Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. november 2007

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/171/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219087
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2007:1217219087.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: S.

R. M. O. S., O. S. S., K. X,. B., zastúpená Ú. P. S. M. S., K. X,. B., proti odporcom: 1. L. M., H. XXX/
X, Š., 2. I. F., B. X,. F., 3. Ľ. S., Ž. č. XXX/XX,. P., zastúpený: J.. M. F., advokátom, so sídlom K. XX,.
L., o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 2. a 3. rade sú p o v i n n í s p o l o č n e a n e r o z d i e l n e zaplatiť navrhovateľovi
sumu 10.582,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 13% od 09.08.2003 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 2. a 3. rade sú p o v i n n í s p o l o č n e a n e r o z d i e l n e zaplatiť náhradu trov
na účet tunajšieho súdu vo výške 630,-Sk, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

Odporca v 1. rade sa z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.610,-Sk s úrokom z omeškania
vo výške 13% od 09.08.2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov na účet tunajšieho súdu vo výške 756,-Sk,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2000 domáhal proti odporcovi v 1. rade (pôvodne
v 8. rade) náhrady škody vo výške 12.610,-Sk s úrokom z omeškania 17,6% ktorý v priebehu konania
upravil na 13% od 09.08.2003 do zaplatenia. Odporcovi v 2. rade (pôvodne v 9. rade) a v 3. rade

(pôvodne v 10. rade) žiadal, uložiť povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 10.582,-Sk s úrokom
z omeškania 17,6%, ktorý neskôr upravil na 13% od 09.08.2003 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že odporcovia v 1. rade P. F., S. XX,. B., 2. R. Š., B. XX,. P., 3. P. B., T. XX,. J., 4.
A. B., V. D. XX,. Ž., 5. O. B., R. J. XX,. 6. V. M., O. X,. B., 7. B. Z., E. N. X/X,. Ž., 8. L. M., H. X,. Š., 9. I. F.,
B. XXX,. F., 10. Ľ. S., Ž. XXX/XX,. P. v dňoch 24.07. až 28.07.1996 počas výkonu vojenskej základnej
služby ako príslušníci V. Ú. XXXX. S. v objekte tohto útvaru sa vlámali do výstrojného skladu č. X a

odtiaľ odcudzili výstrojné súčiastky v celkovej hodnote 115.944,20 Sk. Za toto protiprávne konanie boli
odporcovia uznaní vinnými podľa § 9 ods. 2k § 247 ods. 1 písm. a/a b/ Trestného zákona z trestného činu
krádeže spolupáchateľstvom a odsúdení Vojenským obvodným súdom Bratislava trestným rozkazom č.
2T 258/98 zo dňa 13.01.1999 k trestu odňatia slobody na 5 mesiacov pričom navrhovateľ ako poškodenýbol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie v občianskoprávnych veciach. Proti
predmetnému trestnému rozkazu nebol podaný odpor.

V priebehu vyšetrovania trestnej činnosti odporcov bol z časti odcudzený výstrojný materiál útvaru
Vojenskej polície v Trenčíne zaistený a vrátený poškodenému. Výstrojný materiál v celkovej hodnote
45.936,-Sk nebol vrátený a ani inak vysporiadaný.

Posúdenie zodpovednosti odporcov za spôsobenú škodu navrhovateľ podradil pod ust. § 420

Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 438 ods. 1 cit. zákona vymedzil povinnosť odporcov nahradiť
škodu podľa jednotlivých skutkov spoločne a nerozdielne okrem odporcu v 8. rade ktorý je žalovaný sám.

Odporcovia v 1., 2., 4., 5., 6. rade dobrovoľne uhradili dlh po podaní návrhu, preto navrhovateľ zobral
návrh proti ním späť s čím odporcovia súhlasili a súd konanie proti nim zastavil uznesením zo dňa
13.03.2007 č.k. 11C/171/2000-146.

S odporcami v 3. a 7. rade navrhovateľ uzavrel súdny zmier, ktorý schválil súd uznesením dňa
13.03.2007č.k.11C/171/2000-146,navrhovateľaniuvedeníodporcovianepodaliprotitomutouzneseniu
opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka I.. J. V. , oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov spisu Vojenského obvodného súdu Bratislava sp. zn. 2T 258/98, cenníka
výstrojného a telovýchovného materiálu pre účely náhradového konania č. 108/16-3, špecifikácie
nároku navrhovateľa zoznamu vrátených výstrojných súčiastok, Prehľadu škôd vzniknutých krádežou
vo výstrojnom sklade v roku 1996, Dohody poškodeného V. Ú. XXXX. S. uzavretej s Ľ. S. zo dňa

02.10.1998, Dohody o vrátení materiálu vojenskej správe ako aj ďalších listinných dôkazov tvoriacich
obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z trestného rozkazu Vojenského obvodového súdu , Bratislava zo dňa 13.01.1999 sp. zn. 2T 258/98,
ktorý nadobudol právoplatnosť voči odporcovi v 2. rade dňa 29.01.1999 čo do náhrady škody dňa

30.01.1999 voči odporcovi v 3. rade dňa 13.01.1999 a čo do náhrady škody dňa 02.02.1999, vyplýva,
že obaja uvedení odporcovia boli uznaní vinnými z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa §
9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. a Trestného zákona, ktorého sa dopustili tým, že po vzájomnej dohode
dňa 27.07.1996 okolo 22.30 hod. v objekte VÚ XXXX. S. vykonali krádež z výstrojného skladu č. X,.
kde vošli cez otvorené dvere a odtiaľto odcudzili 2 ks čiapok vzor XX,. 2 ks blúz vzor XX,. 8 ks nohavíc

vzor XX,. 2 páry obuvi vzor XX,. 10 ks trakov, 9 párov ponožiek, čím spôsobili vojenskému útvaru škodu
vo výške 10.974,-Sk

Poškodený vojenský útvar so svojím nárokom na náhradu škody bol odkázaný na konanie v
občianskoprávnych veciach.

Z prehľadu škôd vzniknutých krádežou vo výstrojnom sklade v roku 1996 vyplýva, že odporcovia v 2. a
3. rade a neb. T. B. vrátili 10 ks trakov a 9 párov ponožiek, ktorých cena predstavuje spolu 392,-Sk.

Z dohody o náhrade škody uzavretej dňa 24.11.1998 medzi poškodeným V. Ú. XXXX. S. a Ľ. S. vyplýva,

že v súlade s § 307 ods. 1 písm. b Trestného poriadku sa účastníci dohodli o náhrade škody vrátením
vecí a žiadne iné nároky voči obvinenému si poškodený neuplatňuje.

Zo schválenia dohody o vrátení materiálu vojenskej správy zo dňa 29.11.1998 podpísanej veliteľom P.
I. M. G. vyplýva, že odcudzené výstrojné súčiastky boli Ľ. S. vrátené.

Poverený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol skutočnosti zhodne, ako v návrhu pričom
poukázal najmä na trestný rozkaz VOS Bratislava č.k. 2T 258/98 zo dňa 13.01.1999 a špecifikácie škody.

Na pojednávaní dňa 07.11.2007 spolu s odporcom v 1. rade (pôvodne v 8. rade) navrhli, aby súd

schválil zmier, nakoľko uvedený odporca má záujem svoj dlh navrhovateľovi zaplatiť. Vzhľadom na to,
že navrhnutý zmier nie je v rozpore s ust. § 420 OZ, súd zmier podľa § 99 O.s.p. schválil v znení ako
je vymedzený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Odporca v 2. rade (pôvodne v 9. rade) ako účastník konania uviedol, že dlh uznáva, ale dobrovoľne je
ochotný zaplatiť iba polovicu tohto dlhu t.j. sumu 5.291,-Sk a to z toho dôvodu, že trestným rozkazom
bol uznaný za vinného z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom spolu s Ľ. S..

Odporcav3.rade(pôvodnev10.rade)vpísomnomvyjadrenízodňa17.10.2002žiadalnávrhprotinemu
zamietnuť pretože nárok považuje za vykonštruovaný a fiktívny. Potvrdil, že dňa 27.07.1996 odcudzil v
objekte VÚ XXXX. S. rôznu vojenský výstroj, za čo bol trestným rozkazom 2T 258/98 zo dňa 13.01.1999
uznaný vinným zo spáchania trestného činu spolupáchateľstva krádeže. Dňa 24.11.1998 však uzavrel

s poškodeným dohodu o náhrade škody, podľa ktorej bola spôsobená škoda nahradená vrátením veci.
Táto dohoda bola podpísaná P. I. M. G., ktorý predmetnú dohodu aj schválil.

Svedok I.. J. V. uviedol, že od roku 1984 do roku 2001 pôsobil vo V. Ú. XXXX. S. ako náčelník
výstrojnej služby, neskôr ako náčelník služby materiálu na osobné používanie. V obidvoch funkciách išlo
o rovnakú činnosť spočívajúcu v obhospodarovaní výstrojného materiálu. Krádež výstrojného materiálu

vyšetrovala vojenská polícia. V skladoch v ktorých bol odcudzený výstrojný materiál bola vykonaná
inventúra ktorou bol zistený rozdiel medzi evidenčným stavom a skutočným stavom po krádeži. Tento
rozdiel bol vymedzený ako škoda. Dohľadaný materiál svedkovi odovzdala vojenská polícia pričom
výšku škody znížil u odporcov o materiál u nich zaistený resp. nimi odovzdaný. Výstrojný materiál bol
oceňovaný podľa cenníka z roku 1995 platného aj v čase vzniku škody pričom sa zohľadnila amortizácia

materiálu. Svedok ďalej uviedol, že čo sa týka dokladu - dohody o náhrade škody uzavretej s odporcom
Ľ. S. ide o doklad o vrátení časti odcudzených vecí. Poukázal, že dohoda o náhrade škody má inú formu.
Potvrdil stanovisko navrhovateľa, že veci ktoré odporcovia vrátili nie sú predmetom náhrady škody v
tomto žalobnom návrhu. Čiastka ktorú navrhovateľ požaduje od odporcov je určená iba za veci, ktoré
neboli vrátené.

Podľa § 135 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku, ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 439 OZ kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa
účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že vina dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá o ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporcovia v 2. a 3. rade protiprávnym konaním,
ktoré malo charakter majetkového trestného činu krádeže spôsobili navrhovateľovi škodu odcudzením
výstrojných súčiastok zo skladu. Za toto konanie boli právoplatným rozhodnutím súdu uznaní za vinných
a boli im uložené tresty v súlade s trestným zákonom. Ako vyplýva z právoplatného rozhodnutia

VOS protiprávneho konania sa dopustili odporcovia ako páchatelia trestného činu v spolupáchateľstve.
Vzhľadom na skutočnosť, že podstatnú časť odcudzených vecí orgány vojenskej polície zaistili a vrátili
poškodenému resp. páchatelia dobrovoľne vydali výška škody bola v konaní ustálená na 10.582,-
Sk, pričom táto výška nebola medzi účastníkmi sporná. Ani účastníci konania na strane odporcovnespochybňovali svoj podiel na vzniku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. Dôkazom je aj skutočnosť,
že časť odporcov po podaní návrhu škodu uhradila a časť odporcov uzavrela s navrhovateľom súdny
zmier, pokiaľ sa týka ich náhrady škody. Ani vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade nevznikli pochybnosti,

že protiprávnym konaním krádežou odcudzili majetok navrhovateľa a spôsobili mu tak škodu. Ani pokiaľ
ide o výšku škody nevznikli pre účastníkov a súd pochybnosti nakoľko navrhovateľ jej výšku určil podľa
počtu a druhu odcudzeného výstrojného materiálu, cenníka výstrojného materiálu v čase vzniku škody
a s prihliadnutím na amortizáciu materiálu.

Pokiaľ ide o námietku odporcu v 2. rade, že zodpovedá len za polovicu súd vychádzal z výsledkov
dokazovania v trestnom konaní, ktoré sa premietli aj do právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom
konaní t.j., že odporcovia v 2. a 3. rade trestný čin spáchali v spolupáchateľstve.

Podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona (účinného v čase spáchania trestného činu) ak bol trestný čin
spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb zodpovedá každá z nich akoby trestný čin

spáchala sama/spolupáchatelia. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia v 2. a 3. rade zodpovedajú za
škodu a jej náhradu spoločne a nerozdielne. Preto súd na námietku odporcu v 2. rade neprihliadal
nakoľko, odporca podstatné okolnosti pre vznik a náhradu škody nespochybnil.

Pokiaľ sa týka námietky odporcu v 3. rade, že ide o vykonštruovaný prípad súd považoval námietku

za účelovú. V trestnom konaní bolo preukázané, že odporca v 3. rade sa trestného činu dopustil.
Časť odcudzených vecí aj vydal vojenskej polícií a naviac proti trestnému rozkazu nepodal opravný
prostriedok a nenamietal svoju účasť na trestnej činnosti a vzniku škody navrhovateľovi. Ani v tomto
konaní neuviedol také podstatné, konkrétne okolnosti, ktoré by vylúčili jeho zodpovednosť za škodu
spôsobenú navrhovateľovi. Dohoda na ktorú sa odporca v 3. rade odvolával, nemá náležitosti dohody

o zániku záväzku, je len potvrdením, že navrhovateľ prevzal výstrojný materiál odcudzený odporcom v
3. rade vôbec nešpecifikovaný, avšak odporca v 3. rade sa dopustil trestného činu v spolupáchateľstve
zodpovedá za celú škodu tak, ako aj odporca v 2. rade, ktorá vznikla ich spoločným konaním. Preto
aj v jeho prípade súd postupoval tak, ako v prípade odporcu v 2. rade t.j., že oboch odporcov zaviazal
spoločne a nerozdielne na náhradu škody.

Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Keďže odporcovia v 2. a 3. rade nesplnili povinnosť nahradiť škodu do 08.08.2003 ako požadoval

navrhovateľ (hoci v omeškaní s plnením boli už od 18.09.2002 doručením návrhu preto súd zaviazal
odporcov aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

Úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu trovy súd nepriznal.

Pretože navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d/ Zák. č. 71/1992 Zb.,
v znení neskorších predpisov, vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v časti odporcovi v 2.
a 3. rade vo výške 630,-Sk (6% zo sumy 10.582,-Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.