Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2006

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/31/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4192897661
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2006:4192897661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: A. G., bytom B. M., C. XXX,. zastúpený JUDr. A. L., advokát,

Advokátska kancelária B., R. XX,. proti žalovaným: 1/ v prvom rade J. R., nar. X.X.XXXX,. bytom V. L. č.
XXX,. zastúpený E. R., bytom V. L. č. XXX,. 2/ v druhom rade R. R., nar. XX.X.XXXX. bytom V. L. č. XXX,.
3/ v treťom rade R. R., nar. X.X.XXXX. bytom V. L. č. XXX,. obaja zastúpení JUDr. D. B., Advokátska
kancelária F. XX,. N. o určenie vlastníckeho práva, sudkyňou
JUDr. Máriou Malíkovou, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v prvom rade náhradu trov konania vo výške 18.520,- Sk, z toho
na účet právneho zástupcu JUDr. J. B., Advokátska kancelária N., F. XX,. trovy právneho zastúpenia
vo výške 10.540,- Sk, na účet právneho zástupcu JUDr. J. G., Advokátska kancelária N., Š. XX,. trovy
právneho zastúpenia vo výške 7.980,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Źalobca je povinný zaplatiť žalovaným v druhom a v treťom rade náhradu trov konania vo výške 62.988,-
Sk na účet právnej zástupkyne žalovaných v druhom a v treťom rade JUDr. D. B., Advokátska kancelária

F. XX,. N. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 5.513,- Sk z titulu zaplatenej odmeny znalcovi Ing. A.
K. za vypracovaný znalecký posudok na účet Okresného súdu v Nitre, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Súd konanie o vzájomnom návrhu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná žalobkyňa M. R., rod. G., nar. X.X.XXXX,. ktorá zomrela dňa 6.6.1997 sa písomnou žalobou
podanou Okresnému súdu v Nitre dňa 10.2.1992 domáhala určenia, že do dedičstva po neb. A. R.

zomrelom dňa X.X.XXXX. patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané vo výkaze výmer k predbežnému
geometrickému plánu ako parcela č. 118/1 zastavaná plocha o výmere 223 m2, parcela číslo 119/1
záhrada o výmere 594 m2, parcela č. 117 záhrada o výmere 285 m2 a parcela č. 118/2 zastavaná plocha
o výmere 237 m2 v celosti a parcela č. 119/3 zastavaná plocha o výmere 543 m2 v rozsahu dvoch tretín.
Označené nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci L., katastrálne územie V. L..

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že na Okresnom súde v Nitre je vedené konanie

pod číslom 18 C 148/04 o určenie neplatnosti notárskych uznesení. M. R. na základe rozhodnutia
č. 6 D 308/88-17 zo dňa 16.9.1988 zdedila nehnuteľnosti ako výlučná dedička po A. R., zomrelom
X.X.XXXX.. Na základe závetu všetky tieto nehnuteľnosti M. R. prenechala na navrhovateľa. Z tohto
dôvodu žiada, aby súd určil, že neb. A. R. v čase svojej smrti t.j. ku dňu 2.8.1988 bol vlastníkomnehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území V. L., ktoré bližšie špecifikoval v návrhu na zmenu petitu
žaloby. Ďalej uviedol, že je nesporné, že závet, ktorý zostavila M. R. v prospech navrhovateľa je platný,
keďže M. R. a A. R. deti nemali, niet nikoho, kto by mohol závet spochybniť, M. R. zdedila všetko to,

čo v čase smrti vlastnil A. R.. Z týchto dôvodov žiada, aby súd určil, že do dedičstva po neb. A. R.
patria nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v uznesení súdu, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby na
pojednávaní dňa 21.9.2005, zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Navrhovateľ na pojednávaní
uviedol, že o skutočnosti, že M. R. spísala závet v jeho prospech nevedel a v ďalších skutočnostiach sa
pridržiava vyjadrenia svojho právneho zástupcu.

Splnomocnená zástupkyňa J. R. E. R. na pojednávaní uviedla, že v roku 1969, potom ako sa vydala za J.
R. a prisťahovala sa do domu, ktorý patril jej svokrovi J. R. bola presvedčená, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania parcela č. 117, 118/1, 118/2, 119/1, 119/3, 119/2 a parcela č. 460 patria jej svokrovi
J. R.. Zo strany rodiny svojho manžela bola informovaná o tom, že v roku 1937 až 1940 bola uzavretá
rodinná dohoda medzi bratmi J. R., J. R. a A. R. že celá nehnuteľnosť bude patriť J. R. teda jej svokrovi,

ktorý rodinný dom začal v týchto rokoch prestavovať a postupne prerábal a prestavoval i celý mlyn. J.
R. bolo vyplatených 10.000,-Sk ako záloha jeho spoluvlastníckeho podielu z týchto nehnuteľností. A.
R. na týchto nehnuteľnostiach zostal bývať a pracoval tam, pričom rodinná dohoda znela tak, že A. R.
tam bude mať doživotné právo bývania. Taktiež manželka A. R., M. R. o tejto rodinnej dohode vedela,
počas celého života ju akceptovala. V tomto dome do smrti býval tak A. R., ako aj M. R., ktorá sa asi

rok pred svojou smrťou odsťahovala k svojej sestre M. K., ktorá ju doopatrovala a starala sa o ňu. M. R.
túto rodinnú dohodu akceptovala a porušila ju až na nátlak žalobcu, na základe ktorého spísala závet v
jeho prospech. Ďalej splnomocnená zástupkyňa žalovaného v prvom rade uviedla, že predmetné
nehnuteľnosti od roku 1969 užívali spolu s manželom bez toho, aby boli v užívaní niekým rušení. Nikto
si na tieto nehnuteľnosti nerobil nárok, nakoľko každý vedel a každý akceptoval to, že rodinný dom spolu

s mlynom zrekonštruoval a pristavil jej svokor J. R., ktorému tieto nehnuteľnosti na základe rodinnej
dohody mali patriť. Nehnuteľnosti parc. č. 325/2 a 1113 sa ich netýkajú, tieto uznávajú v plnom rozsahu,
že patria do dedičstva po A. R., nakoľko tieto A. R. a M. R. odkúpili. Domnieva sa, že
M. R. spísala závet na nátlak žalobcu, nakoľko je o ňom známe, že si dával prepisovať nehnuteľnosti
na seba tak vo V. L., ako aj v G..

Žalovaný v druhom rade R. R. na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava výpovede
splnomocnenej zástupkyne žalovaného v prvom rade, E. R., ktorá je jeho matkou a ktorá v konaní
zastupuje jeho otca. Žalovaný v druhom rade uviedol, že na parcele č. 119/2 má postavený rodinný dom,
ktorý postavil v roku 2001, pričom mal na túto parcelu vydaný i list vlastníctva a vlastnícke právo k tejto

parcele nadobudol vydržaním a darovaním od svojich rodičov.

Žalovaný v treťom rade R. R. na pojednávaní uviedol, že taktiež sa pridržiava výpovede E. R., ktorá je
jeho matkou, dodal, že žalobca vedome ovplyvnil M. R., aby majetok prepísala na neho, nakoľko M. R.
vždy hovorila, že svoj majetok dá cirkvi, ale nie farárovi.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v
spise, vypočul svedkov, účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 17 C 31/92-173 zo dňa 17.9.1996 bolo určené, že do dedičstva
po neb. A. R. zomrelom X.X.XXXX. patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V. L.,

zapísané vo výkaze výmer geometrického plánu Ing. K. číslo 22682988-002/96-ZM zo dňa 31.5.1996
ako parcela č. 118/1 hospodárska budova (bývalý mlyn) o výmere 64 m2, parcela č. 118/2 dom číslo
XXX o výmere 76m2, parcela č. 119/1 záhrada o výmere 529 m2, parcela č. 119/9 hospodárska budova
o výmere 24 m2 v celosti a parcela č. 119/3 spoločný dvor o výmere 1599 m2 v podiele dve tretiny. Súd
protinávrh žalovaných v 22 až v 23 rade zamietol. Zároveň zaviazal týchto žalovaných na náhradu trov

konania. Proti tomuto rozsudku bolo zo strany viacerých žalovaných podané odvolanie, Krajský súd v
Nitre uznesením č. 7Co 476/97-239 zo dňa 30.9.1999 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
V priebehu konania pôvodná žalobkyňa M. R. dňa X.X.XXXX zomrela, pričom zanechala závet, v ktorom
ako závetného dediča celého svojho majetku určila navrhovateľa.

Ďalšia zmena v predmetnej veci nastala taktiež v priebehu konania a to v zápise vlastníckych vzťahov
v katastri nehnuteľnosti, keď na liste vlastníctva č. 1772 katastrálne územie V. L. boli na základe
notárskeho osvedčenia z roku 1998 zapísaní ako vlastníci v podieloch po jednej tretine J. R., r.č.
XXXXXX/XXX, R. R., r.č. XXXXXX/XXXX, R. R., r.č. XXXXXX/XXXX, v dôsledku tohto žalobca zobralžalobu späť voči všetkým ostatným žalovaným, okrem žalovaných v 9. a v 25. rade (pôvodný žalovaný
v 22 rade) a žiadal pribrať do konania nového žalovaného R. R., ktorý nebol dovtedy účastníkom
konania. Okresný súd v Nitre návrhom žalobcu vyhovel, ktorú skutočnosť potvrdil v rámci odvolacieho

konania i odvolací súd. V rámci doplnenia dokazovania súd zo spisu Okresného súdu v Nitre č. D
1487/97 zistil, že M. R., pôvodná žalobkyňa, zomrela dňa X.X.XXXX., zriadila dňa 8.5.1991 na Š. N. v
N. závet, ktorým všetok svoj majetok odkázala A. G. r.č. XXXXXX/XXX v tom čase bytom V. L. č. XXX.
V závete majetok bližšie špecifikovaný nebol. Z osvedčenia o dedičstve číslo D 1487/97, Dnot 76/97
vyplýva, že nehnuteľnosti po poručiteľke M. R. nachádzajúce sa v katastrálnom území V. L., zapísané

vo vložke č. 679 parcela č. 1113 pod B1 roľa o výmere 2579 m2, vložka č. 128 parcela č. 460 v 1/12-
ine, lúka o výmere 818 m2 nadobudol žalobca. Do pozostalosti po pôvodnej žalobkyni neboli zahrnuté
nehnuteľnosti evidované na LV č. 1772, nakoľko ide o sporné parcely.
Žalovaní v prvom až v treťom rade notárskou zápisnicou č. N 258/98, Nz 246/98 na základe osvedčenia
nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1172 (č.l. 271) katastrálne
územie V. L. a to parcela č. 117/1- záhrady o výmere 226 m2, č. 117/2 - záhrady o výmere 60 m2, 118/1

zastavané plochy o výmere 64 m2, 118/2 - zastavané plochy o výmere 76 m2, 118/3 zastavané plochy o
výmere 128 m2, 119/3 - zastavané plochy o výmere 464 m2, 119/7 zastavané plochy o výmere 167 m2,
119/8 zastavané plochy o výmere 182 m2, 119/9 zastavané plochy o výmere 26 m2, 119/10 - záhrady o
výmere 249 m2, 330/5 zastavané plochy o výmere 13 m2 a 453/6 trvalé trávne porasty o výmere 2274
m2 s domom súpisné číslo XXX na parcele č. 118/2 a súpisné číslo XXX na parcele č. 119/8.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.9.2005 požiadal súd o pripustenie zmenu petitu žaloby,
na základe ktorého súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: Súd určuje, že do dedičstva po neb.
A. R. zomrelom dňa X.X.XXXX. patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území V. L. zapísané na LV
č. 1076 parcela č. 325/2 zastavaná plocha o výmere 238 m2 v podiele 1-ica, v o vložke č. 679 parcela

č. 1113 v celosti, LV č. 327 parcela č. 117, 118/1, 118/2 spolu s rodinným domom č. XXX, 119/1, 119/3,
119/2 v 1-ici poda1 v jednej polovine a pod a6 v 18/48, vložka č. 128 parcela č. 460 pod V 33 v 1-ine,
LV č. 1076 parcela č. 325/2 zastavaná plocha o výmere 238 m2 v 1-ici z titulu vyporiadania BSM.

Rozhodnutím Štátneho notárstva v N. č. 6 D 308/88-17 zo dňa 6.9.1988 (č.l. 470 spisu), ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 16.9.1988, bolo rozhodnuté, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1076 parcela č.
325/2, zastavaná plocha o výmere 238 m2 pod A1 v 1-ine z titulu vyporiadania BSM vo vložke č. 679
parcela č. 1113 pod B1 v celosti, LV č. 327 parcela č. 117, 118/1, 118/2 spolu s rodinným domom č.
XXX, 119/1, 119/3, 119/2 pod A1 v 1-ine a pod A6 v 18/48-inách, vložka č. 128 parcela č. 460 pod
B33 v 1-ine po poručiteľovi A. R. zomrelom dňa X.X.XXXX prevzala M. R., rod. G. r.č. XXXXXX/XXX

bytom L. č. XXXX v celosti. Z týchto nehnuteľností žalobca osvedčením o dedičstve č. D 1487/97, Dnot
76/97 nadobudol do vlastníctva titulom dedenia nehnuteľnosti, ktoré sú aj predmetom tohto sporu, a to
nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 679 parcela č. 1113 pod B1 o výmere 2579m2, vo vložke č. 128
parcela č. 460 v 1/12-ine, lúka o výmere 818 m2.

V predmetnej veci boli vypočutí svedkovia, resp. viacerí podali písomné vyjadrenie vo forme čestného
prehlásenia, nakoľko vzhľadom na vek a zdravotný stav nebolo možné ich vypočuť na pojednávaní.
Svedkyne A. M., Z. R. vo svojich výpovediach na pojednávaní potvrdili, že mlyn užíval J. R., tento ho
opravoval, prerobil ho a ho aj obhospodaroval. A. R. spolu s manželkou M. deti nemali, bývali na týchto
pozemkoch, ale mlyn a dom užíval J. R., nakoľko sa tak dohodli. Svedkyňa B. L. vo svojom písomnom

vyjadrení uviedla, že A. R. spolu s manželkou M. sa vždy vyjadrovali tak, že celý majetok mlyn a dom
patrí J. R., ktorý celý mlyn a domy pristavil a prerábal. Svedok J. Š. v písomnom prehlásení (č.l. 464)
potvrdil,že J.R.mlynprestavoval,bolmupomáhaťapožičalmuajpeniaze.Tietoskutočnostivčestných
prehláseniach potvrdili aj ďalší obyvatelia obce V. L. - P. B.,L. Z., A. M., M. T., G. P., H. B., P. P.,. K. Š., J.
Š., J. S., M. U. (č.l. 452-462 spisu). Taktiež starosta obce V. L. potvrdil, že medzi A. R. a J. R. bola ústna

dohoda, na základe ktorej podľa rodinnej dohody dom a mlyn patrí J. R.. Taktiež z dohody o vyplatení a
prehlásení o užívaní nehnuteľností zapísaných na LV č. 1772 a č. 1773 v katastri obce V. L. (č.l. 504-507
spisu), podpísanej medzi J. R. (žalovaným v prvom rade) a G. V., rod. R., právnou nástupníčkou po J.
R. (bratom žalovaného v prvom rade) vyplýva, že J. R. (otec žalovaného v prvom rade) prevádzkoval
mlyn, ktorý celý prestaval a ešte v roku 1949, prestaval a pristavil dom súpisné číslo XXX, vyplatil J. R.,

svojmu bratovi sumu 10 000 Sk ako jeho podiel z týchto nehnuteľností. Bratia J. a A. R. sa dohodli, že
celú parcelu 119/1, 119/2 bude užívať J., A. užíval parcela 119/9, odkúpil ďalšiu parcelu č. 325, parcela
č. 118/3 slúžila ako hospodársky dvor aj pri prevádzkovaní mlyna. Po smrti A. R. a jeho manželky M.
celú nehnuteľnosť užíva J. R. ml. so svojimi synmi.Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, možno konštatovať, že v predmetnej veci ide o určovaciu
žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Takouto žalobou sa žalobca
môže domáhať pozitívneho alebo negatívneho určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. V predmetnom konaní

sa žalobca domáha určenia, že do dedičstva po nebohom A. R., zomrelom dňa X.X.XXXX patria
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území V. L. zapísané na LV č. 1076 parcela č. 325/2 zastavaná
plocha o výmere 238 m2 v podiele 1-ica, vo vložke č. 679 parcela č. 1113 v celosti, LV č. 327 parcela
č. 117, 118/1, 118/2 spolu s rodinným domom č. XXX, 119/1, 119/3, 119/2 v 1-ici pod A1 v jednej
polovine a pod A6 v 18/48, vložka č. 128 parcela č. 460 pod V 33 v 1-ine, LV č. 1076 parcela č. 325/2

zastavaná plocha o výmere 238 m2 v 1-ici z titulu vyporiadania BSM. O tomto však bolo rozhodnuté
Rozhodnutím Štátneho notárstva v N. č. 6D 208/88-17 zo dňa 16.9.1988, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.9.1988 (č.l. 470 spisu). Týmto rozhodnutím nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti ako jediná
dedička M. R., rod. G., r.č. XXXXXX/XXX v celosti. M. R. počas tohto konania dňa 6.6.1997 zomrela a
zanechala závet, ktorým všetok svoj majetok poručila A. G., r.č. XXXXXX/XXX. Na základe osvedčenia

o dedičstve po M. R. notárskou zápisnicou D 1487/97, Dnot 76/97 (č.l. 489-494) nadobudol titulom
dedičstva po M. R. žalobca nehnuteľnosti v katastrálnom území V. L. vo vl. č. 679 parcela č. 113 roľa o
výmere 2579m2, vo vl. č. 128 parc. č. 460 v 1/12 lúka o výmere 818 m2. Vzhľadom na tieto skutočnosti
možno teda konštatovať, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení, že všetky žalované
nehnuteľnosti patria do dedičstva po A. R., nakoľko zomrela aj dedička po A. R., M. R. a on sám už časť

žalovaných nehnuteľností (vl. č. 679 parc. č. 113, vl. č. 128, parc. č. 460) nadobudol do svojho vlastníctva
titulom dedenia osvedčením o dedičstve. Z tohto dôvodu súd nevzhľadal naliehavý právny záujem na
určení, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva po A. R.. Žalobca sa mohol iným žalobným petitom
domáhať určenia, že nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom osvedčenia o dedičstve, patria do dedičstva
po poručiteľke, po ktorej bol určený závetom ako jediný závetný dedič, resp. mal sa domáhať určenia, že

poručiteľka M. R. bola v čase svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností, ktoré neboli predmetom osvedčenia
a sú predmetom tejto žaloby.
Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení, že žalované
nehnuteľnosti patria do dedičstva po A. R., možno vzhľadom na vykonané dokazovanie, predovšetkým
vzhľadom na výpovede, či čestné prehlásenia svedkov, konštatovať, že bolo preukázané, že v

štyridsiatich rokoch 20. storočia došlo v rodine R. k rodinnej deľbe, na základe ktorej pripadol mlyn
a dom s.č. XXX spolu s pozemkami parc. č. 117, 118/1, 118/2, 119/1, 119/3, 119/2 a 460 J. R.
(otcovi žalovaného v prvom rade, ďalej ako J. R. st.), ktorý vyplatil bratovi J. sumu 10.000 Sk titulom
jeho podielu na nehnuteľnosti a spolu s ďalším bratom A. nehnuteľnosti užívali s tým, že J. R. st. sa
staral, obhospodaroval mlyn, nakoľko bol vyučený mlynár. Tento mlyn neskôr sám prestaval, aj keď

stavebné povolenie bolo vystavené na jeho matku, G. R., nakoľko on sa vtedy nachádzal vo vojne.
Prestavbu mlyna J. R. st., potvrdzuje svedok J. Š., ktorý mu podľa jeho vyjadrenia aj na prestavbu
mlyna požičal peniaze a pomáhal mu. Avšak aj v dokumentoch, ktoré sú pripojené k stavebnému
povoleniu sa ako stavebník uvádza aj J. R. st. (napr. č.l. 312, 321 spisu). Je pravdou, že od tohtoobdobia,asiodštyridsiatichrokov20.storočiapredmetnénehnuteľnostiužívalibratiaJ.aA.R.spoločne,
avšak z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí, resp. čestných prehlásení obyvateľov
obce V. L. vyplýva, že o mlyn sa staral J. R., otec žalovaného v prvom rade, nakoľko bol vyučený

mlynár. Taktiež J. R. st. prestaval dom súpisné č. XXX. Tieto skutočnosti neboli žiadnym dôkazom
vyvrátené, žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by boli vyvracali tieto skutočnosti. Vzhľadom
na tieto dôkazy možno konštatovať, že J. R. st. (otec žalovaného v prvom rade) bol dobromyseľným
držiteľom nehnuteľnosti, vychádzal pri tejto dobromyseľnosti z rodinnej deľby. Osvedčenie o vydržaní
nehnuteľnosti zo strany žalovaných v prvom až treťom rade, ako právnych nástupcov J. R. st., z roku

1988, možno považovať teda za dôvodné, nakoľko bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných
- J. R. st. M., dom s.č. XXX a nehnuteľnosti na pozemkoch parc. č. 118/1, 117, 118/2, , parcela č. 119/1,
119/2, 119/3 a 460 užíval na základe rodinnej deľby v štyridsiatich rokoch 20. storočia a vo svojej držbe
nebol nikým a ničím rušený.
Súd zamietol návrh žalovaných na vykonanie dôkazu, zistenia zdravotného stavu M. R., ktorý dôkaz mal
smerovať k určeniu, že závet je neplatný, nakoľko pôvodná navrhovateľka a závetná poručiteľka M. R.

v čase spísania závetu nebola vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav schopná takýto závet spísať a
teda z tohto dôvodu je závet neplatný. Zamietnutie tohto návrhu súd odôvodnil tým, že žalovaní nie sú
aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie, že závet je neplatný a preto nie sú ani spôsobilí na
podanie návrhu na vykonanie takéhoto dôkazu. Žalovaní totiž nie sú príbuznými, ktorí by prichádzali do
úvahy ako zákonní dedičia po poručiteľke, M. R..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po A. R., žalobu
zamietol.

Konanie o vzájomnom návrhu žalovaného Jozefa Reckeho zo dňa 22.10.1993 súd podľa § 96 ods. 1
OSP zastavil, nakoľko splnomocnená zástupkyňa žalovaného zobrala tento návrh späť a žiadala o ňom
konanie zastaviť.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnému účastníkovi

(v tomto prípade žalovaným) priznal plnú náhradu trov konania. Žalovaný v prvom rade vyúčtoval trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia JUDr. B., Advokátska kancelária N., F. XX, za 4
úkony právnej pomoci, hodnota jedného úkonu je 2.590,- Sk + 45,- Sk režijný paušál, spolu 10.540,- Sk
(z hodnoty sporu 488.197,- Sk), JUDr. J. G., Advokátska kancelária N., Š. XX, trovy právneho zastúpenia
vo výške 7.980,- Sk za 3 úkony právnej pomoci, hodnota jedného úkonu je 2.590,- Sk režijný paušál 70,-

Sk, za 3 úkony - 210,- Sk (z hodnoty sporu 488.197,- Sk).
Právna zástupkyňa žalovaných v druhom a v treťom rade JUDr. D. B. vyúčtovala trovy právneho
zastúpeniavcelkovejvýške62.988,-Sk,zhodnotypredmetusporu488.197,-Sk,atoza4úkonyprávnej
pomoci, hodnota jedného úkonu je 9.650,- Sk, ktorá je v dôsledku uplatnenia § 13 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov znížená o 20%, t.j. na sumu 7.720,- Sk a režijný

paušál 150,- Sk a 164 za pojednávanie dňa 18.1.2006 za jedného účastníka. Trovy právneho zastúpenia
na jedného účastníka za štyri úkony právnej pomoci predstavujú spolu sumu 31.494,- Sk, za dvoch
účastníkov spolu sumu 62.988,- Sk.
Vzhľadom na skutočnosti, že trovy právneho zastúpenia boli právnymi zástupcami vyúčtované v súlade
s vyhláškou č. 240/1990 Zb. a vyhláškou č. 655/2004 Z.z., súd priznal trovy právneho zastúpenia

žalovaných v prvom až treťom rade v plnej výške.

O trovách štátu rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 OSP, keď žalobcu, ktorý bol v konaní
neúspešný, zaviazal k náhrade trov štátu vo výške 5.535,- Sk. Trovy štátu predstavujú trovy znaleckého
dokazovania Ing. A. K., ktorý za vypracovaný znalecký posudok vyúčtoval odmenu vo výške 7.713,- Sk,

avšak z rozpočtových prostriedkov súdu bolo zaplatených 5.513,- Sk, rozdiel bol zaplatený zo zloženej
zálohy zaplatenej na účet súdu žalobkyňou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

Poučenie:Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.