Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/116/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108222879

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25C 116/2008 -55

1108222879

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci
navrhovateľa : Vladimír I., bytom U. XX, XXX 55, zastúpený advokátom JUDr. Zdenko Roštár, Nám. M.
R. Štefánika 19, 977 01 Brezno a odporcu: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti
SR, Župné nám. 13, Bratislava o vyplatenie odškodnenia takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

1. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 398,32 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

2. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 458,30 eur k rukám právneho

zástupcu navrhovateľa JUDr. Zdenka Roštára, Nám. M.R. Štefánika 19, Brezno do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2008, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k vyplateniu odškodnenia v zmysle Zákona č. 305/1999
Zb. vo výške 12.000,- Sk za jeho pobyt v nacistickom koncentračnom tábore Flakkaserne v Nemeckuv meste Augsburg od 13.2.1945 do 28.5.1945. Odporca odmieta dobrovoľne poskytnúť odškodnenie, o
ktoré ho požiadal navrhovateľ v súlade so zákonom dňa 22.12.2000 vo výške určenej § 3 ods. 1 písm.
a) teda vo výške 3.000,- Sk za každý i začatý mesiac deportácie. Svojim rozhodnutím zo dňa 28.1.2008

odporca navrhovateľovi odškodnenie nepriznal z dôvodu, že zákon č. 305/1999 neupravuje deportáciu
na nútené práce. Rozhodnutie odporcu považujú za vydané v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 305/1999
Z.z. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca odškodnil za rovnakých podmienok ako si uplatnil
navrhovateľ viacerých obyvateľov obce Ľubietová, ktorí boli deportovaní spolu s navrhovateľom a boli
spoju v zajateckom tábore.

Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a
oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä žiadosťou o odškodnenie zo dňa 22.12.2000,
prílohou žiadosti o odškodnenie vr. čestných prehlásení obyvateľov obce Ľubietová D. I., I.. N. N., H.
Q., Z. I., rozhodnutím odporcu číslo 224/2001-548/66 vo veci žiadosti o odškodnenie navrhovateľa,
rozhodnutím odporcu č. 3833/2000-548/2490 vo veci žiadosti o odškodnenie J. W., spisový materiál
odporcu vo veci odškodnenia Z. I., a J. W., oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho

súdu č.k. 21C 42/06 pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľ súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 13.2.1945 násilne
deportovaný do zajateckého tábora v Augsburgu spolu s ďalšími občanmi obce Ľubietová. Navrhovateľ
zo zajateckého tábora každodenne pod dozorom odchádzal na nútené práce do firmy Messerschmidt
A.G. v Augsburgu. Po skončení prác sa vracal zo stráženého objektu späť do tábora. Uvedené vyplýva

jednak z predložených čestných prehlásení a jednak z knihy "Údely a údery". Z tejto skupiny ľudí
bola odporcom dobrovoľne odškodnená pani J. W., právna nástupkyňa G. I. rozhodnutím odporcu č.
3833/2000-548/2490, pán V. Y. bol odškodnený v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č. k. 21C 42/06
Menovaný Z. I., ktorý bol odporcom odškodnený, a ktorý čestne prehlásil, že navrhovateľ bol spoločne
s ním a ďalšími občanmi obce násilne deportovaný do zajateckého tábora. Navrhovateľ požiadal o

odškodnenie listom zo dňa 22.12.2000, až po siedmich rokoch dostal od odporcu rozhodnutie zo dňa
28.1.2008, ktorým bola jeho žiadosť o odškodnenie zamietnutá. Súdu predložil originál vstupného
povolenia do firmy Messerschmidt A.G. v Augsburgu.

Z Predložených čestných prehlásení obyvateľov obce Ľubietová H. Q. a Z. I. zo dňa 20.12.2000 vyplýva,
že dňa 13.2.1945 bola nariadené všetkým občanom obce Ľubietová vo veku 16 až 60 rokov dostaviť sa

do budovy miestnej základnej školy. Vo večerných hodinách boli odvedení peši na železničnú zastávku
Ľubietová, tam boli naložení do nákladných vagónov a odvezení do Zvolena. Ďalšia trasa transportu
bola Žarnovica - Oslany - Nováky. V Novákoch prebehla lekárska prehliadka a došlo k rozdeleniu
odvlečených ľudí do viacerých skupín. Navrhovateľ bol zaradený do skupiny A. Následne dostal do
zajateckého tábora Zeisig - Flakkaserne a prevažne pracoval v továrni na lietadlá zn. Messerschitt.

Viackrát bol vysielaný aj na miestne letisko, kde zahadzovali jamy po bombardovaní. Pracovali na
železničnej stanici, pracovali aj pri jarných poľnohospodárskych prácach. Tak bo bolo až do oslobodenia.
Z miesta oslobodenia boli odvezení do Plzne vojakmi americkej armády, odtiaľ boli prepravovaní
nákladným vlakom do Prahy, následne do Makova, resp. do Čadce. Do rodnej obce sa navrhovateľ vrátil
až 28.5.1945.

Z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 28.1.2008 vyplýva, že navrhovateľovi nebolo priznané
odškodnenie podľa zákona č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov z dôvodu, že navrhovateľ
ako žiadateľ o odškodnenie nespĺňa podmienky ustanovené cit. zákonom, s poukazom na to, že zákon
č. 305/1999 Z.z. neupravuje odškodnenie za deportáciu na nútené práce.

Zo G. materiálu odporcu č. 3836/2000-5488/2494 vo veci žiadosti o odškodnenie žiadateľa Z. I., U. č.d.
334 vyplýva, že tejto osobe bolo rozhodnutím odporcu zo dňa 28.3.2001 priznané odškodnenie vo výške
12.000,- Sk za deportáciu do tábora Augsburg na území Nemecka ako oprávnenej osobe podľa § 2
ods. 3 písm. a) zákona č. 305/1999 Z.z. Pri rozhodovaní o odškodnení odporca vychádzal z potvrdeniavydaného bývalým Federálnym Ministerstvom národnej obrany zo dňa 26.6.1989, ktorým je preukázané,
že bol účastníkom národného boja za oslobodenie ako čs. partizán od 28.8.1944 do 5.5.1945, z toho
doba väzenia od 14.2.1945 do 5.5.1945. Súčasťou obsahu spisu je aj čestné prehlásenie spoluobčanov

I. D. a H. Q. o násilnom deportovaní do Nemecka.

Zo spisového materiálu odporcu č. 3833/2000-548/2490 vo veci žiadosti o odškodnenie žiadateľky
J. W. vyplýva, že odporca rozhodnutím zo dňa 5.4.2006 priznal žiadateľke odškodnenie vo výške
15.000,- SK za deportáciu jej neb. otca G. I. do nacistického zajateckého tábora v Z. za obdobie
deportácie od 13.2.1945 do 4.6.1945. Pri rozhodovaní o odškodnení odporca vychádzal z potvrdenia o

registračnom čísle G. Majnholda pri návrate zo zajateckého tábora v Z.. Súčasťou obsahu spisu je aj
čestné prehlásenie spoluobčanov Z. I. a H. Q. o násilnom deportovaní do Nemecka.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C 42/06 zo dňa 13.4.2007 bol odporca zaviazaný
zaplatiť navrhovateľovi V. Y. sumu 7.500,- Sk za násilnú deportácie jeho otca N. Y. do nacistického
koncentračného tábora Flakkaserne v Nemeckom meste Augsburg. K násilnej deportácii prišlo dňa
13.2.1956, z tábora sa vrátil dňa 4.6.1945 , keď súd uznal opodstatnenosť vzneseného nároku. Vo

svojom rozhodnutí súd vychádzal aj z obsahu spisových materiálov odporcu o odškodnení Z. I., J. W..

Z § 1 Zákona č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických
koncentračných táborov a zajateckých táborov vyplýva, že účelom zákona je zmierniť niektoré
krivdy spôsobené osobám prenasledovaným počas druhej svetovej vojny z dôvodov politickej,
národnej, rasovej a náboženskej príslušnosti, deportovaným do nacistických koncentračných táborov a

zajateckých táborov.

Podľa § 2 ods. 3 cit. zákona je na účely zákona oprávnenou osobou je osoba, ktorá bola:

a) deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a
zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,

b) zaistená na účely deportácie,

c) sústredená podľa odseku 2,

d) ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie,

ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na jej
území trvalý pobyt.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákon ač. 305/1999 Z.z. právo na odškodnenie oprávnených osôb zahŕňa

peňažnú náhradu za každý i začatý mesiac deportácie alebo ukrývania v sume 3.000,- Sk.

Podľa § 3 ods. 4 cit. zákona ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať o odškodnenie s výnimkou
práv, ktoré podľa osobitného predpisu zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré
ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi SR a majú trvalý pobyt na jej území,
a to v poradí

a) manžel a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom a ak ich niet,

b) rodičia oprávnenej osoby.

Podľa § 4 cit. zákona je na konanie o odškodnenie príslušné Ministerstvo spravodlivosti SR.Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona je oprávnená osoba povinná pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce
opodstatnenosť jej nároku. Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia sa na konanie o odškodnení
nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd je názoru, že účelom zákona č. 305/1999 Z.z. nebolo odškodňovať osoby zaradené počas druhej
svetovej vojny výlučne do pracovných táborov. Súd je pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný ústavou
SR a zákonmi SR, nemôže teda pri výkone svojej rozhodovacej činnosti svojvoľným výkladom meniť
účel zákona, ktorým bezpochyby bolo odškodniť osoby deportované do koncentračných, zajateckých
táborov a väzenia v rokoch 1939 a 1945. Po vykonanom dokazovaní súd v tomto prípade dospel však k

záveru,ženávrhboldôvodný.Zmnožstvanepriamychdôkazov,atonajmäzvyššiecitovaných čestných
prehlásení, z obsahu spisových materiálov odporcu vo veci odškodnenia Z. I. a J. W. (za neb. G. I.),
ako aj z knihy autorov Ctibora Jána Handza a Viery Handzovej "Údery údely" vyplýva, že za rovnakých
skutkových okolností ako u navrhovateľa boli títo žiadatelia odporcom dobrovoľne odškodnení. Tak Z.
I., neb. N. Y., neb. G. I. boli spolu s navrhovateľom dňa 13.2.1945 násilne deportovaní do zajateckého

tábora Flakkaserne v nemeckom meste Ausburg (nejednalo sa teda o pracovný tábor). Odporca na
základe rozsudku tunajšieho súdu odškodnil aj V. Y. (za neb. N. Y.), ktorý bol tiež deportovaný spoločne
s týmito osobami do rovnakého zajateckého tábora. Zákon č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých
krívd osobám deportovaným do nacistických a koncentračných táborov a zajateckých táborov neurčuje
aké konkrétne listinné dôkazy má žiadateľ o odškodnenie predložiť a preto navrhovateľ nemôže byť

diskriminovanílenzdôvodu,ženemalkdispozíciínapr.potvrdenieMinisterstvanárodnejobranyvPrahe
vydaného v súlade so zákonom č. 255/46 Sb. (u Z. I.), resp. potvrdenie o registračnom čísle vystavené
po návrate zo zajateckého tábora (G. I.). Keďže vykonané dokazovanie potvrdilo, že navrhovateľ
bol deportovaný do zajateckého tábora dňa 13.2.1945 a z tábora sa vrátil dňa 28.5.1945, patrí mu
odškodnenie za 4 začaté mesiace po 3.000,- Sk, v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/1999 Z.z.,

t. j. celkom 12.000,- Sk, čo prepočtom na novú zákonnú menu predstavuje 398,32 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca procesne úspešného navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 654,72 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo štyroch úkonov právnej pomoci á 22,91 eur (prevzatie a

príprava 3.3.2008, spísanie žaloby dňa 10.7.2008, účasť na pojednávaní dňa 2.4.1999 a 5.5.1999) podľa
§ 10 ods. 1 a § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t. j. celkom 91,64 eur, z cestovných náhrad 2 x Brezno -
Bratislava a Bratislava - Brezno, teda celkom 4 x po 256 km, spolu 1024 km x 1,060/l x 4,7 spotreba
podľa technického preukazu vo výške 51 eur, podľa §16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 7 ods. 1 a
2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Výpočet základnej náhrady za amortizáciu vozidla

je 1024 km x 0,21 eur, t. j. 210,74 eur . Náhrada za stratu času podľa § 15 ods. 2 a § 17 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. predstavuje čiastku 301,34 eur za cestu Bratislava a späť 2 x po 6, 5 hod. x 11,59
eur/0,5 hod. - 26 x 11,59 eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavuje celkom sumu 654,72 eur.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ichsúdnepriznaťaleboznížiť.Vzhľadomnaskutočnosť,žepredmetomkonaniabolažalobaozaplatenie

sumy 12.000,- Sk (398,32 eur), čo je suma nižšia ako 500,- eur (jedná sa o drobný spor), súd uplatnenétrovy konania primerane znížil na 70%, a priznal tak právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 458,30 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť štvormo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 05. mája 2009

JUDr. Zuzana Kučerová samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Eliška Beňušová