Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2009

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/156/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307202323
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobkyne A. P., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom P. XXXX/XXX,. B., zastúpenej JUDr. M. L., advokátom, so sídlom AK B. B., N.
S. XX,. proti žalovaným v 1/ rade J. M., zastúpenému S. P. F., IČO: XX. XXX. XXX,. so sídlom B. XX,.
B., v 2/ rade M. R., bytom T. C. XX,. B., v 3/ rade J. M., bytom N. X,. B., obaja zastúpení JUDr. P. D.,
advokátom, so sídlom AK B. B., H. XX,. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa j e vlastníčkou nehnuteľností vedených v registri „C“ katastra
nehnuteľností, na liste vlastníctva číslo 5119 Katastrálneho úradu v B. B., Správy katastra B., ako
pozemky s parcelným číslom 6575, zastavané plochy a nádvoria o výmere 758 m2, parcelné číslo 6577,

záhrady o výmere 2307 m2 a parcelné číslo 6578, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, všetky
v katastrálnom území B., a to v celku.

II. Súd návrh žalobkyne v zostávajúcej časti z a m i e t a .

III. Súd vzájomný návrh žalovaného v 3/ rade z a m i e t a .

IV. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala toho, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností
vedených v registri „C“ Správy katastra v B., zapísaných na LV č. 5119 ako pozemky parc. č. 6575,
zastavanéplochyanádvoriaovýmere758m2,parc.č.6577,záhradyovýmere2307m2aparc.č.6578,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, všetko v k.ú. B.. V priebehu konania svoj návrh rozšírila o
určenie, že uvedené parcely nie sú vlastníctvom žalovaných. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že na

liste vlastníctva ako je uvedené vyššie, je žalobkyňa vedená ako vlastníčka týchto pozemkov vedených
v registri „C“ katastra nehnuteľností, zároveň však bola spochybnená hodnovernosť údajov katastra
práve tu horeuvedeným nehnuteľnostiam, pretože vlastníctvo je evidované duplicitne a je zapísané aj
k parcelám registra „E“ katastra nehnuteľností č. 10 098, orná pôda o výmere 2907 m2 podľa výpisu
listu vlastníctva č. 9328 v prospech žalovaného v 1/ a 2/ rade, ďalej parcely č. 10 099 orná pôda, o
výmere 2682 m2 a č. 10 101, orná pôda, o výmere 6371 m2, podľa výpisu z LV č. 9329 vo vlastníctve
žalovaného v 3/ rade. Ako vyplýva aj z oznámenia Správy katastra v B., parcely registra „C“ katastra

nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne na LV č. 5119 pozostávajú z vyššieuvedených parciel registra
„E“ katastra nehnuteľností.Ako žalobkyňa ďalej uviedla, je presvedčená o tom, že jej vlastnícke právo k parcelám registra „C“
katastra nehnuteľností č. 6575, 6577 a 6578 v k.ú. B. jej svedčí oprávnene, pričom toto vyplýva z platne
uzatvorenej kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 20.12.2000.

Žalovaní v 1-3/ rade zhodne žiadali žalobu zamietnuť, najmä s odôvodnením, že na uvedenom určení
žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem. Žalobkyni už v súčasnosti svedčí zápis v katastri
nehnuteľností k parcelám registra „C“ s parcelnými číslami 6575, 6577 a 6578 v k.ú. B. a požadovaným
rozhodnutím súdu by nedošlo k žiadnej zmene v právnych vzťahoch účastníkov a tým pádom ani k
nastoleniu právnej istoty.

Žalovaný v 3/ rade následne podal vo veci vzájomný návrh, ktorým žiadal určiť, že žalovaný v 3/ rade

je vlastníkom časti pozemku, ktorý je pôvodne evidovaný Správou katastra B., k.ú. B., na LV č. 5119
ako parcela registra „C“ č. 6575, predmetná časť je označená v geometrickom pláne vyhotovenom
firmou G. s.r.o., B., pod č. XXXXXXXX-XXX/XXXX,. pre k.ú. B., ktorý je overený ku dňu 26.11.2007,
pod č. 619/2007 ako novovytvorená parcela č. C-KN 6575/3, zastavané plochy, o výmere 147 m2.
Na zdôvodnenie svojho vzájomného návrhu žalovaný uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.1963

nedošlo medzi právnymi predchodcami účastníkov k prevodu uvedenej plochy o výmere 147 m2, vtedy
išlo o novovytvorenú parcelu č. 10 099/3, z parcely pozemkovej knihy č. 2722, pôvodným vlastníkom
tejto parcely bol právny predchodca (otec) žalovaného, zapísaný postupne v 2/8, v ďalších 2/8 a v 1/2,
pričom po ňom dedila matka žalovaného v 3/ rade, ktorá zomrela dňa 22.07.1992. Dedičské konanie po
nej prebehlo a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2001, pričom z osvedčenia o dedičstve

vyplýva, že predmetom dedenia bola aj táto nehnuteľnosť, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 14 122
ako parc. č. 2722 a podľa dohody v dedičskom konaní túto parcelu nadobudol žalovaný v 3/ rade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a výsluchom svedkov M.
H., nar. XX.XX.XXXX,. P. XXX,. B., M. A., nar. XX.XX.XXXX,. M. XX,. B., M. H., nar. XX.XX.XXXX,. K.
XX,. B., M. Z., nar. XX.XX.XXXX,. Č. XX,. B., A. B., P. XX,. B. a Ing. M. D., nar. XX.XX.XXXX,. M. P. Ď.

XX,. z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 30.12.1963 bola uzavretá kúpno - predajná zmluva medzi J. M. (B.) bytom v B., K. XX,. ako
predávajúcim a E. Z. s manželkou M., rod. M., bytom P. č.XX,. B., ako kupcami, pričom predmetom
prevodu boli „nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce B. č. h. 14 122 m.č. 2722 a č.h. 14
357 m.č. 2723“... „zapísané ako stavebný pozemok a dom v miestnej časti B., P. č. d. XX,. t.j. dom s

murovanou stajňou a parcelu ohraničenú drôteným oplotením dľa geometrického plánu, vyhotoveného
Ústavom geodézie a kartografie v B. B. zo dňa 18.12.1963 (dom a dvor 9 á 33 m2, záhrada 20 á 93 m2)“.
V tom čase bol predávajúci J. M. ako právny predchodca žalovaných vedený v pozemkovej knihe, vložke
č. 14 122, ako vlastník parcely č. 2722, orná pôda, v celku, v jednotlivých podieloch nadobudnutých na
základe rôznych právnych dôvodov (2/8 titulom kúpy z r.1934, 2/8 titulom dedenia v r. 1938 a 2/8 titulom

kúpy z r. 1940). Za účelom uzavretia kúpno - predajnej zmluvy bol vyhotovený geometrický plán p. B.,
pracovníkom Ú. G. a K., Stredoslovenský kraj, stredisko geodézie, okres B. B., podľa zamerania zo dňa
12.11.1963, pod jednacím číslom XXX/XX-XXX-XXX.. V popisnej časti geometrického plánu, ako aj z
kópie katastrálnej mapy, kópie pozemnoknižnej mapy a skutočného zakresleného stavu v geometrickom
pláne vyplýva, že boli oddelené plochy z pozemnoknižných parciel, vložka č. 14 122 (parc. č. 2722) a

vložka č. 14 357 (parc. č. 2723) vo vlastníctve v prvom prípade J. M. (B.), v druhom prípade J. M. (B.) v
4/6, J. M. (B.) v 1/6 a A. M. - K., rod. G. v podiele 1/6. Podľa vtedajšieho stavu katastra boli tieto plochy
oddeľované z katastrálnych parciel č. 10 098, 10 099 a 10 101, oddelené plochy boli označené ako nové
parcely podľa pozemkovej knihy č. 2722/2, o výmere 933 m2, č. 2722/3, záhrada, o výmere 147 m2, a
č. 2723/2, záhrada, o výmere 2093 m2. Podľa čísiel parciel katastra išlo o oddelené plochy s parc. č. 10

099/2, o výmere 933 m2, č. 10 0993, o výmere 147 m2 a č. 10 089/2, o výmere 2 093 m2. Tieto
plochy boli v novom stave geometrického plánu zapísané ako oddelené v prospech E. Z. a manželka
M., ostatné plochy boli vyznačené v prospech doterajších vlastníkov. Podľa geometrického plánu boli
nové hranice označené plotom. V prípade oddelenej plochy z parc. č. 2723 (2093 m2) malo ísť o plochu,
ktorú podielový spoluvlastník J. M. nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe reálnej deľby.Notárskou zápisnicou notára JUDr. Š. D., so sídlom B. N. X,. B., zo dňa 26.09.2000, bolo osvedčené
vydržanie vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech M. Z., bytom B., P. č. XXX,. E. V., nar. XX.XX.XXXX,.
X.. M. XX,. B., R. Z., nar. XX.XX.XXXX,. bytom M. XX,. B., MVDr. M. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom H.

R. XX,. T. T. a M. Z., nar. XX.XX.XXXX,. bytom X. M. XX,. B. s tým, že sú zapísaní ako spoluvlastníci
rodinného domu, so súp. č. XXX, na parcele KN č. 6575 a napriek tomu, že tento dom spolu s pozemkom
kúpili M. Z. s manželom E. Z. v r. 1963, pozemok je stále vedený na pôvodných pozemnoknižných
vlastníkov. Jedná sa o nehnuteľnosti v k.ú. B., a to pozemok s parc. č. KN č. 6575, zastavaná plocha
o výmere 758 m2, č. 6577, záhrada o výmere 2037 m2 a č. 6578 o výmere 30 m2, pôvodne vedené v

pozemnoknižnej zápisnici č. 14 122, ako časť parcely č. 2722 a v pozemnoknižnej zápisnici č. 14 357
ako časť parcely č. 2723 (k notárskej zápisnici bola priložená identifikácia pozemnoknižných parciel
č. 2722 a 2723 zo 14.09.2000). Na základe uvedeného bolo osvedčené vydržanie v prospech M. Z. v
podiele 1/2, E. V. v podiele 1/8, R. Z. v podiele 1/8, MVDr. M. M. v podiele 1/8 a M. Z. v podiele 1/8.

V dedičskom konaní po poručiteľke A. M., rod. M., nar. dňa XX.XX.XXXX,. naposledy bytom T. C. č.
XX, B., zomrelej dňa 22.07.1992 (matke žalovaných) pod sp. zn. D 659/1999, Dnot 305/1999, bolo

prejednané dedičstvo za účasti detí poručiteľky RNDr. A. Š., M. L., M. R., F. M. a J. M., pričom v rámci
aktív bola okrem iného pod bodom 16 prejednávaná nehnuteľnosť z pozemnoknižnej zápisnice č. 14
122, parc. č. 2722, vedená pod B9D v 2/8, pod B10 v 2/8, pod B11 vedená ešte na J. M., avšak titulom
D 222/83, nadobudnuté poručiteľkou, identické s parcelou pozemkového katastra č. 10 099, orná pôda,
o výmere 2710 m2, č.10 100, trvalé trávne porasty, o výmere 1 770 m2 a č. 10 101, orná pôda, o

výmere 6 438 m2. Podľa dedičskej dohody túto pozemnoknižnú parcelu nadobudol dedením žalovaný
v 3/ rade. Pod bodom 17 v rámci aktív bola prejednaná pozemnoknižná parcela zo zápisnice č. 14
357, parc. č. 2723 pod B4D v 2/6, pod D5 v 1/3, spolu v 2/3 ešte vedená na J. M., avšak titulom
D222/83, nadobudnutou poručiteľkou a identické s parcelami pozemkového katastra č. 10 095, trvalé
trávne porasty, o výmere 2589 m2, 10 096 orná pôda o výmere 1 184 m2, č.10 097, orná pôda, o výmere

1347 m2 a č. 10 098, orná pôda, o výmere 2948 m2. Tieto boli podľa dedičskej dohody nadobudnuté
žalovanou v 2/ rade, v podiele 2/3 k celku, teda v celom rozsahu tak, ako ich vlastnila poručiteľka.

Na navrhovateľku boli kúpnou zmluvou prevedené predmetné parcely reg. C katastra nehnuteľností č.
6575, zastavané plochy a nádvoria o výmere 758 m2, č. 6577, záhrady, 2307 m2 a č. 6578, zastavané
plochy a nádvoria., 30 m2, vedené spolu s ďalšími parcelami Správou katastra v B. na LV č. 5119 pre

k.ú. B.. Vklad do katastra nehnuteľností v uvedenej kúpnej zmluve bol povolený pod V XXXX/XX zo dňa
20.12.2000, predávajúcimi boli M. Z. a ostatní dedičia po poručiteľovi E. Z.. Kúpna zmluva bola spísaná
formou notárskej zápisnice dňa 18.12.2000 u notára JUDr. Š. D., so sídlom B.N. X,. v B..

Na základe konania pred Katastrálnym úradom v B. B., Správou katastra B., pod č. X-XXX/XXXX,. bola
vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti, ako aj obmedzujúca poznámka k nehnuteľnostiam

vedeným na LV č. 5119 o tom, že hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená k
parcelám C-KN č. 6496/2, 6496/3, 6573/2, 6575, 6577,6578, 6580/2 a 6585/2.

Súd vo veci v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva k
predmetným parcelám v prospech žalobkyne, keď žalovaní argumentovali, že žalobkyňa je už ako
vlastníčka týchto parciel vedená v katastri nehnuteľností a nemôže mať záujem na určení toho, čo už z

listín katastra nehnuteľností vyplýva. Podľa názoru súdu vzhľadom k existencii plomby a obmedzujúcej
poznámky na LV č. 5119 a teda vzhľadom k skutočnosti, že vlastníctvo k predmetným parcelám na
tomto liste vlastníctva bola spochybnená, je tu naliehavý právny záujem na určení, že žalobkyňa je
vlastníčkou parciel, ktoré sú takto zapísané na liste vlastníctva tak, aby boli odstránené pochybnosti a
zároveň odstránená duplicita vlastníctva plôch, vedených ako parcely registra „E“ a parcely registra „C“.

Ďalejbolonamiesteskúmaťvlastníctvoknovovytvorenejparcelepodľageometrickéhoplánuč.XXXX/X.
v zmysle vzájomného návrhu žalovaného v 3/ rade, ktorým bolo ako ďalšou skutočnosťou spochybnené
vlastníctvo žalobkyne k parcele č. 6575 ako celku. U ostatných žalovaných plôch v zásade žalovaní
nemali námietky a uvádzali, že vlastníctvo týchto plôch nespochybňujú. Pri posudzovaní toho, ktorému
účastníkovi svedčí titul nadobudnutia spornej plochy označenej parc. č. 6575/3 podľa pripojeného

geometrického plánu, bolo potrebné skúmať už pôvodný právny úkon, ktorým manželia Z. nadobudli vr. 1963 pozemnoknižné parcely a skúmať, či manželia Z. nadobudli touto kúpou, prípadne vydržaním aj
spornú plochu o výmere 147 m2, prípadne či táto plocha nezostala vo vlastníctve J. M. (B.), na základe
čoho potom bola v rámci ostatných plôch v jeho vlastníctve zdedená manželkou A. M. a následne

žalovaným v 3/ rade.

Súd pritom vychádzal z obsahu právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy z 30.12.1963, kde boli predávané
nehnuteľnosticharakterizovanéakostavebnýpozemokadomvmiestnejčastiB.,P.,č.d.XX,.tojedoms
murovanou stajňou a parcely ohraničené drôteným oplotením podľa geometrického plánu vyhotoveného
Ústavom geodézie a kartografie v B. B. zo dňa 18.12.1963 (dom a dvor 9 árov 33 m2, záhrada 20

árov 93 m2). Subjektívne presvedčenie kupujúcich o tom, akú plochu od predávajúceho J. M. kupujú, je
dôležité pre stanovenie toho, či mohli byť oprávnenými držiteľmi spornej plochy, ktorú neskôr nepretržite
užívali určitý čas. Ako argumentoval žalovaný v 3/ rade, v citovanej vete kúpnej zmluvy bola v zátvorkách
presne uvedená plocha, ktorá sa prevádza, t.j. dom a dvor o výmere 933 m2 a záhrada o výmere 2093
m2, nebola do toho zahrnutá plocha o výmere 147 m2, ktorá je sporná.

Pre subjektívne presvedčenie účastníka právneho úkonu o rozsahu prevádzaného pozemku je podľa

názoru súdu podstatné, ako je v prírode ohraničená predmetná plocha. Vyjadrené inak, skutočne
lapidárnym spôsobom vymedzenia určitého pozemku pre človeka bez ohľadu na jeho vedomosti,
vzdelanie či intelekt, je jeho označenie v prírode. Bez ohľadu na údaje, ktoré boli zapísané v listinách,
a to jednak v kúpnej zmluve, ako aj v popisnej časti geometrického plánu z r. 1963, pre účastníkov
právneho úkonu bola rozhodujúcou skutočnosťou pre vymedzenie prevádzanej veci hranica pozemkov

vytvorená oplotením, ktoré malo podľa textu zmluvy korešpondovať s vyhotoveným geometrickým
plánom. Oplotenie je výrazným a viditeľným vyznačením hranice pozemku v prírode a je prvotným
prostriedkom vymedzenia toho, o akú plochu sa jedná pri právnom úkone. Na základe oplotenia a takto
vymedzeného priestoru potom boli vyhotovené písomnosti, teda kúpna zmluva aj geometrický plán. Z
formulácie o predmete predaja je zrejmé, že J. M. mal v úmysle predať dom s priľahlými pozemkami

tak, ako boli ohraničené oplotením, išlo teda o jasné vymedzenie plochy s jej hranicami, na základe
toho bol aj vyhotovovaný geometrický plán, ktorým boli oddelené tri jednotlivé parcelné plochy ako
novovytovrené parcely, vrátane plochy o výmere 147 m2 s tým, že tak plochy o výmere 933 m2 a 2093
m2, ako aj plocha o výmere 147 m2 boli geometrickým plánom jednak oddelené a jednak v popisnej
časti označené ako plochy, ktoré majú pripadnúť novým vlastníkom, teda manželom Z.. Ako uvádza

geometrický (polohopisný) plán, nové hranice sú označené plotom. Jediný údaj, ktorý takejto úvahe
nezodpovedá, je vymedzenie plochy, ktorá je prevádzaná kúpnou zmluvou, teda výmera uvedená v
zátvorke v kúpnej zmluve, v ktorej plocha o výmere 147 m2 spomínaná nie je. Napriek takémuto údaju,
ktorý mohol vzniknúť omylom, či z iného popudu účastníkov kúpnej zmluvy (čo už v súčasnosti nie je
možné zistiť), však nemôže samo osebe vyvolať záver o tom, že plocha 147 m2 nemala byť predmetom

kúpy a predaja. Všetky ostatné okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie, svedčili opačnému záveru.

Ohľadne toho, či aj plocha 147 m2 pri prevádzanom rodinnom dome bola v čase prevodu oplotená, súd
vypočul vyššie uvedené svedkyne, z ktorých najmä svedkyňa H. a svedkyňa A. vypovedali jednoznačne,
žeužM.malioplotenýpozemokokolorodinnéhodomutak,žepribližneodjužnéhorohurodinnéhodomu
(ku ktorému je vydelená plocha o výmere 147 m2 priľahlá) viedol plot smerom dole k bráne a teda, že táto

plocha pod domom, ktorá bola neskôr ako predzáhradka užívaná Z. bola už aj vtedy oplotená. Neurčito
savovecivyjadrilasvedkyňaH.,ktorásioplotenievtejtočastipamätá,avšakzjejvýpovedenevyplynulo,
či tak už bolo v čase užívania nehnuteľností M.. S. M. Z. ako svedkyňa v konaní, bola podľa nákresu
či geometrických plánov dezorientovaná a nevedela určiť polohu oplotenia okolo rodinného domu. K
priestoru pri južnom rohu rodinného domu uviedla, že tam bola smerom k ceste zatrávnená plocha a

jej manžel tam vyhotovil plot z betónu a kovových dielcov. Na tejto ploche neskôr mali predzáhradku.
Ďalšia svedkyňa B. uviedla, že si nie je istá tým, či tam takéto oplotenie bolo už predtým, než jej brat (E.
Z.) vyhotovil uvedené oplotenie z kovových dielcov, s neurčitosťou uviedla, že tam bola asi len tráva.

Manželia Z. po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá ale nebola intabulovaná do pozemkovej knihy (nenastali
teda vecnoprávne účinky zmluvy) a od 01.04.1964 ani nebola na základe kúpnej zmluvy vedená sporná

nehnuteľnosť v prospech manželov Z., užívali uvedenú oplotenú časť okolo rodinného domu nepretržite
až do smrti E. Z. v r. 1999. Vydržanie ako nadobúdací titul vlastníckeho práva k veciam vrátanenehnuteľností bol možný za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka (zák. č. 141/1950), ako titul
nadobudnutia vlastníctva však bol zrušený novým Občianskym zákonníkom účinným od 01.04.1964.
Takáto možnosť nadobudnutia vlastníctva bola znovu zavedená až od 01.04.1983, avšak s vylúčením

pozemkov poľnohospodárskych, teda ornej pôdy, chmeľníc, viníc, záhrad, ovocných sadov, lúk a pastvín
v zmysle zák. č. 23/1964 Zb. Vydržanie ako nadobúdací titul bez obmedzenia bolo zavedené až
novelou Občianskeho zákonníka s účinnou od 01.01.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.). Tak podľa Stredného
občianskeho zákonníka ako aj podľa súčasného Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992
bolo pre vydržanie potrebné, aby držiteľ nehnuteľnosti mal túto v pokojnej a nerušenej držbe po dobu

10 rokov, zároveň musel byť dobromyseľným o tom, že mu vec alebo právo patrí. V takomto prípade
bol držiteľom oprávneným.

Z vykonaného dokazovania vo veci pred súdom vyplynulo, že M. Z. a E. Z. ako kupujúci, na základe
kúpnej zmluvy z 30.12.1963, užívali tak plochu o výmere 933 m2 a 2093 m2, ako aj plochu o výmere
147 m2, ktoré boli priľahlé ku kúpenému rodinnému domu. Vzhľadom k vyššieuvedeným okolnostiam
bolo možné uzavrieť aj to, že boli nepochybne dobromyseľní v tom, že tieto plochy im patria. Svedčili o

tom jednak okolnosti vymedzenia predmetu kúpy kúpnou zmluvou a geometrickým plánom, ďalej dlhé
obdobie nerušeného užívania spornej plochy, ako aj ich konanie vo vzťahu k spornej ploche - správali
sa ako jej vlastníci. Ďalej je tu okolnosť, že až podaním žalovaných v 2/ a 3/ rade v tomto súdnom
konaní zo dňa 21.08.2007, ktoré bolo na súd podané dňa 22.08.2007, bola uvedená držba a vlastníctvo
predmetnej plochy spochybnené. Dovtedy bolo jej užívanie či už manželmi Z. alebo žalobkyňou pokojné

a nerušené, pred uvedeným podaním žalovanými v 2/ a 3/ rade boli spochybňované vlastnícke práva
žalobkyne len k iným súvisiacim plochám, ktoré mala nadobudnúť od M. Z. a dedičov E. Z., pričom
vlastníctvo pozemkov s par. č. C-KN 6575, 6577 a 6578 spochybňované nebolo. Nemožno opomenúť
ani zásadu, obsiahnutú v ustanovení § 130 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa
v pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená.

Nerušené užívanie a držba, ktorá podľa názoru súdu bola dobromyseľnou držbou, u manželov Z. trvala
od r. 1964 a ž do r. 1999, keď došlo k úmrtiu E. Z., naďalej tieto ako svoje užívala M. Z. s tým, že už
ku dňu 1.1.1992 nadobudli spolu s manželom vlastníctvo predmetných pozemkov (BSM), ktoré kúpnou
zmluvou na nich boli prevedené v r. 1963.

V konaní bola žalovanými namietaná tá skutočnosť, že vyššieuvedeným osvedčením pred notárom M.

Z. spolu s ostatnými dedičmi po E. Z. osvedčili vydržanie vo svoj prospech k predmetným pozemkom
bez toho, aby tieto nehnuteľnosti boli riadne prejednané ako dedičstvo po neb. E. Z.. K tomu je potrebné
uviesť, že v r. 2000, keď sa M. Z. a ostatní dedičia po poručiteľovi E. Z. rozhodli dať do súladu právny
stav s faktickým ohľadne predmetných pozemkov kúpených od J. M., malo byť konštatované vydržanie k
nehnuteľnostiam v prospech M. Z. a E. Z. s tým, že v rámci dedičského konania po E. Z. malo byť jednak

vyporiadané aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v zásade by išlo o rozdelenie na polovice,
pričom polovica ako podiel poručiteľa by bola ďalej prejednaná v dedičskom konaní, a na základe
neho by došlo k zápisu nadobudnutia vlastníctva, resp. spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v
prospech jednotlivých dedičov. Konštatovaním vydržania v prospech M. Z. v rozsahu 1/2 a v prospech
ostatných dedičov po 1/8 došlo k obídeniu tohto riadneho postupu, následne však bola uzavretá kúpna

zmluva, keď žalobkyňa od uvedených subjektov nehnuteľnosti odkúpila. Ako kupujúca v dobrej viere
nadobudla vlastníctvo od subjektov, ktorí boli v tom čase zapísaní v liste vlastníctva. Kúpna zmluva
pritom netrpela vadou, pre ktorú by bola neplatná. Bez ohľadu na absenciu prejednania dedičstva
predávajúcibolioprávnenídisponovaťnehnuteľnosťamiavcelkuprevedenénehnuteľnostinetvoriliviac,
než majetkovú podstatu, ktorá bola nadobudnutá ku dňu smrti poručiteľa ako dedičstvo, resp. podiel z

BSM u p. Z.. Predávajúci neprevádzali na kupujúcu viac než im patrí, neporušili teda zákon a kúpna
zmluva bola v tomto ohľadne platným právnym úkonom, na základe ktorého žalobkyňa bola v katastri
nehnuteľností zapísaná ako ich vlastníčka.

Na druhej strane žalovaný v 3/ rade nepochybne bol dedičom, ktorý nadobudol práva k pozemkom
vedeným ešte v registri „E“ po zomrelej matke A. M., a to aj vrátane plôch, ktoré sa prekrývajú v rámci

registra „E“ a registra „C“ s plochami vo vlastníctve žalobkyne, avšak vlastníctvo k týmto plochám
vedeným v registri „E“ katastra nehnuteľností môže v prospech žalovaného v 3/ rade svedčiť len v tomrozsahu, v akom nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva inými osobami. V prípade predmetných pozemkov
ide o nadobudnutie vlastníctva právnymi predchodcami žalobkyne, ako je uvedené vyššie, žalovanému
v 3/ rade teda nemohlo svedčiť vlastnícke právo ani k uplatnenej ploche o výmere 147 m2 a súd jeho

návrhu vyhovieť nemohol.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností vedených v registri
„C“ katastra nehnuteľností na LV č. 5119, ako pozemky parc. č. 6575, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 758 m2, parc. č. 6577, záhrady o výmere 2307 m2 a parc. č. 6578, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 30 m2, v k.ú. B.. Po určení tohto vlastníctva v opačnom garde, ktoré bolo požadované, teda že

žalovaní v 2/ a 3/ rade nie sú vlastníkmi týchto plôch, súd považoval za nadbytočné s tým, že na takomto
určení už žalobkyňa skutočne nemôže mať naliehavý právny záujem. Určenie vlastníctva k pozemkom
v jej prospech vylučuje akékoľvek ďalšie vlastníctvo iných osôb a v konaní teda nie je potrebné určovať
vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe neexistenciu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.