré rovnako ako zmluvná pokuta plnia pri zabezpečovaní platobnej disciplíny funkciu

preventívnu, uhradzovaciu a funkciu sankčnú, nezostávalo súdu iné ako ustáliť, že v časti dojednania
zmluvnej pokuty je zmluva o pôžičke v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná. Pretože Občianskyzákonník neumožňuje, na rozdiel od Obchodného zákonníka, moderovať zmluvnú pokutu, v tejto časti
súd žalobný návrh ako neopodstatnený zamietol.

Výrok o trovách konania vychádza z § 142 ods. 2 O. s. p. nakoľko navrhovateľ mal vo veci úspech len

čiastočný. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcov, pri zohľadnení ich príjmov, a to príjmu odporkyne 1/ vo výške
9.000,- Sk mesačne a príjmu odporcu 2/ vo výške 15.000,- Sk mesačne, súd im umožnil v zmysle § 160
ods. 1 O. s. p. úhradu tohto dlhu do 30.04.2008.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.