Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/79/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106211343
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobkyne Ing. P. D., bytom T.,

D. H., S. X,. zastúpenej JUDr. J. S., advokátkou so sídlom v Ž., N. XX,. proti žalovanému R. B. F., s. r.
o., so sídlom v T., N.. S.. A. XX, IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému Mgr. T. D., advokátom so sídlom v
T. T., L. XXX,. o určenie neplatnosti zmlúv, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 238,54 Eur a zaplatiť ich Mgr.
T. D., advokátovi so sídlom L. XXX,. T. T., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. mája 2006 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyslovil
absolútnuneplatnosťzmluvyozabezpečenízáväzkovdlžníkaprevodomvlastníckehoprávauzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23. júla 2003 a absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25. júla 2003.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne listom zo dňa 30. januára 2007. Uviedol, že žalobkyňa doposiaľ
v súlade s § 49 Občianskeho zákonníku (ďalej len OZ) od zmluvy neodstúpila. Žalobca považuje právny
úkon - zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva, uzatvorenú dňa 25. júla
2003 medzi účastníkmi - za platný. Podľa žalovaného žalobkyňa bola na vykonanie týchto právnych
úkonov spôsobilá, nakoľko vykonala minimálne štyri úkony v rozmedzí od 22. júla 2003 do 25. júla 2003.
Žalovaný uviedol, že nemá pochybnosti o platnosti znaleckého posudku. Zmluvu o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva považuje za platnú, nakoľko je v súlade s ust. § 553 OZ a § 39 OZ. Poukázal
na skutočnosť, že to bola práve žalobkyňa, ktorá sa na žalovaného obrátila za účelom poskytnutia
hotovostnej pôžičky a na skutočnosť, že žalovaný za žalobkyňu uhradil platby za služby spojené s
užívaním bytu v sume 1.123,58 Eur dňa 25. októbra 2004 a 373,60 Eur dňa 19. apríla 2005. Záverom
žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, Ing. R. B., konateľa žalovaného, znaleckým posudkom
zo dňa 12. decembra 2008 a výsluchom znalkyne MUDr. M. O., listinnými dôkazmi, zmluvou o pôžičke
zo dňa 25. júla 2003, zmluvou o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa

25. júla 2003, potvrdenie dlžníka o prevzatí doplatku zo dňa 22. októbra 2004, kde žalobkyňa potvrdila
prevzatie sumy 1.194,98 Eur, potvrdenie dlžníka o prevzatí doplatku 2.688,71 Eur zo dňa 17. marca2005, pokladničné príjmové doklady zo dňa 25. októbra 2004 o úhrade sumy 1.123,58 Eur a zo dňa
19. apríla 2005 o úhrade sumy 373,60 Eur a znaleckým posudkom Ing. D. M. č. 184/2003 zo dňa 24.
júla 2003.

Žalobkyňa v žalobe zo dňa 7. marca 2006 uviedla, že si od žalovaného požičala sumu 1.659,70 Eur a
jej záväzok po rôznych navýšeniach predstavoval sumu 2.688,71 Eur a bol splatný do 25. júla 2004.
Znaleckým posudkom bola cena bytu ustálená na sumu 4.459,27 Eur. Svoj záväzok nebola schopná
splniť, a tak žalovaný uzatvoril dňa 19. apríla 2005 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti s E. J., pričom kúpna
cena bola 12.746,46 Eur. Poukazovala na skutočnosť, že zmluvu uzatvorila za nápadne nevýhodných

podmienokavoveľkejtiesni.Zdôvoduzléhozdravotnéhostavu,ťažkejdepresieanadmernéhoužívania
alkoholických nápojov nebola schopná k právnym úkonom o prevode vlastníctva. Uviedla, že odporca
konal v rozpore s dobrými mravmi. Na pojednávaní dňa 5. mája 2009 žalobkyňa uviedla, že žalovaného
oslovila o pôžičku sama, pričom pôžička bola vybavená v priebehu dvoch až troch dní. Podklady pre
zmluvu na žiadosť žalobkyne zabezpečoval znalec Ing. D. M.. Uviedla, že od žalovaného prevzala sumu
1.659,70 Eur, ktorú nesplatila. Uviedla, že žiadne iné peniaze od žalovaného nedostala. Suma 1.194,98

Eur mala byť suma, ktorú zaplatí žalovaný ako nájomné. Sumu 2.688,71 Eur nedostala, dostala sumu
1.351,39 Eur, ktoré boli vyplatené prenajímateľovi bytu, do ktorého bola deložovaná.

Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na skutočnosť, že zmluvy medzi účastníkmi konania sú
spotrebiteľskými zmluvami, v ktorých musí byť uvedená RPMN podľa zákona č . 264/2006 Z.z.. Právna
zástupkyňa žalobkyne žiadala doplniť dokazovanie výsluchom svedkov Ing. D. a D. D. a nariadenie

vypracovania kontra znaleckého posudku.

Na pojednávaní dňa 18. marca 2008 žalovaný uviedol, že žalobkyňa žalovaného oslovila za účelom
poskytnutia pôžičky. Po oznámení potrebných náležitostí k pôžičke žalobkyňa opätovne navštívila
žalovaného so všetkými dokladmi, znaleckým posudkom, výpisom z OR, pričom tieto doklady si
zabezpečila sama. Následne podpísala zmluvy u notárky a prevzala peniaze. Zmluva o zabezpečení

záväzkuboladoručenánakatasternehnuteľností.Žalobkyňapôžičkunesplatilaažalovanémuoznámila,
že je ochotná nehnuteľnosť uvoľniť a žiadala žalovaného o zaplatenie sumy 1.194,98 Eur, ktorú jej
žalovaný vyplatil a vyplatenie sumy potvrdila aj u notára. Následne žalobkyňa od žalovaného žiadala
sumu 2.688,71 Eur, pričom ich prevzatie potvrdila podpisom dokladu u notára. Potom sa žalovaná z
predmetného bytu vysťahovala. Žalovaný súdu predložil aj doklady o zaplatení súm 1.123,58 Eur a

373,60 Eur.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie,
nakoľko voči znaleckému posudku neboli vznesené žiadne zásadné pripomienky. Zároveň nepovažuje
za potrebné vypočúvať navrhnutých svedkov, nakoľko tí neboli prítomní pri uzatváraní zmlúv medzi
účastníkmi konania.

Podľa záveru znaleckého posudku č. 45/08 zo dňa 12. decembra 2008 znalkyňa konštatuje,
že žalobkyňa netrpí duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti ani postihnutím pamäťových a
intelektových schopností, žalobkyňa trpí závislosťou od alkoholu, ktorá je v súčasnosti v štádiu kvalitnej
remisie (zlepšenia) po absolvovaní liečenia. V čase rozvinutých príznakov sa porucha prejavovala
stratou kontroly v pití, častými stavmi opitosti a abstinenčnými príznakmi pri poklese hladiny alkoholu.

Je pravdepodobné, že porucha sa sčasti podieľala aj na rozvoji reaktívneho depresívneho syndrómu v
roku 2005. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 25. júla 2003 a zmluvy o zabezpečení záväzku zo
dňa 25. júla 2003 bola schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. V tom čase boli u nej
časté stavy alkoholovej ebriety, počas ktorých by mohla reagovať skratovo alebo pod nátlakom, avšak
časový úsek, počas ktorého zmluvy vybavovala, ako aj skutočnosť, že samostatne vybavila aj potrebné

ďalšie úradné doklady, tomu nenasvedčujú. Na pojednávaní dňa 5. mája 2009 znalkyňa uviedla, že v
čase, keď žalobkyňa vybavovala predmetné zmluvy, jej duševný stav umožňoval, aby chápala zmysel
a význam uzatváraných zmlúv. S istotou môže vylúčiť, že by v tom čase trpela duševnou poruchou
v zmysle choromyseľnosti, ktorá by jej zabránila zodpovedne vykonávať právne úkony. O skratové
konanie u žalobkyne nešlo, nakoľko vybavovanie a uzatváranie zmlúv trvalo niekoľko dní.Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že predmetné zmluvy žalobkyňa so žalovaným
uzavrela a prevzala predmet pôžičky a to sumu 1659.70 Eur.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,

a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Dňa 25. júla 2003 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o pôžičke v zmysle
§ 657 a násl. OZ. Zmluvou o pôžičke žalovaný prenechal žalovanej sumu 1.659,70 Eur. Žalovaná sa
zmluvou zaviazala vrátiť peňažnú sumu spolu s dohodnutým úrokom v sume 398,33 Eur a paušálnymi
nákladmi v sume 630,68 Eur najneskoršie do 25. júla 2004. Uvedená zmluva o pôžičke obsahuje všetky

náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom, a preto ju súd považuje za platnú.

Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

Znaleckým posudkom a výsluchom znalkyne bolo preukázané, že žalobkyňa netrpí duševnou poruchou
v zmysle choromyseľnosti ani postihnutím pamäťových a intelektových schopností. V čase uzavretia

predmetných zmlúv bola schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Konanie žalobkyne
nebolo skratové ani pod nátlakom, nakoľko samostatne a počas dlhšieho obdobia (dva až tri dni)
vykonala viacero úkonov smerujúcich k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Uzatvorenie zmluvy o pôžičke
bol samostatný nápad žalobkyne, nikto jej ho nenavrhol, ale sama si v inzertnom časopise predmetnú
ponuku. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že žalobkyňa nekonala v duševnej poruche,

práve naopak, bola plne spôsobilá na vykonanie uvedených právnych úkonov.

Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.

Žalobkyňa namietala absolútnu neplatnosť zmlúv z dôvodu, že ich uzavrela v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky sú skutočnosti, pre ktoré žalobkyňa

mohla od zmlúv odstúpiť. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky musí žalobkyňa preukázať a jasne
definovať. Z jej strany však tieseň žiadnym spôsobom preukázaná nebola. Stavy, ktoré popisuje, si
vyvolala sama, žalovaný ju do tohto stavu nedostal a nebolo preukázané, že by žalovaný vedel alebo
mu bolo známe, že žalobkyňa je alkoholička. Okrem toho účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok, má právo odstúpiť od zmluvy. Tieseň, nápadne nevýhodné

podmienky sami o sebe nespôsobujú neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ale ten, kto je takýmto
úkonom dotknutý má právo od takejto zmluvy odstúpiť. Žalobkyňa však doposiaľ od zmlúv z dôvodov
uvedených v § 49 OZ neodstúpila.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o pôžičke na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu 25. júla 2003 zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, naktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená

ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

V súlade s uvedenými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. je uvedená zmluva o pôžičke zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Právna zástupkyňa žalobkyne namietala, že uvedená zmluva neobsahuje údaj

o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa zákona č. 264/2006 Z.z.. Zákon č. 264/2006 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2001 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2006, pričom právne vzťahy,
ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa spravujú podľa doterajších predpisov, preto nie je možné aplikovať na uvedenú zmluvu o pôžičke
ustanovenia zákona č. 264/2006 Z.z.. Podľa ustanovení účinných v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke
boli náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzené príkladmo a nie taxatívne. Súd poukazuje aj

na skutočnosť, že v napadnutej zmluve bol presne uvedený záväzok žalobkyne vrátiť žalovanému do
jedného roka istinu spolu s úrokmi v sume 398,33 Eur a paušálnymi nákladmi v sume 630,68 Eur, spolu
2.688,71 Eur, teda žalobkyňa presne vedela o svojich záväzkoch, ktoré jej plynú z uzatvorenej zmluvy.

Podľa § 553 ods. 1 OZ účinného ku dňu 25. júla 2003 splnenie záväzku sa môže zabezpečiť
prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 zmluva o

zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Preskúmaním zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva uzatvorenej medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 25. júla 2003 súd zistil, že touto zmluvou
previedla žalobkyňa do výlučného vlastníctva žalovaného byt č. X na prízemí - 1. nadzemnom
podlaží bytového domu č. 891, vchod č. X, podiel 34/2672 na spoločných častiach a zariadení domu

č. 891 a podiel 34/2672 na pozemku parc.č. 1175 o výmere 462 m2, zapísané na LV č. 1992
v k.ú. Z.. Žalobkyňa sa zaviazala touto zmluvou do doby splatnosti pôžičky za vlastníka uhrádzať
riadne a včas platby spojené s užívaním bytu. V prípade, ak si žalobkyňa povinnosti zo zmluvy o
pôžičke riadne a včas nesplní, dôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávky žalovaného a pohľadávky
žalobkyne, ktorá na strane žalobkyne predstavuje prevod vlastníckeho práva v dohodnutej hodnote

prevodu. Dohodnutá hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu za účelom zabezpečenia
záväzkov dlžníka predstavuje sumu 4.459,27 Eur. Zmluva o zabezpečení záväzku žalobkyne prevodom
vlastníckeho práva zo dňa 25. júla 2003 bola uzatvorená medzi účastníkmi konania písomne. Sama
žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že svoje povinnosti zo zmluvy o pôžičke do dňa splatnosti vôbec
nesplnila, nesplnila si ani povinnosti podľa zmluvy o zabezpečení, keď neuhrádzala náklady spojené

s užívaním predmetného bytu (bývala zadarmo, na náklady žalovaného), preto žalovaný postupoval v
súlade so zmluvou keď žalobkyni vyplatil sumu 1.194,98 Eur dňa 22. októbra 2004 a sumu 2.688,71 Eur
dňa 17. marca 2005, čo svojim podpisom žalobkyňa potvrdila. Žalovaný tak žalobkyni poskytol pôžičku
v sume 1.659,70 Eur, vyplatil jej sumy 1.194,98 Eur a 2.688,71 Eur, t.j. spolu 5.543,39 Eur, pričom
dohodnutá hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu za účelom zabezpečenia záväzkov

dlžníka predstavovali sumu 4.459,27 Eur. Žalovaný taktiež za žalobkyňu zaplatil úhrady za služby
spojené s užívaním bytu v sume 1.123,58 Eur dňa 25. októbra 2004 a v sume 373,60 Eur dňa 19.
apríla 2005, t.j. spolu 1.497,18 Eur. Z konania žalobkyne taktiež vyplýva, že táto sa žiadnym spôsobom
nepokúsila predísť zmluvným následkom, keď od uzavretia zmluvy preukázateľne so žalovaným
nekomunikovala a ani žiadnym spôsobom sa nepokúsila ani nenaznačila plnenie svojho záväzku.

Žalovaný po splatnosti zmluvy o pôžičke po vzájomnom započítaní pohľadávky žalovaného a žalobkyne
a vyplatení žalobkyni sumy 1.194,98 Eur a 2.688,71 Eur sa stal výlučným vlastníkom horeuvedených
nehnuteľností s neobmedzeným právom nakladať s nehnuteľnosťami, pričom skutočnosť, že uvedené
nehnuteľnosti žalovaný predal za sumu, ktorá bola vyššia ako dohodnutá hodnota nehnuteľností v
zmluve o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 25. júla 2003, je už

irelevantná.Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečení záväzkov
dlžníka prevodom vlastníckeho práva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25. júla 2003 sú
platné, a preto súd žalobu zamietol.

Právnazástupkyňanavrhladoplniťdokazovanievypracovanímkontraznaleckého posudkuavýsluchom
bývalého manžela žalobkyne a syna žalobkyne. Súd nepovažuje za potrebné dať znalecký posudok
preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii, nakoľko sa ustanovená znalkyňa
vo vypracovanom znaleckom posudku a pri výsluchu dostatočne a jasne vyjadrila k duševnému stavu
žalovanej. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že k vypracovanému znaleckému posudku a k

výpovedi znalkyne neboli vznesené žiadne závažné pripomienky. Taktiež žiadny znalec nemôže zistiť
a nezistí, či žalobkyňa v čase keď vybavovala podklady na uzavretie predmetných zmlúv a zmluvy
podpisovala bola pod vplyvom alkoholu a v akom stave opitosti bola. Zo znaleckého posudku a
skúmaných zdravotných záznamov ani z výpovede žalobkyne nebolo zistené, že by v uvedených dňoch
vyhľadala lekársku pomoc, alebo jej bola takáto poskytnutá. Súd taktiež nepovažuje za potrebné doplniť
dokazovanie výsluchom bývalého manžela žalobkyne a syna žalobkyne, nakoľko tí neboli pri podpise

uvedených zmlúv a podľa tvrdení žalobkyne v znaleckom posudku v čase vybavovania a uzatvorenia
zmlúv bývalý manžel býval v P. a deti sa od žalobkyne v uvedenom čase odvrátili. Žalobkyňa dokonca
uviedla, že pôžičku si vybavila sama, deťom o tom nepovedala, nakoľko sa s ňou nebavili. Z uvedeného
vyplýva že v čase vybavenia pôžičky so žalobkyňou v kontakte neboli, a preto by nemohli relevantne
vypovedať o stave žalobkyne v uvedených dňoch.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný bol v konaní
úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Jeho trovy konania spočívajú v trovách právneho
zastúpenia.

Právny zástupca žalovaného uskutočnil v konaní podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. päť úkonov právnej

pomoci, a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom zo dňa 30. januára
2007 (§ 14 ods.1 písm. a/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 45,51 Eur (§ 11 ods. l cit.
vyhlášky),

- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa

30. januára 2007 (§ 14 ods. l písm. c/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 45,51 Eur (§
11 ods. l cit. vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 22. apríla 2008 (§ 14 ods. l písm. d/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena
vo výške 48,63 Eur (§ 11 ods. l cit. vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 14. apríla 2009 (§ 14 ods. l písm. d/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena

vo výške 13,37 Eur (§ 11 ods. l cit. a § 14 ods. 4 vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 5. mája 2009 (§ 14 ods. l písm. d/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena
vo výške 53,49 Eur (§ 11 ods. l cit. vyhlášky).

K dvom úkonom vykonaným v roku 2007 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 2 x
5,91 Eur, k jednému úkonu vykonanému v roku 2008 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo

výške 6,31 Eur a k dvom úkonom vykonaným v roku 2009 patrí paušálna náhrada v sume 2 x 6,95 Eur
(§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky).

Spolu tak právnemu zástupcovi žalovaného patrí náhrada trov konania vo výške 238,54 Eur.

Trovy konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
k rukám právneho zástupcu žalovaného (§160 ods.1 O.s.p. a §149 ods.1 O.s.p.).Právny zástupca žalovaného si vo vyúčtovaní uplatňoval odmenu za úkony právnej pomoci z hodnoty
ceny nehnuteľnosti. Predmetom sporu však nebola nehnuteľnosť v hodnote 4.459,27 Eur, ale určenie
neplatnosti zmluvy o pôžičke a neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom

vlastníckeho práva. Predmetom sporu bolo určenie, či uvedené zmluvy sú platné alebo neplatné. Z
uvedeného dôvodu nie je možné počítať tarifnú odmenu advokáta z hodnoty nehnuteľnosti, ale správne
podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V konaní vznikli štátu trovy konania v súvislosti s vyplatením odmeny znalkyni spolu v sume 393,02

Eur. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, mal by štát právo na náhradu trov konania voči
neúspešnému účastníkovi konania, t.j. žalobkyni. Žalobkyňa však spĺňa predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, nakoľko žalobkyňa je v nepriaznivých sociálnych podmienkach, poberá starobný
dôchodok a je prechodne ubytovaná v D. H. S. Č. K.. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žalobkyňa
spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a preto nie je zaviazaná na náhradu trov

konania štátu, resp. súd štátu nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania
bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.