Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109201284
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa J. B., štátneho

občana S. R., bytom T. T., P. O. H. XXX/XX,. v konaní zastúpeného JUDr. I. N., advokátom, so sídlom
T., J. X proti odporkyniam 1) T. T., štátnej občianke S. R., bytom T., H. XX,. 2/ M. T., štátnej občianke S.
R., bytom T., H. XX,. 3/ M. T., štátnej občianke S. R., bytom T., H. XX,. všetky v konaní zastúpené JUDr.
R. G., advokátom, so sídlom T., J. XXXX. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Návrh s a v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyniam 1-3 náhradu trov konania v sume 772,62 eur, k rukám
právneho zástupcu odporkýň 1-3 JUDr. R. G., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po konečnej úprave svojho návrhu na začatie konania podanom na tunajšom súde

domáhal určenia, že nehnuteľnosti - dom súp.č. XXX,. orientačné číslo XX. v T. T. na ulici H. XX,.
postavený na pozemku parc.č. 1428- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 205 m2, zapísaný na LV č.
797 pre k.ú. T. T. ako aj pozemok parc.č. 1426/1 - zastavané plochy a nádvoria zapísaný na LV č. 798 pre
k.ú. T. T. sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa v podiele 8/12 a odporkýň 1 až 3 spolu v podiele
4/12. Uviedol, že odporkyne sú vlastníčkami pozemku parc.č. 1428 ako aj domu súp.č. XXX,. ktorý je
na ňom postavený. Tieto nehnuteľnosti sú pre k.ú. T. T. zapísané na LV č. 797. Zápis na tomto liste
vlastníctva však nie je správny, nakoľko na ňom absentuje dom súp. č. XXX,. ktorý je rovnako postavený
na pozemku parc.č. 1428. Odporkyne neprejavili nijakým záujem na oprave súčasného zápisu v katastri

nehnuteľností a spoluvlastnícke práva navrhovateľa k domu súp.č. XXX. neuznávajú. Rovnako je podľa
navrhovateľa nesprávny aj zápis vlastníckeho práva k pozemku parc.č. 1426/1 na LV č. 798 pre k.ú. T.
T., keď podľa zápisu je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku len v podiele 1, hoci
podľa dedičského rozhodnutia po svojom otcovi by mal byť jeho spoluvlastnícky podiel 8/12.

Odporkyne s návrhom navrhovateľa nesúhlasili. Zhodne uviedli, že nespochybňujú vlastnícke právo
navrhovateľa k domu súp.č. XXX.. Vyjadrili však pochybnosť o tom, že by ony samé mali byť rovnako
spoluvlastníčky tohto rodinného domu, keď v minulosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy len

vlastnícke právo k domu súp.č. XX,. neskôr súp.č. zmenené na XXX.. Nie je preto žiasny dôvod, aby
navrhovateľ svoj návrh v tejto časti smeroval proti nim. Pokiaľ mu ide o zápis predmetného domu
do katastra nehnuteľností, môže si podať žiadosť na Správu katastra , pripojiť rozhodnutie o určení
súpisného čísla a geometrický plán a dom súp.č. XXX. bude do katastra nehnuteľností zapísaný. Ich
súčinnosťktomunavrhovateľnepotrebuje.Čosatýkapozemkuparc.č.1426/1,tentovspoluvlastníckom
podiele 1 nadobudla odporkyňa 1) spolu so svojím manželom, otcom odporkýň 2) a 3) kúpnou zmluvou
z 31.10.1980, ktorá kúpna zmluva bola vyhotovená notárom vo forme notárskej zápisnice a kupujúcinemali nijaké pochybnosti o predmete kúpy a boli v dobrej viere, že predávajúca je spoluvlastníčkou
predmetného pozemku v podiele 1.

Súd vykonal dokazovania výsluchom účastníkov konania, svedkyne M. K., oboznámením obsahu nižšie

uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z výpovedí navrhovateľa a svedkyne M. K. ako aj PKN zápisnice č. 1782 pre k.ú. T. T. vyplynulo, že domy
v T. T. pod terajším súp. č. XXX. a XXX. tvoria z hľadiska stavebne technického jednu stavbu, ktorá bola
pôvodne zapísaná PKN zápisnici č. 1782 pre k.ú. T. T. ako dom č. XX. postavený na pozemku parc.č. 62,
ktoré nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľa J. a K. B., spolu v podiele
2/3, resp. 8/12 a matky menovanej svedkyne M. H. v podiele 1/3, resp. 4/12. Predmetná stavba domu

niekdajšie č. XX. pozostáva z prednej časti, ktorá mala neskôr súp.č. XX. a v súčasnosti má súp.č. XXX.
a ktorá časť je užívaná navrhovateľom a jeho rodinou, pričom túto časť užívali aj jeho rodičia a predtým
ich rodičia. Na túto prednú časť nadväzuje stredná časť, ktorá mala neskôr súp.č. XX. a v súčasnosti
má súp.č. XXX. a ktorú užívala rodičia svedkyne M. K., neskôr menovaná svedkyňa a v súčasnosti
odporkyne. Na túto strednú časť domu nadväzuje ešte zadná časť s dvomi miestnosťami, ktoré patrili a

boli v užívaní rodičov navrhovateľa a teraz ich užíva navrhovateľ. Z výpovedí navrhovateľa a menovanej
svedkyne ďalej vyplynulo, že uvedeným spôsobom bol dom pôvodné č. XX. rozdelený a užívaný od
nepamäti, pričom rodiny navrhovateľa a svedkyne vzájomne rešpektovali právo užívať vydelenú časť
domu, cítili sa ako výlučný vlastníci týchto častí domu a nijakým spôsobom si neuplatňovali vlastnícke
právo k tej časti domu, ktorá bola v užívaní druhej rodiny. Vydelené časti mali a majú pritom samostatné

vchody, cez spoločný dvor, ako aj samostatné elektrické vedenie so samostatnými hodinami.

Skutočnosť, že pôvodný dom č. XX. bol užívacím a vlastníckym právom rozdelený na dva samostatné
rodinnédomyvyplývaajzoznaleckéhoposudkuč.185/80znalcaIng.J.T.zodňa16.9.1980,znaleckého
posudku č. 30/2003 znalca Ing. D. K. zo dňa 14.5.2003 a odborného stanoviska č. 1/2005/OS znalca Ing.
F. N. zo dňa 27.5.2005. Vo všetkých týchto úkonov znaleckej činnosti vyplýva, že dom súp.č. XXX. bol

ohodnocovaný ako samostatný predmet právnych vzťahov, odlišný od domu súp.č. XXX,. ku ktorému je
pristavaný. Rovnako tak z z navrhovateľom predloženého historického výpisu z katastra nehnuteľností
vyplynulo,žedomypodsúp.č.XX.aXX.bolivkatastrinehnuteľnostízapísanéakosamostatnépredmety
vlastníckeho práva, pričom dom súp.č. XX. bol vo vlastníctve M. H., matky svedkyne M. K. a dom súdp.č.
XX. bol vo vlastníctve J. a K. B., rodičov navrhovateľa.

Z PKN zápisnice č. 1782, z identifikácie parciel Štátnym notárstvom v T. zo dňa 7.9.1970, ktorá
je súčasťou dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18D 2032/95 po poručiteľovi J. B., otcovi
navrhovateľa, ako aj z rozhodnutia Štátneho notárstva v T. sp.zn. D 989/67 zo dňa 31.8.1967 o dedičstve
po poručiteľke M. H. vyplynulo, že popri dome č. XX. boli súčasťou zápisu v PKN zápisnici č. 1782 aj
pozemky parc.č. 62 a 63, pričom pozemok parc.č. 62 bol neskôr rozdelený na viaceré pozemky, ktoré

boli zapísané do evidencie nehnuteľností pod parc.č. 1426 až 1429 na LV č. 177.

Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v T. sp.zn. D 1092/70 zo dňa 12.11.1970 navrhovateľ titulom
dedenia po svojom otcovi J. B. nadobudol okrem iného aj vlastnícke právo v podiele 8/12 k domu
postavenom na PKN pozemku parc.č. 62 a pozemku parc. č. 1426.

Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v T. sp.zn. D 989/67 zo dňa 31.8.1967 svedkyňa M. K. nadobudla

titulomdedeniaposvojejmatkeM.H.okreminéhoajvlastníckeprávovpodiele4/12kdomupostavenom
na PKN pozemku parc.č. 62 a parc.č. 1426.

Navrhovateľ J. B. a svedkyňa M. K. uzatvorili dňa 3.9.1979 vo forme notárskej zápisnice spísanej
Štátnym notárstvom v T. pod zn. N 476/79 rozdeľovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo rozdelenie
pozemkov v spoluvlastníctve menovaných, okrem iného aj pozemkov parc.č. 1426/1 až 1426/5, ktoré

vznikli rozdelením pozemku parc.č. 1426, ktorý bol predtým súčasťou PKN pozemku parc.č. 62. Podľa
tejto rozdeľovacej zmluvy pozemok parc.č. 1426/1 zostal v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa vpodiele8/12asvedkyneM.K.vpodiele4/12.U8vedenébolopreukázanénotárskouzápisnicouŠtátneho
notárstva v T. zn. N 476/79, NZ 504/79 zo dňa 3.9.1979.

Z výpovedí navrhovateľa, odporkýň 1/ až 3/, svedkyne M. K., notárskej zápisnice Štátneho notárstva

T. zn. N 554/80, NZ 589/80 zo dňa 31.10.1980 a osvedčenia o dedičstve vydaného notárom Mgr. M.
A. ako súdnym komisárom v dedičskej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 21D 233/02 dňa
9.6.2003 vyplynulo, že svedkyňa M. K. odpredala kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 31.10.1980 do
bezpodielového spoluvlastníctva manželom T. T. - odporkyni 1/ a Z. T. okrem iného aj rodinný dom
súp.č. XX. v celosti a pozemok parc.č. 1426/1 v podiele 1. Kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice

bola registrovaná Štátnym notárstvom v T. dňa 27.11.1980 pod č. Reg. I 952/80. po kúpe predmetných
nehnuteľností sa odporkyňa 1/ spolu so svojím manželom nasťahovala do domu súp.č. XX a ďalej ho
užívala na bývanie asi po dobu 10 rokov, po ktorej dobe sa presťahovali do T. a dom ďalej užívali ako
víkendovú chalupu, pričom manžel odporkyne 1/ mal v pivničných priestoroch domu zariadenú dielňu,
kam pravidelne chodil. Počas celej doby neboli medzi rodinou navrhovateľa a odporkýň žiadne spory
o užívanie domu súp.č. XX. ani pozemku parc.č. 1426/1, ktorý tvorí spoločný dvor k domom súp.č.

XX. a XX.. Navrhovateľ podľa vlastnej výpovede si nikdy nenárokoval na dom súp.č. XX,. ktorý užívali
odporkyne, rovnako ako si ony nenárokovali na jeho dom súp.č. XX.. Rovnako podľa neho neboli medzi
nimi žiadne spory ani pri užívaní spoločného dvora - pozemku parc.č. 1426/1, keď on sa až v roku 2008
dozvedel, že v katastri nehnuteľností je jeho podiel na tomto pozemku zapísaný vo veľkosti 1 a nie 8/12.
Po smrti manžela odporkyne 1/ Z. T. nadobudli podľa osvedčenia o dedičstve spoluvlastnícke právo k

predmetnému domu súp.č. XX,. teraz už XXX na podiel poručiteľa 1 ako aj k pozemku parc.č. 1426/1
na podiel poručiteľa 1 dcéry poručiteľa - odporkyne 2/ a 3/.

Podľa výpisu z LV č. 797 pre k.ú. T. T. sú predmetné nehnuteľnosti, dom súp.č. XXX. postavený na
pozemku parc.č. 1428 ako aj pozemok parc.č. 1428 zapísané ako podielové spoluvlastníctvo odporkýň,
a to odporkyne 1/ v podiele 1, odporkyne 2/ v podiele 1 a odporkyne 3/ v podiele 1. Podľa LV č. 798 pre

k.ú. T. T. je pozemok parc.č. 1426/1 zapísaný v katastri nehnuteľností ako podielové spoluvlastníctvo
navrhovateľa v podiele 1, odporkyne 1/ v podiele 1, odporkyne 2/ v podiele 1/8 a odporkyne 3/ v podiele
1/8.

Navrhovateľ požiadal S. K. T. listom zo dňa 20.8.2008 o opravu zápisu nehnuteľností na listoch
vlastníctva a to konkrétne opravu jeho spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc.č. 1426/1, ktorý

by mal správne podľa neho byť 8/12 a nie 1 ako aj zápis domu súp.č. XXX. postavený na pozemku
parc.č. 1428, ktorý v katastri nehnuteľností nie je vôbec zapísaný. S. K. T. listom zo dňa 10.10.2008
oznámila navrhovateľovi, že požadované vykonať nemôže pretože spoluvlastnícky podiel navrhovateľa
na pozemku parc.č. 1426/1 po upravený kúpnou zmluvou registrovanou pod č. R I. 952/80 a predávaný
podiel bol predmetom ďalšieho právneho úkonu - dedičského rozhodnutia D 33/02. Pokiaľ ide o zápis

domu súp.č. XXX. do katastra nehnuteľností je potrebné v zmysle zákona o katastri nehnuteľností
predložiť žiadosť o zápis stavby s rozhodnutím o určení súpisného čísla a geometrickým plánom.

Z oznámení obce T. T. zo dňa 27.11.2009, 22.1.2010 a odpovede menovanej obce na telefonický dopyt
súdu vyplynulo, že rodinnému domu súp.č. XXX. bolo pridelené súpisné číslo rozhodnutím obce zo
dňa 5.6.2002, ktoré bolo vydané na základe žiadosti notára Mgr. M. A. prejednávajúceho dedičstvo

po zomrelo Z. T., pričom podkladom pre rozhodnutie boli evidenčný list č. 331, register užívateľov a
vlastníkov, súpis parciel, zoznam domov a zoznam vlastníkov, ktoré listiny obec k svojmu oznámeniu
pripojila. Ohľadne domu súp.č. XXX. obec T. T. doposiaľ rozhodnutie o pridelení súpisného čísla
nevydala, pretože navrhovateľ o vydanie takéhoto rozhodnutia doposiaľ nepožiadal. Uvedené súp.č.
XXX. je preto používané len fakticky, bez rozhodnutia obce.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.Podľa § 126 ods. 1Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec určuje
stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných
čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) bod 1. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v katastri sa evidujú
stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú označené súpisným číslom.

Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pri zápise údajov o práve k novej

stavbe uvedenej v § 6 ods. 1 písm. c) v 1. bode sa ako vlastník zapíše osoba uvedená v rozhodnutí o
udelení súpisného čísla, ak sa nepreukáže niečo iné. Právo k nehnuteľnosti sa do katastra zapíše na
návrh, ktorého prílohou je údaj o rodnom čísle, ak ide o fyzickú osobu, alebo údaj o identifikačnom čísle,
ak ide o právnickú osobu, a rozhodnutie o určení súpisného čísla. K návrhu sa pripája aj geometrický
plán, ak stavba alebo pozemok zastavaný stavbou nie sú evidované v súbore geodetických informácií.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie citovaných ustanovení právnych
predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o dom súp.č. XXX,. ku ktorému navrhovateľa žiadal určiť svoje spoluvlastnícke právo, v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa jedná o určovaciu žalobu, pre ktorej úspech je v prvom rade potrebné,
aby mal navrhovateľ na požadovanom určení naliehavý právny záujem. To znamená, že rozhodnutie

o požadovanom určení vlastníckeho práva odstráni stav právnej neistoty v postavení navrhovateľa. V
predmetnej veci sa navrhovateľ domáha určenia svojho spoluvlastníckeho práva k domu súp.č. XXX,.
ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Je nepochybné, že navrhovateľ sa určovacou žalobou
podľa § 80 písm. c) O.s.p. môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1
Občianskeho práva určovacou žalobou aj k nehnuteľnosti - domu, ktorý nie je predmetom zápisu v

katastri nehnuteľností. Jeho návrh však musí smerovať proti osobám, ktoré do jeho vlastníckeho práva
nejakým spôsobom zasahujú, alebo ho právne relevantným spôsobom spochybňujú, teda pre prípad
určovacej žaloby, proti osobám, ktoré vyvolávajú u vlastníka stav právnej neistoty. Len na určovacej
žalobe, ako prostriedku ochrany vlastníckeho práva, proti takýmto osobám môže byť daný naliehavý
právny záujem. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dom súp.č. XXX. vznikol

ako samostatný predmet právnych vzťahov rozdelením pôvodnej domovej nehnuteľnosti evidovanej v
pozemkovej knihe pod č. 25 postavenej na PKN pozemku parc.č. 62 v k.ú. T. T.. Podieloví spoluvlastníci
tohto domu, rodičia navrhovateľa a matka svedkyne M. K. si niekedy v minulosti, zjavne ešte pred
narodením navrhovateľa a menovanej svedkyne, reálne rozdelili predmetnú

nehnuteľnosť, čo do užívacieho i vlastníckeho práva a následne takéto rozdelenie nehnuteľnosti aj

rešpektovali. Keďže k takémuto reálnemu rozdeleniu spoločnej nehnuteľnosti došlo zjavne ešte pred
účinnosťou prvého Občianskeho zákonníka /zákon č. 141/1950 Zb. účinný od 1.1.1951/, kedy súdna
prax reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti pripúšťala, má tunajší súd za to, že domy súp.č. XXX,.
predtým súp.č. XX. a dom súp.č. XXX,. predtým súp.č. XX. sú dve samostatné nehnuteľnosti, dva
samostatné predmety právnych vzťahov. Odporkyne sú v súčasnosti spoluvlastníčky domu súp.č. XXX.

a to titulom kúpy od pôvodnej vlastníčky M. K. a dedenia po poručiteľovi Z. T.. Navrhovateľ je vlastníkom
domu súp.č. XXX. a to titulom dedenia po svojom otcovi. Uvedené vlastnícke práva si účastníci ako aj ich
právny predchodcovia vzájomne rešpektovali a z tohto titulu medzi nimi nevznikali ani žiadne spory. Jepreto nepochybné, že navrhovateľ svoj návrh na určenie vlastníckeho práva nesmeroval proti osobám,
ktoré do jeho vlastníckeho práva nejakým spôsobom zasahujú a vyvolávajú u neho stav právnej neistoty
ohľadne vlastníctva predmetného domu. Okrem toho ani kladné rozhodnutie o jeho určovacej žalobe

ohľadne domu súp.č. XXX. by neviedlo k zápisu predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností,
čo je dôvod, pre ktorý navrhovateľ podával návrh na začatie konania. Zápis svojho domu súp.č. XXX.
do katastra nehnuteľností navrhovateľ môže docieliť podľa citovaných ustanovení § 6 v spojení s § 46
katastrálneho zákona na základe svojej žiadosti, ktorú doloží rozhodnutím obce o pridelení súpisného
čísla podľa § 2c zákona o obecnom zriadení, keď v súčasnosti užívané číslo XXX. je užívané len fakticky,

bez pridelenia obcou, a ostatnými príslušnými dokladmi.

Na základe týchto záverov súd návrh navrhovateľa na určenie jeho spoluvlastníckeho práva k domu
súp.č. XXX zamietol, pretože na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem a okrem
toho požadované určenie spoluvlastníckeho práva navrhovateľa a odporkýň odporuje skutkovému stavu
zistenému vykonaným dokazovaním, podľa ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom domu súp.č.
XXX.

Pokiaľ ide o pozemok parc.č. 1426/1 v k.ú. T. T., ku ktorému sa navrhovateľ rovnako domáhal určenia
svojho spoluvlastníckeho práva v podiele 8/12, aj tu súd na základe posúdenia výsledkov vykonaného
dokazovania podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný. Je pravdou, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa na predmetnom pozemku, ktorá
vznikla z pôvodného pozemku PKN parc.č. 62 bol pôvodne 8/12. Tento podiel nadobudol navrhovateľ

dedením po vojom otcovi. Rovnako tak je nepochybné, že spoluvlastnícky podiel svedkyne M. K.,
ktorý ona nadobudla dedením po svojej matke, bol 4/12. Veľkosť týchto spoluvlastníckych podielov na
pozemku parc.č. 1426/1 nebola ovplyvnená ani rozdeľovacou zmluvou, ktorú navrhovateľ s menovanou
svedkyňou uzatvorili v roku 1979. Menovaná svedkyňa však v roku 1980 previedla svoj spoluvlastnícky
podiel na tomto pozemku na odporkyňu 1) a jej manžela, pričom v kúpnej zmluve, ktorá mala formu

notárskej zápisnice, bol tento podiel nesprávne uvedený vo výške 1. Uvedená zmluva bola riadne
registrovaná štátnym notárstvom, na základe čoho boli kupujúci - odporkyňa 1) a jej manžel vyznačený
v evidencii nehnuteľností ako spoluvlastníci tohto pozemku v podiele 1. Takýto spoluvlastnícky podiel,
resp. polovica z neho, ktorá z bezpodielového spoluvlastníctva pripadla do dedičstva, bol predmetom
dedenia po manželovi odporkyne 1), dôsledkom čoho sú dnes odporkyne 1) až 3) podielovými

spoluvlastníčkami tohto pozemku v celkovom podiele 1. Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že
pri užívaní predmetného pozemku, ktorý tvorí spoločný dvor domov účastníkov neboli medzi účastníkmi
až do roku 2008 žiadne spory. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že odporkyňa 1)
a jej manžel nadobudli spoluvlastnícky podiel 1/2 na pozemku parc.č. 1426/1 v miere presahujúcej
spoluvlastnícky podiel 4/12 ich právnej predchodkyne M. K. vydržaním podľa citovaného ustanovenia

§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia medzi zákonné predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním patria oprávnená držba veci spôsobilej na vydržanie a
uplynutie zákonom stanoveného času, po ktorý oprávnená držba trvala. V prípade nehnuteľností, ktoré
takisto ako hnuteľné veci môžu byť predmetom vydržania, je zákonnom stanovená vydržacia doba 10
rokov. Oprávnená držba je pritom faktické ovládanie veci spojené s vôľou držiteľa nakladať s vecou

ako s vlastnou v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Keďže odporkyňa 1) a jej manžel nadobudli svoj
spoluvlastnícky podiel 1 na predmetnom pozemku na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola spísaná vo
forme notárskej zápisnice a bola riadne registrovaná príslušným Štátnym notárstvom museli byť podľa
názoru súdu v dobrej viere, že na predmetnom pozemku im patrí spoluvlastnícky podiel 1, pričom táto
ich dobrá viera nebola pre bezproblémové vzťahy s navrhovateľom pri užívaní predmetného pozemku

nijakým spôsobom spochybnená minimálne po dobu 10 rokov potrebnú na vydržanie. Uplynutím
desaťročnej vydržacej doby tak podľa záverov súdu odporkyňa 1) a jej manžel nadobudli spoluvlastnícke
práva k pozemku parc.č. 1426/1 aj v podiele presahujúcom podiel ich právnej predchodkyne M. H., teda
v miere nad podiel 4/12 do podielu 1. Návrh navrhovateľa na určenie, že je podielovým spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti v podiele 8/12 tak nebol dôvodný.

Na základe týchto záverov súd návrh navrhovateľa na určenie jeho spoluvlastníckeho práva k pozemku
parc.č. 1426/1 v podiele 8/12 zamietol.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.sp., v zmysle ktorého v konaní úspešné
odporkyne 1) až 3) majú proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Priznaná náhrada trov
konania pozostáva z trov právneho zastúpenia odporkýň v konaní, ktoré trovy predstavujú tarifnú

odmenu za 5 úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu na
začatie konania, účasť na pojednávaniach pred súdom v dňoch 26.10.2009, 16.11.2009 a 04.02.2010 a
režijný paušál za každý z týchto úkonov. Hodnota základnej sadzby tarifnej odmeny za uvedené úkony
právnej pomoci je podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 42,79 eur pre úkony vykonané
v roku 2009 /prvé štyri úkony právnej pomoci/ a 44,39 eur pre úkon vykonaný v roku 2010 /účasť na

pojednávaní pred súdom dňa 04.02.2010/. Výška režijného paušálu za každý z úkonov právnej pomoci
je 6,95 eur pri úkonoch vykonaných v roku 2009 a 7,21 eur pri úkone vykonanom v roku 2010. Keďže
právny zástupca zastupoval všetky tri odporkyne, patria mu trovy právneho zastúpenia za každé jedno
zastúpenie, pričom podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa základná sadzba tarifnej odmeny
sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Takto mu za
spoločné úkony, ktorými sú písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaniach

pred súdom v dňoch 26.10.2009, 16.11.2009 a 04.02.2010 patrí tarifná odmena 34,32 eur á 1 úkon
právnej pomoci pre rok 2009 /základná sadzba 42,79 eur - 20 %, teda 8,558 eur/ a tarifná odmena
35,51 eur za úkon právnej pomoci v roku 2010 /základná sadzba tarifnej odmeny 44,39 eur - 20%, teda
8,878 eur/. Za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 16.11.2009 potom patrí právnemu zástupcovi
odporkýň tarifná odmena vo výške dvojnásobku a to podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky 655/2004

Z.z., keď pojednávanie pred súdom trvalo viac ako dve hodiny. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia
odporkýň v tomto konaní činia (3 x 42,79 eur + 3 x 6,95 eur) za úkon prevzatie a príprava zastúpenia
+ (3 x 34,32 eur + 3 x 6,95 eur) za úkon písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania + (3 x 34,32
eur + 3 x 6,95 eur) za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 26.10.2009 + 2 x (3 x 34,32 eur +
3 x 6,95 eur) za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 16.11.2009 + (3 x 35,51 eur + 3 x 7,21

eur) za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 04.03.2010, t.j. 149,22 eur + 123,81 eur + 123,81
eur + 247,62 eur + 128,16 eur, teda všetko spolu 772,62 eur. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uložil súd
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporkýň v uvedenej sume 772,62 eur k rukám
právneho zástupcu odporkýň JUDr. R. G..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môžu sa odporkyne 1-3 domáhať
jej splnenia prostredníctvom exekúcie.