Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/24/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105202569
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky A.

S., bytom T., O. XX,. zast. S. O. Z. Z. O., so sídlom T., R. X proti odporcovi M. O. S., so sídlom B., K.
Xo zaplatenie 30.618,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke čiastku 7.654,- Sk spolu s 9 % úrokom z omeškania
z tejto čiastky ročne od 11.07.2004 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným žalobným návrhom domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 30.618,- Sk
s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 11.07.2004 do zaplatenia titulom nezaplateného odstupného. Svoj
návrh odôvodňovala tou skutočnosťou, že jej pracovný pomer s odporcom bol ukončený dňa 30.06.2004

dohodou z dôvodu nadbytočnosti, preto je daný dôvod, aby jej odporca vyplatil v zmysle čl. II. ods. 4
písm. ab) Kolektívnej dohody vo verejnej službe štvornásobok funkčného platu po odpočítaní 19 % DPH,
čomu zodpovedá v čistom čiastka 30.618,- Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením,
že s navrhovateľkou bol ukončený pracovný pomer na základe výpovede, a preto jej v zmysle čl. II, ods.
4, písm. ab) Kolektívnej dohody vo verejnej službe nevznikol nárok na odstupné vo výške štvornásobku
funkčného platu. Tento by jej bol vznikol jedine vtedy, ak by pracovný pomer s navrhovateľkou bol
ukončený dohodou, o ktorý prípad

v prejednávanej veci nejde. Navrhovateľke v súvislosti s ukončením jej pracovného pomeru u odporcu z
dôvodu nadbytočnosti bolo vyplatených 10 funkčných platov, a tým sú jej záväzky voči odporcovi titulom
odstupného uspokojené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, ako i
oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Medzi stranami nebolo sporné, že navrhovateľke v dôsledku skončenia jej pracovného pomeru u
odporcu pre nadbytočnosť bolo vyplatených 10 funkčných platov. Taktiež medzi stranami nebolo sporné,že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná 19 rokov a 9 mesiacov. Nakoniec medzi stranami nebolo
sporné ani to, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu zanikol ku dňu 30.06.2004, z dôvodu
nadbytočnosti navrhovateľky.

Z rozhodnutia o určení funkčného platu a náhrady za služobnú pohotovosť vyplýva, že mesačný funkčný
plat navrhovateľky bol 9.450,- Sk.

Z listiny zo dňa 08.06.2004 označenej ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce súd zistil, že navrhovateľke bola zo strany odporcu doručená výpoveď pre
nadbytočnosť s tým, že jej pracovný pomer skončí uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby.

Z listiny zo dňa 10.06.2004, ktorú navrhovateľka adresovala odporcovi vyplýva, že navrhovateľka

požiadala odporcu o skončenie pracovného pomeru pred začiatkom plynutia výpovednej doby, t. j. ku
dňu 30.06.2004. Z listiny zo dňa 30.06.2004, ktorou odporca reagoval na žiadosť navrhovateľky o
skončenie pracovného pomeru pred začiatkom plynutia výpovednej doby, t. j. ku dňu 30.06.2004 súd
ďalej zistil, že odporca žiadosť navrhovateľky akceptoval, s touto súhlasil a navrhovateľke oznámil, že
dátum 30.06.2004 je dňom jej skončenia pracovného pomeru u odporcu.

Z kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 uzavretej medzi odporcom a K. O. Z. S. R., a to
menovite z čl. II, ods. 4, písm. ab) vyplýva povinnosť zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi, s ktorým
rozviaže pracovný pomer dohodou z dôvodu nadbytočnosti odstupné v rozsahu štyroch funkčných
platov.

Z kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2004 uzavretej medzi M. O. S. R. a O. Z. C. Z. A. S. R., a to menovite

z VI. časti, ods. 6, písm. g) vyplýva povinnosť zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi, s ktorým rozviaže
pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti ďalšie odstupné v rozsahu siedmych funkčných platov.

Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo

verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods.
1 Zákonníka práce.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce (účinného do 30.06.2006) zamestnancovi pri skončení pracovného
pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí
so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v §

63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí
odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu.
Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti
vyhovieť.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné

strany.

Pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutkového stavu, niet pochýb, že právny rámec
pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľky je vymedzený zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo
verejnom záujme (do 1.1.2004 zák. č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe) a v otázkach, ktoré nerieši taktiež
Zákonníkom práce, na ktorý priamo odkazuje v ust. § 1 ods. 4. Preto súd vec právne posúdil podľa vyššie

citovaných ustanovení zákona a ustálil, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. Pri ustálení, že žalobný
návrh je čiastočne dôvodný, súd vychádzal z právneho názoru, že pracovný pomer medzi účastníkmi
zanikol dohodou z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľky. Pri právnom posudzovaní, či pracovný pomer
medzi stranami zanikol výpoveďou alebo dohodou zobral súd za rozhodujúcu skutočnosť tú okolnosť,že pokiaľ by pracovný pomer medzi stranami zanikol v dôsledku výpovede, zanikol by ku dňu uplynutia
výpovednejdoby,oktorýprípadvdanejvecinejde.Ustanovenie§62Zákonníkaprácejetotižkogentným
ustanovením, t.j. právne účinky tohto ustanovenia účastníci pracovnoprávneho vzťahu nemôžu za

žiadnych okolností vylúčiť; výnimky sú dané len zákonom, napr. kratšia výpovedná doba v zmysle §
49 ods. 6 Zákonníka práce a pod. Účastníci pracovnoprávneho vzťahu sa teda za žiadnych okolností
nemôžu dohodnúť, že ich pracovnoprávny vzťah bude ukončený na základe výpovede bez plynutia
výpovednej doby. Akonáhle si zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú deň, ku ktorému zanikne
pracovnoprávny vzťah, pôjde vždy o skončenie pracovnoprávneho vzťahu dohodou, a nie inak. Nakoľko

v prejednávanej veci pracovný pomer medzi účastníkmi zanikol ku dňu, ktorý si vzájomne dohodli, t.j.
nie uplynutím zákonnej výpovednej doby, nemožno vychádzať z iného právneho názoru ako z toho, že
pracovný pomer medzi nimi zanikol na základe vzájomnej dohody. To, že pracovnoprávny vzťah bol
medzi nimi ukončený v dôsledku nadbytočnosti navrhovateľky nebolo medzi stranami sporné.

Pokiaľ ide o nároky navrhovateľky voči jej zamestnávateľovi zo skončenia pracovného pomeru dohodou
z dôvodu jej nadbytočnosti, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že na navrhovateľku sa vzťahovala

jednak kolektívna dohoda na rok 2004 uzavretá medzi odporcom ako zamestnávateľom a K. O. Z. S. R.
a jednak kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre roky 2003 a 2004 uzavretá medzi M. O. S. R. a O. Z.
C. Z. A. S. R.. Prvá spomínaná kolektívna dohoda v čl. II. ods. 4. písm. ab) zvýšila rozsah zákonného
odstupného (§ 76 ods. Zákonníka práce) v prípade zamestnanca, ktorý odpracoval u zamestnávateľa
viac ako päť rokov a ukončil pracovný pomer dohodou, z odstupného v rozsahu 3 funkčných platov na

4 funkčné platy. Druhá kolektívna zmluva majúca charakter kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v časti
VI. ods. 6 písm. g) priznáva navyše zamestnancovi, s ktorým bol ukončený pracovný pomer z dôvodu

nadbytočnosti i ďalšie odstupné, a to vo výške 7 - násobku funkčného platu, pokiaľ zamestnanec
odpracoval u zamestnávateľa najmenej 17 rokov, nie však viac ako 20 rokov.

Pokiaľ sú správne vyššie popísané právne názory, je zrejmé, že navrhovateľke ako zamestnankyni, s

ktorou bol ukončený pracovný pomer dohodou z dôvodu jej nadbytočnosti, vznikol nárok na odstupné vo
výške 4 funkčných platov a nárok na ďalšie odstupné vo výške 7 funkčných platov, t.j. úhrnom nárok na
11 funkčných platov v dôsledku skončenia jej pracovného pomeru u odporcu z dôvodu nadbytočnosti.
Medzistranaminiejesporné,žeodporcavdôsledkuskončeniapracovnéhopomerusnavrhovateľkoujej
dobrovoľnevyplatil10funkčnýchplatov,zostávatedaeštedoplatiťjedenfunkčnýplat.Pretosúdrozhodol

ako je uvedené vo výroku rozsudku a odporcu zaviazal, aby navrhovateľke vyplatil jeden funkčný plat,
a to v zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rc 3/82) po odpočítaní 19% dane z príjmu, keď od ostatných
zákonných odvodov je odstupné oslobodené (t.j. netto). Vo zvyšnej časti súdu nezostávalo iné, ako
žalobný návrh pre nedôvodnosť zamietnuť.

Odporcanavrhovateľkouuplatnenýnároknezaplatilajeod11.07.2004vomeškanísozaplatenímsvojho

peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i právo na úrok z
omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu ( § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. ). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
od 01.07.2004 do 28.11.2004 činila diskontná sadzba 4,5 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.

Výrok o trovách konania je odôvodnený ust. § 142 ods. 2 O. s. p. nakoľko navrhovateľka mala v konaní
len čiastočný úspech. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.