Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/199/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209217855
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci

navrhovateľa: I. G., Q. XX, H., zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Františkom Rojčekom, Prešovská
30, Bratislava, proti odporcovi: B2B Slovakia s.r.o., Ivánska cesta 22/a, Bratislava, zast. AK Hudec s.r.o.,
Na hrebienku 1, Bratislava, o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď zo dňa 24.06.2009, daná odporcom navrhovateľovi, je neplatná.

Súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II. súdny poplatok vo výške 99,50 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 19.10.2009 domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa
24.06.2009, ktorú mu dal odporca je neplatná. Žiadal odporcu tiež zaviazať na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy,

pričom bol dňa 23.06.2009 uvoľnený z práce, a následne dňa 26.06.2009 mu bola poštou doručená
fotokópia výpovede z prevádzkových dôvodov z 24.06.2009. Navrhovateľ listom zo dňa 30.06.2009
požiadal odporcu o doručenie originálu výpovede a zároveň uviedol, že chce pokračovať v práci
podľa pracovnej zmluvy. Listom zo dňa 11.08.2009 potvrdil navrhovateľ odporcovi doručenie originálu
výpovede (18.07.2009). Zároveň vyslovil názor, že výpoveď nie je v súlade so Zákonníkom práce resp.
je neplatná, a opätovne požiadal odporcu o možnosť pokračovať v práci podľa pracovnej zmluvy.

Písomná výpoveď odporcu zo dňa 24.06.2009 je podľa názoru navrhovateľa neplatná, nakoľko dôvod
výpovede "z prevádzkových dôvodov" nemá oporu v Zákonníku práce. Zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď len z dôvodu, ktorý je v ZP vyslovene uvedený, pričom takýto dôvod (ak by aj
existoval) musí byť vo výpovedi skutkovo vymedzený a nezameniteľný s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná (§ 61 ods. 2 ZP).

Odporca nesplnil ani hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede, keďže pri rozväzovaní pracovného
pomeru z organizačných dôvodov musí zamestnávateľ zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné
miesto, ktoré má v čase výpovede k dispozícii, čo odporca neurobil.Navrhovateľ namietal i skutočnosť, že výpoveď mu bola doručená pôvodne len vo fotokópii, a až
následné doručenie originálu spôsobilo nedodržanie výpovednej lehoty. Navrhovateľ má za to, že
fotokópia výpovede ako právneho úkonu nemôže relevantne zakladať začiatok plynutia lehoty podľa §

62 ods. 2 ZP.

Odporca sa k návrhu prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril, pričom žiadal návrh ako
nedôvodný zamietnuť.

Uviedol, že je pravdou, že Zákonník práce nepoužíva pojem "prevádzkové dôvody" v súvislosti so
skončením pracovného pomeru. Domnieva sa však, že pri porovnaní dôvodov podľa § 63 ods. 1 ZP
s pojmom "prevádzkové dôvody" je obsahovo tento pojem najbližší s pojmom "organizačné dôvody",

ktorý používa zákonodarca. Dôvodom pre skončenie pracovného pomeru je potom prevádzkový dôvod
(nedostatok práce) podporený rozhodnutím o organizačnej zmene (organizačný dôvod). Odporca sa
domnieva, že výkladom možno ustáliť, že dôvodom výpovede bola a je organizačná zmena v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b) ZP.

Odvolávajúc sa na vyššie uvedenú úvahu má odporca za to, že ním skutkovo vymedzený dôvod

výpovede je súdom preskúmateľný, a možno ho subsumovať pod ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

Čo sa týka absencie ponuky iného vhodného pracovného miesta odporca uviedol, že v čase výpovede
nemali žiadne voľné pracovné miesto.

K námietke navrhovateľa, že výpoveď mu bola doručená pôvodne len vo fotokópii, poukázal na §
40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je písomná forma zachovaná, ak je právny

úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Odporca poukázal aj na skutočnosť, že výkon práv navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi (§ 13
ods. 3 ZP), a preto by mal súd žalobu zamietnuť.

Nesúlad konania navrhovateľa s dobrými mravmi odôvodnil odporca tým, že v júni 2009 sa konatelia

odporcu dohodli o nadbytočnosti navrhovateľa, a teda o potrebe skončenia jeho pracovného pomeru.
S ohľadom k tomu, že sa jedná o brata jedného z konateľov, nebola dôsledne dodržaná zákonom
predpísaná forma.

Zámer skončiť pracovný pomer bol navrhovateľovi oznámený aj písomne (elektronicky) e-mailom dňa
23.06.2009 o 15:36 hod., a navrhovateľ sa za spoluprácu e-mailom poďakoval, a poslal konateľovi aj

osobný ďakovný e-mail. Písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 30.06.2009 a následná žaloba preto
odporcu prekvapila. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov a navrhovateľa, oboznámil sa s
obsahom pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 01.05.2008, pracovnou
náplňou, výpoveďou zo dňa 24.06.2009, mailovou korešpondenciou medzi účastníkmi, výpisom z

Obchodného registra, ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01.05.2008 s nástupom do práce dňa 01.05.2008 na pracovné miesto podporný pracovník pre
leasingovú spoločnosť a auto-požičovňu. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 01.05.2008
do 01.05.2011.Dňa 24.06.2009 dal odporca navrhovateľovi výpoveď znenia: "Vážený pán G., týmto ukončujeme medzi
nami platný pracovný pomer z prevádzkových dôvodov v stanovenej lehote k 31.08.2009." (citácia)

Výpoveď bola navrhovateľovi vo fotokópii doručená dňa 26.06.2009, pričom navrhovateľ požiadal listom

zo dňa 30.06.2009 o doručenie originálu a žiadal o pokračovanie v práci. Listom zo dňa 11.08.2009
potvrdil navrhovateľ prevzatie originálu výpovede, a oznámil zamestnávateľovi, že výpoveď je neplatná
a opätovne požiadal o možnosť pokračovať v práci.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na podanom návrhu, pričom uviedol, že dôvod výpovede nepozná,
lebo podľa neho bolo práce dosť.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že výpoveď je neplatná už z dôvodu, že

neobsahuje riadny výpovedný dôvod v zmysle Zákonníka práce, a výpoveď z prevádzkových dôvodov
taktiež nie je presným vymedzením a uvedením s ničím nezameniteľným dôvodom riadnej výpovede.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že návrh nie je dôvodný, a odporca považuje výpoveď
za platnú s poukazom na výklad, uvedený v písomnom vyjadrení. I keď je vo výpovedi uvedené, že
táto bola navrhovateľovi daná z prevádzkových dôvodov, je možné právnou úvahou a výkladom riadne

tento výpovedný dôvod preskúmať a subsumovať pod ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorý udáva ako
výpovedný dôvod organizačnú zmenu.

Žaloba bola podaná v rozpore s dobrými mravmi, a navrhovateľ zneužíva práva zamestnanca, keďže z
e-mailovej korešpondencie je zrejmé, že o skutočnosti, že ho odporca nemôže zamestnávať, a že mu
bude daná výpoveď vedel. Vzhľadom na jeho odpovede na e-maily odporcu s tým bol aj uzrozumený.

Myslí si, že navrhovateľ podal žalobu preto, lebo v spoločnosti prebieha spor dvoch konateľov, pričom
jeden z nich je brat navrhovateľa.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa odmietol výklad právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa podľa
jeho názoru pokúša subsumovať výpovedný dôvod - prevádzkové dôvody pod riadne a kogentné
ustanovenia ZP, čo považuje za dezinterpretáciu ZP.

Tvrdenie, že navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, a žalobu podal vzhľadom na pretrvávajúce
rozpory medzi konateľmi spoločnosti, považuje za nepravdivé, nakoľko práve kvôli rozporom medzi
konateľmi bol podľa jeho názoru navrhovateľ vyhodený z práce.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo niekedy v
roku 2007. Dôvod nadbytočnosti navrhovateľa vyplýva aj z e-mailovej korešpondencie z 23.06.2009, z

ktorej je tiež zrejmé, že k rozhodnutiu o nadbytočnosti došlo po dohode oboch konateľov.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa poprel, že by existovalo nejaké rozhodnutie o organizačnej
zmene.

Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, abyho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie

touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,

3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo

4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný

pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Po vykonanom dokazovaní a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že návrh navrhovateľa je dôvodný. Vo výpovedi nie je uvedený výpovedný dôvod podľa niektorého

z možných §-ových znení Zákonníka práce. Z písomného znenia výpovede vyplýva, že odporca dal
navrhovateľovi výpoveď z prevádzkových dôvodov.

Tento dôvod, uvedený vo výpovedi je neurčitý, a konkrétny výpovedný dôvod nie je bližšie špecifikovaný.
V zmysle Zákonníka práce je však nevyhnutné dôvod výpovede vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.

Súd dospel k záveru, že písomná výpoveď trpí formálnou vadou, nakoľko sú v nej uvedené skutočnosti
(prevádzkové dôvody), ktoré ako výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b./ ZP neobstoja. Súd má
za to, že v písomnej výpovedi taktiež nebol výpovedný dôvod skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným.

Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že výpoveď je neplatná už z formálneho hľadiska.

V prípade, že by v danom prípade bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, musí
výpovedi predchádzať písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho
úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o
iných organizačných zmenách, pričom žiadne písomné rozhodnutie odporca súdu nepredložil, ani vo
výpovedi na žiadne rozhodnutie zamestnávateľa nepoukázal.Súd konštatuje, že v danom prípade nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka výpovede zo strany
zamestnávateľa, keďže tento neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal žiadnym dôkazom, že by
existovalo písomné rozhodnutie zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na

základe ktorého by sa navrhovateľ stal nadbytočným. Vzhľadom na kogentnosť ustanovenia § 63 ods. 1
ZP nepostačuje e-mail, ktorého má vyplývať, že k rozhodnutiu o nadbytočnosti došlo po dohode oboch
konateľov. V zmysle Zákonníka práce nesplnenie tejto podmienky spôsobuje neplatnosť výpovede.

Súd sa pri vyhodnocovaní dôkazov bližšie nezaoberal skutočnosťou, či si odporca voči navrhovateľovi
splnil ponukovú povinnosť, nakoľko dospel k záveru, že neplatnosť výpovede spôsobuje už nesplnenie

formálnej a hmotno - právnej podmienky, pričom už nesplnenie jednej z nich by neplatnosť výpovede
spôsobilo. Súd sa stotožnil s právnym názorom odporcu, ktorý poukázal na § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, a má za to, že písomná forma výpovede bola zachovaná doručením kópie e-mailu, ktorý
obsahoval výpoveď, navrhovateľovi.

Súdsazaoberalajargumentáciouprávnehozástupcuodporcu,pričomsanestotožnilsjehotvrdením,že
"prevádzkové dôvody" je možné posúdiť výkladom a úvahou ako riadny výpovedný dôvod a subsumovať

ho pod ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Prevádzkový dôvod nie je dôvodom ustanoveným v § 63
ZP, ktorý jednoznačne taxatívne vymedzuje, kedy môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď. Z
toho je zrejmé, že iný, než v Zákonníku práce uvedený výpovedný dôvod nemôže zamestnávateľ použiť.

Odhliadnuc od uvedeného "prevádzkové dôvody" nie je dôvod výpovede skutkovo vymedzený tak,
aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Odporca okrem "prevádzkových dôvodov"

nijak bližšie výpovedný dôvod nešpecifikoval. Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo výpovedi
nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu
uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Skutkovo vymedzený
výpovedný dôvod je dôvod, v ktorom sú uvedené okolnosti, ktoré ako celok možno subsumovať pod
niektorú zo skutkových podstát ustanovenia § 63 ods. 1 ZP.

Súd dôvod výpovede považuje aj z hľadiska jeho skutkového vymedzenia za neurčitý a nekonkrétny,
preto je vylúčené, aby ho bolo možné subsumovať pod ktorýkoľvek v ZP taxatívne vymedzený
výpovedný dôvod.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu odporcu, že výkon práv navrhovateľa je v rozpore
s dobrými mravmi. Skutočnosť, že navrhovateľ vedel o zámere odporcu skončiť s ním pracovný pomer, a

následnépoďakovaniesanavrhovateľazaspoluprácu,neznamená,žesanavrhovateľnemôžedomáhať
neplatnosti výpovede podaním žaloby na súd. Podanie žaloby je zákonným právom navrhovateľa, preto
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že výpoveď je neplatná a daná v rozpore s
ustanoveniami Zákonníka práce, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom na pre rozhodnutie súdu dostatočne zistený skutkový stav, súd z dôvodu hospodárnosti
konania nevykonal dôkazy výsluchom konateľa U. k e-mailovej komunikácii s navrhovateľom, výsluchom
predchádzajúceho zamestnávateľa navrhovateľa, ktorý ani nebol riadne označený a F. B., ktorých
vykonanie navrhol právny zástupca odporcu, nakoľko vykonanie týchto dôkazov súd vyhodnotil ako
nadbytočné s poukazom na to, že neplatnosť výpovede spôsobuje už nesplnenie formálnej podmienky

jej platnosti.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol vo veci proti
odporcovi plne úspešný, mal preto právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci nemal
úspech. Súd však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi, pretože navrhovateľovi
v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume
99,5 eur v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.