Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. január 2006

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/1352/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899157
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2006:7100899157.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I rozhodol samosudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: Mesto

Košice proti žalovaným: v 1. rade N. E. B.. B., B..Č.. XXXXXX/XXX, E. R.- Ť., Y. C. XXXX/XX, G. X. B. W.
B., B..Č.. XXXXXX/XXX, E. R. - Ť.A., Y. C. XXXX/XX, obidvaja zastúpení splnomocneným zástupcom
K. E., B.. Č.. XXXXXX/XXX, E. R.- Ť. X, G. X. B. G. E., Y.. XX.X.XXXX, E. R., Ť. XX, právne zastúpený
JUDr. Oľgou Pacolákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bielocerkevská 4, za účasti vedľajšieho
účastníka Správa katastra Košice, Južná trieda 82, 040 17 Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a.

Konanie voči žalovanému v 3. rade z a s t a v u j e.

O trovách konania účastníkov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodanýmnávrhomnazačatiekonaniasanajprvdomáhal,abysúdurčil,ževýlučnýmvlastníkom
parcely - N.. XXXX W. G. XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Košice - Ťahanovce je
žalobca.

Návrh odôvodnil tým, že právoplatným rozhodnutím bývalého Obvodného národného výboru Košice
I, odboru výstavby a ÚPA č. Výst. 11521/84/85-Go zo dňa 10.4.1985 sa v súvislosti s realizáciou
stavby XI. Sídelného obvodu Ťahanovce - Sanácia strže vyvlastnili za peňažnú náhradu v prospech
Československého štátu v zastúpení Stavoinvesta i.i.o. Košice viaceré nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území Košice - Ťahanovce, medzi iným aj nehnuteľnosť, označená pod por. číslom 47
v rozhodnutí - N.. XXXX s vyvlastnenou

výmerou 896 m2, vo vlastníctve pôvodných vlastníkov uvedených pod por. číslom 47 v
rozhodnutí o vyvlastnení. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.5.1991 prešlo
vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti z Československého štátu na žalobcu, čo deklarovala aj potvrdila
Zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 29.12.1990, uzavretá medzi odovzdávajúcou
organizáciu Stavoinvestva a preberajúcim Mestom Košice. V uvedenej zmluve, v prílohe č. 1 sa,

pod číslom 182 - ý pozemok uvádza predmetná parcela - mpč. XXXX C. vyvlastnenou výmerov 896
m2. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že bez ohľadu na uvádzané vyvlastnenie a následný prechod
vlastníctva z Československého štátu na mesto Košice, zamestnanci žalobcu z údajov katastra
nehnuteľnosti zistili, že v katastri nehnuteľnosti pri parcelách evidovaných v súbore „ E“ je zapísanévlastnícke právo k predmetnej parcele v liste vlastníctva č. 921 na žalované osoby. S prihliadnutím
na túto skutočnosť žalobca požiadal Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor o opravu chýb v
katastrálnom operáte, a to prípisom zn. MK-97/04747/411 zo dňa 19.11.1997, MK- 98/02978/411 zo

dňa 4.9.1998, MK-98/02978/411 zo dňa 19.3.1999. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že nie sú mu známe
žiadne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie vyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti,
resp. ktoré by spochybnili prechod vyvlastnenej nehnuteľnosti z Československého štátu na žalobcu.
Rovnako žalobcovi nebol ani do dňa podania tohto návrhu doručený rozsudok súdu resp. správny
akt zrušujúci vyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti a umožňujúci navrátenie vlastníctva právnym

nástupcom pôvodného vlastníka. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že keďže žalovaní sú vedení v
evidencii nehnuteľnosti, ako vlastníci sporného pozemku, žalobcu uvedené obmedzuje vo výkone jeho
vlastníckych práv a pri nakladaní s týmto majetkom vo verejnom a spoločensky prospešnom záujme, a
zároveň nakladanie s týmto majetkom je podľa rozhodnutia Mestského zastupiteľstva neuskutočniteľné,
a preto žalobca má v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku na určení svojho výlučného
vlastníckeho práva k predmetnej parcele naliehavý právny záujem.

Písomným podaním zo dňa 7.3.2001 žalobca vzal návrh voči žalovanému v 3. a 4. rade v celom rozsahu
späť a to z dôvodu, že podiel žalovaných v 3. a 4. rade, čo predstavuje 3 z celku parcely č. XXXX, bol
zapísaný v prospech žalobcu.

Žalovaní v 1. až 3. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadrili písomným podaním zo dňa 18.4.2002,
v ktorom uviedli, že nie sú si vedomí toho, aby v roku 1985 boli vyvlastňované pozemky na výstavbu
sídliska Ťahanovce. Ďalej v tomto písomnom podaní žalovaní v 1. až 3. rade uviedli, že nemajú resp.
nepamätajú sa, aby uvedená parcela bola vyvlastňovaná za nejakú náhradu a taktiež v otázke sa
dopytovali žalobcu, či existuje vôbec doklad, či uvedenú náhradu vôbec prevzali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom vedľajšieho účastníka, prednesom
splnomocnenéhozástupcužalovanýchv1.a 2.rade,s oboznámenímsalistinnýmidôkazmipripojenými
v spise a listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom, oboznámením sa s pripojeným spisom bývalého
štátneho notárstva sp. zn. D/1531/91, a zistil tento skutkový stav :

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, R. Ú. - Ť. súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci každý v podiele
1/8 k celku nehnuteľnosti - parc. č. XXXX o výmere 896 m2 - orná pôda, sú vedení žalovaná v 1. rade a
žalovaný v 2. rade. Ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu je uvedené rozhodnutie D/1531/91.
Ďalším podielovým spoluvlastníkom uvedeným v liste vlastníctva č. XXX k predmetnej parcele je vedený

žalovaný v 3. rade v podiele 3 k celku predmetnej parcely.

Súd zároveň zistil, že žalobcom označený žalovaný v 3.a 4. rade je jedna a tá istá osoba, a preto v
konaní táto osoba vystupovala ako žalovaný v 3. rade.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX C. zistil, že ako podielový spoluvlastník v podiele 3 k celku
nehnuteľnosti zapísaných v uvedenom liste vlastníctva, katastrálne územie Ťahanovce - parc. č. XXXX
o výmere 896 m2 - orná pôda, je vedený žalobca. Ako titul nadobudnutia uvedeného spoluvlastníckeho
podielu je uvedená žiadosť o zápis Z 1794/2000 - pol. vz.6101.

Z posledného aktuálneho výpisu z listu vlastníctva XXXX súd zistil, že v súčasnosti je v katastri
nehnuteľnosti stav taký, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísaných v liste vlastníctva č.
XXXX, R. územie Ťahanovce - I.. Č.. XXXX o výmere 896 m2 - orná pôda, sú vedení v podiele každý
po 1/8 žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade a v podiele 3 je vedený žalobca.

Z listinných dôkazov súdom vyžiadaných, a to z výpisu z pozemkovej knihy, vložky 153, katastrálne
územie Ťahanovce súd zistil, že parcela evidovaná pod parcelným č. XXXX-B. Y. B. (N. B. ) o výmere
249 štvorcových siah, bola vo vlastníctve v podiele 1 N. B., B.. E., právnej predchodkyne žalovaných v
1. a 2. rade a v podiele 3 bola vo vlastníctve žalovaného v 3. rade.

Z identifikácie parciel súd zistil, že parcela č. XXXX - roľa o výmere 249 štvorcových siach, je zlúčená
v hone a je v užívaní resp. bola v užívaní JRD Družstevná pri Hornáde. Na uvedenom predloženom
listinnom dôkaze Správou katastra je uvedené, že vlastníčkou tejto parcely bola v 1 poručiteľka N. B. B..
E., ktorá zomrela 25.8.1984, naposledy bytom Košice -Ťahanovce č. 406.Z rozhodnutia bývalého Obvodného národného výboru, odboru výstavby a ÚPA zo dňa 10.4.1985
č. Výst.11521/84/85-Go súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bola okrem iného v prospech

Československého štátu v zastúpení Stavoinvesta i.i.o Košice vyvlastnená nehnuteľnosť parc. č. XXXX
nachádzajúca sa v katastrálnom území Košice - Ťahanovce. Pod poradovým č. 47 v uvedenom
rozhodnutí je ako podielová spoluvlastníčka uvedenej parc. č. XXXX G. N. B. B.. E., Ť. XXX, ďalej je
uvedené vlastníci zdržujúci sa na neznámom mieste a ďalej je uvedené G. E. v podiele 3. V uvedenom
rozhodnutí je ďalej určená aj náhrada podľa výšky vlastníckych podielov za vyvlastnené nehnuteľnosti,

spolu táto náhrada činí sumu 1.431,60,-Sk. Ďalej v uvedenom rozhodnutí je uvedené, že náhradu
podľa výšky vlastníckych podielov u vlastníkov zdržujúcich na neznámom mieste ako aj náhrady pri
neznámych dedičov po vyššie uvedených nebohých, vyvlastniteľ zloží do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohoto rozhodnutia do depozitu na Štátne notárstvo Košice - mesto k voľnej dispozícii.
V odôvodnení uvedeného rozhodnutia je uvedené, že vyvlastnenie predmetných nehnuteľností je v
súlade s celospoločenským záujmom pre realizáciu stavby - XI. Sídelného obvodu Ťahanovce - Sanácie

strže, na realizáciu ktorej stavby bolo vydané Obvodným národným výborom odborom VÚPaA Košice
I územné rozhodnutie č. výstavby Výst. 9451/81/83- Ki zo dňa 17.10.1983. Ďalej v odôvodnení
uvedeného rozhodnutia je uvedené, že medzi vyvlastniteľom a vlastníkmi nehnuteľnosti k dohode
nedošlo a táto dohoda nebola docielená ani pri vyvlastňovacom konaní dňa 10.4.1985. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.1985.

Zo zmluvy uzavretej medzi Československým štátom v zastúpení Stavoinvesta Košice a žalobcom zo
dňa 29.12.1990, súd zistil, že touto zmluvou bola odovzdaná okrem iného aj parc. č. XXXX o výmere
896 m2 do „ vlastníctva „ žalobcu.

Z platobného poukazu vydaného dňa 7.8.1986 súd zistil, že uvedený platobný poukaz bol vydaný na
meno príjemcu a jeho adresu: N. B. a spol. ( viď rozpis vzadu), tento platobný poukaz bol vydaný
na sumu 1431,60,- vtedajších Kčs ako náhrada za vyvlastňované pozemky podľa právoplatného
vyvlastňovaciehorozhodnutiabývaléhoObvodnéhonárodnéhovýboruKošiceI,č.Výst.11521/84/85-Go
zo dňa 10.4.1985, položka č. 47. Súd zároveň z uvedeného platobného poukazu, a to zo strany zadnej

zistil, že táto vyvlastňovacia náhrada bola poukázaná na prechodný účet Štátneho notárstva Košice -
mesto v prospech 1. N. B. B.. E. nebohá v sume 357,90,- vtedajších Kčs a 2. G. E., na neznámom mieste
v sume 1.073,70,- vtedajších Kčs.

Z listinného dôkazu doloženého vedľajším účastníkom a vyžiadaného súdom súd zistil, že žalobca

požiadal žiadosťou zo dňa 7.12.2000 vtedajší Okresný úrad Košice I, odbor katastrálny( právny
predchodca vedľajšieho účastníka) o zápis vlastníckeho práva v liste vlastníctva 921 v podiele 3 k
nehnuteľnosti - parc. č. XXXX o výmere 896 m2 - orná pôda, katastrálne územie Ťahanovce, ktorý podiel
bol v uvedenom liste vlastníctva evidovaný na meno žalovaného v 3. rade. Ako dôvod svojej žiadosti,
žalobca v uvedenom liste uviedol, že uvedený podiel parcely bol žalovanému v 3. rade vyvlastnený

v prospech Československého štátu - v zastúpení Stavoinvesta Košice na základe rozhodnutia č.
11521/84/85-Go zo dňa 10.4.1985 ( položka 47) a v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. prešiel do vlastníctva
Mesta Košice. Na základe uvedeného teda žalobca požiadal Okresný úrad Košice I, odbor katastrálny
o zápis vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice, t.j. žalobcu v podiele 3 k nehnuteľnosti- parc.č.
XXXX o výmere 896 m2 - orná pôda, k. ú. Ťahanovce, evidovanej na LV XXX. Uvedená žiadosť žalobcu

bola zaevidovaná na Okresnom úrade Košice I, odbor katastrálny dňa 11.12.2000 pod zn. Z/1794/00,
pol. vz. 6101.

Zo stanoviska vedľajšieho účastníka zo dňa 15.11.2002 súd zistil, že parc. č. XXXX o výmere 896 m2
- orná pôda, k. ú. Ťahanovce, zapísaná v liste vlastníctva XXX, bola v spoluvlastníckom podiele pre

každého spoluvlastníka v 1/8 zapísaná v prospech žalovaných v 1. a 2 rade na základe dedičského
rozhodnutia D/1531/91 po nebohej N. B. B.. E., P. XX.X.XXXX pod. pol. č.56/92, a v súčasnosti je táto
parcela zapísaná v liste vlastníctva XXXX.

Z listinného dôkazu predloženého žalovanými súd zistil, že žalovaní sa listom zo dňa 21.12.1992

adresovaným Správe mestských komunikácii v Košiciach, domáhali podľa príslušných ustanovení
zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku
( § 9, § 5, § 4 ods. 2) vrátenia resp. vydania okrem iného aj nehnuteľnosti parc. č. XXXX - roľa. Uvedenépodanie resp. žiadosť bola prijatá správou Mestských komunikácii Košice dňa 28.12.1992, pričom v
uvedenej žiadosti je uvedené, že táto žiadosť bola daná na vedomie Pozemkovému úradu Košice.

Z oznámenia z Okresného úradu Košice I, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 20.12.2002, súd zistil, že žalovaní v 1. až 3. rade sa obrátili na tunajší odbor so
žiadosťou o vydanie parc. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Ťahanovce dňa 4.11.2002 a k
svojej žiadosti priložili fotokópiu uplatnenia nároku zo dňa 21.12.1992, na ktorej však nebola prezenčná
pečiatka Pozemkového úradu. Na základe uvedeného odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva prerušil konanie dňa 5.11.2002 a vyzval oprávnené osoby, aby v lehote 90 dní doplnili
svoje podanie o originál uplatneného nároku s prezenčnou pečiatkou Pozemkového úradu Košice -
mesto, ako aj ďalšie doklady, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie a vydanie meritórneho rozhodnutia.

Súd z listinných dôkazov vyžiadaných od právneho nástupcu bývalého Okresného úradu Košice I, odbor
pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a to Obvodného pozemkového úradu Košice

- mesto zistil, že doposiaľ nepominuli prekážky, pre ktoré Okresný úrad Košice I, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako právny predchodca Obvodného pozemkového úradu
Košice - mesto konanie rozhodnutím č. G 2002/00263/-2-Kr zo dňa 5.11.2002 prerušil v zmysle § 29
ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.

Z pripojeného spisu spisovej značky D/1531/91 súd zistil, že nebohá N. B. B.. E. P. Z. XX.X.XXXX.
Z rozhodnutia bývalého štátneho notárstva Košice - mesto zo dňa 10.9.1991 sp. zn. D/1531/91 súd
zistil, že po poručiteľke N.B. B. B.. E. Y.. XX.X.XXXX, naposledy bytom v Košiciach, Ť. XXX, A. P. Z.
XX.X.XXXX I. Z. Z. W. Q. A. I.. Č.. XXXX, ktorá je zapísaná na meno poručiteľky v 1, a túto nehnuteľnosť
zdedili jej právni nástupcovi na základe ich dohody, t. j. žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, a to

každý v rovnakom pomere k dedičstvu t. j. každý po 1/8. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.9.1991.

Z písomného podania žalovaných v 1. až 3. rade zo dňa 4.9.2003 súd zistil, resp. z ich stanoviska
vyplýva, že nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č.153, I.. Č.. XXXX - roľa na Repniskách

( Malý Rušov ) o výmere 896 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Ťahanovce, vlastnila ich
t.č. nebohá matka N. B. B.. E. v 1, a ktorá zomrela dňa 25.8.1984. Túto nehnuteľnosť v zmysle
právoplatného rozhodnutia bývalého štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D/1531/91 nadobudli
do svojho podielového spoluvlastníctva jej deti, a to žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, každý v
rovnakom podiele, a to po 1/8. Žalovaní ďalej v tomto svojom podaní uviedli, že nemali a ani doposiaľ

nemajú žiadne vedomosti o tom, aby ich nebohá matka dostala nejakú ponuku na odpredaj a ani o tom,
že predmetná parcela bola vyvlastnená za finančnú náhradu. Táto žiadnu náhradu neprevzala a ani sa
k vyvlastneniu nemohla vyjadriť, nakoľko v čase, kedy sa mala vyvlastňovať predmetná parcela, bola
už rok mŕtva. Podľa ich názoru je vyvlastňovacie rozhodnutie bez právneho dôvodu, a je podľa nich
neplatné. Žalovaní v 1. a 2. rade zároveň v tomto svojom podaní uviedli, že už v citovanom rozhodnutí

bývalého štátneho notárstva a v tzv. vyvlastňovacom rozhodnutí je jasné, že nebohá N. B. B.. E. a ani
žalovaní neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania. Na základe uvedeného žiadajú, aby súd žalobu
žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade ich trov konania.

Z písomného podania žalobcu zo dňa 17.10.2005 vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k

spornej parcele č. 1407 o výmere 896 m2 na základe ustanovenia § 2 ods.5 zákona č.138/1991 Zb.
o majetku obci. Na tomto pozemku, ktorého súčasťou je sporná parcela, bola zrealizovaná stavba
jedenásteho sídelného obvodu Ťahanovce - Sanácie strže. Zákonom č. 229/1991 Z. z. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, umožnil štát všetkým občanom,
ktorých sa to týka, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde. Žalovaní teda mali zákonnú

možnosť domáhať sa navrátenia pozemkov, ktoré prešli na štát v termíne do 31.12.1992. Opakovane
štát umožnil navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v
dôsledku vyvlastnenia zákonom č.503/2003 Z. z. Okresné úrady do 31.12.2003, v súčasnosti Obvodný
pozemkový úrad, ako orgány príslušné, pri splnení zákonných podmienok bežne priznávajú vlastnícke
právo oprávneným osobám alebo ich dedičom k pozemkom, ktoré boli vyvlastnené pre účely výstavby

rozličných komplexov stavieb. V prípade, ak sa jedná o zastavané pozemky, príslušný správny orgán,
priznáva vlastnícke právo oprávneným osobám alebo ich dedičom k náhradným pozemkom rovnakej
výmere a kvality ako boli vyvlastnené pozemky a v tej istej lokalite. Ďalej žalobca v uvedenom
písomnom podaní uviedol, že výstavba sídliska Ťahanovce v Košiciach bola všeobecne a verejneznámou skutočnosťou. Doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo vykonané zákonným spôsobom
a to verejnou vyhláškou. Zákon o správnom konaní č. 71/1967 Z. z., v zmysle ktorého bolo predmetné
vyvlastňovacie rozhodnutie doručené formou verejnej vyhlášky, umožňoval dotknutým osobám resp.

ich dedičom, ak sa cítili byť vlastníkmi, použiť opravné prostriedky v lehote 3 rokov od právoplatnosti
rozhodnutia a túto zákonnú možnosť žalobcovia nevyužili. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie §
135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a na to, že je tu právoplatné rozhodnutie správneho orgánu
o vyvlastnení - rozhodnutie ObNV Košice I o vyvlastnení č. Výst. 11521/84/85-Go zo dňa 10.4.1985,
ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 16.9.1985. Ďalej žalobca v uvedenom v písomnom

podaní uviedol, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č.162/1995 Z. z. sa vlastnícke právo,
ktoré vzniklo na základe zákona zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom, pričom záznam nemá
právotvorné účinky ale má iba dekláratórny charakter. Rozhodnutím bývalého Obvodného národného
výboru zo dňa 10.4.1985, teda vyvlastňovacím rozhodnutím sa vlastníkom aj spornej nehnuteľnosti
stal Československý štát v zastúpení Stavoinvesty i.i.o Košice. Žalobca ďalej v svojom písomnom
podaní poukázal na § 134 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko má za to, že žalobca splnil všetky

zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva, zákonom stanovená doba vydržania uplynula
dňa 16.9.1995, a do tejto doby si môže žalobca započítať aj dobu oprávnenej držby svojho právneho
predchodcu, a preto žalobca má za to, že teda nadobudol originárnym spôsobom vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti.

Na základe uvedeného sa teda žalobca domáha, aby súd určil, že žalobca Mesto Košice je vlastníkom
parc. N..XXXX o výmere 896 m2, katastrálne územie Košice - Ťahanovce v podiele 1.

Poverená zamestnankyňa žalobcu na jednotlivých pojednávaniach súdu, najprv na pojednávaní súdu
konanom dňa 17.10.2002 uviedla, že žalobca žiada, aby súd určil, že je vlastníkom parc. č.XXXX o

výmere 896 m2, katastrálne územie Košice - Ťahanovce v podiele 1, pričom uviedla, že žalobca vzal
návrh voči žalovanému v 3.a 4. rade späť svojím písomným podaním pred prvým pojednávaním. Dodala,
že žalobca je vlastníkom predmetnej parcely na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom Kataster
nehnuteľností zapísal žalobcu ako vlastníka na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia len v podiele 3
pričom sa jedná o podiel po žalovanom v 3.a 4.rade a podiel po žalovaných v 1. a 2. rade nezapísal. Na

pojednávaní konanom dňa 18.11.2005 poverená zamestnankyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla,
že žalobca sa domáha určenia, že je vlastníkom parc. mpč.XXXX o 896 m2, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Košice - Ťahanovce v podiele 1. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1985
prebehlo vyvlastňovacie konanie, na základe ktorého bola parc. mpč. XXXX vyvlastnená v prospech
Československého štátu. Na základe uvedeného sa vlastníkom tejto parc. stal teda Československý

štát a účinnosťou zákona 138/1991 Z. z., teda od 1.5.1991 prešlo toto vlastníctvo na Mesto Košice.
Dodala, že na základe tejto skutočnosti sa žalobca domáhal žiadosťou na Katastrálnom úrade o zápis
vlastníckeho práva vo svoj prospech a na základe žiadosti žalobcu bolo žalobcovi vyhovené len pokiaľ
ide o 3, t. j. bol zapísaný iba podiel, ktorý patril pôvodne G. E. t. j. žalovanému v 3. rade. Ďalej poverená
zamestnankyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o plynutie vydržacej doby, tak podľa

názoru žalobcu, vydržacia doba nezačala plynúť tak ako to žalobca uviedol vo svojom podaní zo dňa
17.10.2005, ale táto vydržacia doba začala plynúť dňom 1.5.1991 a poukázala na účinnosť zákona
138/1991 Z. z., v zmysle ktorého prešlo vlastníctvo z Československého štátu k predmetnej parcele
na žalobcu. Ďalej poverená zamestnankyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že preto sa žalobca
domnieva, že táto vydržacia lehota začala plynúť od 1.5.1991, lebo vyvlastnenie sporného pozemku

bolo urobené tak ako bolo urobené t. j. bolo urobené vlastne voči mŕtvej osobe, preto sa vlastne žalobca
domnieva, že plynutie vydržacej doby začalo plynúť až 1.5.1991. Poverená zamestnankyňa žalobcu
súdu predniesla naliehavý právny záujem tak, že ide tu vlastne o zosúladenie stavu skutočného zo
stavom právnym a dodala, že keďže žalobca je vlastníkom uvedenej parcely aj v podiele 1, tento nemôže
predmetnú pracelu užívať bez zápisu vlastníckych práv žalobcu do katastra nehnuteľnosti. Zároveň

uviedla, že žalobca vôbec nemal vedomosť o tom, aby sa žalovaní v 1. a 2. rade domáhali vydania
predmetnej nehnuteľnosti.

Splnomocnený zástupca žalovaných v 1. a 2. rade K. E. vo svojom prednese na pojednávaní konanom
dňa 4.9.20036 uviedol, že žiada, aby súd návrh žalobcu zamietol a poukázal na to, že rozhodnutie o

vyvlastnení bolo nezákonné, poukázal na to, že N. B. P. Z. XX.X.XXXX a rozhodnutie o vyvlastnení bolo
vydané až dňa 10.4.1985, teda po smrti menovanej. Vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa
18.11.2005 splnomocnený zástupca žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že bez súhlasu vlastníkov nie
je vôbec možné previesť pozemky, resp. nehnuteľnosti do vlastníctva mesta a dodal, že užívateľsképrávo k predmetnej parcele bolo zrušené zák. č. 229/1991 Z. z. Ďalej dodal, že pokiaľ ide o konanie,
ktoré je na Pozemkovom úrade v súčasnosti prerušené, tak žalovaní v 1.a 2. rade sa o túto skutočnosť
nezaujímajú, nakoľko na príslušnom správnom orgáne im bolo povedané, že sporná parcela v podiele

1 nikdy neprešla na štát, jej spoluvlastníkmi sú na základe dedičského konania žalovaní v 1.a 2. rade.

Žalovaná v 1. rade vo svoje výpovedi na pojednávaní konanom dňa 17.10.2002 uviedla, že požiadala
o vydanie parcely mpč. XXXX v reštitúcii a do dnešného dňa o reštitučnom nároku rozhodnuté
nebolo. Dodala, že podľa nej táto parcela nie je vyvlastnená. Na pojednávaní konanom dňa 5.1.2006

žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ona je dcérou nebohej N. B., ktorá už v čase,
kedy bolo uskutočňované vyvlastňovanie parcely mpč. XXXX, bola mŕtva. Dodala, že v čase, keď
malo prebiehať vyvlastňovanie predmetnej parcely, tak ona ako dedička nebola účastníčkou tohto
vyvlastňovacieho konania a vôbec ako právna nástupkyňa po nebohej N. B., nebola upovedomená o
tom, že vyvlastňovanie vôbec prebehlo. Zároveň dodala, že jej ako dedičke po nebohej N. B. nebola
poskytnutá žiadna peňažná náhrada a zároveň uviedla, že táto parcela je v súčasnosti nezastavaná, je

voľná a túto parcelu v súčasnosti neužíva nikto.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 17.10.2002 uviedol, že má ten
istý názor ako žalovaná v 1. rade a na pojednávaní konanom dňa 5.1.2006 vo svojej výpovedi uviedol,
že on je synom nebohej N. B., ktorá zomrela ešte v roku 1984. Na základe prejednania dedičstva po

nebohej matke N. B. sa on stal spolu so žalovanou v 1. rade podielovým spoluvlastníkom parcely
mpč. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Košice -Ťahanovce. Dodal, že v roku 1985, kedy
štát vyvlastňoval uvedenú parcelu v prospech štátu, on ako právny nástupca po nebohej N. B.,
vôbec nebol upovedomený žiadnym rozhodnutím alebo písomným podaním o tom, že prebieha nejaké
vyvlastňovanie predmetnej parcely. Dodal, že taktiež do dnešného dňa mu nebola poskytnutá peňažná

náhrada.

Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade, ktorá bola prítomná na pojednávaní konanom dňa 18.11.2005
po oboznámení, že žalobca vzal voči žalovanému G. E. žalobu pred prvým pojednávaním späť, sa k
veci vôbec nevyjadrila.

Poverená zamestnankyňa vedľajšieho účastníka K.. Z. N., vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom
dňa 4.9.2003 uviedla, že v roku 1991 bolo Správe katastra doručené dedičské rozhodnutie sp. zn. D
1531/91 po nebohej N. B., kde ako dedičia boli uvedení W. B. A. N. E. t. j. žalovaná v 1. a žalovaný
v 2. rade. Dodala, že vlastnícke právo v prospech žalobcu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia

v tom čase ešte nebolo zapísané, nakoľko toto bolo vrátené na doplnenie, čiastočne bolo zapísané
a to v podiele 3 na žiadosť žalobcu a to po vlastníkovi G. E., keďže v tomto prípade boli splnené
všetky náležitosti na zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu v podiele 3. Dodala, že pokiaľ
ide o podiel 1, tak tento zapísaný, resp. zapísané vlastnícke právo v prospech žalobcu nebolo a
to z dôvodu, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo zo dňa 10.4.1985, teda rok po smrti N. B., právnej

predchodkyne žalovaných v 1. a 2. rade. Na pojednávaní konanom dňa 18.11.2005 splnomocnený
zástupca vedľajšieho účastníka vo svojej výpovedi k veci uviedol, že kataster nehnuteľnosti zapísal do
katastra nehnuteľností, a to do príslušného listu vlastníctva iba ten podiel, čo prešiel do vlastníctva
žalobcu, o ktorom možno povedať, že tento podiel nebol sporný a jedná sa o podiel 3 po žalovanom
v 3. rade, nakoľko žalobcom boli predložené listinné dôkazy, ktoré boli v súlade so zákonom. Dodal,

že pokiaľ ide o zápis podielu 1 uvedenej parcely, tak vzhľadom k tomu, že listinné dôkazy doložené
žalobcom neboli v súlade zo zákonom, tak na základe uvedeného, Správa katastra tento podiel ani
nemohla zapísať do vlastníctva žalobcu.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie zastaví v tejto časti.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.Keďže žalobca vzal návrh na začatie konania písomným podaním zo dňa 7.3.2001 voči žalovanému v
3. rade v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, a to z dôvodu, že podiel žalovaných v

3. a 4. rade (pričom ide o jednu a tú istú osobu), čo predstavuje 3 z celku parcely č. XXXX, bol zapísaný
v prospech žalobcu, súd preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie voči žalovanému v
3. rade zastavil.

Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva titulom vydržania nehnuteľnosti zapísanej v LV

č. XXXX, R. Ú. R. - Ť. - I. Č.. XXXX o výmere 896 m2, orná pôda, v prospech žalobcu v podiele 1.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona a k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním dochádza pri splnení zákonom stanovených podmienok, ktorými sú :

- spôsobilosť predmetu vydržania,
- držba musí byť oprávnená,

- držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere,
že držiteľovi veci tieto patria. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne
a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Na

naplnenie obsahu dobrej viery nemôže preto postačovať tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že
mu vec patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá reálne usúdiť,
že presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné. K strate dobrej viery držiteľa veci dôjde
tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa určuje, že držiteľ má vydať vec vlastníkovi.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Ide o všeobecné prechodné ustanovenie, vychádzajúce zo zásady nepravej spätnej pôsobnosti. Z
dôvodov ochrany nadobudnutých práv je zásadne neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení
posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré vznikli za platnosti doterajšieho práva. Či tu právny vzťah je
a aký, u právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 1992, sa posudzuje podľa doterajšieho práva.
Podľa doterajších predpisov sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely. Právne vzťahy

vzniknuté podľa doterajších predpisov je však už potrebné posudzovať podľa tých ustanovení novely,
ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným je dobrá viera, resp.
jej nedostatok. Existencia dobrej viery v práve sa neskúma sunjektívne, ale objektívne. To nepochybne
vyplýva aj z citovaného zákonného ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, ktorý požaduje, aby oprávnený držiteľ
bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera tiež predpokladá vedomie držiteľa, že

nadobudnutím držby nespôsobil bezprávie inému. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamžiku,
kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom,
akonáhle sa dozvedel, alebo vzhľadom k okolnostiam sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom držanej
veci a stáva sa preto držiteľom neoprávneným. Strata dobrej viery je jednou z okolností, ktorá má za
následok koniec plynutia vydržacej doby. Zaniknutá držba sa neobnovuje.

Ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá OZ uvádza, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je
oprávnená.

V zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bolo povinnosťou žalobcu v tomto konaní
preukázať, že:

- po celú vydržaciu dobu mal (aj jeho právny predchodca) spôsobilosť na právne úkony ,
- ide o vec, ktorá je spôsobilá vydržania,
- držal vec nepretržite po celú vydržaciu dobu stanovenú zákonom,
- okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje kvalifikovaná držba po celú vydržaciu dobu a z nich vyvodzuje svoju
dobrú vieru, že mu vec patrí.

Súd pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva žalobcom vydržaním skúmal najprv, či boli splnené
zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva spornej parcely vydržaním právnym predchodcom
žalobcu, t.j. štátom, pričom súd vychádzal z aplikácie ustanovenia § 868 OZ v znení zákona č. 509/1991
Zb. v spojení s ustanovením § 134 OZ.

OZ platný od 1.4.1964 ( zákon č. 40/1964 Zb.) neupravoval inštitút vydržania, tento bol vypustený z
právnej úpravy a opätovne zavedený novelou, a to zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983.
Vo svojich prechodných ustanoveniach upravoval možnosť započítania doby, po ktorú mal oprávnený
subjekt nehnuteľnosť v držbe, aj dobu držby právneho predchodcu, ktorý mal vec nepretržite v držbe aj

pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončí skôr než 1.4.1984.

Podľa ust. § 132a ods. 1 OZ, v znení platnom do 31.12.1991, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou
a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak,
obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia

vyplýva, že oprávneným držiteľom mohol byť ktokoľvek, tak fyzické ako aj právnické osoby, teda aj štát.

Právna úprava vydržania pred 1.1.1992, t.j. pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., zásadne
neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto právnická osoba nebola spôsobilým subjektom
vydržateľa. Podľa ust. § 132a ods. 1 OZ, v znení platnom do 31.12.1991, sa právnická osoba mohla

stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že jej vec patrí. Zákon výslovne žiaden subjekt práva z držby nevylučoval, ale napriek
tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho oráva na
základe vydržania, s ohľadom na znenie § 135a OZ, v znení platnom do 31.12.1991. Až na základe
zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť

k záveru, že právnická osoba sa stala za účinnosti platného OZ v zmysle ust. § 134 ods. 1 OZ spôsobilým
subjektom vydržania. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá má
nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom
pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby, vykonávanej pred
týmto dňom.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zákon č. 509/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom
1.1.1992, zmenil ustanovenia OZ o držbe a vydržaní. Subjektom držby môže byť tak občania ako ajprávnická osoba, avšak jedine oprávnenému držiteľovi zákon umožňuje, aby sa stal držbou veci po dobu
stanovenú zákonom jej vlastníkom.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozhodnutím bývalého Obvodného národného výboru, odboru
výstavby a ÚPA zo dňa 10.4.1985 č. Výst.11521/84/85-Go, právoplatným dňa 16.9.1985 bola
okrem iného v prospech Československého štátu v zastúpení Stavoinvesta i.i.o Košice vyvlastnená
nehnuteľnosť parc. č. XXXX nachádzajúca sa v katastrálnom území Košice - Ťahanovce, ktorá
vlastnícky patrila právnej predchodkyni žalovaných v 1.a 2. rade v podiele 1 a žalovanému v 3. rade

v podiele 3. Súd zároveň vykonaným dokazovaním zistil, že v čase vyvlastňovania spornej parcely,
bola právna predchodkyňa žalovaných v 1.a 2. rade nebohá, táto zomrela 25.8.1984 a do konania o
vyvlastňovaní neboli ako účastníci prizvaní žalovaní v 1.a 2. rade, t.j. jej právni nástupcovia, ktorým ako
osobám oprávneným nebola vyplatená ani náhrada podľa výšky vlastníckych podielov za vyvlastnené
nehnuteľnosti.

Súd ďalej vykonaným dokazovaním zistil, a to z platobného poukazu vydaného dňa 7.8.1986, že
uvedený platobný poukaz bol vydaný na meno príjemcu a jeho adresu: N. B. a spol. ( viď rozpis vzadu),
a tento platobný poukaz bol vydaný na sumu 1431,60,- vtedajších Kčs ako náhrada za vyvlastňované
pozemky podľa právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého Obvodného národného výboru
KošiceI,č.Výst.11521/84/85-Gozodňa10.4.1985,položkač.47.Súdzároveňzuvedenéhoplatobného

poukazu, a to zo strany zadnej zistil, že táto vyvlastňovacia náhrada bola poukázaná na prechodný účet
Štátneho notárstva Košice - mesto v prospech 1. N. B. B.. E. nebohá v sume 357,90,- vtedajších Kčs a
2. G. E., na neznámom mieste v sume 1.073,70,- vtedajších Kčs.

Z uvedeného teda vyplýva, že právny predchodca žalobcu najneskôr pri vydaní uvedeného platobného

poukazu sa dozvedel o skutočnosti, že právna predchodkyňa žalovaných v 1.a 2. rade zomrela a
pravdepodobne sa dozvedel aj o dátume jej úmrtia, a táto o skutočnosť má za následok stratu dobrej
viery právneho predchodcu žalobcu a tým došlo k ukončeniu plynutia vydržacej doby, ktorá začala
plynúť od 17.9.1985 (t.j. nasledujúcim dňom po právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia). Dňom
vydania platobného poukazu prestal byť právny predchodca žalobcu ako držiteľ oprávnený oprávneným

držiteľom, nakoľko sa dozvedel, alebo vzhľadom k okolnostiam sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom
držanej veci a stal sa tak držiteľom neoprávneným. Došlo teda k pochybnosti oprávnenosti držby, k
pochybnosti o jeho dobromyseľnosti.

V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobca užíval

predmetnú nehnuteľnosť od 17.9.1985 do 1.1.1992 ako neoprávnený držiteľ, nepožíval ochranu
oprávneného držiteľa v zmysle § 132a ods. 1 OZ, v znení platnom do 31.12. 1991.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutočného stavu veci dospel k záveru, že
keďže právny predchodca žalobcu bol držiteľom neoprávneným, absentovala u neho dobromyseľnosť,

nemohla ani účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., t.j. 1.1.1992 prejsť vydržaním sporná parcela v 1 do
vlastníctva právneho nástupcu štátu, t.j. žalobcu a žalobca sa nemohol preto stať vlastníkom spornej
parcely ani skôr, a to účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb., t. j .1.5.1991, tak ako to žalobca tvrdil.

Z uvedeného teda vyplýva, že právny predchodca žalobcu, t.j. štát sa nikdy nestal vlastníkom spornej

parcely, resp. podielu 1 a preto nemohlo ani dôjsť k prechodu vlastníctva spornej parcely na žalobcu ako
jeho právneho nástupcu ku dňu 1.5.1991 v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
podľa ktorého nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu
právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a
bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby,

účelovejinvestičnejvýstavbyaindividuálnejbytovejvýstavby,prechádzajúdovlastníctvaobce,naúzemí
ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva
majetkom obce.

Súd zhodnotil vykonané dokazovanie, zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti, a má zato, že vzhľadom

k tomu, že keďže u právneho predchodcu žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky
pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, k ich splneniu nemohlo dôjsť ani žalobcom, a to ani podľa
neskoršej právnej úpravy, a nakoľko žalobca v spore nepreukázal existenciu dobromyseľnosti ako jednu
zo zákonom stanovených podmienok, ktorá musí byť splnená, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckehopráva vydržaním, súd preto rozhodol tak, že žalobu žalobcu voči žalovaným v 1.a 2. rade zamietol a
keďže žalobca vzal návrh na začatie konania písomným podaním zo dňa 7.3.2001 voči žalovanému v
3. rade v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, a to z dôvodu, že podiel žalovaných v

3. a 4. rade (pričom ide o jednu a tú istú osobu), čo predstavuje 3 z celku parcely č. XXXX, bol zapísaný
v prospech žalobcu, súd preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení, konanie voči žalovanému
v 3. rade zastavil.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov

konania ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,
trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti na náhradu trov konania
rozhoduje súd na návrh, a to spravidla v rozhodnutí, ktorým a konanie na ňom končí.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo
samostatným uznesením, plynie lehota na plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
náhrada trov konania priznala.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Za trovy konania možno považovať len trovy, ktoré sa v vynaložili v súvislosti s konkrétnym súdnym

konaním a sú vyčísliteľné v peniazoch. Trovy účastníkov konania zahŕňajú súdne poplatky, hotové
výdavky účastníkov a ich zástupcov, ušlý zárobok, preddavky na trovy dôkazu. Hotové výdavky treba
vyčísliť a preukázať, pokiaľ nejde o paušalizované vyjadrenie. Za hotové výdavky možno uznať trovy
spojené s podaním žaloby, cestovné, stravné, nocľažné.

Ak sa účastník konania nechá zastupovať zástupcom podľa § 27 O.s.p., k hotovým výdavkom nepatrí
žiadne plnenie.

Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní v spore úspešní žalovaní v 1.a 2. rade si uplatnili nárok na náhradu
trov konania, ktoré pozostávajú z ich hotových výdavkov, ktoré však ku dňu rozhodnutia súdu nevyčíslili,

súd o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje , a akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov ( Exekučný poriadok ).