Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Huszár
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/5/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105238454
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Tomáša Michálka v právnej veci navrhovateľa : K. bytom J. G. X,
zastúpený JUDr. Jozefom Grmanom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25, P.O.Box 6, proti odporcom :
1/ G. G. bytom E. I. XX, zastúpený Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom, Martin, Nám. SNP 5, 2/ maloletý
G. G., bytm E., I. XX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, Novomestského
4, o zaplatenie 9.294,30 € (280.000,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 9. 2009 č.k. 8C 5/2009 - 48, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j s tým, že odporca 1/
je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 1.778,59 € k rukám
JUDr. Jozefa Grmana, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
9.294,30 € spolu s 13 % úrokom z omeškania od 20. 11. 2002 až do zaplatenia, ako aj trovy konania
464,71 € a trovy právneho zastúpenia 849,17 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že dňa 19. 11. 2001 navrhovateľ s
odporcom 1/ a pôvodne žalovanou odporkyňou 2/ C.E. G. uzavreli zmluvu o pôžičke vo výške 280.000,-
Sk, ktorou sa dlžníci zaviazali vrátiť navrhovateľovi sumu v lehote 7 dní po predaji bytu na X. ul. X v
J. najneskôr do 19. 11. 2002. Dlžníci požičanú sumu navrhovateľovi nevrátili. Prvostupňový súd ďalej
zistil, že C. R. G. dňa 7. 6. 2005, t.j. ešte pred podaním návrhu na súd, zomrela. Súd prvého stupňa
s poukazom na to, že predmetom konania je majetková vec, v konaní pokračoval ex offo s maloletým
synom zomrelej, G. G., nar. XX. X. XXXX, ktorému v konaní ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce,
soc. vecí a rodiny v Martine. Konanie voči odporcovi 2/ ( maloletému dedičovi pôvodne žalovanej C..
R.M. ) zastavil, s odôvodnením, že pôvodne žalovaná odporkyňa 2/ zomrela ešte pred podaním návrhu
na súd.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukazoval na čl. III ods. 1 zmluvy o pôžičke, v ktorom
odporcovia prehlásili, že celú sumu od navrhovateľa prevzali pred podpisom zmluvy. Navrhovateľ tak
preukázal faktické odovzdanie peňazí odporcom. Návrhu navrhovateľa preto vyhovel a na zaplatenie
istiny s príslušenstvom zaviazal odporcu 1/, na základe § 657, § 658 ods. 1, 2 Obč.zák.Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov, spočívajúcu v sume 464,71 € titulom súdneho poplatku
za návrh a v sume 849,17 € titulom trov právneho zastúpenia ( 4 úkony právnej služby : 1/ prevzatie a
príprava zastúpenia + 2/ podanie návrhu na začatie konania, t.j. 2 x 258,92 € + 2 x režijný paušál 4,98
€, 3/ 1-ina odmeny za účasť na pojednávaní dňa 28. 4. 2009 v sume 63,49 € + 6,95 € a 4/ účasť na
pojednávaní dňa 25. 9. 2009 v sume 253,94 € + 6,95 € ).
Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca 1/, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom. Odporca 1/ trval na tom, že od navrhovateľa neprevzal finančné prostriedky vo výške
2.294,30 €, t.j. navrhovateľ si od neho uplatňuje právo na zaplatenie sumy 2.294,30 € s príslušenstvom,
bez právneho dôvodu. Odporca 1/ v odvolaní nepopieral, že predmetnú zmluvu o pôžičke podpísal,
avšak k požičaniu peňažných prostriedkov nikdy nedošlo, odporca 1/ nikdy neprevzal pôžičku v hotovosti
a ani mu nebola prevedená na jeho účet. Navrhovateľ nepreukázal súdu relavantne odovzdanie a
prevzatie pôžičky odporcom 1/.
Osobitne namietal, že sa dňa 25. 9. 2009 nemohol zúčastniť na pojednávaní, nakoľko mu to nedovoľoval
jeho zdravotný stav. Dňa 21. 9. 2009 musel totiž navštíviť ošetrujúceho lekára z dôvodu zhoršenia
zdravotného stavu; ošetrujúci lekár mu doporučil práceneschopnosť, lieky a kontrolu o 3 týždne - trpel
závratmi, kolísavým vysokým krvným tlakom. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25. 9. 2009 pred
súdom prvého stupňa odporca 1/ ospravedlňoval k odvolaniu priloženou lekárskou správou, t.j.v rámci
odvolacieho konania, akonáhle mu to jeho zdravotný stav umožnil. Odporcovi 1/ sa odňalo právo účasti
na pojednávaní, nakoľko nebol vypočutý a nemohol preukázať, že k odovzdaniu pôžičky nedošlo.
Odporca podal zároveň návrh na zrušenie rozsudku podľa § 153c O.s.p.
Navrhovateľ sa na odvolanie odporcu 1/ nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách
konania ), podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.), keď
zistil, že odvolanie odporcu 1/ nie je dôvodné.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne
právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval ust. § 657, § 658 ods. 1, 2 Obč.zák. V odôvodnení
svojho rozsudku ( § 157 ods. 2 O.s.p. ) sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na
ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu ( § 657 Obč.zák.).
Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou,
ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva
na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá
účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich
skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov
upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh skutočností, ktorémusia byť preukázané ), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena ( t.j. ktoré skutočnosti preukazuje
navrhovateľ, ktoré odporca ).
V predmetnej právnej veci je určujúcou hmotnoprávnou normou, ktorou sa riadi právny vzťah účastníkov
ust. § 657 Obč.zák., ktoré upravuje právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, založený zmluvou o
pôžičke. Účastníci uzavreli spolu zmluvu o pôžičke v písomnej forme. V spore o zaplatenie dlhu z pôžičky
( ako v prejednávanej veci ) má veriteľ ( navrhovateľ ) povinnosť tvrdenia, že s dlžníkom ( odporcom
1/ ) uzavrel zmluvu o pôžičke a že na jej základe mu poskytol finančné prostriedky a že dlžník dlh
riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa ( navrhovateľa ) vyplýva dôkazné
bremeno na tvrdenie, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že dlžníkovi ( odporcovi 1/ ) boli poskytnuté
peniaze. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli v konaní preukázané, veriteľ by uniesol ako bremeno tvrdenia,
tak i bremeno dôkazné.
V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce
skutočnostizostanúnepreukázané,nesienepriaznivénásledkyvpodobetakéhorozhodnutiasúdu,ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné
bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je
výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka
nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní.
V súdenej veci postavil odporca 1/ svoju obranu na tvrdení, že síce zmluvu o pôžičke podpísal, avšak v
skutočnosti mu navrhovateľ neodovzdal žiadne peňažné prostriedky. Navrhovateľ však aj podľa názoru
odvolacieho súdu v konaní preukázal, že odporcovi 1/ (spolu s pôvodne žalovanou odporkyňou 2/ C..
R. G.) poskytol finančné prostriedky vo výške, v ktorej uplatňoval svoju pohľadávku - túto skutočnosť
potvrdzuje obsah písomne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorá v čl. II bod 1 písm.a/ a rovnako tak v čl. III
bod 1 ( v zmluve nesprávne duplicitne označený ako čl. II ) obsahuje v oboch spomínaných článkoch
prehlásenie o odovzdaní sumy 280.000,- Sk navrhovateľom a zároveň o jej prevzatí odporcami, a to ešte
pred tým, ako zmluvu podpísali. Napokon, odporca 1/ svojim podpisom na zmluve o pôžičke potvrdil aj
to, že sa s obsahom zmluvy ( t.j. aj s jej ustanoveniami, v ktorých prehlasuje, že navrhovateľ mu čiastku
280.000,- Sk odovzdal a on ju od neho prevzal ešte pred podpisom zmluvy ) oboznámil, pochopil ju
a podpísal ju na znak súhlasu (bez akéhokoľvek nátlaku a tiesne). Navrhovateľ tak v konaní úspešne
uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že peňažné prostriedky odporcovi aj reálne poskytol;
tvrdenie odporcu 1/, že peňažné prostriedky mu reálne odovzdané neboli, vyhodnotil odvolací súd ako
účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti vrátiť navrhovateľovi pôžičku.
Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj obranu odporcu 1/, založenú na tvrdení o odňatí mu možnosti
konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, keď jeho
neúčasť na pojednávaní dňa 25. 9. 2009 zapríčinil jeho zdravotný stav, čo navrhovateľ zdokladoval
lekárskou správou ošetrujúceho lekára. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že odporcovi 1/ bolo
predvolanie na termín pojednávania na deň 25. 9. 2009 doručené ešte dňa 8. 7. 2009 ( doručenka
pripojená k č.l. 35 spisu ). Pokiaľ musel odporca 1/ dňa 21. 9. 2009 vyhľadať lekára pre zdravotné
ťažkosti ( ako to vyplýva z predloženej lekárskej správy ), nič mu nebránilo v tom ( t.j. ani jeho zhoršený
zdravotný stav ), aby do termínu pojednávania - t.j. do 25. 9. 2009 prvostupňovému súdu oznámil dôvod
svojej neúčasti na pojednávaní, či už písomne, príp. telefonicky a požiadal o odročenie pojednávania.
Odporca 1/ však zostal nečinný, návrh a dôvod svojej neúčasti oznámil konajúcemu súdu až v spojitosti
s odvolaním proti rozsudku, t.j. s odstupom viac než 4 mesiacov ( odvolanie odporcu 1/ bolo súdu prvého
stupňa doručené dňa 1. 2. 2010, č.l. 52 a nasl. spisu ), s ničím nepreukázaným tvrdením, že ospravedlniť
sa skôr mu zdravotný stav neumožňoval. Napriek vážnym zdravotným problémom odporcu 1/ tieto ho
podľa názoru odvolacieho súdu nevylučovali z úkonu ospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní
a žiadosti o jeho odročenie. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
odporcu 1/, v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., neodňal mu tým možnosť konať pred súdom, takže neboli
splnené podmienky pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa z tohto dôvodu ( § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p.) a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.Neopodstatnená bola žiadosť odporcu o zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 153c O.s.p.,
keďže prvostupňový súd vo veci nerozhodoval na základe § 153b ods. 1 O.s.p. (nebolo rozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie).
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ( t.j. vo
vyhovujúcomvýroku)akovecnesprávnypotvrdil(§219ods.1O.s.p.),včítanevýrokuotrováchkonania,
ktorý bol tiež vecne správnym.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti o trovách konania odvolací súd však upravil tak, že
navrhovateľovi priznanú náhradu trov konania vyjadril jednou sumou ( súčtom súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia ) a zároveň stanovil, že náhradu trov je nutné uhradiť k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa, v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Uvedený nedostatok nepredstavuje takú vadu konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
keďže navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval, resp. tieto mu nevznikli ( § 151 ods.
1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.