Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. jún 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/114/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110214280

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M.
B., bytom D. XXX. zast. Mgr. J. M., advokátom so sídlom T., N. S.. A. XXB. proti odporcovi R. B., bytom
S. XXX. o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo

výške 170,- € mesačne počnúc dňom 17.05.2010. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že napriek
svojej snahe zamestnať sa a riadne pracovať bola opakovane prepustená z pracovného pomeru, a to
len z toho dôvodu, že často čerpá OČR-ku, v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu syna D., ktorý
trpí bronchiálnou astmou, z ktorého dôvodu bol aj uznaný ako osoba ZŤP.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, ako i
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2008, č. k. 11C/112/2008-46 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 19.02.2009 č. k. 19Co/3/2009-65, je nesporné, že manželstvo účastníkov
bolo právoplatne rozvedené dňom 11.12.2008, mal.

D. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na

jeho výživu čiastkou 132,78 € (4.000,- Sk) mesačne.

Z potvrdenia Ú. T. zo dňa 26.05.2010 vyplýva, že navrhovateľka poberá dávky v nezamestnanosti vo
výške 212,70 €.

Zpotvrdeniazamestnávateľa opríjmeodporcuvyplýva,žezaposledných12mesiacovdosiaholodporca
u svojho zamestnávateľa priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 984,47 €.Z pracovnej zmluvy č. 12010 uzavretej medzi L. A. S., s. r. o. ako zamestnávateľom a navrhovateľkou
ako zamestnancom súd zistil, že navrhovateľka bola u uvedeného zamestnávateľa zamestnaná na dobu
určitú od 01.03.2008 do 28.02.2010.

Z listiny zo dňa 15.02.2010 označenej ako "Skončenie pracovného pomeru" vyplýva, že obchodná
spoločnosť L. A. S., s. r. o. ako zamestnávateľ oznámil navrhovateľke ako svojmu zamestnancovi, že jej
pracovný pomer bude ukončený uplynutím dojednanej doby dňa 28.02.2010.

Zo žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 01.04.2010 vyplýva, že
navrhovateľka sa riadne evidovala ako nezamestnaná na Ú. v T.. Z uvedenej žiadosti ďalej vyplýva,
že navrhovateľka bola v minulosti zamestnaná v období od 06.12.2006 do 30.06.2007 ako kuchárka v

školskej jedálni Z. Š. v S., v období od 02.05.2006 do 31.07.2006 ako predavačka v T. a naposledy v
období od 19.11.2007 do 28.02.2010 ako robotníčka v L. A. S., s. r. o..

Z rozhodnutia Ú. v T. zo dňa 12.04.2010, č. k. A/2010/44412-OIPSS súd zistil, že navrhovateľka
bola počnúc dňom 01.04.2010 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti súd zistil, že navrhovateľka

čerpala OČR v mesiaci júl 2008 v počte 10 dní, v mesiaci október 2008 v počte 15 dní, v mesiaci
december 2008 v počte 23 dní, v mesiaci február 2009 v počte 14 dní, v mesiaci máj 2009 v počte 26
dní, v mesiaci jún 2009 v počte 14 dní, v mesiaci október 2009 v počte 9 dní, v mesiaci december 2009
v počte 20 dní a v mesiaci február 2010 v počte 12 dní.

Z preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím č. 228643 vydaným Ú. v T. zo dňa 12.09.2007

vyplýva, že mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX. bol uznaný za osobu so ZŤP.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka bola opakovane prepustená zo zamestnania
z dôvodu, že často čerpala OČR-ku so svojím mal. synom D.. V súčasnosti je opäť nezamestnaná,
poberá len dávky v nezamestnanosti vo výške 212,70 € mesačne. Je vyučenou čašníčkou. Mal. D.
trpí bronchiálnou astmou, z ktorého dôvodu bol aj uznaný za osobu so ZŤP. Býva často chorý.

Riadne navštevuje základnú školu, vrátane školského zariadenia - družiny. Vzhľadom na odporučenia
ošetrujúceho lekára, mal. D. nepestuje mimoškolské športové aktivity.

Z výpovede odporcu súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok sa pohybuje okolo 993,- €.
Majetok väčšej hodnoty nevlastní, keď je vlastníkom staršieho osobného motorového vozidla zn. Škoda
fábia, r. v. 2004, 1,9 SDi. Nehnuteľnosť nevlastní žiadnu.

Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne

vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti to znamená, že každý z manželov je povinný sa postarať
sám o seba. Zákon však, v záujme zmiernenia niektorých majetkových dopadov upravuje výnimky; ide
však výlučne len o prípady hodné osobitného zreteľa, kedy zlá finančná situácia rozvedeného manžela
žiadajúcehoopríspevokjevyvolanázdôvodu,ktorýzákonakceptuje.Vprejednávanejvecivšakotakýto
prípad nejde. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podmienky

pre priznanie príspevku na výživu navrhovateľke v danom prípade splnené nie sú. Ako vyplynulo priamo
z výpovede navrhovateľky mal. D., i keď je uznaný za osobu so ZŤP, riadne navštevuje školu ako i
školskézariadenieazvýšenástarostlivosťonehozostranymatkyjevykonávanáspravidlalenvprípade,
že mal. D. ochorie. I keď mal. D. je v porovnaní s deťmi v jeho veku výrazne častejšie chorý, z ktorého
dôvodu je navrhovateľka nútená často čerpať OČR, nejde z jej strany vo vzťahu k mal. D. o takú situáciu,
že by si zdravotný stav mal. D. vyžadoval jej sústavnú opateru o neho. Súd uznáva, že navrhovateľka

má v dôsledku častého čerpania OČR sťažené postavenie na trhu práce, avšak na druhej strane je súd
toho názoru, že pri zvýšenom úsilí ešte stále existuje reálna možnosť sa zamestnať, a to napr. i na kratší
pracovný čas. Už len z toho dôvodu nie sú základné predpoklady pre priznanie príspevku
na rozvedeného manžela v prejednávanej veci splnené. Za takejto

situácie, ani tá skutočnosť, že mal. D. je osobou so ZŤP nie je dôvodom, pre ktorý by súd mohol

navrhovateľke priznať voči odporcovi príspevok na rozvedenú manželku. Na uvedenom závere nemôže
zmeniť nič ani tá skutočnosť, že prípadné platenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
by bolo v možnostiach a schopnostiach odporcu. V tejto súvislosti súd opakovane zdôrazňuje, že
rozvod manželstva sa prejavuje i v materiálnej oblasti, a to tak, že každý z manželov sa po rozvode
musí postarať sám o seba. Vychádzajúc z uvedeného je súd potom toho názoru, že samotné dôvody

na strane navrhovateľky neumožňujú, aby súd zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke ako svojej
bývalej manželke na výživu. Z uvedeného dôvodu súd žalobnému návrhu nevyhovel, a tento v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. proti neúspešnej navrhovateľke právo
na náhradu trov konania. Nakoľko si však odporca trovy konania neuplatnil, rozhodol súd ako je uvedené

vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.