Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. november 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/338/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110227264
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky E. bytom S. XXX,. zast. JUDr. H. B., advokátkou so
sídlom T., V. X proti odporcovi M. H., bytom T., T. V. XXXX. o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané svoj členský podiel v S.
B. D. v T. spojený s právom nájmu k trojizbovému bytu č. XX,. ktorý sa nachádza na V. ulici č. X v dome

súp. č. XXXX,. postavený na parc. č. 2180/38 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel v pozemku v podiele 62/2832, predať, darovať, zameniť,
zriadiť zabezpečovací prevod práva, zriadiť vecné bremeno, záložné právo alebo iným spôsobom
scudziť až do zaplatenia pohľadávky navrhovateľky sumou 20.300,-€ s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov predbežného opatrenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáha vydania predbežného opatrenia popísaného vo výroku tohto uznesenia s
tým, že rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.09.2010, č.k. 4Co/34/2010-225 bolo zrušené
právo spoločného nájmu účastníkov k 3 - izbovému družstevnému bytu č. XX,. ulica V. XXXX/X. v T., za
ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva bol určený odporca, ktorý bol zaviazaný navrhovateľke vyplatiť
na vyporiadaní hodnoty členského podielu sumu 20.300,-€, a to do troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2010. Odporca je však insolventný,

doposiaľ sa s navrhovateľkou nekontaktoval a ani sa žiadnym spôsobom nepokúsil dohodnúť o spôsobe
zaplatenia dlžnej sumy. V prípade, ak odporca scudzí predmetný byt, bude výkon súdneho rozhodnutia
ohrozený, pretože odporca žiadny iný majetok, z ktorého by si mohla navrhovateľka uspokojiť svoju
pohľadávku nemá. Tým je daná dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Rovnaký záver bol
vyslovený už aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona, predbežné opatrenie je opatrením poskytujúcim
účastníkovi predbežnú, a teda dočasnú právnu ochranu. Ohľadne dôkaznej povinnosti navrhovateľa
prevláda v konaní o nariadenie predbežného opatrenia zásada rýchlosti nad zásadou preukázania

uplatneného nároku. K nariadeniu predbežného opatrenia postačí, ak sú navrhovateľom tvrdenéskutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon teda nepredpokladá, že
súd pri rozhodnutí o predbežnom opatrení bude vykonávať dokazovanie, a v zásade súd o návrhu na
vydanie predbežného opatrenia rozhoduje bez vyjadrenia protistrany.

Pokiaľ ide konkrétne o nariadenie predbežného opatrenia pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený, vyžaduje sa, aby oprávnenému svedčilo rozhodnutie, prípadne iná listina, ktorá je titulom
pre výkon rozhodnutia ( exekúciu ) a súčasne musia byť preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú
obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený ( najmä v dôsledku správania dlžníka ). Ako
vyplýva z rozhodnutia publikovaného v časopise Zo súdnej praxe 70/1996, nemožno vylúčiť nariadenie

predbežného opatrenia ani po skončení konania, ktorého výsledkom je vykonateľné rozhodnutie. V
tomto štádiu však už prichádza do úvahy len predbežné opatrenie, ktoré sleduje zabezpečenie výkonu
rozhodnutia pred zmarením.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a dospel k záveru, že podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia v prejednávanej veci splnené nie sú. V danom prípade sa súd
stotožnil s tvrdením navrhovateľky len v tom, že navrhovateľka má voči odporcovi pohľadávku vo výške

20.300,-€ titulom vyporiadania hodnoty členského podielu v S. B. D., čo na nariadenie požadovaného
predbežného opatrenia nepostačuje. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že odporca je
insolventným. Navrhovateľka svoje tvrdenie o insolventnosti odporcu odvíja od jeho vyjadrení, ktoré
odporca učinil v spomínanom konaní o zrušenie práva spoločného nájmu rozvedených manželov
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/83/2003. Je pravdou, že odporca sa v uvedenom konaní

vyjadril v tom zmysle, že nemá financie na výplatu navrhovateľky, keď jeho mesačný príjem činí okolo
305,-€. Odporca však zároveň v danom konaní uviedol a to i v rámci odvolacieho konania (v ktorom bol
úspešný),žebudeschopnývyplatiťodporkyňuzprostriedkovúveru,ktorýmubudeposkytnutývprípade,
že on bude určený výlučným nájomcom a členom sporného družstevného bytu a bude tak schopný
zabezpečiť čerpaný úver zriadením záložného práva k tomuto bytu. Uvedené vyjadrenia odporcu tak

potom treba interpretovať v ich komplexnosti tak, že hoci v súčasnosti nemá finančnú hotovosť vo
výške 20.300,-€ (čo je prípad bežný takmer u drvivej väčšiny Slovákov), je schopný túto finančnú
čiastku zabezpečiť prostredníctvom čerpania úveru. Vychádzajúc z uvedeného, nie je preto namieste
považovať odporcu za osobu insolventnú. Uvedený záver podporuje i samotné citované rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému

družstevnému bytu a ktorým rozhodnutím bol zároveň odporca zaviazaný vyplatiť navrhovateľku na
vyrovnanie

hodnoty členského podielu sumou 20.300,-€ a na splnenie tejto povinnosti bola odporcovi poskytnutá
súdom trojmesačná lehota, ktorá mimochodom doposiaľ ešte ani neuplynula a odporca tak ešte stále
nie je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Nie je preto z pohľadu súdu možné

ustáliť nič iné ako to, že minimálne do uplynutia paričnej lehoty (lehoty 3 mesiacov od právoplatnosti
uvedeného rozsudku, ktorú lehotu súd poskytol odporcovi na vyplatenie navrhovateľky) je potrebné
na odporcu hľadieť ako na osobu solventnú. Záverom teda súd musel konštatovať, že tvrdenia
navrhovateľky o insolventnosti odporcu sú len účelové, pričom iné skutočnosti relevantné pre nariadenie
požadovaného predbežného opatrenia (napr. že odporca sa určitým spôsobom správa tak, že samotný

výkon rozhodnutia bude ohrozený) v konaní nevyšli najavo a navrhovateľka takéto skutočnosti ani
netvrdila. Pre úplnosť súd dodáva, že za takéto správanie odporcu ohrozujúce výkon rozhodnutia súd
nepovažoval to, že odporca sa doposiaľ nedohodol s navrhovateľkou o spôsobe zaplatenia dlžnej sumy,
že ju nekontaktoval a ani to, že hypoteticky by odporca mohol pristúpiť k nakladaniu s predmetným
bytom. Samotný judikát, na ktorý navrhovateľka vo svojom návrhu poukazuje, je pre daný prípad

neaplikovateľný, nakoľko súd sa nestotožnil s jej tvrdením o insolventnosti odporcu. Preto súd návrh na
vydanie predbežného opatrenia v celosti ako nedôvodný zamietol.

V súlade s ust. § 142 ods. 1, § 145 a § 151 O.s.p. prináleží odporcovi právo na náhradu trov predbežného
opatrenia; vzhľadom k tomu, že odporcovi trovy predbežného opatrenia nevznikli, súd rozhodol, že
odporcovi sa náhrada trov predbežného opatrenia nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.