Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/155/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212281

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č.k.17C/155/2009-96-

1209212281

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcu: K., O., D., zastúpený zákonným
zástupcomX.O.,D.,zastúpenýadvokátomJUDr.MarekomTuročekom,Krasinského17,Bratislavaproti
žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra, Chlumeckého 2, Bratislava
o náhradu škody, rozhodol

t a k t o :

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca K. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.38 Ps 17/2005 zo dňa 03.04.2008, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2008 obmedzený v spôsobilosti na právne úkony okrem iného tak,
ženiejespôsobilýnakladaťsosvojimmajetkomafinančnýmiprostriedkaminadčiastku1.500,-Sk/49,79
€ mesačne a nemôže rozhodovať o mieste svojho pobytu. Súd ustanovil K.i opatrovníka v osobe X., jeho
otca , ktorý je oprávnený a povinný K. v rozsahu právnych úkonov, v ktorých je obmedzený, zastupovať.
Keďže predmetom konania je náhrada škody vo výške, ktorá presahuje 1.500,- Sk/ 49,79 € podal v
mene žalobcu návrh jeho opatrovník, ktorý následne splnomocnil podľa § 25 O. s .p. na zastupovanie
pred súdom advokáta JUDr. Mareka Turočeka.

Vo svojom návrhu žalobca žiadal priznať náhradu škody vo výške 59.750,- € a náhradu nemajetkovej
ujmy 13.250,- € na tom skutkovom základe, že dňa 18.05.2006 K. z dôvodu finančnej nedostatočnostiuzavrel s veriteľom Danubia Financial s.r.o., Svetlá 1, Bratislava zmluvu o úvere č. XXXXXX a zmluvu
o zabezpečení záväzku prevodom práva. Poukázal na to, že poskytnutý úver v celkovej sume 50.000,-
Sk bol nepatrným zlomkom ceny bytu (1.800.000,-Sk). Zmluva je založená na prepadnej klauzule, ktorá

je v rozpore s ratio legis, inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva. Rovnako je neplatná pre rozpor i
dobrými mravmi, pre hrubý nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou predmetu zabezpečenia.
Zmluva obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok a

17C/155/2009

1209212281

išlo o spotrebiteľský úver podľa zákona č. XXX/XXXX Zz. Obsah zmluvy tomu nezodpovedal a dodávateľ

vôbec nepoužil komunitárne právo, najmä zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý transponoval
smernicu Rady 87/102/EHS, ale tiež aj komunitárne právo, transponované do Občianskeho zákonníka ..
Žiaľ žalobca nedokázal sofistikovaným právnym problémom dobre porozumieť.

Napriek neplatnosti zmluvy kataster povolil vklad vlastníckeho práva pre veriteľa. Pre omeškanie s
dvoma splátkami veriteľ odpredal byt C. mladšiemu. Ten daroval byt v krátkej dobe C. staršiemu a ten

následné odpredal byt manželom J.. Správa katastra zavkladovala všetky zmluvy aj napriek tomu, že
sú absolútne neplatné a aj napriek tomu, že odporujú komunitárnemu právu, Občianskemu zákonníku a
dobrým mravom. V čase, keď už bol vlastníkom C. starší, tento sa dostavil dňa 27.10.2006 so skupinou
mužov a násilne deložovali žalobcu. Deložovaniu asistovali dvaja príslušníci polície. To všetko bez
súdneho rozhodnutia a bez exekúcie tzv. nedovolenou svojpomocou.

Správa katastra porušila § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a štvornásobným prevodom bytu žalobcu
mu spôsobila ujmu. Bol zbavený obydlia /či. 21 Ústavy/, doteraz nemá všetky veci z vyprataného bytu a
kto nezažil, nepochopí, čo to je prísť zo dňa na deň o byt za hrubo neprimeraných podmienok. Žalobca
prišiel o svoj majetok v hodnote najmenej 1.800.000,- Sk/59.150,- € a stratou svojho obydlia sa stal
bezdomovcom.Prichýlilihorodičia.Zatožalobcauplatňujenáhradunemajetkovejujmyzakaždýmesiac

straty obydlia 12.000,- Sk, t.j. 33 mesiacov k dnešnému dňu ďalších 13.250,- €. Spolu 73.000,- €.

Žalovaný odmietol zodpovednosť v rámci predbežného prerokovania náhrady škody.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že Správa katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky D. dňa 22.06.2006 pod č. V-XXXX/XXXX povolila vklad vlastníckeho práva
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva medzi K. a A. a postupovala s vtedy platnou úpravou

o zabezpečovacích prevodoch práva v súlade s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka. Samotný
fakt, že jednotlivé návrhy na vklad nasledovali krátko po sebe, a že Správa katastra N. o nich rozhodla v
zrýchlenom konaní, nie je automaticky dôvodom na podozrenie, pre ktorý by správa katastra mala resp.
bola oprávnená upovedomiť príslušné orgány, či postupovať inak, ako rozhodnúť o povolení návrhu na
vklad do katastra nehnuteľností. Žalovaný mal tiež za to, že ak sa žalobca domáha náhrady škody,

nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti, žalovaného (nesprávny úradný postup,
nezákonné rozhodnutie - vznik škody a príčinnú súvislosť medzi postupom správy katastra a tvrdenou
škodou).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcovi ustanoveného opatrovníka, právneho zástupcu žalobcu,
poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom zmluvy o úvere č. XXXXXX, zmluvy o

zabezpečení záväzku prevodom práva, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, rozsudku Okresného súdu
BratislavaIIIsp.zn.38Ps17/2005,spisuSprávykatastraN.,akoajďalšímobsahomspisovéhomateriálu
a zistil nasledovný skutkový stav:

17C/155/20091209212281

Dňa 18.05.2006 uzavrel K. ako dlžník s veriteľom Danubia Financial s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXX.,
na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 50.000,- Sk s mesačným poplatkom vo

výške 2.500,- Sk. Štvrtina poplatku predstavovala dohodnuté úroky a zvyšok náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere. Istina úveru bola splatnou dňom 18.05.2007, podľa podmienok uvedených
v zmluve s tým, že úver mal byť splatený v prvom rade finančnými prostriedkami a v prípade ak to nebude
možné, prevodom nehnuteľného majetku. Úver bol zabezpečený X-izbovým bytom nachádzajúci sa
na prízemí bytového domu v D., súp. č. XXXX, orientačné číslo vchodu XX, vedený ako stavba na
parc. č. XXXX/X., zapísaný na LV č. XXXX I. D., okres D. obec D. R. katastrálne územie C., ako i

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zaradeniach uvedeného domu vo veľkosti
XXXX/XXXXXX. Účastníci sa dohodli na tom, že ak dlžník poruší zmluvné povinnosti vyplývajúce z
tejto zmluvy, stáva sa veriteľ definitívnym vlastníkom vyššie definovanej nehnuteľnosti a je oprávnený s
uvedeným nehnuteľným majetkom plne vlastnícky disponovať. Dlžník tiež prehlásil, že dôvodom zmluvy
o úvere nie je jeho finančná alebo iná tieseň, alebo tieseň inej jemu blízkej osoby. Veriteľom poskytnuté

peniaze chce vložiť do obchodu za účelom dosiahnutia zisku.

Toho istého dňa bola medzi K. a A. uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa §
553 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k bytu uvedeného vyššie. Vklad uvedenej zmluvy povolila I.

Keďže žalobca splátky úveru podľa zmluvy neuhrádzal, realizoval veriteľ svoje právo a následne byt

previedol kúpnou zmluvou zo dňa 05.09.2006, ktorej vklad bol povolený dňa 18.09.2006 na C. za kúpnu
cenu 60.000,- Sk. C. následne darovacou zmluvou zo dňa 02.10.2006 daroval byt K. Vklad bol povolený
dňa 17.10.2006. Následne dňa 28.11.2006 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim K. a
manželmi J. ako kupujúcimi už za kúpnu cenu 1.800.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva k bytu povolila
I. dňa 18.12.2006.

Listom zo dňa 26.05.2009 žiadal žalobca žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, majúc za
to, že správa katastra v danom prípade povolila vklad, aj keď išlo zjavne o neprimeraný výkon
zabezpečovaciehoprevodupráva,neposudzovalaplatnosťpredmetnejzmluvy,zktoréhodôvoduvznikla
žalobcovi škoda a nemajetková ujma, ktorú žiadal uhradiť. Žalovaný list prevzal dňa 04.06.2009 avšak
do podania žaloby na súd nereagoval.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že vkladové konanie sa riadi príslušnými ustanoveniami
správneho poriadku podľa ktorého je správny orgán povinný chrániť práva a povinnosti právnických
a fyzických osôb a taktiež podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra prihliada na
platnosť zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa kataster pochybil, keď dňa 22.06.2006 zavkladoval zmluvu
o zabezpečovacom prevode a následne dňa 18.09.2006 došlo k prevodu nehnuteľnosti na C. za kúpnu

cenu 60.000,- Sk. Podľa názoru navrhovateľa mal kataster povinnosť posúdiť právnu a skutkovú stránku
veci,keďdošlokzabezpečovaciemuprevoduprávaamalposudzovaťtiežokolnostizaktorýchkprevodu
došlo. Veriteľ predmetný byt získal výkonom

17C/155/2009

1209212281

zabezpečovacieho prevodu a následne za 3 mesiace predal byt fyzickej osobe za spomínanú kúpnu
cenu 60.000,- Sk napriek tomu že byt mal hodnotu minimálne 1,8 mil. Sk, avšak kataster napriek
tomu tieto skutočnosti neskúmal. Žalobca bol toho názoru že na strane katastra došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla navrhovateľovi škoda, tak ako bola vyčíslená
v žalobnom petite, vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2006, ktorou K. kúpnou zmluvou

previedol vlastníctvo k predmetnému bytu na manželov J. už za kúpnu cenu 1.8 mil. Sk. Rozdiel pretopredstavuje škodu ktorá vznikla na majetku žalobcu. Výšku nemajetkovej ujmy ustálil žalobca tak, že
vynásobili počet mesiacov, od kedy došlo k jeho deložovaniu z bytu sumou 400,- € za ktorú sumu by
bolo možné obdobný byt prenajať.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 5 ods. 1 cit. Zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 cit. Zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Spôsob a rozsah náhrady škody upravuje ustanovenie § 17 zákona, podľa ktorého sa uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch , ak nie je možno uspokojiť ju inak. Z obsahu
citovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci rozlišuje právo na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného
postupu ako i právo na náhradu škody pri nezákonnom rozhodnutí. Zákon vo svojom ustanovení § 9

17C/155/2009

1209212281

definuje, čo sa považuje za nesprávny úradný postup: ide o porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších zmien o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v § 28 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv (§ 1 ods. 1) sa
do katastra zapisujú vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 28 ods. 3 citovaného zákona (ďalej len katastrálny zákon) právne účinky vkladu vznikajú na
základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Aby právny úkon nadobudol účinnosť, t.j. aby nastali jeho právne účinky, musí byť rozhodnuté o vklade

práva do katastra nehnuteľnosti. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho
vyznačenia.

Podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Správa katastra v zmysle citovaných ustanovení skúma oprávnenie prevodcu nakladať s
nehnuteľnosťou, z hľadiska možného obmedzenia nakladať s nehnuteľnosťou zo zákona / napr.
Devízový zákon, zákon č. 278/1993Z.z. o správe majetku štátu, prípadne zo zápisov práv v katastri
nehnuteľnosti/. Správa katastra skúma platnosť právneho úkonu na základe predložených listín a v

prípade, ak sa dozvie z podnetu iného subjektu o možnej (absolútnej alebo relatívnej) neplatnosti
právneho úkonu, je povinný postupovať podľa zákona o správnom konaní a presne a úplne zistiť
skutkový a právny stav veci. Správa katastra pri rozhodovaní o návrhu na vklad ex offo neprihliada na
relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Z obsahu citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobca sa nesprávne domáhal

náhrady škody z nesprávneho úradného postupu správy katastra, keď vkladom do katastra
nehnuteľnosti sa zapisuje aj zabezpečenie záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho
zákonníka a teda ide o rozhodnutie správneho orgánu, tak ako to zakotvuje ustanovenie 31 ods. 6
katastrálneho zákona. Postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z,z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci z titulu náhrady škody z nesprávneho úradného postupu nie je teda

možné uplatňovať náhradu škody vzniklej v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným
v správnom konaní, ktorá sa mala uplatňovať postupom upraveným v § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. To
platí aj v prípade, že nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je aj dôsledkom predchádzajúceho
nesprávneho úradného postupu tohto orgánu. Náhradu škody z titulu takéhoto nesprávneho úradného
postupu, ktorý mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, možno dôvodne uplatňovať návrhom

na náhradu škody podľa § 9 cit. zák. len v prípade, že tvrdená škoda vznikla len v priamej príčinnej
súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom, a teda

17C/155/2009

1209212281

nie je závislá na rozhodnutí súdu o zrušení rozhodnutia správneho orgánu. V prípade, že ujma

môže byť dôsledkom jednak nesprávneho úradného postupu a jednak následného rozhodnutia orgánu
verejnej moci, môže byť splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a následkom len v prípade, že by k tomuto následku došlo aj bez vydania rozhodnutia orgánu verejnej
moci, čo v danom prípade nenastalo.

Rozhodnutie správy katastra pre H. zo dňa 22.06.2006 je právoplatné, nebolo preskúmavané súdom

podľa § 80c O. s. p. v spojení s § 247 O. s. p. a nebol podaný ani protest prokurátora proti rozhodnutiu
o vklade podľa zák. č.153/2001 Z.z.

Nedôvodnosť návrhu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy vidí súd aj v tom, že žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a uplatňovanounáhradou škody. Žalobca tiež nepreukázal, že na jeho strane došlo k nemajetkovej ujme, v čom mala
tátospočívať. Neobstojíjehoaritmetickévyčíslenienemajetkovejujmysúčinomnájomného,ktorémohol
za prenájom bytu získať. S poukazom na hore uvedené skutočnosti preto súd návrh ako nedôvodný

zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže však žalovanému ako úspešnému
účastníkovi v konaní žiadne trov nevznikli, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

17C/155/2009

1209212281

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo
obsadenia súdu,

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave dňa 04.02.2010