Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2009

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/201/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105229954
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. Ing. Daniel Bánoci, CSc., bytom v Košiciach,
Štítová č. 12, 2. Elena Bánociová, bytom v Košiciach, Štítová č. 12, obaja zastúpení JUDr. Kristínou
Piovarčiovou,advokátkousosídlomvKošiciach,Štúrovač.20,protižalovaným:1.IvanPohanka,bytom
v Košiciach, Poštová 13, 2. Daniela Pohanková, bytom v Košiciach, Poštová č. 13, 3. Mária Orlovská,
bytom v Košiciach, Poštová 13, 4. Michal Orlovský, bytom v Košiciach, Poštová 13,5. Peter Kobelák,

bytom v Košiciach, Poštová 13, 6. Perla Kobeláková, bytom v Košiciach, Poštová 13, 7. Peter Zeleňák,
bytom v Košiciach, Poštová 13, 8. Ing. Peter Ontko, bytom v Košiciach, Poštová 13, 9.EQULIBRIA,
s.r.o., so sídlom v Košiciach Poštová 13, IČO: 365 82 051, 10. Peter Kerlík, bytom v Košiciach, Poštová
č. 13, 11. Ing. Ľuboš Vatraľ, bytom v Košiciach, Južná tr. č. 13, 12. MUDr. Janka Vatraľová, bytom v
Košiciach, Južná tr. 13, 13. Ing. Igor Brix, bytom v Bratislave, Banšelova 15, 14. Ing. Ľubica Brix, bytom v
Bratislave, Banšelova 5, 15. Ing. Monika Daněková, bytom v Košiciach, Poštová č. 13, 16. Peter Farkaš,

bytom v Kecerovciach 141, 17. Miriam Farkašová, bytom v Kecerovciach 6, 18. Anna Vysoká, bytom
v Košiciach, Bašťovanského 9, 19. Vladimír Vysoký, bytom v Košiciach, Bašťovanského 9, 20. Peter
Wohlfahrt, bytom v Košiciach, Kuzmányho 35, 21. MUDr. Gabriela Wohlfarthová, bytom v Košiciach,
Kuzmányho 35, 22. Mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, Košice, žalovaní v 1. až 7.,10. až 14., 16. až 21. rade
zastúpení JUDr. Michalom Roháčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 65, v konaní o určenie
neplatnosti hlasovania s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného

súdu Košice I č.k. 18C 201/2005-291 zo dňa 12.3.2009

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok, okrem výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o zastavení konania
proti žalovanému v 22.rade, a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie žalovaných v 1. až 7., 16. až 21. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa určil, že hlasovanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
obytného domu č. 540-1 na ul. Poštovej 13 v Košiciach zo dňa 25.10.2005 je neplatné. Určil, že žalovaní
v 1.,2.,10.,11.,12.,13. a 14. rade nemajú právo urobiť vstavbu bytov na obytnom dome č. súp. 540-1 na
Poštovej 13 v Košiciach, nachádzajúceho sa na parcele č. 331/1 a č. 331/2, zapísaného na LV č. 11103
kat. územie Stredné Mesto do ďalšieho hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov domu č. súp. 540-1 na
Poštovej 13 v Košiciach o tejto otázke. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konanie proti žalovanému

v 22. rade zastavil. Uložil žalovaným v 1. až 14.rade, v 16. až 22. rade povinnosť nahradiť žalobcom
trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 399,34 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
do rúk právnej zástupkyne žalobcov

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti hlasovania schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu č. 540-1 na Poštovej 13 v Košiciach zo dňa

25.10.2005, určenia, že žalovaní v 1.,2.,10. až 14. rade nemajú právo urobiť vstavbu bytov na obytnom
dome č. 540-1 na Poštovej 13 v Košiciach, nachádzajúceho sa na parcele č. 331/1 a 331/2 zapísanéhona LV 11103 kat. územie Stredné Mesto, a to do ďalšieho hlasovania na schôdzi vlastníkov vyššie
uvedeného obytného domu o tejto otázke a že žalobcovia v 1. a 2. rade sú oprávnení užívať časť strechy
vyššie popísaného obytného domu.

Rozhodol tak po zistení, že účastníci konania sú vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v obytnom
dome na Poštovej 13 v Košiciach a podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ako aj spoločných častí
a zariadení domu. Dňa 25.10.2005 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorá mala riešiť otázku rekonštrukcie strechy na bytovom dome a vstavbu bytov do strešného priestoru

tohto bytového domu. Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že tento sa spolu s manželkou zúčastnil
schôdze, ktorá prebiehala tak, že na jej začiatku Ing. Vatraľ prečítal uznesenie, pričom žiadne hlasovanie
sa neuskutočnilo, teda nedvíhali sa ruky, preto po ukončení schôdze sa pobral domov a následne sa
dozvedel dňa 28.10.2005, že bol prehlasovaný. Z toho dôvodu žiadal zápisnicu z tejto schôdze, ktorá
nebola hotová a zápisnica mu bola doručená dňa 2.11.2005, kedy potvrdil aj protokol o jej prevzatí.
Takto sa dňa 2.11.2005 dozvedel o výsledku tejto schôdze. Keďže však hlasovanie neprebehlo, nemohlo

byť platné. Rovnako vypovedala aj žalobkyňa v 2. rade v tom zmysle, že o uznesení, ktoré prečítal Ing.
Vatraľ na začiatku schôdze sa nehlasovalo dvíhaním rúk a jej osobne nikto toto uznesenie podpisovať
nedával. Z výpovede žalovanej v 6. rade, predsedníčky dozornej rady vlastníkov bytov súd zistil, že
pozvánku na schôdzu dňa 25.10.2005 uverejnila vyvesením na vývesnej tabuli v dome pre tých, ktorí
v dome bývajú a tým, čo v dome nebývajú, túto zaslala doporučenou zásielkou, teda aj v prípade

žalobcov. Na schôdzi 25.10.2005 prečítal Ing. Vatraľ uznesenie, v ktorom zároveň bolo uvedené, že
hlasovať sa bude takým spôsobom, že kto súhlasí s návrhom obsiahnutým v uznesení týkajúcom sa
rekonštrukcie strechy a vstavby bytov, uznesenie podpíše a kto s návrhom nesúhlasí, tak ho nepodpíše.
Zároveň bola pripravená aj zmluva o vstavbe bytov a bol prítomný notár s asistentom, ktorý overoval
podpisy tých, ktorí so zmluvou súhlasili. Už na tejto schôdzi bol známy výsledok hlasovania, teda

súhlas 2/3 väčšiny hlasov. Žalovaná v 6. rade nepopierala, že hlasovanie neprebehlo dvíhaním rúk,
pretože oni sa v dome stále vedeli dohodnúť bez akýchkoľvek formalít a nemohli predpokladať, že
táto udalosť bude mať súdnu dohru. Zápisnicu zo schôdze vyhotovovala dodatočne z toho dôvodu, že
dodatočne sa mali ešte rozhodnúť o tom, či uznesenie podpíšu p. Vysoká, Vaszilyová a Ing. Daněková.
Až potom, keď mala ich rozhodnutie, mohla vyhotoviť zápisnicu zo schôdze. Preto dňa 31.10.2005

výsledky hlasovania nevyhlásila, keďže nemala prepočítané percento hlasov za a proti. Ani z výpovede
ostatných žalovaných súd nezistil, že by hlasovanie o rekonštrukcii strechy a stavbe bytov do strešného
priestoru prebehlo dvíhaním rúk. Žalovaní potvrdili skutočnosti uvedené žalovanou v 6. rade o tom,
že svoju vôľu vyjadrovali podpisom pod uznesením zo schôdze vlastníkov bytov tak, ako sa na tom
vopred dohodli. Kto nesúhlasil, uznesenie nepodpísal. Niektorí vlastníci si ponechali rozhodnutie na

neskôr, jednalo sa o p. Daněkovú, ktorá nakoniec uznesenie nepodpísala, p. Vysokú, ktorá dodatočne
uznesenie podpísala a p. Vaszilyovú, ktorá rovnako uznesenie nepodpísala. Výsledky hlasovania boli
vyhlasované tak, že sa vyvesili na nástenke s prihliadnutím na všetky podpisy pod uznesením. Rovnako
bolo medzi žalovanými nesporné to, že uznesenie v znení, v ktorom bolo odsúhlasované, bolo vopred
pripravené a prečítané na začiatku schôdze. Podpisy sa pod uznesenie umiestňovali potom, čo prebehla

o tomto uznesení diskusia. Žalovaní zhodne uviedli, že o dátume konania schôdze sa dozvedeli včas,
pretože tento dátum bol uverejnený na spoločnej tabuli tak, ako to bolo obvyklé. O výsledku hlasovania
sa tiež dozvedeli z tejto vývesnej tabule, avšak hneď po schôdzi bolo jasné, že získali 2/3 väčšinu
všetkých hlasov pre vstavbu bytov, ktorých výsledok bol známy aj žalobcom. Z výpovede svedka
Vladimíra Bánociho súd zistil, že Ing. Vatraľ na začiatku schôdze dňa 25.10.2005 prečítal dokument,

ktorý popisoval situáciu a potrebu rekonštrukcie strechy, akým spôsobom sa táto rekonštrukcia má
vykonať, pričom, keď mal žalobca námietky proti týmto skutočnostiam a zapojil sa do diskusie, priebeh
schôdze bol pohnutý a nastal spor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Nakoniec boli účastníci
schôdze vyzvaní, aby podpísali dokument u notára, tí, ktorí s tým súhlasia. Týmto spôsobom schôdza
aj skončila. Z uznesenia z domovej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Poštovej 13

v Košiciach zo dňa 25.10.2005 súd zistil, že podpísaní účastníci schôdze súhlasili s bezodplatným
prevodom vlastníckych práv k podkrovným priestorom predného traktu obytného domu na Poštovej
13 Ing. Igorovi Brixovi, Petrovi Kerlíkovi, Ing. Ľubošovi Vatraľovi a Mgr. Ivanovi Pohankovi. Súčasťou
uznesenia bola aj prezentačná listina zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 25.10.2005 a zápisnica z
domovej schôdze vlastníkov bytov zo dňa 25.10.2005, z ktorej je zrejmé, že bola vyhotovená dňa

1.11.2005. Zo zmluvy o vstavbe bytov zistil, že na tejto chýbajú podpisy žalobcov a žalovaných v
15. a 20. rade. Predmetom zmluvy bola dohoda zmluvných strán o tom, že v spoločnej časti domu
- v podkroví bytového domu na Poštovej 13 v Košiciach si zmluvné strany postavia byty, pričom
stavebníci zabezpečia a uhradia rekonštrukciu strechy ako protihodnotu za prevod spoluvlastníckychpodielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemkoch. V dôsledku toho boli
upravené spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam a zariadeniam domu jednotlivých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome.

S poukazom na ust. § 139 Obč. zák. a § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov súd uzavrel, že vlastníci bytov a nebytových priestorov na Poštovej ul. č. 13 v Košiciach
na schôdzi vlastníkov bytov dňa 25.10.2005 rozhodovali o rekonštrukcii strechy a vstavbe bytov do
strešného priestoru obytného domu a ich rozhodovanie sa týkalo hospodárenia s týmito spoločnými

priestormi, preto pre rozhodnutie bolo potrebné hlasovanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a odsúhlasenie 2/3 väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Pokiaľ žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti hlasovania schôdze vlastníkov bytov z dôvodu,
že hlasovanie vôbec neprebehlo a schôdza nebola zvolaná spôsobom predpokladaným zákonom,
súd konštatoval, že naliehavý právny záujem žalobcov bol preukázaný tým, že žalovaní mienia
nakladať so spoločnými priestormi v strešnej časti bytového domu a priznávajú si väčšie práva k

spoločným priestorom než im v skutočnosti patria a že ich konanie súvisí s uvedeným hlasovaním na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd sa zaoberal predovšetkým posúdením otázky
platnosti zvolania schôdze vlastníkov bytov, ako aj spôsobu hlasovania schôdze vlastníkov. Vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že schôdza vlastníkov bytov bola zvolaná riadnym spôsobom, 10 dní
pred konaním schôdze a spôsobom obvyklým v bytovom dome, t.j. vyvesením na vývesnej tabuli a

zároveň doručením pozvánky poštou žalobcom v 1. a 2. rade. Takýto spôsob zvolania schôdze je v
súlade so zákonom a nerobí zvolanie tejto schôdze neplatnou. Súd však vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že na schôdzi vlastníkov bytov dňa 25.10.2005 neprebehlo žiadne hlasovanie takým
spôsobom, ako to predpokladá zákon, pretože za hlasovanie možno považovať iba prejav vôle dvíhaním
rúk. Vypočutí žalovaní sa zhodli na tom, akým spôsobom sa hlasovanie uskutočnilo a z ich výsluchu

vyplýva, že prejav vôle uskutočňovali písomnou formou pod uznesenie, ktoré bolo vopred pripravené.
Pokiaľ sa hlasovanie neuskutočnilo zákonným spôsobom, potom sa žalobcovia môžu domáhať určenia
neplatnosti hlasovania z toho dôvodu, že na tom majú naliehavý právny záujem, ktorý vyjadrili v
priebehu konania a ktorý spočíva v tom, že bez určenia neplatnosti tohto hlasovania majú neisté právne
postavenie ako spoluvlastníci spoločných častí a zariadení domu, pretože týmto uznesením boli zbavení

svojich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj zmluva o vstavbe bytov, ktorá bola dňa 25.10.2005 zároveň podpisovaná po ukončení
schôdze vlastníkov bytov a napriek tomu, že žalobcovia a aj ďalší žalovaní túto zmluvu nepodpísali,
bola táto riadne vkladovaná v katastri nehnuteľností a vlastníci, ktorí nesúhlasili s vstavbou bytov, boli
pozbavenítakýmtospôsobomsvojhospoluvlastníckehoprávakspoločnýmčastiamazariadeniamdomu

v podkrovných priestoroch tohto domu. Z týchto dôvodov súd žalobe, pokiaľ ide o určenie neplatnosti
hlasovania na schôdzi dňa 25.10.2005, vyhovel. Ďalším výrokom sa žalobcovia domáhali určenia, že
žalovaní v 1.,2.,10. až 14. rade nemajú právo urobiť vstavbu bytov na obytnom dome až do najbližšieho
hlasovania schôdze vlastníkov bytov o tejto otázke, pričom aj tomuto výroku súd vyhovel z dôvodu,
ako to bolo vyššie uvedené, že zmluva o vstavbe bytov už bola vkladovaná v katastri nehnuteľností,

a preto žalovaní kedykoľvek môžu začať s vstavbou týchto bytov. Poukázal pritom na rozdiel medzi
hospodárením so spoločnými časťami a zariadeniami domu a prevodom podielov spoluvlastníkov.
Ust. § 139 ods. 2 Obč. zák., ako aj § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov upravuje spôsob hospodárenia so spoločnou vecou a zákon má na mysli také práva a
povinnosti, ktoré vyplývajú z existujúceho podielového spoluvlastníctva, ktorým zodpovedajú vynútiteľné

práva a povinností ostatných spoluvlastníkov a nezhody, ktoré sa týkajú týchto práv a povinností,
ako napr. nezhody o užívaní spoločnej veci, o údržbe spoločnej veci a podobne. Právo na udelenie
súhlasu k prevodu spoluvlastníckeho podielu však takýmto právom nie je, preto toto právo neprislúcha
všetkým spoločným spoluvlastníkom, je osobným právom každého spoluvlastníka a nikto iný o tomto
práve rozhodovať nemôže. Preto o bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu ktoréhokoľvek

spoluvlastníka v bytovom dome nebolo možné rozhodnúť uznesením spoluvlastníkov, ani zmluvou o
vstavbe do podkrovného priestoru bytového domu. Ak za tohto stavu zmluva o vstavbe bytov bola
vkladovaná v katastri, bolo potrebné zakázať žalovaným realizovať túto vstavbu, aby nenastal nezvratný
stav v neprospech žalobcov. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú oprávnení užívať časť
strechy vo výmere 85,3 m3, v tejto časti súd žalobe žalobcov nevyhovel a túto zamietol, pretože súd

nemôže nahrádzať vôľu spoluvlastníkov, rieši iba nezhody medzi nimi a nemôže nanútiť ostatným
spoluvlastníkom bytového domu vôľu žalobcov stať sa užívateľmi strešnej časti bytového domu v určitej
výmere. O takejto otázke doposiaľ spoluvlastníci nerozhodovali a ich rozhodnutie nie je možné nahradiť
rozhodnutím súdu.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (nesprávne je citované ust. § 142
ods. 3 O.s.p.). Súd žalobe žalobcov vyhovel v dvoch z uplatnených troch výrokov, preto ich úspech

predstavuje 2/3 a neúspech 1/3, pričom po započítaní úspechu a neúspechu žalobcov ich celkový
úspech predstavuje 1/3 a v tomto rozsahu im preto priznal náhradu trov konania. Na náhradu trov
konania zaviazal žalovaných okrem žalovanej v 15. rade, ktorá nesúhlasila s uznesením schôdze
vlastníkov bytov, a preto sa žiadnym spôsobom nepodieľal na dôvodoch pre podanie žaloby žalobcov
v tomto konaní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 10. až 14. rade a žalobcovia.

Žalovaní v 10. až 14. rade podľa obsahu odvolania napadli rozsudok, okrem zamietavej a zastavujúcej
časti a navrhli uznať hlasovanie za platné a zrušiť rozsudok v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že žalovaní
v 1.,2., 10. až 14. rade nemajú právo urobiť stavbu bytov na bytovom dome na Poštovej 13 v Košiciach

až do najbližšieho hlasovania schôdze vlastníkov bytov o tejto otázke. Namietali odvolací dôvod podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V dôvodoch
odvolanianamietalizáversúduoneplatnostihlasovania,pretožezákon182/1993Z.z.ovlastníctvebytov
a nebytových priestorov, konkrétne § 14 neuvádza, že hlasovanie má prebiehať dvíhaním rúk. Tento
spôsob hlasovania ani nie je možný, veď mnohokrát v prípade vstavby ide o situáciu v bytových domoch

s viac ako 100 vlastníkmi, kde by samotný spôsob spočítavania dvihnutých rúk bol málo dôveryhodný.
Preto sa aj v dome na Poštovej 13 dňa 25.10.2005 uskutočnilo hlasovanie o vstavbe bytov spôsobom
v tomto dome obvyklým, a to tak, že každý kto súhlasil s navrhovanou vstavbou, prejavil svoju vôľu
tým, že podpísal uznesenie. Následne za prítomnosti notára každý, kto súhlasil s uznesením, podpísal
zmluvu o vstavbe bytov. Uvedená schôdza bola len zavŕšením procesu rozhodovania o vstavbe bytov,

ktoré prebiehalo na pravidelných domových schôdzach už od roku 2000. V dome na Poštovej 13 sa
nikdy nehlasovalo takým spôsobom, že by sa dvíhali ruky, ale vždy sa vlastníci vedeli dohodnúť bez
toho, že by dvíhali ruky. Ak niekto nesúhlasil s väčšinou, slobodne vyjadril svoj názor. Poukázali ďalej
na skutočnosť, že zmluva o vstavbe bytov bola podpísaná viac než 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov
a zákonným spôsobom bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Zák. 182/1993 Z.z. ustanovuje, že

o vstavbe bytov sa rozhoduje vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov 2/3 väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov. Takáto zákonná úprava je tu práve z toho dôvodu, že stopercentná väčšina sa často nedala
dosiahnuť a v prípade, ako je dom na Poštovej 13, kde aktuálne hrozí zrútenie strechy z dôvodu
havarijného stavu, je jediným riešením dohoda medzi väčšinou vlastníkov. Nesprávny je preto záver
súdu, že o bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu ktoréhokoľvek spoluvlastníka v bytovom

dome nebolo možné rozhodnúť uznesením spoluvlastníkov, ani zmluvou o vstavbe do podkrovného
priestoru bytového domu. Práve naopak presne o tomto rozhoduje 2/3 väčšina všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a presne toto upravuje zmluva o vstavbe. V závere odvolania namietali, že
v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd,

aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Hlasovanie sa uskutočnilo dňa 25.10.2005, pričom žalobca
podal žalobu na súd až dňa 16.11.2005, teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu 15 dní od hlasovania
(nie od oznámenia výsledkov hlasovania), a preto jeho právo zaniklo. Z týchto dôvodov žiadali prešetriť
túto skutočnosť a dôvod, prečo sa súd zaoberal premlčanou záležitosťou a riešili ju 4 roky, keď od
začiatku išlo o premlčanú žalobu.

Žalobcovia podali odvolanie iba proti výroku o trovách konania a v tejto časti navrhli rozsudok zmeniť a
priznať im náhradu trov konania v plnej výške v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Tento návrh odôvodnili
tak, že po stránke meritórnej dosiahli plný úspech vo veci, pretože prvé dva žalobné nároky boli v spore
rozhodujúce. Naproti tomu žalovaní nedosiahli žiadny úspech, a preto súd nemal postupovať podľa ust.

§ 142 ods. 2 O.s.p., ale v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalovaní žalobcov svojim nezodpovedným,
svojvoľným a protiprávnym konaním vohnali do tohto sporu a chceli ich pripraviť o ich vlastníctvo, o
ktoré majú záujem a ktorá v zákone požíva najvyššiu ochranu. Namietali aj nepriznanie trov konania za
návrh na vydanie predbežného opatrenia, keďže sa jednalo o úkon v rámci celého konania, a preto nie
je významné, či tomuto návrhu bolo alebo nebolo v konečnom dôsledku vyhovené.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj ostatní žalovaní zastúpení JUDr. Michalom Roháčom, t.j. aj
žalovaní v 1. až 7. rade a v 16. až 21. rade, avšak toto odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej
lehote 15 dní od doručenia rozsudku ich právnemu zástupcovi. Rozsudok bol doručený JUDr. MichaloviRoháčovi dňa 27.4.2009 a odvolanie bolo podané na pošte dňa 13.5.2009. Keďže však žalovaní tvoria
nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods.2 O.s.p., kde úkony jedného z účastníkov platia aj
pre ostatných, včas podané odvolanie žalovanými v 10. až 14. rade malo za následok, že rozsudok

nenadobudol právoplatnosť ani vo vzťahu k ostatným žalovaným a predmetom odvolacieho prieskumu
bol rozsudok vo vzťahu k všetkým žalovaným, teda aj vo vzťahu k tým, ktorí podali odvolanie oneskorene
(žalovaní v 1. až 7. a 16. až 21. rade), ako aj vo vzťahu k žalovaným, ktorí odvolanie nepodali vôbec, t.j.
v 8., 9. a 15. rade. Odvolanie podané iba jedným alebo niekoľkými z nerozlučných spoločníkov má totiž
odkladný účinok aj vo vzťahu k tým účastníkom - nerozlučným spoločníkom, ktorí odvolanie nepodali a

povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmavať celý rozsudok.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov a žalovaných (okrem žalovaného
v 22. rade, ktorý odvolanie nepodal a ktorého sa napadnuté výroky rozsudku, okrem výroku o trovách
konania, netýkajú) bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok v
napadnutej časti, t.j. okrem zamietavého výroku a zastavujúcej časti v zmysle ust. § 212 ods. 1,2 písm.

b/,c/ O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných je dôvodné.

Aj keď odvolanie podali včas len žalovaní v 10. až 14. rade súd nie je viazaný rozsahom odvolania, lebo
v prípade vyslovenia neplatnosti hlasovania ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie sa

musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane (na všetkých žalovaných) a
kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2 O.s.p.), hoci odvolanie podal len niektorý
z účastníkov (§ 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a výrok o uložení povinnosti žalovaným v 1.,2.,10. až 14.
rade nevykonať vstavbu bytov na obytnom dome do ďalšieho hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov
je závislý od napadnutého výroku o neplatnosti hlasovania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), preto tieto

výroky preskúmaval súd vo vzťahu k všetkým žalovaným (okrem žalovaného v 22. rade, ktorého sa tieto
výroky netýkajú). Výrok o trovách konania je výrokom závislým od napadnutých výrokoch, preto tento
preskúmaval súd v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a preskúmaval ho aj vo vzťahu k žalovanému
v 22. rade, ktorý odvolanie nepodal, pretože tento žalovaný bol zaviazaný plniť spoločne a nerozdielne
s ďalšími žalovanými, kedy odvolanie podané iba jedným alebo niekoľkými zo žalovaných, ktorým bola

uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému,
ktorý odvolanie nepodal.

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred
súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p.

prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť
konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu.
Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t. zn., že súd rozhodujúci
o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery
musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom

kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
v dôsledku opravného prostriedku.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s otázkou
včasnosti podania žaloby z hľadiska ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení účinnom do 30.6.2007 (v znení účinnom v čase konania sporného
hlasovania).Vzhľadomnarozhodnutiesúdujezrejmé,ženepovažovaluplatnenýnárokzaprekludovaný
(nepovažoval právo žalobcov obrátiť sa na súd za zaniknuté), avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie
je zrejmé, ako k tomuto záveru došiel, z akých skutočností vychádzal pri posudzovaní včasnostiuplatňovaného nároku, ktorú skutočnosť musí skúmať z úradnej povinnosti a podľa akých zákonných
ustanovení včasnosť uplatnenia nároku uzavrel. Ohľadne posúdenia včasnosti uplatnenia nároku chýba
akékoľvek odôvodnenie napriek tomu, že žalovaný v 22. rade a žalovaný v 14. rade namietali počas

konaniazánikpráva(písomnévyjadreniezodňa1.12.2005nač.l.18,prednesnapojednávaní26.1.2007
na č.l. 79-80 spisu, výpoveď žalovaného v 14. rade na pojednávaní 26.1.2007 na č.l. 83 spisu), a preto
tento záver (o tom, že právo žalobcov obrátiť sa na súd v zmysle ust. § 14 ods. 4 cit. zák. nezaniklo),
nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Tento záver súdu nekorešponduje skutočnostiam
vyplývajúcim z vykonaného dokazovania (hlasovanie sa uskutočnilo 25.10.2005, žaloba bola podaná

osobne na súde dňa 16.11.2005), ani zneniu ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.6.2007 (k novelizácii ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993
Z.z. došlo až dňa 1.7.2007), preto je potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku uviedol svoje úvahy s
poukazom na konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré ho viedli k záveru o včasnosti uplatnenia nároku
žalobcov.

Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu nemohol byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní
(odvolací súd nemôže nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa v tom, že sám nahradí odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne rozhodujúcich skutočností a vysvetlí závery súdu prvého stupňa),
preto odvolací súd rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil v napadnutej časti a vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa súd vysporiada s otázkou včasnosti uplatneného nároku žalobcov z hľadiska ust. §
14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení do 30.6.2007, ktorý záver odôvodní tak, aby bolo rešpektované
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a v prípade, že ide o včas uplatnený nárok a že teda právo žalobcov obrátiť sa
na súd nezanikol, opätovne rozhodne vo veci samej v zrušenej časti.

O odmietnutí neskoro podaného odvolania žalovaných v 1. až 7. rade a 16. až 21. rade bolo rozhodnuté
podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania všetkých účastníkov konania, vrátane trov

tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.