Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/230/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108226970
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa P.

H., bytom T. T., B. XXX,. zast. JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., J. Z. XXXX/XXX. proti odporcovi M.
R., bytom T. T., D. XXXX,. zast. J. O., advokátom so sídlom T. T., M. R. Š. XX. o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu po konečnej úprave žalobného petitu
domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že navrhovateľ a odporca, obaja v rovnakom podiele
1/2 sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 328 zastavané plochy a nádvoria o výmere 410
m2, vedeného S. K. T. na LV č. 77 pre k.ú. D.. K zdôvodneniu žalobného návrhu uviedol, že súčasný

právny stav, podľa ktorého je odporca v podiele 53/64 a navrhovateľ len v podiele 11/64 podielovým
spoluvlastníkom uvedeného pozemku nezodpovedá skutočnosti a nie je ani v súlade s právom. Odporca
svojnadpolovičnýpodielzískaltotižnazákladeklamlivýchúdajov,atovydržanímnazákladeosvedčenia
z 22.05.2008 pod č. N 105/08 (Nz 21652/08), hoci neboli splnené podmienky vydržania. Dokonca vo
vzťahu k predmetnému pozemku došlo k podvodu, keď pôvodná parcela č. 18 bola prečíslovaná na
parcelu č. 328. Pokiaľ ide o jeho podiel, t.j. podiel navrhovateľa vo veľkosti 1/2 na spornom pozemku,
ktorého určenia sa podaným návrhom navrhovateľ domáhal, tento podiel navrhovateľ vydržal, keď
sporný pozemok užíva od roku 1979.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť
s tým, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na
spornom pozemku vydržal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu ako účastníkov konania, výsluchom
svedkov J. R. a Š. Š. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.1991 vyplýva, že uvedenou
zmluvou previedol odporca ako predávajúci na navrhovateľa s manželkou ako kupujúcich do ich
bezpodielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel 11/32 na spornom pozemku.Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že do podpísania uvedenej kúpnej zmluvy približne od
roku 1979 užíval sporný pozemok, nakoľko mu to odporca a jeho otec dovolili. Navrhovateľ taktiež
vo svojej výpovedi priznal, že už pred podpísaním uvedenej kúpnej zmluvy niekedy v roku 1991 sa

dozvedel o tom, že odporca nie je výlučným vlastníkom sporného pozemku. Z výpovede navrhovateľa
ako i z dohody zo dňa 16.04.2004 o rozdelení majetku nadobudnutého počas manželstva ďalej súd
zistil, že manželstvo navrhovateľa bolo právoplatne rozvedené dňa 20.01.1995, po rozvode manželstva
sa navrhovateľ s bývalou manželkou ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva okrem iného dohodli
tak, že spoluvlastnícky podiel 11/32 na spornej nehnuteľnosti pripadne do jeho výlučného vlastníctva;

uvedená dohoda však nikdy nebola predložená S. K. T. na zápis a bola spísaná po viac ako 9 rokoch
po rozvode.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Žalobný návrh nie je dôvodný. Tvrdenie navrhovateľa, že sporný pozemok resp. jeho časť navrhovateľ

užíva od roku 1979 môže zdanlivo zvádzať k záveru, že navrhovateľ splnil podmienky vydržania.
Nemožno však prehliadnuť, že ak aj navrhovateľ sporný pozemok užíval od roku 1979 (obdobie odkedy
navrhovateľ užíva sporný pozemok nebolo v konaní zo strany navrhovateľa presvedčivo preukázané),
činil tak - ako sám vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol - spočiatku len na základe toho, že mu to
odporca s jeho otcom dovolili. Takéto užívanie cudzej veci nemožno po právnej stránke posúdiť inak

ako právo užívať cudziu vec na základe súhlasu vlastníka, ktorý mohol byť kedykoľvek odvolaný, z čoho
bezpochyby vyplýva, že takýto súhlas nemohol za žiadnych okolností založiť dobrú vieru navrhovateľa
o vzniku a existencii práva, ktoré by malo či už povahu vecného bremena alebo dokonca vlastníckeho
práva (zhodne rozsudok NS ČR, publikovaný pod R 26/2001). Navrhovateľova dobrá viera, že je v
podiele 1/2 spoluvlastníkom sporného pozemku nemohla byť založená ani v roku 1988, kedy mu podľa

jehotvrdeniaodporcatentopodielpredal,nakoľkokukúpnejzmluve-akosámuviedolvosvojejvýpovedi
navrhovateľ - došlo len ústnou formou (navyše skutočnosť existencie kúpnej zmluvy z roku 1988 nebola
zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom preukázaná). Judikatúra totiž zhodne vychádza z toho, že
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti nemôže byť ten, kto sa jej držby ujal na základe ústnej zmluvy.
Tento názor je občas kritizovaný ako príliš prísny, vychádza však zo všeobecného

pravidla o ospravedlniteľnosti právneho omylu. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti si totiž kupujúci
musí byť vedomý toho, že nehnuteľnosť (najmä pokiaľ je zapísaná v katastri nehnuteľnosti) nemožno
nadobudnúť ústnou zmluvou. V tejto súvislosti (pri posúdení dobrej viery navrhovateľa) je úplne právne
bezvýznamné, či navrhovateľ za tento pozemok platil dane. Dobrá viera navrhovateľa, že mu patrí
polovica sporného pozemku nemohla byť založená ani písomnou kúpnou zmluvou zo dňa 21.08.1991.

Touto kúpnou zmluvou totiž odporca previedol na navrhovateľa s manželkou podiel 11/32 na spornom
pozemku. To, že odporca na navrhovateľa s manželkou previedol menej ako 1/2 zo sporného pozemku,
tejto skutočnosti - ako uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi - si bol navrhovateľ vedomý. Navrhovateľ
tak ani v minulosti a ani v súčasnosti nemôže byť v dobrej viere, že mu na spornom pozemku patrí
1/2. Tým je vylúčené, aby navrhovateľ v predmetnom spore preukázal splnenie zákonných podmienok

vydržania. Okrem faktickej moci nad vecou je totiž na vydržanie ešte potrebná dobromyseľnosť držiteľa,
ktorú podmienku navrhovateľ nespĺňa.

Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že kúpnou zmluvou zo dňa 21.08.1991 nadobudol navrhovateľ
s manželkou do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel 11/32 na spornom
pozemku, pričom podľa súčasného právneho stavu navrhovateľ vlastní na spornom pozemku už len

podiel vo veľkosti 11/64, súd na základe tejto skutočnosti ďalej v predmetnej veci skúmal, či žalobný
návrh nie je aspoň čiastočne dôvodný, t.j. či navrhovateľ stratil na spornej parcele spoluvlastnícky
podiel 11/64 na základe právnym poriadkom akceptovateľnej skutočnosti. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že pôvodný spoluvlastnícky podiel 11/32 na spornom pozemku nadobudol navrhovateľ do
bezpodielovéhospoluvlastníctvasosvojouvtedajšoumanželkou.Porozvodeichmanželstvasaohľadne

sporného pozemku v zákonnej trojročnej lehote nevyporiadali, v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka nastúpila zákonná nevyvrátiteľná domnienka a platí, že sporný pozemok je v ich podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch rozvedených manželov sú rovnaké. Pôvodný spoluvlastnícky podielsa tak rozdelil rovnakým dielom medzi bývalých manželov a navrhovateľovi tak zostal spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 11/64. Pokiaľ teda súčasný právny stav ohľadne sporného pozemku je taký, že
navrhovateľ je už len v podiele 11/64 podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku, je tento právny stav

správnyazodpovedátakvšetkýmprávnymskutočnostiam,ktorésaknemuviažu.Dohodaovyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 16.04.2004, na ktorú právny zástupca navrhovateľa
poukazoval je v tejto súvislosti absolútne bezpredmetným úkonom, nakoľko na to, aby mohol vyvolať
požadované účinky vo vzťahu k spornej parcele bolo potrebné ho predložiť príslušnej správe katastra, čo
sa však doposiaľ nestalo a stať už ani nemôže, nakoľko zákonná trojročná lehota určená pre tento úkon

už márne uplynula. Navyše samotná dohoda bola spísaná po viac ako 9 rokoch od zániku manželstva.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že v podiele 1/2 je podielovým spoluvlastníkom na spornom
pozemku, jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je
nespochybniteľný. Keby totiž súd jeho žalobnému návrhu vyhovel, bol by tento rozsudok podkladom
pre zápis do katastra nehnuteľností, čím je zároveň daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na
požadovanom určení. Iná situácia, čo do preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľa, je vo

vzťahu k určeniu, že odporca nie je v podiele 53/64 podielovým spoluvlastníkom na spornej parcele. Na
takomto "negatívnom určení", t.j. že odporca nie je v podiele 53/64 podielovým spoluvlastníkom spornej
nehnuteľnosti, ale že mu prináleží menší podiel, a to konkrétne vo veľkosti 1/2, nemá

navrhovateľ naliehavý právny záujem. Takéto uplatňované určenie zjavne požiadavkám kladeným
na určovacie žaloby nezodpovedá, pretože prostredníctvom takéhoto určenia nebude vyriešený

vzájomný vzťah účastníkov k predmetu konania (sporného pozemku), ani sa konečným spôsobom
nevyrieši otázka vlastníctva tohto pozemku. Z určenia, že odporca nie je v podiele 53/64 podielovým
spoluvlastníkom predmetného pozemku totiž bez ďalšieho nevyplýva, kto ním je a už vôbec nemožno
automaticky dôvodiť, že v tomto rozsahu je podielovým spoluvlastníkom navrhovateľ (zhodne rozsudok
NS ČR, sp. zn. 20 Cdo 2357/98). Keďže na takomto spochybňovaní vlastníckeho práva odporcu

nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, je vylúčené, aby sa súd zaoberal a vyhodnocoval
navrhovateľom predložené dôkazy ohľadne takéhoto "negatívneho určenia" (v prejednávanej veci súd
teda nepreskúmaval a nevyhodnocoval notársku zápisnicu zo dňa 22.05.2008, č. NCRls 21413/2008,
darovaciu zmluvu zo dňa 14.07.1988, kúpne zmluvy zo dňa 22.11.1946, zo dňa 02.07.1946 a zo dňa
04.01.1940 ani dedičské rozhodnutie Š. N. T. sp. zn. D 182/73-9 zo dňa 13.03.1973 a ani výpoveď

navrhovateľa a výpovede v konaní vypočutých svedkov). Ako totiž vyplýva z konštantnej judikatúry,
pokiaľ na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem, je vylúčené, aby súd návrh preskúmal
po vecnej stránke. Pokiaľ sa teda právny zástupca navrhovateľa sústredil výlučne len na platnosť,
resp. neplatnosť nadobúdacích právnych titulov svedčiacich odporcovi, činil tak z právneho hľadiska
úplne zbytočne. Naliehavý právny záujem totiž nemožno odvodzovať ani z tvrdenia právneho zástupcu

navrhovateľa, že odporca sa stal podielovým spoluvlastníkom v podiele 53/64 na spornom pozemku
podvodom, keď pôvodná parc. č. 18 mala byť nezákonne prečíslovaná na parc. č. 328. Uvedené tvrdenie
o podvode a nezákonnom prečíslovaní spornej parcely nie je navyše ani dôvodné. Z originálu LV č. 77
pre k.ú. D. jednoznačne vyplýva jednak postupnosť vlastníckych vzťahov ohľadne spornej parcely, ako i
všetky zmeny týkajúce sa predmetného pozemku vrátane zmeny v číslovaní. Preto neboli namieste ani

jehonávrhynadoplneniedokazovania,ktorésúdpreposúdeniedôvodnostižalobnéhonávrhuvyhodnotil
ako nadbytočné a z tohto dôvodu ich zamietol. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany odporcu
súd rovnako zamietol, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť preukázané navrhnutými dôkazmi boli už v
konaní preukázané inými dôkazmi.

Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom

rozsahu zamietol.

Plneúspešnémuodporcovivzniklovočineúspešnémunavrhovateľovipodľa§142ods.1O.s.p.právona
náhradu trov konania. Nakoľko však odporca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, rozhodol
súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.