Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/111/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106220753
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky A. B., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom H. S. XXX,. v konaní zastúpenej JUDr. D. O., advokátkou, so
sídlom v T., R. X proti odporcovi V. B., štátnemu občanovi Slovensklej republiky, bytom H. S. XXX,. v
konaní zastúpenému JUDr. M. F., advokátom, so sídlom v T., J. XXXX. o určenie vlastníckeho práva
a iné takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je v podiele 1/72 podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. H. S. a to pozemku parc.č. 13092/3 a pozemku parc. č. 13093/1,

ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 2390. Tiež sa domáhala určenia, že v tomto podiele odporca
podielový spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností nie je ako aj určenia neplatnosti osvedčenia o
vlastníctve týchto nehnuteľností odporcom spísanom notárom v notárskej zápisnici pod č. Z 301/98, N
400/97. Uviedla, že v uvedenom podiele bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností jej matka,
ktorá jej svoj spoluvlastnícky podiel darovala.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v podiely 1/72 bol spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností J. B.-J.. Po jeho smrti bolo jeho manželke, matke navrhovateľky, zapísané na predmetné
nehnuteľnosti tzv. vdovské právo ale jediným dedičom nebohého J. B.-J. bol otec odporcu Š. B., po

ktorého smrti prešiel spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z listu vlastníctva č. 2390 pre k.ú. H. S., notárskej
zápisnice notára Mgr. M. A. N 400/97, Nz 363/97 zo dňa 29. februára 1996 a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 2390 pre k.ú. H. S. vyplynulo, že na tomto liste vlastníctva sú
zapísané pozemky parc.č. 13092/3 a 13093/1, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve 76 osôb, medzi
inými aj odporcu so spoluvlastníckym podielom 1/72. Spoluvlastnícke právo odporcu na predmetné
nehnuteľnosti bolo vykonané záznamom na základe notárskej zápisnice notára Mgr. M. A. N 400/97, Nz
363/97 zo dňa 29. februára 1996, ktorou tento osvedčil právne významnú skutočnosť - okrem iného aj
vydržanie spoluvlastníckeho podielu 1/72 na uvedených nehnuteľnostiach odporcom.Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

V zmysle § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány.

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia
o vyhlásení o vydržaní.

Po posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním podľa citovaných ustanovení právnych
predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Pokiaľideonávrhnavrhovateľkynaurčenie,žejepodielovouspoluvlastníčkouvnávrhušpecifikovaných
nehnuteľností, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v katastri nehnuteľností sú okrem odporcu
zapísané aj ďalšie osoby ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Napriek tomu, že

navrhovateľka nepopiera aj spoluvlastnícke práva týchto osôb, ustálená súdna prax je toho názoru, že v
konaní o určení spoluvlastníckeho práva musia byť účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci. Aj
ich práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím v takomto konaní dotknuté, keď sa jedná o
spoluvlastníckomprávekspoločnejveciapretosaajonimusiastaťúčastníkmitakéhotokonania.Okrem
toho tieto konania sú vedené so snahou odstrániť právnu neistotu, ktorá by ďalej bez požadovaného

určenia trvala. Ak však účastníkmi konania o určenie spoluvlastníckeho práva budú len niektorí zo
spoluvlastníkov, bude sa rozhodnutie v takejto veci vzťahovať v zmysle citovaného ustanovenia § 159
O.s.p. len na nich, teda nebude zaväzovať aj ostatných, na konaní nezúčastnených, spoluvlastníkov.
To objektívne bude znamenať, že stav právnej neistoty, ktorý viedol ku konaniu bude trvať aj naďalej.
Navrhovateľka mala teda svoj návrh na začatie konania podať buď spolu s ostatnými spoluvlastníkmi

predmetných nehnuteľností alebo označiť tieto osoby ako ďalšie na strane odporcu.

Čo sa týka návrhu navrhovateľky na určenie, že odporca nie je spoluvlastníkom v návrhu uvedených
nehnuteľností, tu súd okrem vyššie uvedeného /čo platí aj pre návrh v tejto časti/ musí dodať, že v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je potrebné, aby navrhovateľka mala na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. Tento je daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi

navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. V danom prípade je zjavné, že tu existuje stav objektívnej
právnej neistoty ohľadne skutočnosti, či je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou určitých
nehnuteľností. Tento stav právnej neistoty však nebude odstránený určením, že odporca podielovým
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností nie je, keďže takéto určenie neznamená, že navrhovateľka

podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností je. Preto na takomto určení navrhovateľka naliehavý
právny záujem nemá.

A konečne pokiaľ ide o návrh navrhovateľky v časti, v ktorej žiada určiť neplatnosť osvedčenia o vydržaní
spoluvlastníckehoprávaktýmtonehnuteľnostiamodporcomspísanomnotáromvnotárskejzápisnici,ani
tu nie je podľa súdu návrh navrhovateľky dôvodný. Osvedčenie o vydržaní spísané v notárskej zápisnici

je osvedčením právne významnej skutočnosti ako to vyplýva z citovaného § 56 Notárskeho poriadku.
Takéto osvedčenie je len prejavom plnenia úloh notára. Občiansky súdny poriadok ako právny predpis
upravujúci občianske súdne konanie ani iný právny predpis nepripúšťajú návrhy na určenie neplatnosti
takýchto úkonov notára. A keďže osvedčenie notára nie je ani právnym úkonom, právom, či právnou
skutočnosťou, ktorých neplatnosti by sa navrhovateľka podľa § 80 písm. c) O.s.p. mohla domáhať, je

návrh navrhovateľky aj tu nedôvodný.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľky zamietol.O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., by
odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný patrila náhrada trov konania. Tento si aj náhradu trov konania
vo svojom vyjadrení k návrhu uplatnil, ale keďže si ju nevyčíslil a okrem trov právneho zastúpenia

odporcovi podľa spisu iné trovy preukázateľne nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal žaloba na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať žaloba na exekúciu

podľa osobitného predpisu.